| |
|
|
 |
Ročník 2000
Číslo 2, Marec - Apríl
Pre niekoho sviatky jari, pre iného polievačka, možno šibačka, židovské sviatky paschy... Žijeme v kresťanskej krajine (koľkože to percent Slovákov a iných obyvateľov tejto našej malej republiky sa hlásilo ku kresťanstvu?), pre nás sú to sviatky zmŕtvychvstania Krista Pána. Dni, keď sa radujeme, oslavujeme Pána za to, že moc smrti bola porazená. Veľká noc. Ako smutne je tomu zvyšku Slovenska, ktorý o nej, o spasení a svojej budúcnosti nevie nič!
Drahí čitatelia Pukanského spravodaja, Pukančania, pozývam i vás do radosti v Kristu, preleťme spolu ránom veľkonočnej nedele do chvíľ, keď k hrobu Ježišovmu prichádzali Mária Magdaléna, Mária Jakubova a Salome, aby zostali v nemom prekvapení stáť nad odvaleným kameňom a prázdnym miestom po Pánovi (Mk 16,1n).
Hrob je odvtedy prázdny. Kristus vstal a žije pri svojom Otcovi, aby sa svojich verných zastal v správny čas. O tom je aj tohtoročná Veľká noc...
| Mgr. Ľuboslav Beňo, ev. a v. námestný farár v Pukanci | [ hore ] |
Položme si dnes jednoduchú otázku: Čo videli očití svedkovia v prvých chvíľach veľkonočného dňa? Videli prázdny hrob. Ak poznáme podrobný opis okolností, nemôžeme pochybovať ani chvíľu. Iba ak by sme sa priklonili k názoru veľkňazov, ktorí podplatili vojakov a radili im nezmyselné vysvetlenie: „V noci prišli jeho učeníci a kým sme my spali, oni ho ukradli“ (Mt 28,13). Hrob bol prázdny, to je fakt. No aby sme sa nemuseli opierať iba oň, Boh sa postaral o podstatnejší dôkaz. Apoštoli uvideli Ježiša živého. Hovorili s Ním, sedeli s Ním pri stole. Preto chceme spolu s nimi jasať: Viem, že môj Vykupiteľ žije!
Koľko blaženosti je v takej istote! Už dávno pred nimi prežíval Jób túto istotu a bezpečie, keď z hĺbky ľudskej biedy v skalopevnej viere prednášal: „Viem, že môj Vykupiteľ je živý… moje oči ho uvidia“ (Jób 19,25). Ich oči ho uvideli. Videli ho pred utrpením, videli ho na kríži, videli, ako ho mŕtveho kládli do hrobu. Uvideli a uverili! V tejto istote neskôr išli do pohanského sveta a položili svoje životy.
Aj my sa chceme zamyslieť, komu sme uverili. Buď sami sebe, a vtedy sa oberáme o radosť z Kristovho zmŕtvychvstania, alebo veríme, že Ježiš nie je len nádherný zvestovateľ Božej pravdy, nie je len Božský trpiteľ, ale je víťaz nad smrťou, a preto vieme, že je Boh. „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, neumrie naveky.“
Nechceme však iba jasať. Nesmieme zabudnúť, že ešte stojíme oboma nohami na zemi. Stáť na zemi znamená žiť svoj malý krásny život. Nechceme súhlasiť s tými pesimistami, ktorí jednostranne tvrdia, že život je choroba, na ktorú všetci zomrieme. Radšej sa pridajme k tým, ktorí vyhlasujú, že život je cesta do Otcovho domu.
Po Veľkej noci vieme aj my, že tam, kde zdanlivo končíme, tam v skutočnosti iba začíname. Tam, kde sa končia ľudské možnosti, tam sa začína moc Boha. Náš viditeľný koniec je pravým začiatkom trvalého bytia. To je zjavný zmysel veľkonočného tajomstva.
Nech vás po tieto dni naplní radosť, nádej a láska vzkrieseného Pána.
| Mgr. Branislav Trubač, rím.-kat. farár | [ hore ] |
1. zasadnutie 23. februára 2000
Pani starostka otvorila zasadnutie a privítala 12 prí-tomných poslancov.
