Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 2 Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu Hlavné menu 4 Prechod na navigáciu Hlavné menu 5 Prechod na navigáciu Hlavné menu 6 Prechod na navigáciu Hlavné menu 7 Prechod na navigáciu Hlavné menu 8 Prechod na navigáciu vodorovná
Pukanec

Časy cechov a remesiel

Časy cechov a remesiel

Na tradíciu nadväzujú Pukanské remeselnícke trhy.Počiatky remeselníckej výroby v Pukanci môžeme hľadať už v keltskom osídlení kraja. O Keltoch vieme, že boli rovnako dobrí baníci aj hrnčiari. V zakladacej listine Svätobeňadického opátstva (1075) sa Pukanec spomína ako osada „aurifex et aurifaber“ (baníkov a zlatníkov). Rozvoj baníctva a nárast obyvateľstva podmienil aj zvýšenie bežne potrebnej remeselnej výroby. Banícky element po tri storočia výrazne ovplyvňoval charakter mesta. Cechové zriadenie sa vytvára až po roku 1424, po vzniku cechových kartelov v banských mestách. V rámci Hontianskej stolice bol Pukanec spolu s Banskou Štiavnicou a Krupinou v 16.-18. storočí strediskom rozvinutej remeselnej výroby, podobne aj menšie Bátovce a Sebechleby. Svojou produkciou túto oblasť ovplyvňovali aj susediace mestá Nová Baňa, Levice a Zvolen. V Pukanci spomedzi remesiel rozvíjajúcich sa v tomto období malo výraznejšie postavenie hrnčiarstvo, výroba obuvi (čižmárstvo), garbiarstvo, výroba odevov (grznárstvo, halenárstvo) a výroba spracujúca drevo (debnárstvo, kolárstvo).

69 hektolitrový sud z roku 1955V 17. storočí tu bolo okolo 25 remeselníckych dielní, neskôr (v 18. storočí) ich počet stúpol približne na 150. Vidíme, ako sa tu odrazilo prerušenie rozvoja pukanského baníctva v 16. storočí. Jeho príčinou neboli len turecké výboje a nedostatok vody ako hnacej sily, ale najmä okolnosť, že v tom čase už väčšina najkvalitnejších nálezísk bola vydolovaná. Ani neskoršia progresívna technika nemohla nijako podstatne pomôcť obnove baníctva. Nemeckí ťažiari opúšťali upadajúci Pukanec a k nástupu sa dostal domáci slovenský živel. Dôkazom slovenskosti je aj menoslov pukanských daňovníkov z roku l542, v ktorom je väčšina slovenských mien, ako: Cibulka, Čecha, Černý, Holý, Ivanič, Klamár, Križan, Kohút, Mráz, Matiaš, Mazúr, Medveď, Očko, Poliak, Sláv, Švihran, Uhrin, Zlesík. Od konca 16. storočia sa miestna hovorová slovenčina popretkávaná bibličtinou stáva úradným jazykom, a to i zásluhou cechových spoločenstiev. Mesto postupne nadobudlo remeselnícko-poľnohospodársky charakter. Začiatkom 19. storočia tu bolo už 331 majstrov remeselníkov, čo bol vyšší počet než v Banskej Štiavnici a Belej dovedna v rovnakom čase. Premenu baníckeho profilu mesta na remeselnícky dokumentuje i to, že počet obyvateľov Pukanca sa v priebehu 18. storočia strojnásobil. Počet remeselníkov vzrástol až deväťnásobne.

