| |
|
|
 |
Ročník 1999
Číslo 5, September - Október
Po skončení letných dní prichádza jeseň - obdobie roka, ktoré má tiež svoje neuveriteľné čaro. Sprevádzajú ju meniace sa farby prírody. Občasné sychravé počasie striedajú ešte slnečné hrejivé dni babieho leta. Pohládzajú nás posledné lúče slnka. Usilovný hospodár - záhradkár, vinohradník, ovocinár zberá plody svojej celoročnej práce a hodnotí uplynulú sezónu.
Dňa 10. októbra 1999 sa v našej obci ležiacej na úpätí Štiavnických vrchov, kde sa v najvyššie položených vinohradoch pestuje kvalitné hrozno, konali oberačkové slávnosti. Pukanec sa stal súčasťou Medzinárodnej vínnej magistrály cez Váh - Dunaj - Ipeľ, Nitrianskej kráľovskej vínnej cesty.
V spomínanú októbrovú nedeľu sa program začal v dopoludňajších hodinách poďakovaním za úrodu na službách Božích v ev. a. v. chráme a na svätej omši v rím.-kat. kostole. Súčasťou osláv bola výstava ovocia, zeleniny, kvetov a ruč-ných prác v Dome záhradkárov. Vynikali háčkované a rôznymi technikami vyšívané prestierania, paličkované obrazy. Atrakciou bol symbolický, takmer meter dlhý strapec hrozna, naaranžovaný z rôznych odrôd viniča. Program pokračoval v bývalých priestoroch základnej školy. Symbolický hroznový strapec starostke obce odovzdali členovia divadelného súboru Mladosť, od zástupcu združenia VINO VERITAS SLOVAKIA starostka prevzala plaketu a krčah z dielne pukanského keramikára Jána Franka. Celé podujatie sa nieslo v slávnostnej a radostnej atmosfére. Programom Oberačka vo vinici všetkých prítomných hostí a občanov pozdravili žiaci materskej a základnej školy. Veľkým prínosom a obohatením celých oberačkových slávností bolo vystúpenie členov folklórneho súboru z juhoslovanskej Selenče, s ktorými sa Pukančania stretávajú už desať rokov. Sála sa rozozvučala slovenskými ľudovými piesňami a tancami mladučkých dievčat a chlapcov v prekrásnych krojoch.
Poďakovanie patrí všetkým, ktorí sa pričinili o dôstojný prie-beh tohto zaujímavého podujatia, ktorého tradíciu sa nám podarilo obnoviť.
| Jana Bahnová, starostka | [ hore ] |
Rokovanie obecného zastupiteľstva otvorila starostka Jana Bahnová, privítala prítomných 14 poslancov a predstavila Ing. Františka Majerského, člena dozornej rady LESPOL s.r.o. Pukanec. Obecné zastupiteľstvo hneď na začiatku schválilo za štvrtého člena dozornej rady Jána Schmidta. Potom všetci členovia dozornej rady (ešte Zdenko Obadal a Rudolf Čecha) odišli na samostatné rokovanie.
Obecné zastupiteľstvo vzalo na vedomie správu o do-držiavaní verejného poriadku, stave kriminality a dopravnej situácii v obci, správu o využívaní knižného fondu a činnosti miestnej knižnice, správu o kultúrnej činnosti, mimoškolskom vzdelávaní, záujmovej umeleckej činnosti, rozvoji telesnej výchovy a športu, informáciu o možnosti prenájmu plynovej kotolne v obci a informáciu o pokračovaní prác na plynofikácii. Poslanci vzali na vedomie informáciu o prenájme výkonu práva poľovníctva v po-ľovnom revíri LESPOL 64 Pukanec poľovnému združeniu pri PAL INALFA Vráble, čím obec získala za výhodných podmienok 7 000 000,- Sk a informáciu starostky obce o výške neuhradenej sumy za reštaurovanie originálov sôch a zhotovenie umeleckej kópie Stĺpa najsv. Trojice (631 400,- Sk). Obecné zastupiteľstvo schválilo správu o plnení rozpočtu za I. polrok 1999 a správu o vykonaní inventarizácie majetku obce k 31. 3. 1999. Poslanci schválili Všeobecne záväzné nariadenie č. 7/1999 o správnych poplatkoch a poplatkoch za úkony, ktoré vykonáva obecný úrad. Zároveň zrušili predchádzajúce VZN číslo 7/1998.