Obecné zastupiteľstvo schválilo s pripomienkami správu o hospodárení LESPOL s.r.o. za štvrtý štvrťrok 1999, ktorú predkladal riaditeľ Ing. Artur Kowalczuk. Poslanci vzali na vedomie informáciu starostky obce o vzájomnom finančnom vyrovnaní záväzkov a pohľadávok medzi obcou a LESPOL s.r.o., ďalej správu o sociálnej starostlivosti o starých a invalidných občanov a rodiny s deťmi za rok 1999 a správu hlavného kontrolóra o kontrole pokladničných a účtovných dokladov obce za rok 1999.
Starostka obce informovala o žiadosti obce adresovanej Slovenskému plynárenskému priemyslu na kompenzáciu nákladov za plynofikáciu, o vydaní súhlasu Geologickej spoločnosti z Banskej Bystrice na vyčlenenie prieskumného územia Agraš vo veci ťažby zlata a striebra a o žiadosti poslanej Slovenskej autobusovej doprave na podnet občanov miestnej časti Majere o preloženie autobusovej zastávky Pukanec-Drahy na Pukanec-Majere.
Poslanci sa v prítomnosti zainteresovaných občanov zaoberali situáciou okolo predaja bytov na SNP 24 a Viničnej 14 a odporučili starostke predaj bytov doriešiť. Odporučili prehodnotiť nájomnú zmluvu s Vladimírom Peškom za užívanie bytu na ihrisku. Odvolali Danielu Lomenovú z funkcie kronikára obce na jej vlastnú žiadosť a vymenovali do tejto funkcie Elišku Zorvanovú. Zvýšili odmenu hlavnému kontrolórovi. Schválili za prevádzkovateľa káblovej televízie Ing. Miroslava Bobáka, Oravský Podzámok 328, a uložili kompetentným zabezpečiť, aby služby káblovej televízie hradili všetci jej užívatelia. Súhlasili s požiadavkou VÚB umiestniť pred expozitúru v budove Obecného podniku služieb kvetináče. Schválili predaj osobného motorového vozidla Favorit a odporúčali preskúmať možnosti predaja aj ďalších dvoch obecných vozidiel Forman a Daewoo. Ďalej obecné zastupiteľstvo súhlasilo s prevodom pozemkov vo vlastníctve Ľubomíra Zamboja, Banská Bystrica, do vlastníctva obce v prípade, že budú predložené doklady o tom, že pozemky sú súčasťou ihriska. Anne Zambojovej, Štiavnická 4, odpustilo daň z nehnuteľnosti za rok 2000. Ukončilo prenájom pozemku s Jánom Novákom, Krátka 6 a schválilo uzatvorenie novej nájomnej zmluvy na tento pozemok s Oskarom Sajkom, Krátka 4. Nesúhlasilo so žiadosťou Júliusa Duráča, Levice, o umiestnenie ďalšieho novinového stánku v Pukanci.
- 1. a 2. februára sa v priestoroch Miestnej knižnice v Pukanci stretli pod vedením miestneho odboru Matice slovenskej a referátu kultúry po dva večery naše šikovné ženy na už tradičných páračkách. Perie venovali: Anna Molnárová, Eva Zambojová, Ružena Fülöpová, Mária Foltánová, Zuzana Gajdošová a Terézia Valašíková. Párali ho do neskorých večerných hodín so sprievodom harmoniky a spevu pani Jantošíkovej. O občerstvenie sa pričinili: Anna Zorvanová, Mária Struhárová, Katarína Hurajová, Júlia Jantošíková a Anna Molnárová. Strávili sme chvíle veselé a zároveň užitočné. Z popáraného peria ušila pani Vilma Fekiačová dva paplóny a dva vankúše, ktoré sme venovali do ústavu pre mentálne postihnutú mládež v Krškanoch.