Expozícia v "hrnčiarskom dome".Cechy zohrali v mestskej ekonomike dôležitú úlohu. Starali sa o deľbu práce. Mohli obmedzovať a zakazovať dovoz cudzieho tovaru. Ak rástla ponuka nad dopytom, regulovali osamostatňovanie sa tovarišov, sprísnili majstrovské skúšky. Z takýchto dlhoročných cechových zvyklostí sa po spísaní a potvrdení vrchnosťou stali cechové artikuly so zákonnou platnosťou. Zloženie cechov bolo hierarchické, ich členmi boli majstri, tovariši a učni. Na čele cechu stál cechmajster. Volili ho na cechovej volebnej schôdzi na jeden rok. Kandidátom mohol byť len pukanský mešťan, ženatý, bez úhony. Po voľbe ho mestská vrchnosť sprisahala, že bude zachovávať všetky zákonné predpisy, pracovať v prospech cechu, mesta. Úrad cechmajstra bol čestný. Vyplývali však z neho isté výhody. Aj všetci majstri boli sprisahaní, ak nie, boli vylúčení zo všetkých meštianskych práv a úžitkov. V Pukanci ako prví mali svoj cech krajčíri, v roku 1604. V tom istom roku ševci, neskôr mäsiari (1608), debnári (1636) a košikári. Prvý spoločný cech, tzv. veľký cech, vznikol v roku 1640. Združoval zlatníkov, kováčov, zámočníkov, čižmárov, mäsiarov a kolárov. Zachovali sa artikuly tohto cechu z roku 1660, potvrdené mestskou pečaťou. Cech pretrval až do 19. storočia. Hrnčiari sa spomínajú po prvýkrát v spoločnom cechu so syrármi a krajčírmi v roku 1651. Okrem týchto pôsobili v Pukanci aj cechy tkáčsky a súkennícky (1657), samostatný čižmársky cech (1660) aj cechy mlynárov, tesárov, grz nárov (kožušníkov), širičiarov (halenárov), debnárov, kováčov, kolárov, garbiarov, stolárov, sklenárov a zámočníkov. Ako posledný dostal svoje artikuly cech murársky v roku 1801 z Bojníc. Z hlásenia Kráľovskej miestodržiteľskej rade v roku 1847 sa dozvedáme, že v meste pracuje 347 majstrov remeselníkov, spolu s tovarišmi ich je 473. Z toho 86 čižmárov, 74 garbiarov, 45 hrnčiarov, 28 kolárov, 16 grznárov, 15 krajčírov, 14 tesárov, 13 tkáčov, 12 debnárov, 10 kováčov, 8 murárov, 7 klobučníkov, 3 nemeckí garbiari, 2 nemeckí krajčíri, 2 farbiari, 2 stolári, 1 šuster, 1 gombikár, 1 kotlár, 1 zámočník, 1 povrazník, 1 sklenár, 1 fajkár, 1 pekár a 1 mäsiar. Spolu to bolo 25 remesiel združených v jedenástich cechoch.

Popri majstrovských cechoch sa organizovali do cechov aj tovariši. Predsedom tovarišského cechu býval jeden z majstrov, „otec“ (atyamester). Známe boli tovarišské cechové zábavy – lakozáše, ktoré trvali tri fašiangové dni. Tovariši vtedy zvykli pochodovať mestom s muzikou, vyobliekaní do bielych záster, v klobúkoch ozdobených stuhami. V čele sprievodu kráčali cechmajster a majstrovský otec tovarišov. Starší tovariš niesol tanier ozdobený vencom kvetín, iný tovariš fľašu vína, ktorým ponúkal každého, čo prispel na zábavu. Zábavy bývali v cechových domoch, ale aj v hostincoch. Povestné boli lakozáše na Trnáci, v hostinci na Chladnej.

Pukanský debnári, 50-te roky 20. storočia.Len máloktoré remeslá pretrvali až do našich čias. Boli to drevo spracujúce remeslá: tesári, debnári a kolári, no tých v päťdesiatych rokoch vytlačil nástup motorových vozidiel a traktorov. Aj garbiarov a čižmárov vytlačila továrenská výroba koží i obuvi.
Najvýraznejším prínosom v dejinách remeselnej výroby v Pukanci je hrnčiarska výroba nádob, používaných cez celé stáročia až do súčasnosti. Pukanskí hrnčiari v stáročnom vývoji technológie, sortimentu a hlavne bohatou dekoratívnosťou svojich výrobkov šírili dobré meno svojho mesta.

