| |
|
|
 |
Ročník 2001
Číslo 1, Január - Február
Rok sa stretol s rokom a tentoraz sme naozaj prekročili prah nového tisícročia. Snažili sme sa ho privítať radostne ako jedinečnú, naozaj neopakovateľnú príležitosť v živote. Ešte stále v nás dozrievajú nezvyčajné pocity z výnimočného okamihu. Doznel štrngot prípitkov a vrúcnosť želaní.
Vstúpili sme do nového roka v novom storočí a v novom tisícročí. Výnimočnosť tejto časovej triády mnohých podnecuje vyslovovať myšlienkové posolstvá hodné týchto chvíľ. Bilancujeme a zároveň si dávame nové predsavzatia. Plánujeme svoje ďalšie kroky, chceme byť aspoň o čosi lepší, svedomitejší, milší k svojmu okoliu ako v rokoch predchádzajúcich.
Na prahu nového roka želám všetkým spoluobčanom to, po čom vo svojej podstate túžili ľudia všetkých vekov: zdravie, láskavú blízkosť príbuzných a priateľov, ľudskú a pracovnú pohodu, prácu, ktorá napĺňa človeka pocitom potrebnosti. Vyslovujem presvedčenie, že sa dočkáme dostatku pracovných príležitostí. Želám všetkým, aby mohli v pokoji vychovávať svoje deti, aby im v zdraví mohli byť čo najdlhšie oporou a mohli sa tešiť z ich úspechov v živote.
Nájdime v sebe toleranciu k iným myšlienkam, iným vierovyznaniam, iným národom a rasám. Ale nezmierme sa s toleranciou k násiliu, nenávisti, neporiadku a nevšímavosti. Hľadajme v sebe ľudskosť.
| Jana Bahnová, starostka | [ hore ] |
17. zasadnutie – 14. decembra 2000
Na poslednom zasadnutí obecného zastupiteľstva sa zúčastnilo jedenásť poslancov a starostka obce Jana Bahnová.
Obecné zastupiteľstvo vzalo na vedomie kontrolu plnenia uznesení z predchádzajúceho zasadnutia, koncepciu rozvoja obce v roku 2001, informácie starostky obce o finančnom dare Slovenského plynárenského priemyslu obci Pukanec (1 milión korún), o ukončení verejno-prospešných prác a doriešení prevádzkovania káblovej televízie.
Poslanci schválili správu o hospodárení Lespol s.r.o. za tretí štvrťrok 2000, rozpočet obce na rok 2001, plány práce orgánov (obecnej rady, obecného zastupiteľstva a komisií obecného zastupiteľstva), ďalej všeobecne záväzné nariadenia o podmienkach určovania a vyberania dane z nehnuteľností, o miestnych poplatkoch a o zásadách prevodu vlastníctva bytov a bezúročného splácania ceny bytu a pozemku. Schválili aj vyňatie osobného motorového vozidla Škoda Forman zo správy majetku Obecného podniku služieb a jeho zaradenie do majetku obce, príkaz starostky o vykonaní inventarizácie majetku obce a dodatky nariadení o správnych poplatkoch. Schválili aj komisiu, ktorá prerokuje podnikateľský zámer na oživenie tradičnej hrnčiarskej remeselníckej výroby v Pukanci.
Obecné zastupiteľstvo súhlasilo s uzatvorením nájomných zmlúv so Stanislavou Tupou a s Miroslavom Siekelom na prenájom bytov vo vlastníctve obce. Nesúhlasilo s vyčlenením finančných prostriedkov z rozpočtu obce pre SAD Nové Zámky, s predajom pozemku Tiborovi Fülöpovi, so žiadosťou Milice Sajkovej o prešetrenie výberového konania na funkciu kultúrnej pracovníčky v roku 1997, ani so žiadosťou Petra Firického o výstavbu rodinného domu na pozemku mimo intravilánu obce.
Poslanci odporučili starostke obce vyriešiť vytvorenie parkovacej plochy na sídlisku Záhradná, vyzvať Miroslava Reguľu a Ondreja Ďuricu na doriešenie užívania časti areálu TJ Tatran a upozorniť občanov na striedme používanie zábavnej pyrotechniky.
Obecné zastupiteľstvo splnomocnilo starostku obce uzavrieť zmluvu so Slovenskou sporiteľňou na prenájom miestnosti v budove obecného úradu.
9.1. – starostka obce sa zúčastnila na prvom tohtoročnom stretnutí pred-staviteľov štátnej správy a samosprávy Levického okresu, ktoré viedol prednosta Okresného úradu v Leviciach Ing. Zachar. Nechýbali ani vedúci jednotlivých odborov okresného úradu. Na stretnutí sa vyhodnotil uplynulý rok z pohľadu obcí a okresného úradu. Starostovia sa vo svojich otázkach zamerali hlavne na sociálne problémy a požadovali podrobnejšie informácie o nastávajúcom sčítaní ľudí, domov a bytov.
