| |
|
|
 |
Ročník 2001
Číslo 2, Marec - Apríl
Jar v tomto roku akoby vyčkávala na veľkonočné sviatky, na starootcovskú pranostiku, že príroda sa prebúdza spolu so Vzkriesením, že aj ona obrazne vstáva zo zimného hrobu. Je to pradávna a praľudská alegória života víťaziaceho nad smrťou, už pred vekmi vyjadrená v elementárnej predstave, že človek prekonáva smrť znovaoživením a prechodom do posmrtného života, no ako bezduchá bytosť. Iba neskoršie náboženstvá uznali dvojakosť ľudského bytia, súbežné jestvovanie tela a duše, a kresťania prechod zo smrti do života, tajomstvo znovaoživenia, nazvali Vzkriesením na základe viery v Golgotu a „zázrak tretieho dňa“, čo je veľkonočným kresťanským fundamentom, hoci po storočiach sa hlboké mystérium Vzkriesenia v našom modernom poňatí čoraz väčšmi premieňa len na tragický príbeh Človeka, čo obetoval svoj život za oslobodenie ľudstva, transformuje sa v ňom iba na dávnovekú pašiovú drámu, súčasne bohato a všestranne medializovanú a žiaľ aj bulvárne banalizovanú v mene kupčíkov a peňazomencov, ktorých Vzkriesený už raz bičom vyhnal z jeruzalemského chrámu.
Isteže – veľkonočný príbeh odjakživa mával okrem svojej posvätno-mysterióznej aj svoju svetskú podobu, tradovanú a uchovanú v bohatstve ľudových zvykov, spojených s poéziou jari. V nej sa prejavilo duchovné a estetické cítenie našich predkov, básnický génius predchádzajúcich čias, v ktorom čisto božské zmierlivo nažívalo s rýdzo ľudským, kresťanská nábožnosť so zvyškami prastarého kultu oživenej prírody, najvýrečnejšie symbolizovanej v obraze poľného kríža ozdobeného kvitnúcimi bahniatkami či inými jarnými kvetmi. A čo ešte desiatky, ba stovky iných sviatočných symbolov – zaväzovanie zvonov, posväcovanie kvetov, narcisy na hroboch, fialky na tanieroch, kraslice na obrusoch, umývanie v studničnej vode, topenie Moreny, vŕbové korbáče, motívy kuriatok, kozliatok a barančekov – všetko symboly – alegórie života víťaziaceho nad smrťou.
V našom veľkonočnom Honte donedávna panoval krásny zvyk: na Kvetnú nedeľu mladé dievčatá po prvý raz prišli do kostola v malebných partách. A tak panenská mladosť premenila chrámovú loď na rozkvitnutú lúku, na okázalé podobenstvo vzkrieseného a pokračujúceho života. Pretože máločo tak výrazne zosobňuje spojenie mladosti a jari, spojenie viery a poézie, spojenie božského a ľudského ako tento obraz, čo je zároveň výstražným obrazom nášho egoizujúceho sa sveta, z ktorého postupne miznú poľudšťujúce farby a pravdy, veľkonočný duch miliónov krížov – duch obety a sebaobetovania.
Nuž, a keď sme sa už cez sviatky vybrali aj do chrámov, skúsili sme sa na ich prahoch zamyslieť nad tým, či sme aj my osobne neprispeli k odfarbovaniu a odľudšťovaniu nášho malého a veľkého sveta, či sme neprepočuli hlas „rozviazaných“ veľkonočných zvonov a či sme po veľkom čistení, luxovaní a upratovaní nezabudli čosi „upratať“ aj v našom vnútri?
1. zasadnutie – 21. februára 2000
Na poslednom zasadnutí obecného zastupiteľstva sa zúčastnili všetci poslanci a starostka obce Jana Bahnová.