Rozvoj pukanského hrnčiarstva sa datuje rokom 1663, keď si miestny hrnčiarsky cech požičal artikuly od novobanských hrnčiarov. Najstaršia písomná zmienka je však už z roku 1542. V rozpise daní pukanských remeselníkov sa medzi kolármi, kováčmi, krajčírmi a obuvníkmi spomína aj hrnčiar Ivanič, ktorí platil daň 50 denárov. Začas boli hrnčiari organizovaní aj v spoločnom cechu so syrármi a krajčírmi (1651). Slovensky písané artikuly samostatného hrnčiarskeho cechu pochádzajú z roku 1776. Dozvedáme sa z nich o vnútornej organizácii členov. Hlavou cechu bol cechmajster, ktorý dbal na dobré meno hrnčiarskeho remesla. Opatroval „poctivú cechovú ládu“ (pokladnicu) a v nej pečať, artikuly a iné cechové písomnosti. Majstri mávali jedného-dvoch učňov. Tí po vyučení, trvalo tri-štyri roky, museli absolvovať vandrovku v trvaní troch rokov. Po návrate mohli požiadať o vydanie majstrovského listu na základe skúšky, ktorú štvrtý bod artikúl takto nariaďuje: „Kdyby se ale nejakový poctivý tovariš po vyplnení tri ročnej vandrovky u nekterého mistra pukanského v robote vynacházel a mistrem býti žádal, ten a takový má se u predstaveného cechmistra ohlásiti a hned za schozu jeden fl. položiti. Po složení svojej povinnosti má se mu poctivá lada otevriti, kdežto on svoju žadost uctive prednesti muže, na to má svuj rodni a vyučenski list predložiti. Potom má jemu ten shromaždeni cech tri majsterštuky uložiti, jeden totižto: hrnec na patnasť colu vysoký i ze šturcom, jeden krčah dvadsat colu vysoký, jedny ordinarske kusove kachle na štyri rady vysoké.“ Skúška trvala dva dni, počas ktorých musel tovariš skúšobnú komisiu hostiť a potužovať. Na základe tejto skúšky a ústneho referátu komisie (azda i podľa kvality a množstva dodaného proviantu) udelilo cechové zhromaždenie v prítomnosti všetkých členov majstrovskú hodnosť pri otvorenej cechovej láde. Otvorená bola preto, že novovymenovaný majster musel do nej zložiť desať zlatých.

Patrónom hrnčiarskeho cechu bol sv. Florián. Na floriánsku pobožnosť chodili všetci príslušníci cechu do katolíckeho kostola, bez rozdielu vierovyznania. Po nej bývala hrnčiarska zábava, pri ktorej majstri neraz v dobrej nálade odspievali pieseň: „A ti, svaťí Floriánku, požehnaj nán len na chvíľku, aby sme sa napili, Pána Boha chválili každú chvíľku.“

Pukanské hrnčiarstvo je v celoslovenskom kontexte veľmi dobre známe a odborne spracované a dokumentované (A. Polonec, M. Turzová, E. Plicková, P. Socháň, K. Divald). Záujem o pukanskú keramiku súvisí predovšetkým s jej výtvarnými hodnotami, s jej neobyčajne bohatým dekorom, celkovou estetickou hodnotou a technologickou dokonalosťou výroby. Táto vysoká remeselná a výtvarná úroveň je odrazom mnohotvárne rozvrstveného životného prostredia hrnčiarov, hospodárskych a kultúrnych stykov aj so vzdialenejšími oblasťami (vandrovky) a tým aj možnosťou získavania výrobných, technických a výtvarných informácií. Ďalej bol rozvoj závislý aj od prosperity baníctva a nárokov a požiadaviek okruhu konzumentov. Ten bol sociálne a profesne diferencovaný (roľníci, remeselníci, baníci, vinohradníci, obchodníci a mešťania – predovšetkým z celého územia hontianskeho regiónu) a svojimi špeciálnymi požiadavkami profiloval vkus pukanských hrnčiarskych dielní.

Okrem základného stimulu, akým bol práve dopyt po technologicky a dekoratívne dokonalom riade, prispel k rozvoju hrnčiarstva v Pukanci výskyt veľmi kvalitných surovín. Na príklade pukanského hrnčiarstva si možno overiť priamy vzťah medzi surovinovým základom a výtvarným stvárnením výrobku. Prístupné suroviny v blízkom okolí, ako hojnosť silikátových ložísk, hlina vhodného zloženia a farebné hlinky širokej palety rozmanitých odtieňov, vytvárali lokálnu a regionálnu špecifickosť výrobkov. Vynikajúca biela hlinka umožňovala Pukančanom dekorovanie reprezentačných cechových krčahov a tým ich nápadne odlíšila od výrobkov iných výrobní. Kvalitu výrobkov v neposlednej miere zaručovala aj vysoká technická úroveň vypaľovania.