Vo veci predaja bytov na ulici SNP 24 obecné zastupiteľstvo odporučilo starostke obce postupovať v zmysle vyhotoveného znaleckého posudku jednotlivých bytov, plota a vonkajšej úpravy. V prípade, že nájomníci nebudú akceptovať znalecký posudok na plot a vonkajšie úpravy, je možné dať vyhotoviť nový znalecký posudok inému súdnemu znalcovi na náklady nájomníkov. Ďalej obecné zastupiteľstvo odporučilo vyrovnať záväzok LESPOL s.r.o. Pukanec voči daňovému úradu.
Ďalej odporúča preveriť potrebné skutočnosti k návrhu všeobecne záväzného nariadenia o pod mienkach chovu, držania a manipulácie s domácimi a úžitkovými zvieratami na území obce, aby nebolo v rozpore s platnými zákonmi.
Keďže sa vyskytli nové skutočnosti, obecné zastupiteľstvo zrušilo uznesenia 10/1996 a 9/1999, týkajúce sa predaja pozemkov Stanislavovi Kašiarovi a Ľudovítovi Pramukovi.
Poslanci súhlasili s prenájmom priestorov v budove Obecného podniku služieb pre VÚB a.s. pobočka Levice na zriadenie expozitúry v centre obce. Ostatné žiadosti o prenájom týchto miestností (Margita Štubnová, Daniel Novák, Július Duráč) zamietli.
V diskusii starostka informovala o ponuke firmy Anton Novák z Levíc na prenájom plynovej kotolne, čo by však pre obec bola zjavne nevýhodná zmluva. Plynová kotolňa ostane v správe Obecného podniku služieb. Zastupiteľstvo uložilo ekonomickej komisii posúdiť, ktoré činnosti podľa predložených podkladov Obecného podniku služieb sú stratové a ktoré ziskové (s dôrazom na činnosť plynovej kotolne) a v záujme sprehľadnenia výsledku hospodárenia podniku zabezpečiť pravidelné mesačné účtovné uzávierky, ako aj prehodnotiť možnosť zníženia ceny palivového dreva pre obyvateľov miestnej časti Majere, keďže s plynofikáciou tejto časti sa nepočíta. Riaditeľovi Obecného podniku služieb Stanislavovi Križanovi uložilo zistiť podmienky a možnosti prevádzkovania kábelovej televízie, na ktorú nemáme licenciu.
Dňa 10.9.1999 sa v meste Banská Štiavnica konal tradičný Salamandrový sprievod, hlavná akcia Salamandrových dní. Obec Pukanec sa na sprievode zúčastnila v zastúpení starostky obce, pracovníčok obce a členov divadelného súboru Mladosť.
---
Dňa 2.10.1999 sa v obci Ľubietová konali oslavy 620. výročia udelenia mestských výsad a 100. výročia posvätenia obnoveného evanjelického kostola. V roku 1998 bola podpísaná medzi siedmimi stredoslovenskými banskými mestami: Banská Štiavnica, Banská Belá, Banská Bystrica, Kremnica, Ľubietová a Pukanec deklarácia o vzájomnej spolupráci. Zástupcovia týchto miest a obcí sa každoročne stretávajú pri významných podujatiach. V tomto roku to bolo stretnutie v Ľubietovej. Oslavy boli pripravené na dobrej úrovni. Ich súčasťou bolo otvorenie muzeálnej miestnosti, slávnostné služby Božie v evanjelickom kostole v prítomnosti biskupa Osuského. Zaujímavosťou boli ukážky ľudových remesiel, opekanie býka na promenáde, výstava obrazov a ručných prác a kultúrno-spoločenský program, kde sa predstavili stredoslovenské banské mestá. V budúcom roku sa stretnutie zástupcov stredoslovenských banských miest plánuje v Novej Bani a v Pukanci v rámci pripravovaných osláv 925. výročia prvej písomnej zmienky o našej obci.
