| |
|
|
 |
Ročník 1999
Číslo 6, November - December
Blížia sa Vianoce, čas otvárania ľudských sŕdc. Čas radosti, veselosti, lásky, pokoja a mieru. Čas, keď sa môžeme na chvíľu pristaviť, zaspomínať si. Zamyslieť sa nad čarom a atmosférou vianočných sviatkov. Nezabudnúť na svojich blízkych, priateľov a známych, aby v tomto čase nebol nikto sám. Všetkým spoluobčanom príjemné sviatky, šťastie v duši, pokoj, lásku a pevné zdravie v rodinách želá starostka obce, poslanci obecného zastupiteľstva, pracovníčky obecného úradu a pracovníci obecného podniku služieb.
Zároveň všetkým prajeme, aby do magického roka 2000 vykročili šťastnou nohou a s optimizmom. Iste nás postretnú i nepríjemné chvíle a okamihy, lebo aj tie patria k životu - nezabudnime však na ľudskosť, toleranciu, vzájomnú pomoc a porozumenie.
| Jana Bahnová, starostka obce | [ hore ] |
Doba nádherného sviatočného ticha. Kto by neprahol po takej blaženosti? Chvíľa, keď životný stres (poniektorí) na chvíľu odkladáme bokom, vzájomný nesvár zabúdame za dverami a vynútený nedostatok prekrývame kúskom hojnosti. Nech je aspoň cez Vianoce pohoda! I oba naše chrámy - horný i dolný - na chvíľu zažiaria plnosťou, aby celý rok zase pozývali. Len tie srdcia väčšinou zostávajú hluché, nemenné. Ale to predsa patrí k sviatkom...(?) Ozaj, aké to bude v našej domácnosti? Farárovi na Vianoce vrchnosť zásadne nepovoľuje dovolenku. Máme neobsadené zbory, kazateľov je nedostatok, na sviatky - keď sa služby Božie konajú vo všetkých kostoloch - pomáhajú aj budúci kňazi - teológovia. Preto na akési voľnejšie dni nemožno ani len pomyslieť. Tu treba dorábať kázeň, tam dotiahnuť liturgiu, ešte raz precvičiť deti na štedrovečerné vystúpenie, prichystať výzdobu domácnosti, pripraviť jedlo... a po štedrovečernom stolovaní nesadnúť k sladkému oddychu, lež sa znova zahĺbiť do práce so službou Slova Pánovho na ďalší sviatočný deň... Niekedy sa mi potom natíska otázka: má taký farár vôbec Vianoce? Isteže - má! Pretože Vianoce - to nie je len vynikajúca pohoda, oddych, prípadná návšteva chrámu. Vianoce - to je najmä radosť z toho, že Kristus už prišiel. Kňaz berie na Vianoce do rúk Bibliu a táto kniha mu robí tieto dni naozaj sviatkom Božieho narodenia. Preto sa aj ja teším, veľmi sa teším na Vianoce 1999! Takúto skutočnú radosť prajem aj čitateľom Pukanského spravodaja a prosím Boha - Ducha Svätého, aby zostúpil počas týchto decembrových dní i na Pukanec. Potom Vianoce budú naozaj tým, čím ich urobil Pán Boh.
| Ľuboslav Beňo, ev.a.v. námestný farár v Pukanci | [ hore ] |
Zamysleli ste sa niekedy nad tým, čo by bolo, keby nebolo Vianoc? Duchovných a Božích Vianoc, keď slávime narodenie Božieho Syna? Bez Vianoc by sme sa nemohli úprimne radovať, pretože by sme ani nevedeli, čo skutočná radosť je. Posolstvo prvých Vianoc znie takto: „Nebojte sa! Hľa, zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude pre všetkých ľudí, pretože sa vám dnes narodil Spasiteľ, Kristus Pán, v meste Dávidovom.“ Bez Vianoc by sme boli bez lásky, bez milosrdenstva a bez pochopenia. Kristus nás učí, ako žiť v priateľstve, bratskej láske, úcte a pochopení. Vianoce nás učia, ako si máme navzájom odpúšťať svoje priestupky. Keby sme nemali Vianoce, boli by sme bez Spasiteľa, a preto bez nádeje. Keby Kristus ostal na tróne svojej nebeskej slávy, ľudstvo by naďalej zostalo v hriechu a bez záchrancu. Kristus sa práve preto narodil a neskoršie zomrel na kríži, aby nás vykúpil. Preto na Vianoce nemyslime iba na jedlo, darčeky, stromček. Radujme sa z narodenia Božieho Syna a nášho Vykupiteľa. Otvorme betlehem svojho srdca a urobme tam miesto pre Pána Ježiša, aby nás uzdravil zo sebeckosti a pýchy, očistil nás od hriechu a aby v nás kraľoval. Snažme sa slovom i skutkom pomôcť niekomu prežiť Vianoce v radosti. Hlavne si spomeňme na chorých, starých a opustených. Snažme sa o to, aby sme vzdali slávu Bohu na výsostiach a na zemi medzi ľuďmi aby sme šírili pokoj, lásku, porozumenie a dobrú vôľu. Zároveň ďakujme Pánu Bohu za krásu a požehnanie jeho Vianoc.