V cechovom období sa v Pukanci vyrábal riad úžitkový a obradový – reprezentatívny. Úžitkový riad tvoril najpočetnejšiu skupinu pukanskej keramiky. Z hrncovitých tvarov to boli hlavne mliečniky, hrnce na varenie, na úschovu a prenášanie potravín, krčahy, buteľky, čutory na vodu i víno. Z misovitých plochých tvarov sa vyrábali taniere, misy, rajnice, šálky, pekáče na hydinu. Ďalšiu časť sortimentu tvorili kvetináče, lieviky, vrchnáky na dbanky, kalamáre, popolníky, svietniky. Osobitnou skupinou je figurálna tvorba – postavy baníkov, betlehemcov, pastierov, muzikantov alebo sporiteľničky – mumáky v podobe psíkov, prasiatok, bábik, medveďov.

Z obradového riadu sú pre pukanskú hrnčiarsku výrobu charakteristické reprezen-tačné cechové krčahy na víno. Výrobky tohto obdobia zaraďujeme medzi vrcholné výtvory slovenského hrnčiarstva. Dokonale vytočené tvary, farebná skladba engob, virtuozita kresby i texty dokumentujú nielen technickú remeselnú dokonalosť vyhotovenia, ale aj radosť z tvorby, životnú pohodu a prosperitu cechového obdobia.

Dekor na pukanskej keramike predstavuje špecifickú formu ľudového ilustračného umenia. Základom jeho ornamentiky sú rastlinné tvary – vetvičky, úponky, ďatelinky a kvety, označované ako „jerichov kvet“, „hrachový kvet“ alebo len „ružička“. V skupine týchto ornamentálnych prvkov dominuje hnedočervená farebnosť v kombinácii so zelenou. Ich rozmiestnenie v štylizovanej rastlinnej dekorácii je symetricky usporiadané tak, aby jej celkový vzhľad pôsobil estetickým dojmom. Rastlinný dekor sem-tam dopĺňajú vtáčiky. Výrazným doplnkom sú geometrické vzory – vlnovky, špirály, pásiky a bodky. Farebnú škálu dopĺňa okrovožltá, tmavohnedá a neskôr aj modrá – šmolková.

Výrazným dekoračným prvkom je figurálna výzdoba. Vyskytuje sa hlavne na vínových cechových krčahoch. Dominujú v nej pracovné námety, podávajúce obraz remeselníckeho života, dopĺňajú ich vyobrazenia vinohradníkov, výjavy zo spoločenského života a postavy majstrov a tovarišov občerstvujúcich sa pukanským vínom. Figurálna výzdoba je plošne riešená, štylizovaná, názorne podávaná. V niektorých prípadoch je doplnená precíznymi naturalistickými drobnosťami (vetvička viniča, pracovné nástroje), čím sa vytvára nielen dojem určitej naivity, ale aj spontánnej výtvarnej poézie. Figurálny dekor býva voľne, symetricky rozložený po oboch stranách kvetinovej kartuše, v ktorej je umiestnený kaligrafický text. Takto sa dosahuje špecifická forma ľudového ilustračného umenia, ktorá je výrazom spätosti a súzvuku prejavu výtvarnej i slovesnej kultúry. Popri figurálnom a technickom dekore aj vďaka tejto textovej časti výzdoby mala pukanská hrnčiarska výroba veľkú obľubu v širokom okolí. Je charakteristická ľahkou iróniou, humorom a umierneným pôžitkárskym životným postojom. Boli to okrem stručných oznamovacích textov o majiteľovi výrobku a jeho výrobcovi hlavne zdravice, prípitky, mravoučné ponaučenia a praktické rady o pití vína, niekedy i s lascívnym podtónom. Pôvodcami textov boli učitelia, kantori a sami hrnčiari. Pramene sú rôzne, od biblie po súvekú umelú poéziu. Krčah z roku 1866 má dvojveršie z knihy Prísloví, kap. 61, verš 6, 7: „Dejte nápoj opojní hynúcemu a víno tem, kteríž sú trúchlivého ducha, at se napije a zapomene, na chudobu a trápení své nespomíná více.“

Dialóg „Rozmlúvání vody z vínom“ tiež našiel umiestnenie na pukanských vínových krčahoch. Uvádzame výňatok z dialógu: „Víno: Lepší víno nežli voda, mnohá jde z vína pohoda, ono lid obveseluje, sen dáva, prítelství kuje. Voda: Kdo na vode rád prestáva, zdravý rozum zachováva, mnohým mnohé vína pití prineslo všech zmyslu zbytí, když ho bez času a míry do života svého lili. Víno: Ale kto ho mírne pije, ten úžitek jeho čije! Voda slabě bricho duje, mnohá nemoc po ní pluje, každý mírne vesel býti múž a vína se napíti!“