17. – 18.1. – zástupca starostky Peter Titurus bol v Bratislave na seminári o rozvoji vidieckeho turizmu a agro-turizmu. Účastníkov seminára informovali zástupcovia Ministerstva poľnohospo-dárstva a Ministerstva hospodárstva o vy-užívaní finančných prostriedkov z fondov ISPA, PHARE a SAPARD.
24.1. – prvé zasadnutie obecnej rady.
14.2. – druhé zasadnutie obecnej rady.
21.2. – zasadalo obecné zastupiteľstvo.
Aktivity obce v roku 2001 navrhujem zamerať tak, aby sa vytvorili podmienky na jej všestranný rozvoj a aby bol dodržiavaný volebný program rozvoja obce na volebné obdobie 1999 – 2002 schválený obecným zastupiteľstvom 27. januára 1999. Všetko však bude závisieť od finančných prostriedkov. Rozpočet obce je značne zaťažený splácaním úverov a úrokov čerpaných na dokončenie investičnej akcie Plynofikácia obce Pukanec.
V roku 2001 sa treba zamerať na dokončenie úprav miestnych komunikácií po plynofikácii, ktoré sme nestačili spraviť v minulom roku. Vyriešiť oddychovú zónu pod historickými
hradbami. Po schválení zákona o odpadoch v roku 2001 dôsledne dbať, aby každá domácnosť mala KUKA nádobu, pokračovať v separovanom zbere, vylepšovať ho a zriadiť Zberový dvor v priestoroch bývalej výkupne druhotných surovín. Doriešiť vonkajšiu úpravu cintorína, zosúladiť oplotenie tak, aby architektonicky ladilo s budovou domu smútku. Urobiť aspoň čiastočnú opravu budovy bývalého kina, zamerať sa na vonkajšie úpravy a pokračovať v rekonštrukcii podľa finančných možností obce. Zabezpečiť drobné úpravy budov vo vlastníctve obce (Hrnčiarsky dom, knižnica), ktoré sú v zozname kultúrnych pamiatok. Doriešiť v spolupráci s pamiatkármi predaj schátraných domov na hradbách. Na ihrisku TJ Tatran prekryť existujúcu tribúnu, materiál získať sponzorsky a na všetky práce využiť možnosť zamestnať pracovníkov na verejnoprospešné práce, ktoré by mali prostredníctvom úradu práce pokračovať aj v tomto roku. V miestnej časti Majere v rámci finančných možností kúpiť pece k ústrednému kúreniu. Spolu s Obecným podnikom služieb v Pukanci rozšíriť služby pre obyvateľstvo. V oblasti kultúry podporovať tanečnú folklórnu skupinu Vajrab a využívať priestory starej základnej školy na činnosť mládeže. Podporovať naďalej činnosť knižnice a klubu dôchodcov. Do veľkých investičných akcií, akou by bezpochyby bola tak veľmi potrebná kanalizácia obce a dobudovanie čističky odpadových vôd, sa obec v súčasnej finančnej situácii nemôže púšťať, i keď vieme, že to je problém, ktorý v obci spôsobuje stále viac nepríjemností.
| Jana Bahnová, starostka | [ hore ] |
Pred rokom sme si pripomínali vzácne jubileum – deväťdesiatku pukanskej učiteľskej nestorky, nevšednej učiteľskej osobnosti nášho kraja, pani Zuzany Hrúzovej. Zaslúžene sme vyzdvihovali nielen jej obetavú celoživotnú učiteľsko-vychovávateľskú prácu, ale aj jej takmer polstoročné kultúrno–výchovné pôsobenie v rodnom Pukanci.
Naša vlaňajšia jubilantka sa narodila 9. februára 1910 v remeselníckej rodine. Po maturite krátko pôsobila v Banskej Štiavnici a v Košiciach, aby potom natrvalo zakotvila vo svojom milovanom Pukanci. Zuzana Hrúzová sa svojím životom a prácou zaradila medzi tých učiteľov a učiteľky, čo pochopili učiteľstvo ako doživotné poslanie a povolanie, ako nezištnú službu ľudu, z ktorého vyšli. Vychovala celú plejádu žiakov a žiačok a po odbornej i ľudskej stránke ich skvele pripravila pre život. Zanechala v nich trvalú stopu ako jasný námet, príklad a vzor. Veľa skôr narodených Pukančanov jej vďačí za mnoho. Bola pre nich nielen rodenou učiteľkou, ale pre mnohých aj pomocníčkou a radkyňou, znalkyňou rodného jazyka a reči. Dôverne poznala svoje prostredie i prostredie svojich zverencov, veď formovala a vychovávala tri ľudské generácie.