- 7. marca sa skončilo fašiangové obdobie – čas radovánok, ľudových zvykov, plesov a rôznych iných zábav. Veselý večer bol aj v knižnici. Stretli sa mladší aj starší na batôžkovom posedení. Poďakovanie patrí členom divadelného súboru Mladosť, ktorí pod vedením Márie Struhárovej predviedli tradičné ľudové zvyky pri pochovávaní basy. Program spestrili manželia Sujovci tanečnými výkonmi. Členovia pukanskej hudobnej skupiny TERNEČHAVE rozospievali všetkých prítomných. A ani o tanec nebola núdza. Večer sa naozaj vydaril. Len škoda, že zúčastnených nebolo viac. Organizátorov aj účinkujúcich by väčší záujem občanov o usporadúvané akcie povzbudil do ďalšej činnosti.
- 9. marca sa starostka obce ako členka sekcie energetiky Rady ZMOS zúčastnila na zasadnutí v Bratislave. Sekcia sa zaoberala reformou verejnej správy, prechodom kompetencií a majetku na obce, plynofikáciou miest a obcí, problémom obcí, ktoré investovali do rozvodov plynu vlastné prostriedky. Združenie miest a obcí Slovenska presadzuje vysporiadanie vzťahov medzi Slovenským plynárenským priemyslom a obcami.
- 10. marca starostka reprezentovala Pukanec na V. sneme Združenia historických miest a obcí Slovenskej republiky, ktorý sa konal v Banskej Štiavnici. Medzi hosťami boli aj členovia Združenia historických sídel Čiech, Moravy a Sliezska. Hlavnými úlohami združenia na rok 2000 je pokračovať v spolupráci s Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky na príprave nového zákona o ochrane kultúrnych pamiatok, pokračovať v propagácii kultúrneho dedičstva členských miest a obcí a prostredníctvom putovnej výstavy združenia propagovať kultúrne a historické pamiatky na Slovensku aj v zahraničí.
- 15. marca sa v Miestnej knižnici konalo v rámci projektu Dobrovoľné práce v obecnom záujme stretnutie s pukanskými nezamestnanými v spolupráci s Národným úradom práce, s Okresným úradom práce v Leviciach a s levickým oddelením servisu pracovného trhu. Okrem starostky obce, zástupcu starostky a riaditeľa Obecného podniku služieb boli prítomní zástupcovia okresného úradu práce Ing. Tučeková a pán Mészároš. V oblasti nezamestnanosti má Pukanec smutnú bilanciu. Na úrade práce je evidovaných 386 nezamestnaných, čo je vysoké percento z počtu práceschopných obyvateľov. Nezamestnaným sa ponúkla možnosť odpracovať 8,5 hodín na prospech obce na základe ich vlastného dobrovoľného rozhodnutia. Ak s touto možnosťou súhlasia, nemusia sa pravidelne mesačne hlásiť na úrade práce, celú evidenciu vykoná obec a raz za mesiac bude úradu práce predkladať potvrdenie o vykonaní dobrovoľnej práce nezamestnaných. Všetkým, ktorí sa rozhodli využiť túto možnosť, patrí poďakovanie. Výsledky ich práce budú viditeľné, skrášli sa vzhľad obce, zlepší sa životné prostredie.
- 27. marca sa starostka zúčastnila na stretnutí starostov obcí Bohunice, Jabloňovce, Pečenice, Bátovce, Žemberovce, Drženice a Devičany s projektantom Ing. Némethom. Hovorilo sa o kanalizácii jednotlivých obcí. Riešenie, ktoré navrhoval projektant, by sa dalo v budúcnosti realizovať, ak sa získajú finančné prostriedky z fondu ISPA. Zatiaľ sú to však len úvahy.
- 30. marca sa konal XII. snem záujmového regionálneho združenia MOCHOVCE. Aj Pukanec je jeho členom, preto ho tam starostka obce zastupovala. Medzi hlavné body programu snemu patrili správy o činnosti združenia a o výsledkoch finančného hospodárenia za rok 1999. Obec Pukanec dostala v roku 1999 z daru Slovenských elektrární a.s. v Bratislave 37 808 korún.