Niektoré texty priamo nadväzovali na akcie nakreslené na krčahoch. Na čižmárskych cechových krčahoch s vročeniami 1845 a 1865 nachádzame takéto texty rozhovorov: „Nak sa páči, mladá pani, s tichto si vibrat. Tak vinšujem k dobremu užitku.“ „Jedna panna velmo pekná videla čižmára z okna, plačite naňho zvolala: Ídeš čižmárom kidelmeš, kedi mi tie čižmy počiješ? On ji odpovídal na to, aby jej nebylo velmi líto: Ídeš áló, áló nem ídeš, nikdá ti tie čižmy noseť nebudeš!“

Pôvodne hutné texty sa v časoch postupného úpadku remesla rozdrobujú a dostávajú neraz plytký až banálny obsah. Tvarové, dekoračné i slovesné bohatstvo tradičnej pukanskej hrnčiarskej tvorby ostáva žriedlom podnetov až do dnešných čias. Donedávna hrnčiarsku tvorbu pukanských majstrov usmerňovali pracovníci ÚĽUV tak, aby sa zachovala jej výtvarná a výrobná regionálna originalita a zároveň vyhovovala súčasnej estetickej funkcii s prihliadnutím na jej použiteľnosť. Takto spoločne rozvíjali výtvarný odkaz predchádzajúcich hrnčiarskych generácií vynikajúci majstri Viliam Frank, Ľudovít Kohl, Ján Könyveš, Ján Majláth, Ján Moravčík. Z nich Moravčík bol vari najvernejším udržiavateľom tradičného pukanského hrnčiarstva. Odrazilo sa to najmä na prevzatých dekoroch od Jána Moravčíka staršieho, ktoré ako jeho vnuk s použitím svojho vlastného koloritu neobyčajne úspešne uplatňoval.

Dnes síce pracuje v Pukanci niekoľko keramických dielní, z nich však len dielňa Jána Könyveša, posledného mohykána pukanskej hrnčiarskej tradície, verne zveľaďuje prevzaté vzory i výrobné procesy. Vyrába úžitkovú i dekoratívnu hrnčinu s dekorom vlastného koloritu, ktorý, dúfajme, nebude posledným v tristoročnej tradícii pukanskej hrnčiarskej výroby.

Spracoval Peter Klinko, v roku 2003


 

webygroup

Predpoveď počasie

Počasie Pukanec - Svieti.com

Využite registráciu a nechajte sa pohodlne informovať o novinkách na našej stránke prostredníctvom e-mailu. Len po registrácii sa budete môcť zapojiť do diskusie na tejto stránke.

:
:
Zabudli ste heslo
Registrovať

dnes je: 16.9.2019

meniny má: Ľudmila

podrobný kalendár

Aktualizované

11. 9. 2019

Za obsah zodpovedá
Ján Čalovka

Celkom návštev

dnes :

  • Zámer č.1/2019-4 previesť majetok obce formou zámennej zmluvy

    11.9.2019 viac
  • Zámer č.2/2019-3 na odpredaj nehnuteľného majetku

    11.9.2019 viac
  • Verejná vyhláška - Oznámenie o začatí územného konania a nariadenie ústneho pojednávania.

    5.9.2019 viac
  • Rozhodnutie - Poverenie poľovníckej organizácie Slovenský poľovnícky zväz Poľovnícke združenie Teplá Voda Pukanec vykonávaním ochrany poľovníctva a starostlivosti o zver v poľovnom revíri Teplá Voda

    3.9.2019 viac
  • Úroveň vytriedenia komunálnych odpadov za predchádzajúci rok 2018

    Úroveň vytriedenia komunálnych odpadov za rok 2018 v obci Pukanec je 12,85%

    27.2.2019 viac
  • Podpora opatrovateľskej služby v obci PUKANEC

    Obec Pukanec realizuje dopytovo - orientovaný projekt s názvom „PODPORA OPATROVATEĽSKEJ SLUŽBY V OBCI PUKANEC“ Trvanie projektu: 01/2019 – 02/2021

    22.1.2019 viac
  • Komunitný plán sociálnych služieb

    11.1.2018 viac
  • Regionálna integrovaná územná stratégia Nitrianskeho kraja na roky 2014-2020

    Záverečné stanovisko

    5.1.2016 viac

17948754

Úvodná stránka