Obecné zastupiteľstvo vzalo na vedomie kontrolu plnenia uznesení z predchádzajúceho zasadnutia, správu o sociálnej starostlivosti o starých a invalidných občanov, správu obecného kontrolóra o vykonanej kontrole pokladničných a účtovných dokladov obce, Obecného podniku služieb a Lespol s.r.o. za rok 2000, správu o plnení daní a poplatkov za rok 2000, správu o kultúrnej činnosti, mimoškolskom vzdelávaní, záujmovej a športovej činnosti za rok 2000, plán a rozpočet nákladov na rok 2001 spoločnosti Lespol s.r.o. a Obecného podniku služieb s pripomienkami, návrh na likvidáciu divokých skládok v obci Pukanec a informáciu starostky obce o investičnej akcii Slovenských telekomunikácií: rozšírenie miestnej telekomunikačnej siete s možnosťou súbežnej akcie rozšírenia káblovej televízie.
Poslanci schválili cenu žetónu za vývoz komunálneho odpadu, riadiacu komisiu na kontrolu likvidácie divokých skládok, finančný dar pre Stanicu rýchlej zdravotníckej pomoci v Leviciach, poplatky za používanie posilovne a za prenájom kultúrneho domu Majere, komisiu pre výber pracovníkov na verejnoprospešné práce, finančný dar pre ev. a. v. farský úrad, zvýšenie ceny vody v miestnej časti Majere.
Obecné zastupiteľstvo vymenovalo Danku Turčanovú za zapisovateľku komisie verejného poriadku. Poslanci súhlasili s uzavretím zmluvy na prenájom služobného bytu na Záhradnej ulici 17 s Miroslavom Siekelom na dobu určitú. Nesúhlasili s odpredajom časti pozemku vo vlastníctve obce Oľge a Vítovi Tibenskovcom, ani s rozšírením káblovej televízie pre malý záujem.
1. marca – starostka obce sa zúčastnila na sneme Regionálneho združenia miest a obcí Tekova v Dome kultúry v Leviciach. Na sneme sa schválil plán práce na rok 2001, zvolili sa delegáti na XI. snem ZMOS. Z hostí vystúpil riaditeľ polície JUDr. Jaroslav Kajan. Za Okresný úrad práce sa na sneme zúčastnila Mgr. Vlasta Precechtelová a oboznámila prítomných so spôsobom a možnosťami pri poskytovaní zamestnania prostredníctvom VPP v roku 2001. Riaditeľ Západoslovenských vodární a kanalizácií informoval o prípravách transformácie v okrese Levice.
8. marca – starostka ako členka sekcie energetiky Rady ZMOS sa zúčastnila na zasadnutí sekcie v Bratislave. Rokovalo sa najmä o reforme verejnej správy a prechode kompetencií a majetku na obce a vyššie územné celky v oblasti energetiky.
21. marca – Na zasadnutí obecnej rady starostka informovala o odcudzení erbu obce Pukanec v počte 2 ks zo strany obce smerom na Devičany a na Banskú Štiavnicu. V tom istom čase boli odcudzené erby aj v obci Bátovce. Odcudzenie bolo nahlásené na OOPZ Tlmače. Na zasadnutí obecnej rady sa prerokovali podmienky prenájmu Afrikoly, ktorej vlastníkom je obec. Členovia rady odporučili zverejniť oznam o prenájme v miestnom rozhlase a podmienky prenájmu vyvesiť na úradnej tabuli v budove obecného úradu a pri Obecnom podniku služieb.
4. a 5. apríla – starostka obce sa zúčastnila na XI. sneme Združenia miest a obcí Slovenska v Bratislave.
18. apríla zasadala obecná rada, zaoberala sa materiálmi a problémami života v obci, ktoré sa prerokujú na zasadnutí obecného zastupiteľstva.
19. apríla – sa starostka obce zúčastnila na XIV. sneme záujmového regionálneho združenia Mochovce, ktorého je obec Pukanec členom. Jedným z bodov programu bolo aj schválenie podania žiadosti o finančný príspevok na výstavbu vodovodov a kanalizácií v členských obciach ZRZ Mochovce z fondu ISPA.
25. apríla – zasadalo obecné zastupiteľstvo.
V sobotu 24. februára obec Pukanec v spolupráci s folklórnou skupinou Vajrab usporiadala v Meštianke fašiangový ples. Na ples boli pozvaní aj členovia bývalého folklórneho súboru Smrečinár, ktorý pôsobil v Pukanci v minulom období.