- 31. marca sa v obradnej sieni obecného úradu uskutočnilo stretnutie učiteľov a pedagogických pracovníkov pri príležitosti Dňa učiteľov. Tento deň si opäť našiel v spoločnosti svoje miesto a aj u nás sme sa rozhodli obnoviť jeho význam. Stáva sa príležitosťou verejne prejaviť úctu a uznanie za prácu učiteľa, ktorej význam sa ešte stále nepodarilo doceniť. Deň učiteľov by však nemal byť len príležitosťou na oslavné reči. Dôležité je znova poukázať na prehlbujúce sa problémy školstva a celá spoločnosť by si mala uvedomiť, že úpadok školstva v konečnom dôsledku ohrozuje jej existenciu. Stretnutie sa konalo v slávnostnom duchu, jeho priebeh spestril program žiakov materskej a základnej školy.
| Jana Bahnová, starostka | [ hore ] |
Z hľadiska večnosti ani nie tak dávno sme si pripomínali deväťdesiat dožitých rokov všetkým iste dobre známej pani učiteľky Zuzany Hrúzovej. Tohto roku 9. februára prebehlo v jej prítomnosti posedenie v knižnici so vzájomným pospomínaním si na súčasné aj na prešlé obdobia nielen v školských laviciach, ale aj v celkovom kultúrnom a spoločenskom živote. Veď iste každý z nás má aké-také, no najmä nezabudnuteľné príbehy – voláme to aj perličky – z ubehnutých rokov.
Na pani učiteľku Hrúzovú si aj ja sám spomínam, veď, ako inak, bol som tiež jej žiakom, poslucháčom, skôr však neposlucháčom. Bola mi triednou po celé štyri roky. Kedy to bolo? Nuž presne povedané za tzv. slovenského štátu, teda vo vojnových rokoch, keď som i s ďalšími rovesníkmi či rovesníčkami chodil do meštianskej školy. Písali sa roky 1940-1944. Meštianka mala štyri ročníky, posledný bol dobrovoľný, zvaný tiež ako jednoročný učebný kurz.
Nuž i tieto riadky píšuceho Vladka dala mamka zapísať do tohto náukobehu, teda do štvrtej meštianky. Ako väčšine spolužiakov nepodarilo sa mi ani raz prepadnúť, i keď som extra výkvetom nebol, iba taký priemerný dvojkár. Konečne trojka sa na vysvedčení považuje za dobrú. Jedného krásneho jesenného dňa sme dostali od tejto našej slovenčinárky za domácu úlohu naučiť sa akúsi básničku. Nepamätám sa, ako sa ju naučili iste všetci, len Vladko a Lacko Longauer, jeho kamarát, básničku len ako-tak habkali, a tak sa ocitli, všetci to dobre poznáme, po škole. Prečo som sa ju nenaučil? Nuž, pani učiteľka, musel som Pod vinicami polievať záhradu. Polievať záhradu? V prvom rade je škola a potom všetko ostatné! okríkla ma pani učiteľka. Veď hej! Skrslo mi v hlave a hneď som aj odvrkol, že prečo sa to musím učiť, však táto škola nie je povinná. Prosím, nemusíš! znela odpoveď. A tak na druhý deň Vladko zostal doma, neprišiel do školských lavíc. Doma som mame povedal, že máme voľný deň. A tak teda tento deň prebehol, akoby sa nebolo nič stalo.
Na nasledujúci deň prišla k nám teta Sľúková – my starší sa pamätáme, že vtedy robila školníčku – a pýtala sa mamy, prečo som nebol v škole. A že pán riaditeľ Gavora mi odkazuje, aby som prišiel hneď k nemu. Samozrejme, Vladko dostal od otca remeňový výprask. Otec nenosil opasok len na to, aby mu držal nohavice, ale bol to aj výchovný prostriedok na Vladkove telesné údy. No a po výprasku som sa dostavil do riaditeľne. Odpovedal som na všetky otázky, až nakoniec mi pán riaditeľ popri inom vysvetlil, aby som na všetko zabudol, pani učiteľku odprosil a chodil ďalej do školy, akoby sa nič nestalo. Musel to byť naozaj slušný človek tento pán riaditeľ, keď si takto ako muž s mužom so mnou podebatoval.