| Th.Mgr. Branislav Trubač, rím.-kat. farár | [ hore ] |
V nedeľné novembrové popoludnie 21. novembra 1999 sa stretli v Miestnej knižnici v Pukanci naši dôchodcovia, ktorí v tomto roku oslávili svoje okrúhle životné jubileá. Vítalo ich príjemné prostredie, prestreté stoly, malé občerstvenie. Jubilantov pozdravili pestrým programom žiaci základnej školy od najmladších až po deviatakov. Žiacky program spestrili príjemné melódie a spev Emila Bilu. Dôchodcovia si zanôtili spolu s Tomášom Palkovičom, ktorý sa predstavil piesňami im blízkymi. Úvodným slovom pozdravila jubilantov matrikárka Mária Gembešová, básňou kultúrna referentka Milica Sajková. Úprimným slovom sa im prihovorila starostka obce a po zápise do pamätnej knihy všetkým odovzdala malý darček. Po oficiálnej časti sa všetkým rozviazali jazyky. Spomínali a veselo spievali do večerných hodín s hudobným sprievodom Márie Ciglanovej.
---
Konečne sa 22. novembra 1999 uskutočnilo preberacie a kolaudačné konanie III. časti plynofikácie obce. Podarilo sa. Dnes už môžeme konštatovať, že plynofikácia Pukanca je dokončená (zatiaľ však ešte chýbajú terénne úpravy miestnych komunikácií), občania, ktorí mali pripravené vnútorné inštalácie, vykurujú už svoje domácnosti zemným plynom. Zvýšil sa im štandard životnej úrovne, zníži sa znečisťovanie ovzdušia.
---
Dňa 1. decembra 1999 začala svoju činnosť expozitúra VÚB v budove Obecného podniku služieb (presťahovaná z budovy EXUNACO). V príjemných priestoroch naďalej v Pukanci poskytuje klientom svoje služby denne od 8. do 12. a od 13. do 15,30 hod., vo štvrtok od 8. do 12. hod.
---
V klube dôchodcov sa 2. decembra 1999 zišli členovia Základnej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Pukanci a ďalší občania. Vypočuli si výklad zákona č. 305/1999 o zmiernení niektorých krívd osobám deportovaným do nacistických koncentračných táborov a zajateckých táborov. Prítomných pozdravila starostka obce Jana Bahnová, výklad zákona a podrobnejšie informácie predniesla pani Halátová. Členovia základnej organizácie prijali medzi seba nového člena, ktorému zároveň prejavili dôveru a zvolili ho za predsedu základnej organizácie. Je ním František Solárik. Všetci členovia jeho ochotu vykonávať túto funkciu odmenili potleskom. Základná organizácia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Pukanci patrí medzi najväčšie v Levickom okrese, dlhší čas jej činnosť stagnovala, lebo nemal kto vykonávať funkciu predsedu.
---
V sobotu 4. decembra podvečer sa v knižnici konala slávnosť slova. Novú knihu Ivana Kadlečíka prišli privítať kolegovia spisovatelia z Bratislavy (Rudolf Chmel, Pavel Vilikovský, Vladimír Petrík, Tomáš Janovic, Dušan Mitana, Eman Erdélyi, Marek Vadas), z Banskej Štiavnice (Rút Lichnerová, Daniel Šovc, Andrea Kočalková, Anton Pižurný) aj z Pukanca (Andrej Chudoba), ilustrátor Marian Mudroch a vydavateľ Koloman Kertész Bagala. Ďalší hostia z Levíc, Bátoviec, ale najmä z Pukanca zaplnili sálu, vypočuli si hodinový program (príhovory spisovateľov, čítanie ukážok z Lístokov, úryvok z rozhlasovej nahrávky, Ivan Kadlečík zahral aj na klavíri, pravdaže Johanna Sebastiana Bacha), po programe (ktorý ukončili pani starostka a kultúrna referentka gratuláciou autorovi) si mohli novú knihu kúpiť, dať podpísať autorovi a podebatovať s ním. Neformálne rozhovory v skupinkách pri pohári vína, domácej klobáske, uhliských pagáčoch, pukanských oblátkach a iných dobrotách ešte veľmi dlho zneli v predvianočne vyzdobenom prostredí a priateľskej atmosfére a potešili každého, kto sa zaujíma o kultúru všeobecne a literatúru zvlášť.