Nadväzovala na kultúrno-výchovnú prácu svojich predchodcov, viacerých znamenitých pedagógov v minulosti (Kupčok, Sekan, Lukáček). V ich šľapajach sa stávala inšpirátorkou, hybným duchom pukanského kultúrneho a spoločenského života. Nebolo v Pukanci spolku, inštitúcie, združenia či občianskej organizácie, v ktorej by nezanechala svoju aktívnu stopu. Celý život, až do svojich ostatných pukanských dní, sa intenzívne zaujímala o bohatú históriu bývalého kráľovského banského mesta, približovala a popularizovala životopisy a diela významných rodákov, zhromažďovala a neúnavne spracúvala cenné historické záznamy, vecné i listinné dokumenty z dávnych čias, rodinné denníky a kroniky. Jej rodná pukanská chalupa bývala často cieľom profesionálnych výskumníkov, zberateľov folklóru, redaktorov, spisovateľov i rozhlasových pracovníkov. Zanechala po sebe bohatý archív, z ktorého značnú časť venovala Matici slovenskej v Martine. Zvláštne zásluhy si získala pri príprave, organizácii a vydaní monografie Pukanca (1975), ktorá doteraz patrí medzi najlepšie obecné monografie vydané na Slovensku.
Pani učiteľke Zuzane Hrúzovej osud nedožičil, aby sa dožila deväťdesiateho prvého jubilea. Umrela 17. januára v levickom Domove dôchodcov a 22. januára sme ju pochovali na pukanskom cintoríne.
Česť jej svetlej pamiatke.
V Anglicku som pracovala ako au-pair. Ľudia v tejto krajine sú milí, konzervatívni a priateľskí, napriek tomu, že na prvý dojem pôsobia odmerane a ťažko vyjadrujú svoje skutočné pocity. Počas troch rokov som žila v dvoch anglických rodinách. Bola som spokojná. Necítila som sa ako slúžka, ale ako člen rodiny, v ktorej sa rešpektujú vzájomné požiadavky. Voľný čas v Anglicku možno využiť všestranne. Na zábavu, na štúdium jazyka, ale i na štúdium čohokoľvek, o čo máte záujem. Hlavne v Londýne máte možnosť spoznať všetky kultúry sveta a množstvo zaujímavých ľudí z rôznych krajín. Typických Angličanov však treba hľadať skôr v malých mestách a na vidieku.
V Holandsku som žila v americkej rodine, a tak som mala možnosť nazrieť nielen do holandského spôsobu života, ale aj do amerického. Moja rodina prišla do Holandska z Bostonu, kvôli práci domáceho. Tak ako som si rýchlo zvykla v anglických rodinách, zvykla som si i tu. Najviac si ma získali americké deti – dve dievčatá, lebo na rozdiel od anglických detí prejavovali záujem o všetky aktivity, ktoré som pre ne pripravovala. Američania sú i poriadkumilovnejší a organizovanejší ako Angličania i Holanďania.
Holanďania sú veľmi priateľskí a úprimní, niekedy až natoľko, že máte pocit, že sú k vám drzí. Sú uvoľnení, nič ich tak ľahko nevyvedie z miery. Vedia sa tešiť zo života i z jeho maličkostí. Viac sa zaujímajú o východné krajiny ako Angličania.
Na záver by som chcela poradiť každému, kto má možnosť, aby si vyskúšal istý čas žiť v inej krajine a spoznal tak iný spôsob a hodnoty života, než je zvykom u nás.
Pukanský evanjelický farár Martin Bujna (1871-1923) sa v Pukanci zapísal hneď po svojom príchode. V živom cirkevnom zbore, ktorý prebral po svojom predchodcovi ev. farárovi Samuelovi Holubym, ihneď otvára ženský spolok Dobrodej. Ten sa neskôr spolu s inými stáva základom pre Evanjelickú Diakoniu pôsobiacu po celom Slovensku.
Zaoberal sa aj literárnou tvorbou, z ktorej by sme radi dnes predstavili príbeh Márie Jonesovej, ktorému sa venoval, ale uvádzame ho z iného zdroja.
Vo waleskom kniežatstve sa rozkladá dedinka Llanfihangel y Pennant. Tu koncom 18. storočia bývala Jonesova rodina. Vo Walese prebiehalo veľké duchovné prebudenie a aj malá osemročná Mária bola ovečkou Pána Ježiša. Raz, ako išli domov z kostola, pýtala sa: „Mamička, prečo nemáme Bibliu?“
„Vieš, moja, Biblie sú veľmi drahé a my nemáme toľko peňazí, aby sme si ju mohli dovoliť kúpiť,“ odpovedala starostlivá matka.