Stalo sa všetko tak, ako mi odporúčal, lenže kalvária sa ešte len začala. Do tohto dňa som nemával od pani učiteľky zo slovenčiny zlé známky. To môžem ešte i dnes na slohových prácach dokázať. Ale od tej nešťastnej príhody známky podobajúce sa na dvojky zmenili tvar a vravelo sa im štvorka, štyri mínus a samozrejme päťka. Prišiel prvý polrok a s ním prvé vysvedčenie v tom ročníku. Dostal ho pravdaže i Vladko a čo ako dobre naň hľadel, oči sa oklamať nedali. V rubrike Slovenský jazyk sa trblietalo: nedostatočný. Verte, neverte, ale už som vedel, čo ma čaká doma. Ako inak, opakovalo sa znova „údové“.
Do školy chodil s nami i Janko Gubčo z Lišova. Býval u starkej v Prandorfe. Bol naozaj dobrý žiak a boli sme opravdoví kamaráti. Rôzne školské príbehy sme opisovali v básničkách a vzájomne sme si ich predkladali. Na túto školskú polročnicu som mu poskladal:„Janko môj, Janko môj, smutný deň nadišiel, radšej by tú školu tridsaťkrát obišiel. Kdeže ale pôjdeš, chúďa moje zlaté, bolo by jej treba tiež vyprášiť gate. Čo dnes ale zmôžeš, chlapča moje milé, potom, až raz budeš v plnej svojej sile.“
V triede sme mali, pravdaže, ako ináč, aj žalobníkov. U nás to bola žalobnica a keď sa jej toto dostalo do uší, pomocou nej to prebehlo až po pani učiteľku. No prosím! Mal som to u nej už tak či tak opaprikované. Dnes by ste sa ma iste opýtali, ako by som to po odstupe času zhodnotil. Nie! Nikdy som sa na ňu extra nehneval. Veď som jej neraz opravoval elektriku v domácnosti. Určite, že mi nechcela zle, no detská duša je nevyspytateľná, no aj nezlomná. Treba však poznamenať, že tento posledný ročník som skončil so známkou zo slovenčiny: dostatočný.
No nezlomní boli aj rodičia, keď sa z nich deň čo deň akoby z rukávov súkali slová: Tak, a teraz si hľadaj miestočko za učňa! Nuž stalo sa. A tak som nastúpil, pravdaže po známosti, na opäť štvorročné obdobie učňovstva takmer bez prestávky u pána Jablonského. Elektrikárske odvetvie. Po skončení sa mi podarilo dostať sa na priemyslovú školu v Banskej Bystrici a po jej skončení hneď absolvovať vojenskú službu a ašpirantúru pre dôstojníkov v zálohe. Takto som sa, ako každý iný, postupne vyvíjal na človeka.
Ešte i dnes sa pýtam sám seba: Čo je to vlastne človek? Poviem vám pravdu: Neviem.
Dnes čoraz viac firiem, organizácií, inštitúcií, ale aj súkromných osôb využíva výdobytky technického pokroku. Jedným z nich je medzinárodná počítačová sieť – INTERNET.
Aj Pukanec má už vlastnú stránku, ktorú si môžu pozrieť ľudia na celom svete. Na adrese www.pukanec.sk si možno pozrieť mapu okolia, informácie o dejinách Pukanca, zaujímavosti, aktuality, historické aj súčasné fotografie Pukanca. Samozrejme, že nechýbajú ani vybrané články z Pukanského spravodaja od januára 1999. Údaje a fotografie sa priebežne dopĺňajú.
A to je výzva aj pre obyvateľov Pukanca. Ak máte nejaké zaujímavé materiály alebo fotografie, požičajte nám ich a doneste ich do knižnice. Vaše príspevky do Pukanského spravodaja o dejinách, súčasnosti alebo zaujímavostiach Pukanca sa určite objavia aj na našej internetovej stránke.
| Milo a Braňo Bahnovci | [ hore ] |
Redakcia: Miestna knižnica, Námestie mieru 60, 935 05 Pukanec.
tel. 036/ 6393278. Registračné číslo: OÚ-5/93 |
| |
Municipal office of Pukanec, Nám. Mieru 11, Pukanec, tel.: +421 036 6393 529, +421 036 6393 108 |
|
|
|