---
Dňa 8. decembra 1999 zasadalo obecné zastupiteľstvo. Informácie zo zasadnutia zastupiteľstva aj zo zasadnutia valného zhromaždenia Lespol s.r.o. Pukanec uverejníme v ďalšom čísle Pukanského spravodaja.
Smutný bol pohľad na stromy pagaštana konského na pukanskom cintoríne, keď ich lístie už v priebehu augusta a septembra začalo hnednúť, uschýnať a opadávať. Na svedomí to má húsenička malého motýľa ploskáčika pagaštanového. Tento neznámy škodca sa k nám dostal z Macedónie (bývalá Juhoslávia), kde bol prvýkrát popísaný v roku 1986 na alejach pagaštanov pri jazere Ohrid (preto vedecké meno Cameraria ohridella). Odtiaľ sa škodca začal veľmi rýchle rozširovať do strednej Európy, takže v súčasnosti je jeho výskyt potvrdený v Maďarsku, Rakúsku, Nemecku, južnom Poľsku, na celom západnom Slovensku a na juhu stredného a východného Slovenska. Samičky motýlika začínajú klásť vajíčka na vrchnú stranu listov už v druhej polovici apríla a začiatkom mája. Liahnúce sa húseničky sa zavŕtavajú z vajíčka priamo do listu a vyžierajú jeho vnútorné pletivá, vytvárajúc tzv. míny, pričom spodnú ani vrchnú pokožku listu nepoškodia. Keďže škodca má v našich podmienkach až tri generácie, za sezónu je schopný sa na mieste výskytu veľmi rýchle rozmnožiť. Vzhľad poškodených stromov vzbudzuje obavy, či takto postihnuté stromy pri opakovanom predčasnom opade lístia nezahynú. Túto obavu v mnohých prípadoch utvrdili zbytočne zdramatizované správy v našej i zahraničnej tlači o rýchlom zániku napadnutých stromov. Predčasná strata listov stromy samozrejme oslabuje, ale doterajšie poznatky domáceho i zahraničného výskumu ukazujú, že ani opakované niekoľkoročné straty listov nespôsobili odumieranie stromov, lebo táto drevina si dokáže vytvoriť dostatočné množstvo zásobných látok už na jar a začiatkom leta, kým sú listy mladé, využívajúc tak priaznivé vlhkostné podmienky tohto obdobia. Preto strata listov v neskorom lete ju už nemôže vážne ohroziť. Kým sa škodca nachádza vo fáze búrlivého rozvoja, keď lavínovite okupuje nové územia a nenaráža na odpor, lebo nemá zatiaľ prirodzených nepriateľov, je opodstatnené pristúpiť k mechanickej i chemickej ochrane. Pracovníci výskumných ústavov úspešne vyskúšali tieto spôsoby ochrany:
1. Zhrabovanie opadaného lístia s kuklami a jeho spaľovanie, prípadne kompostovanie najneskoršie koncom marca.
2. Použitie vhodných a správne načasovaných postrekov (prvý v období plného kvitnutia, druhý v polovici júla). Použiť sa môžu len prípravky pre včely neškodné.
3. Okrem spomenutých zásahov odporúča sa aj podporné zvyšovanie vitality stromov hnojením a v suchom období aj zavlažovaním.
Úlohou tejto informácie je oboznámiť širokú verejnosť o tom, čo sa deje s pagaštanom konským a zároveň podnietiť predstavenstvo obce k účinným zásahom proti jeho škodcovi už v jarnom období roku 2000. Ako príklad by malo slúžiť mesto Levice, ktoré na celkovú záchranu pagaštanov na území mesta vyčlenilo vo svojom rozpočte na rok 1999 500 tisíc korún. Ošetrilo sa 794 stromov, takže ochrana týchto niekoľko desiatok stromov na pukanskom cintoríne by rozpočet obce až tak neoslabila.
Nájde sa pochopenie pre dobrú vec?
| Ján Králik, Levice | [ hore ] |
Sú nezabudnuteľné. Ocitnúť sa sama ďaleko od domova v nehostinnom kysuckom prostredí ako čerstvá absolventka Pedagogickej školy v Leviciach nebolo práve najľahšie.