---
Dňa 4.10.1999 sa v Miestnej knižnici v Pukanci na podnet Tekovskej knižnice v Leviciach konal informčný deň profesionálnych knihovníkov Levického okresu, ktorý bol zameraný na poskytovanie informácií a služieb prostredníctvom výpočtovej techniky. Pukanská knižnica ako jediná na úrovni obecných knižníc v Levickom okrese poskytuje svoje služby čitateľom prostredníctvom knižničného informačného systému Libris. Stretnutie viedla pracovníčka knižnice Eva Foltánová, ktorá odovzdala skúsenosti so zavádzaním a prevádzkou tohto automatizovaného systému a oboznámila prítomných aj s činnosťou knižnice. Knihovníčky sa živo zaujímali nielen o automatizáciu knižnično-informačných služieb, ale tiež o prostredie knižnice, udržiavanie knižničného fondu a o podujatia, ktoré knižnica organizuje. Prácu knižnice vysoko ocenila aj riaditeľka Tekovskej knižnice Mgr. Jana Holubcová, čoho dôkazom je konanie tohto pracovného stretnutia v Miestnej knižnici v Pukanci.
---
Dňa 5.10.1999 sa starostka obce zúčastnila na zasadnutí regionálneho združenia miest a obcí Tekova v Tlmačoch. Na pracovnom stretnutí starostov boli prítomní aj prednosta Okresného úradu Levice a riaditeľ Prvej komunálnej banky pobočka v Leviciach. Hlavným bodom stretnutia bolo oboznámenie o príprave reformy verejnej správy a koncepcii regionálneho rozvoja, informácie z orgánov ZMOS.
---
V noci zo 7. na 8. októbra 1999 neznámi páchatelia odcudzili z budovy obecného úradu z kancelárie LESPOL s.r.o. trezor. Odniesli si finančnú hotovosť 219 620,- Sk. Ďalšie škody pri vlámaní okrem poškodeného zámku na vhodových dverách budovy spôsobené neboli. Odcudzením finančnej hotovosti bola spôsobená škoda v spoločnosti v čase, keď sa nám konečne podarilo za predchádzajúce vedenie uhradiť vysoké nedoplatky na daňovom úrade. Treba sa však zamyslieť v tejto chvíli aj nad nezodpovednosťou terajších zodpovedných: nechať takú vysokú finančnú hotovosť v trezore.
---
Na základe súhlasu riaditeľa podniku Slovenská autobusová doprava v Leviciach je preložená autobusová zastávka od Novochemy na konci Pukanca pred dom na Štiavnickej ceste č. 90.
---
Obec Pukanec - referát evidencie obyvateľstva oznamuje občanom, že platnou právnou úpravou boli zrušené všetky právne predpisy, ktoré sa týkali označovania stavieb evidenčnými číslami. Evidenčnými čislami (bielo-modrá tabuľka) sa označovali napr. garáže, rekreačné chaty a chalupy, záhradné chatky, viničné domky. Evidenčné čísla sa nahrádzajú súpisnými číslami po predložení dokladov, ktorými stavebník preukáže vlastníctvo stavby. Upozorňujeme občanov, ktorí sú vlastníkmi stavieb označených evidenčnými číslami, aby sa osobne prihlásili na Obecnom úrade v Pukanci, číslo dverí 19, kde dostanú bližšie informácie.
| Jana Bahnová, starostka | [ hore ] |
Dňa 1.10.1999 o 19. hodine sa v storočnom historickom divadle Aréna v Bratislave začínal slávnostný program. Udeľovali sa už po siedmy raz ceny Leopolda Danihelsa a jeho manželky Mimi, Slovákov žijúcich v Kalifornii v USA. Cenu za kultúrne aktivity prevzal aj náš spisovateľ Andrej Chudoba, spolu s ním fotograf Karol Kállay, mím Milan Sládek a výtvarník Ernest Zmeták. Na túto cenu navrhlo spisovateľa Andreja Chudobu predsedníctvo Spolku slovenských spisovateľov v Bratislave.