Mária túžila po dvoch veciach: vedieť čítať a vlastniť Bibliu. Ani jedno nebolo také ľahké ako dnes. Široko–ďaleko nebolo školy, kde by sa naučila poznávať písmenká. Bibliu zase vlastnili len bohatí ľudia; ale pani Evansová, statkárova žena, dievčaťu sľúbila, že ak sa naučí čítať, bude môcť k nej chodiť si čítať z Biblie. Čakať musela ešte dva roky. V neďalekej dedine, v Abergynolwyne, práve zakladali školu. Za necelé tri týždne sa Mária stala usilovnou žiačkou. Prvý sen – vedieť čítať – sa jej rýchlo naplnil. Zanedlho po založení školy bola zriadená aj nedeľná škola, kde sa vyučovalo Božej známosti. Mária nechýbala ani tam.
Raz v nedeľu, keď pani Evansová vychádzala z kostola, sa jej dotkla malá detská rúčka: „Pani Evansová, ja som sa už naučila čítať, smiem k vám chodiť spoznávať Bibliu?“
Keď otvárala veľkú rodinnú Knihu kníh u Evansovcov, chveli sa jej ruky. Potom ju už spoznávala sobotu čo sobotu. Túžba vlastniť svoju Bibliu v nej vyrástla natoľko, že sa rozhodla šetriť, čo to bude trvať aj desať rokov.
Uplynulo šesť rokov, čo prikladala jednu medenú mincu k druhej, až nazbierala potrebný obnos: „Otecko, mamička, radujte sa! Dnes už mám dosť na celú Bibliu!“
Radovali sa všetci. Kde ale vziať Bibliu v galskej reči? Ich domáci kazateľ jej odporučil, aby šla až do Baly za pánom Charlesom, známym kazateľom, ten jej možno predá.
Cesta do Baly trvala osem hodín, ale Mária ju jedného krásneho dňa roku 1800 zdolala. S pánom Charlesom sa stretla až na druhý deň. Rozprávala mu o svojich rodičoch a o tom, ako už od detstva túžila mať svoju Bibliu a ako šesť rokov na ňu šetrila. Pán Charles na nej spoznal, že jej slová sú úprimné, ale veľmi zarmútene jej musel oznámiť, že už nemá ani jednu. Máriine slzy ho ale nesmierne dojali a z knižnice vybral jednu, ktorú už mal pripravenú pre niekoho iného.
O pol hodiny sa už Mária uberala domov, tisnúc si vrúcne Bibliu na srdce. Celé jej vnútro jasalo: „Vďaka Bohu, mám Bibliu!“
Pán Charles v zime roku 1802 odcestoval do Londýna do spoločnosti, ktorá vydávala kresťanské spisy. Hovoril tam o veľkom nedostatku Biblií vo Walese, hovoril dojímavý príbeh o Márii Jonesovej.
Členovia spoločnosti boli hlboko dojatí. Videli, že je nutné založiť spoločnosť pre šírenie Biblií vo Walese.
V marci 1804 vznikla Britská a zahraničná biblická spoločnosť. Prvá Biblia, ktorú vydali, bola v galskej reči. Skoro nato český berlínsky kazateľ Ján Jeník napísal o nedostatku českých a poľských Biblií. V roku 1807 nová berlínska biblická spoločnosť vydáva českú Bibliu, ktorá slúžila aj nám, Slovákom, až do vyjdenia slovenskej Biblie, opäť nákladom tejto biblickej spoločnosti.
Dnes je Biblia preložená do viac než 2000 jazykov celého sveta. O jej šírenie sa stará Medzinárodná biblická spoločnosť, ako aj mnoho podobných organizácií (u nás najznámejší Zväz Gedeonovcov).
Čo sa stalo neskôr s Máriou Jonesovou? Ako dieťa sa stala úprimne veriacou kresťankou, do radosti svojho Pána vošla vo veku 82 rokov. Svoju Bibliu darovala svojmu kazateľovi. Dnes je uložená v múzeu Britskej biblickej spoločnosti v Londýne ako vzácny poklad.
Redakcia: Miestna knižnica, Námestie mieru 60, 935 05 Pukanec.
tel. 036/ 6393278. Registračné číslo: OÚ-5/93 |
| |
Municipal office of Pukanec, Nám. Mieru 11, Pukanec, tel.: +421 036 6393 529, +421 036 6393 108 |
|
|
|