Umiestenka, ktorú som podpísala ešte v škole, bola zmenená. Niekoľko dní pred nástupom na moje budúce pracovisko na novej umiestenke stálo: OŠ Staškov-Polgrúň, okres Čadca. Vedela som, kde leží Čadca, ale ako ďaleko je od nej moja cieľová stanica, nevedel nikto povedať. Ako tak hútam, napadlo mi, že to bude poriadny zapadák, keď je to iba pol grúňa (ani nie celý). V pooperačnom stave som si nemohla ísť overiť vetu z umiestenky: Byt a strava je zaistená. S blížiacim sa septembrom zvyšovali sa moje obavy a pochybovala som o pravdivosti sľúbeného „blahobytu“.
Dva dni pred nástupom som spolu s mojím sprievodcom nasadla na vlak a vystúpila na Staškove. Na Polgrúň, vzdialený ešte 4 km, nešlo nič. Pretože patril ku Staškovu, vyhľadali sme predsedu MNV, ktorý nielenže nevedel, že prídem, ale ani byt a stravu nezaistil. Ale situáciu zachránil. Zaviedol ma k neznámej kolegyni a požiadal ju o pomoc. Súhlasila a poskytla mi ubytovanie na dva dni.
V izbičke, v mojom dočasnom súkromí, hľadím oknom a obdivujem mohutné hory, kopce, pásiky polí a lúk a na nich zodraté ženy v ťažkej robote (muži v Ostrave). Na druhý deň, v nedeľu popoludní som sa vybrala na potulky po Krónerovom Staškove s úmyslom nájsť vhodný byt. Po niekoľkých krokoch som stretla malú starú a kostnatú ženu s veľkou fajkou v ústach, pripomínajúcu vešticu. Ona si to namierila rovno ku mne, kým ja som mala v úmysle vyhnúť sa jej. Privravela sa mi pomerne nezrozumiteľným nárečím, ktoré som si rýchlo pretlmočila do mojej slovenčiny. Dobrá duša. Poradila mi byt na konci dediny. Čiastočne uspokojená týmto úspechom, po ďalšej prebdenej noci ostávalo ešte zvládnuť 1. september 1957, slávnostný začiatok školského roka.
Autobus ma doviezol na miesto - pred školu-drevenicu. Domov stálo iba na ukážku a hustá hora nad školou na dohodenie kameňom. K obrazu, ktorý sa mi naskytol, mysľou mi prebehla rozlúčková pieseň zo školy: „Tam ma moje povolanie volá...“ Na hlbšie dojatie nebolo času, pri vstupe do budovy čakali moji kolegovia, rodičia a žiaci. Medzi nimi som spoznala známu tvár, študentku z JAK-u, čo sme spolu považovali za malý zázrak. Po slávnostnom otvorení školského roka sme sa spolu presťahovali do bytu, ktorý som zaistila deň predtým. Ako? Kufre naložené na malom rebriňáčiku hrkotajúcom po drevenom moste ponad Kysucu, ťahané mladými učiteľkami, čo neušlo pozornosti ani miestnych mládencov v tričkách pod košeľou a s baretkou na hlave stojacich pred krčmou. Len s veľkým sebazaprením sme prekonali tento údel učiteľa, o ktorého sa nikto nedokázal postarať.
Za tri roky mojich pedagogických začiatkov som napísala niekoľko žiadostí o preloženie od okresu až po prezidentskú kanceláriu, aby som sa mohla vrátiť do môjho obľúbeného Pukanca, kraja vína a husacích štvrtiek, ale do ešte horších pracovných podmienok. Do zimy a tmy v škole za evanjelickým kostolom a neskôr v drevenom provizóriu v areáli Ovocinárskeho štátneho majetku na sklonku 20. storočia! Po týchto a ďalších skúsenostiach závidím súčasníkom ich pracovné podmienky, ale už menej terajšiu školskú situáciu. Chcem dúfať spolu s nimi, že budúcnosť dopraje učiteľom to, čo si právom zaslúžia za svoju veľmi namáhavú prácu.
| Elena Nekorancová | [ hore ] |
Redakcia: Miestna knižnica, Námestie mieru 60, 935 05 Pukanec.
tel. 036/ 6393278. Registračné číslo: OÚ-5/93 |
| |
Municipal office of Pukanec, Nám. Mieru 11, Pukanec, tel.: +421 036 6393 529, +421 036 6393 108 |
|
|
|