Spisovateľovi Andrejovi Chudobovi srdečne blahoželáme, ako aj spisovateľovi Ivanovi Kadlečíkovi k získaniu prémie v medzinárodnej súťaži Európsky fejtón Brno 99, ktorú od roku 1991 každoročne vyhlasuje Obec moravskosliezskych spisovateľov, prajeme im veľa tvorivých síl a dobré zdravie do ďalších rokov.
Na Pukanec a jeho spisovateľov skoro naraz mysleli na rôznych miestach sveta. Prezident Českej republiky Václav Havel sa 17. septembra rád stretol aj s Ivanom Kadlečíkom v reštaurácii Veľkí františkáni v Bratislave. Obci moravskosliezskych spisovateľov sa páčila Kadlečíkova esej Kresba kriesi a udelili mu za ňu prémiu. Prácu Andreja Chudobu ocenil Leo Danihels, predseda Svetového kongresu Slovákov.
Všetko je v poriadku, o Pukanci sa vie. Nielen v zahraničí, aj doma: Tretie číslo revue pre literatúru, kultúru a duchovný život Tvorba T prináša bok po boku dve eseje z novej knihy Ivana Kadlečíka (člen redakčného kruhu tohto časopisu) Lístoky, ktorá vyjde koncom tohto roku a rozhovor s Andrejom Chudobom, doplnený ukážkou z jeho tvorby.
| Zuzana Kadlečíková | [ hore ] |
Dobre sa, moja, oblečieš a odchádzaš medzi jedle na vŕšku Paradajz. Veľa o tebe vedia, zveruješ im všetko, sú diskrétne, nešumia vo vetre. Chvíľu ticho nehybne stojíš v mraze. Meníš sa na strom, rozprávaš, píšeš mi. Tvoje miesto v snehovej metelici s rozsvieteným vianočným stromom a starými lucernami vyzerá ako impresionistický obraz. Staré domy sa pod novými fasádami menia na mladé ako filmové hviezdy. Pribudlo snehu, ubudlo slnka, žijete v akomsi prítmí. Musíte sa zohrievať a svietiť si, ako sa dá. Každý si môže svietiť sám, aj ty tak urob, milučká: zápalku ti posielam poštou, len mi ju potom nezabudni vrátiť do Pukanca.
Oheň je čas a hodiny sú horľavé, horlivé.
Uverejňujeme ukážku z knihy Ivana Kadlečíka Lístoky, ktorá onedlho vyjde v levickom vydavateľstve L.C.A.
Aj keď sa niekomu zdalo, že priateľské vzťahy medzi Pukancom a Selenčou zaspali, nebola to pravda. To len Selenčanom na dlhé štryri roky vojnový stav v Juhoslávii zahatal cestu cez hranice. No len čo sa ako-tak upokojila medzinárodná situácia, hneď sme sa ponáhľali do Selenče, aj keď sa celý zájazd rodil ťažko. Financií bolo poskromne, aj sme prosili tu i tam. No prispeli nám len AGRO chemický podnik z Levíc, obec Pukanec a pán poslanec Delinga. Keď netieklo, aspoň kvaplo, aj za to Pán Boh zaplať! Zvyšok sme vyzbierali medzi sebou a vo štvrtok 2. septembra sme sa na noc pobrali krížom cez Maďarsko k juhoslovanskej hranici. A veru bolo to v pravý čas. Lebo divadelné predstavenie Kmotrovci sťaby udrelo na selenčské zvony a prinútilo našich priateľov pri-praviť program pre Pukanec.