Na úvod sa prítomným prihovorila starostka obce Jana Bahnová, slávnostný prípitok predniesol bývalý člen folklórneho súboru Smrečinár a súčasný manažér folklórnej skupiny Vajrab Peter Klinko. Po prípitku dostala priestor folklórna skupina Vajrab, ktorá otvorila ples svojím tanečným vystúpením. Najväčší úspech mal cigánsky tanec. Po vystúpení ako prví vyšli na parket starostka obce s vedúcim folklórnej skupiny Mariánom Sujom a vedúca folklórnej skupiny Denisa Sujová s manželom starostky Mgr. Dušanom Bahnom.
Medzitým dievčence priniesli na stoly večeru a predávali tombolové lístky. Krátko pred polnocou folklórna skupina pochovala basu, čím dobre pobavila prítomných. Po polnoci si prišli na svoje všetci, ktorí si kúpili tombolové lístky, veď vďaka sponzorom bola tombola bohatá.
Ples sa vydaril, všetci zúčastnení boli spokojní. Vďaka patrí všetkým, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom podieľali na zorganizovaní plesu.
Slávnostne zvonili zvony na našom evanjelickom chráme Božom v Pukanci v nedeľu 25. marca 2001. Volali svojich verných kresťanov na slávnosť inštalácie zborového farára Mgr. Ľuboslava Beňu. Štvrtá pôstna nedeľa sa nám hlboko zapíše do pamäti. Veď aj obloha akoby cítila slávnostnú chvíľu. Ožilo aj naše milé mestečko, keď nás navštívilo mnoho vzácnych hostí.
Brata farára do funkcie uviedol Mgr. Radoslav Danko, farár z Komárna, senior Dunajsko-nitrianskeho seniorátu. Slávnostným kazateľom bol Mgr. Juraj Kevický, farár zo Zvolenskej Slatiny, rodiska nášho brata farára. Pri liturgii asistovali sestra farárka Mgr. Monika Beňová z Devičian a brat farár Peter Kevický z Poník. Po slávnosti inštalácie zborového farára pozdravili oltárni bratia, domáca zborová dozorkyňa, dozorca z Bohuníc brat Šeliga, dozorca z Devičian brat Križan, dozorkyňa z Drženíc sestra Gunárová, starostka obce Jana Bahnová za Pukanec, za Bohunice starosta Pavel Gábrš, za Drženice Daniel Gunár, dietky z nedeľnej besiedky a mládež. Na slávnosti vystúpil aj náš zmiešaný spevokol, ktorý vedie sestra farárka Mgr. Monika Beňová z Devičian. Po prejavoch a prianiach sa k zhromaždeným prihovoril inštalovaný brat farár Mgr. Ľuboslav Beňo. Poďakoval Pánu Bohu za to, že ho povolal do svojej služby a neustále ho vedie svojím Duchom Svätým. Poďakoval svojej mamičke, manželke a všetkým, ktorí mu boli a sú aj teraz nápomocní v jeho službe. Zároveň prosil nášho Pána, aby aj naďalej zosielal svoje požehnanie na náš cirkevný zbor, ktorému sa v tento deň stal duchovným pastierom. Záverečnou liturgiou a evanjelickou hymnou Hrad prepevný sa slávnosť inštalácie skončila.
Želáme všetci nášmu zborovému bratovi farárovi, aby mal verných spolupracovníkov v našom zbore, verných poslucháčov slova Božieho, dobrého zdravia jemu i jeho milej rodinke. Nech nikdy nevymizne úsmev z vašej tváre, drahý brat farár. Veďte nás, ako Abrahám viedol svoj ľud do zeme zasľúbenej, buďte naším dobrým kazateľom, napomínajte nás, udržujte nás vo viere v nášho Ježiša Krista.
| Anna Mrázová, dozorkyňa ev.a.v. cirkevného zboru v Pukanci | [ hore ] |
Kolesá vozov škrípali a vedľa každého záprahu kráčal muž, držiac v rukách opraty. Lial hustý dážď a blížil sa večer. Cesta stúpala a ďaleko kdesi vpredu sa rysovali hory. Tie hory boli cieľom pútnikov. Hory, v útrobách ktorých sa nachádza biely i žltý kov – striebro a zlato. Pútnici boli ľudia vytrhnutí v rodnej nemeckej zemi zo svojich povolaní, ľudia rôznej povahy, ženúci sa za dobrodružstvom do neznámej zeme a do nebezpečnej a ťažkej práce.