Cesta nám ubiehala šťastlivo. No keď sme prichádzali do Selenče, mali sme ver strachu, čo je, ako je s našimi. Aj keď sme boli v stálom telefonickom spojení počas celého vojnového konfliktu, dala sa čakať aj pohroma. Až veselé vítajúce tváre našich priateľov nás presvedčili, že je všetko v poriadku. Všetci žijú a dedinu nezasiahli žiadne boje. Museli sa síce uskromniť, no žírna vojvodinská zem vydala svoje plody a o chlieb tam nieto núdze. Obrábali ju aj za hukotu sirén a náletov. Vedeli, že len ona ich uživí.
V selenčskom „miestnom dome“ nebolo vítaniu konca a veru aj slzám. No neboli to slzy smútku, boli to slzy radosti zo stretnutia s priateľmi. Čakali nás tri prekrásne dni v kruhu dobrých dolnozemských ľudí. Čakala nás dolnozemská svadba, trvajúca tri dni, na ktorej bolo sedemsto ľudí (čo však ani zďaleka nie je celá Selenča). Čakali nás tri dlhé teplé večery pod hviezdnatým dolnozemským nebom, ktoré sa horniakovi zdá byť oproti tomu nášmu tesne nad hlavou. Čakali nás mnohé stretnutia v obidvoch selenčských kostoloch, na ulici, v krčme „u Žiakov“ či v „boudách“ (obchodoch). Úsmevom i slzám sa nedalo ubrániť.
V nedeľu podvečer sme za častého potlesku divákov zahrali „náš kus“. V provizórnom divadle v prírode. Selenčania i napriek ťažkej situácii stavajú nový kultúrny dom. A potom hybaj do rána tanec a zábava pri dobrej muzike. Nuž a v pondelok trocha oddýchnuť, rozlúčiť sa, poďakovať za všetko a k večeru sa s výhľadom skorého stretnutia pobrať späť.
Aj domov sme sa vrátili šťastlivo. Doma bolo o čom rozprávať, lebo dojmov (myslím, že len tých dobrých) mal každý mnoho. No už po niekoľkých dňoch bolo sa treba zase začať obracať za korunkami, lebo zo Selenče prišla správa, že „Svetlana už dala tanečníkov dokopy a súbor bude účinkovať na pukanských oberačkových slávnostiach“. Veru ani tentoraz sa nám nepodarilo dať dokopy žiadne horibilné sumy a ostávalo nám len dúfať, že nás podporia aj pukanskí diváci na vstupnom - a tí nesklamali!
Selenčanom sme pripravili pekný program. V piatok po raňajkách a privítaní v „meštianke“ sa rozišli po rodinách. Mládež mala pripravený poznávací výlet do Banskej Štiavnice a starší doma pri kávičke a poháriku novej pukančiny rozprávali... V sobotu sme zas boli v Leviciach za nákupmi. Vo večerných hodinách, alebo až do bieleho rána, nás zabávala selenčská ľudová muzika. A už tu bola nedeľa. Dopoludnia bohoslužby v hornom i dolnom kostole a popoludní vystúpenie. Očakávali sme ho s napätím. Veď Selenčania v Pukanci naposledy účinkovali pred štyrmi rokmi. Videl som, ako sa sála pomaly napĺňala, hrialo ma to, že pukanskí diváci ani tentoraz nesklamali. No to už „zahúdli“ selenčské sláčiky, otvorili príklop našich citov a tie v podobe teplých slzičiek zaplavili hádam všetky oči v sále. Ten, koho by v tú chvíľku nebola dojala sila a životaschopnosť slovenského národa, by bol musel mať v hrudi nie srdce, ale kameň. Áno, Slováci v Selenči tú silu majú, veď po dvestopäťdesiatich rokoch si dokázali zachovať reč i vieru. V cudzine, ďaleko od domoviny svojich predkov. Ba aj ešte ďalej, lebo mnohí Selenčania sa vysťahovali až do Austrálie, kde sa až po ich príchode naplno rozvinul národný život. Neviem koľkokrát sa museli naši účinkujúci vrátiť na javisko a pridávať, viem len, že sa ťažko odchádzalo divákom i hercom. Po večeri a malom posedení sme sa rozišli ešte na chvíľu podebatovať po rodinách, lebo ráno bolo načim zavčasu sa pohnúť smerom k Dolnej zemi.
ťažko sme sa lúčili, no dali sme si sľub, že sa znova stretneme. Ako povedal vedúci súboru pán učiteľ Jožko Kováč: „Vy ste naša rodina a vy musíte otvoriť náš nový kultúrny dom.“ Slová, čo tešia, ale aj zaväzujú. Treba sa nám činiť, lebo v Selenči chcú dom kultúry otvoriť už v lete. Selenčský autobus odišiel, slzičky sme si osušili, no v srdci nám ostal hrejivý pocit hrdosti na ťažký každodenný život Slovákov v Selenči, ktorý čas zmenil na hrdinstvo.
Na konci mi prichodí už len poďakovať sa všetkým tým, čo nás podporili, pomohli. Hercom a rovnako aj divákom i tým, čo aj len v srdci a v myšlienkach boli spolu s nami. Vďaka vám!
V deň Pamiatky reformácie 31. októbra v Augsburgu zástupcovia Svetového luteránskeho zväzu a Katolíckej cirkvi podpísali historický dokument o spoločnom chápaní náuky o ospravedlnení. Ide o závažný dokument, historickú udalosť veľkého významu, ktorá bude veľmi veľa znamenať pri ďalšom pokračovaní vzájomného zbližovania katolíkov a evanjelikov.
Veď Boh sa rozhodol skrze tajomstvo svojho vtelenia spolupracovať s človekom bez ohľadu na to, kým je. Svojim dvanástim predsa povedal: Iďte do celého sveta... To, čo v diele spásy pokazili, zabrzdili či znemožnili počas dejín ľudské hriechy, to znova treba vybudovať. Obnovenie viditeľnej jednoty kresťanov bude dielom Božím i ľudským, epochálnou udalosťou Božej iniciatívy a ľudskej nadšenej spolupráce. Lebo dozrel čas, aby sa kresťania s oveľa väčšou zodpovednosťou usilovali o viditeľnú jednotu. No jednotu kresťanov netreba ohlasovať, jednotu treba žiť. Žiť od ajmenšieho gesta lásky a otvorenosti k svojim bratom. Nedá mi pri tejto príležitosti nepripomenúť priekopníkov v tejto oblasti. V našom Pukanci takými boli evanjelický farár Martin Bujna a katolícky administrátor Martin Veselovský. Títo dvaja výtečníci ducha Božieho už v šesťdesiatych rokoch minulého storočia dokázali žiť takýmto životom. Takmer o storočie neskôr nám za príklad môžu slúžiť páni farári Gejza Navrátil a Ondrej Ponický, na ktorých sa mnohí pamätáme. No nielen duchovné osoby dokázali žiť priekopnícky ekumenický život. Taký bol aj Alexander Farbák, úradník pukanskej sporiteľne a jeho kolega Dezider Zapletal a mnohí nemenovaní. Takými sme dokázali byť aj my všetci, čo sme sa zhromaždili na pukanskom námestí pri príležitosti posviacky súsošia Najsvätejšej Trojice.
Je však potrebné pripomenúť, že dialógy, stretnutia, vzájomné spoznávanie rôznych kresťanských tradícií je síce veľmi dôležité, no jednota kresťanov musí byť založená v prvom rade na zmene zmýšľania, na vnútornom obrátení srdca, vzájomnom počúvaní a spoločnej modlitbe. Nech teda obrátenie našich sŕdc je vyjadrením očakávania, že tam, kde my ľudia nedokážeme veci účinne doriešiť, tam môže zasiahnuť a určite to urobí Boh, tak ako sa to stalo už niekoľkokrát v dejinách.
Redakcia: Miestna knižnica, Námestie mieru 60, 935 05 Pukanec.
tel. 036/ 6393278. Registračné číslo: OÚ-5/93 |
| |
Municipal office of Pukanec, Nám. Mieru 11, Pukanec, tel.: +421 036 6393 529, +421 036 6393 108 |
|
|
|