Vodcom karavány bol Hans Bugg. Boli už takmer pred cieľom, keď sa karavána zastavila. Zastavenie si vynútil muž zvaný Peter Brandt. Viezol početnú rodinu a putovania v zlom počasí už mali dosť. Rozhodol sa, že ďalej už pokračovať nebude. Hans Bugg ho prehováral, aby vydržal. Veril, že do večera budú na mieste. Peter Brandt neveril. Zapáčila sa mu rovina, na ktorej práve boli. Bol pôvodom roľník a zem ho lákala a volala, ako volá matka zblúdilé dieťa, ktoré sa spreneverilo rodine. Pridal sa k nemu i starý Fáber. Založili tu osadu a hoci historických dokladov o tom niet, je viac ako pravdepodobné, že na rovinatej časti pred Pukancom založili osadu Brandts Dorf, ktorú poslovenčení potomkovia menovali Prandsdorf, neskôr Prandorf. Táto osada je totožná s terajšou obcou Devičany.
Hans Bugg bol baník a inej práci nerozumel. Tvrdil, že nie je ďaleko od cieľa, a tak sa rozhodol ísť ďalej. Pridal sa k nemu Šebastián, zvaný Ziegleiner, ktorý nebol roľníkom, ale vo svojej rodnej zemi miesil a sušil tehly. Na banícke dobrodružstvo ho zlákala vidina bohatstva. Pridal sa i kováč Schwartz, bratia Schmiedovci, starý baník Georg, Hauer a Kleinovci. Asi po hodine cesty už boli v horách, pri prameni pitnej vody. Tu rozložili tábor. Jedni sa dali na rúbanie stromov, aby upravili táborisko, iní sekali haluzie, aby ženy mohli variť. Rozložili ohne, lebo nik nevedel, akú zver skrývajú tieto hory. Niekoľkí sa pobrali na prieskum do hory. Netrvalo dlho a našli hľadanú rudu. Ich dlhá púť sa skončila. Hans Bugg dlho mrvil žilovinu v ruke pri svetle kahanca. To, čo mal v ruke, bolo zlato. Boli v cieli. Hlavou mu rýchlosťou blesku prebehla myšlienka na dlhý pochod z rodnej nemeckej zeme až sem. Myslel aj na tých, ktorí ťažkú cestu nevydržali. Myslel na budúcnosť, na ťažkú banskú prácu, ktorá ich čaká. Snáď po prvý raz sa po mnohých a mnohých rokoch Hans Bugg usmieval. Nad táborom sa rozhostilo ticho, na nebi svietili hviezdy. I táborové hliadky, ktoré udržiavali celú noc ohne, sa tešili na ďalší deň.
Svitlo ráno. Všetci sa pustili do práce. Muži na nálezisku, ženy, deti a starší na úprave táboriska, na príprave zrubov, prvých stálych príbytkov pukanských baníkov. Keď sa zvesť o novom nálezisku rozchýrila, prichádzali noví a noví ľudia. Z pôvodného tábora sa postavila osada, ktorú nemeckí osadníci pomenovali podľa svojho vodcu Bugg Hans Dorf. Slovenskí prisťahovalci postupne tento názov menili asi takto: Buggans Dorf – Pugganz – Pukanec.
Je pravdepodobné, že osobnosť Hansa Bugga je výplodom fantázie. Starú povesť o vzniku pestrými dejinami hýriacom meste Pukanec voľne spracoval obecný kronikár Belo Beblavý.
| Upravila Elena Lokšová | [ hore ] |
Ekvádor leží na rovníku v Južnej Amerike medzi Kolumbiou a Peru. S Ferom Bakošom a Jožom Dekrétom sme sa do tejto exotickej krajiny vybrali na tri mesiace za zlatom. Cez Internet sme sa skontaktovali s partiou slovenských zlatokopov, ktorí v Ekvádore už skoro rok ryžujú zlato a po niekoľkomesačných prípravách sme sa 17. novembra 2000 vydali na cestu. Leteli sme z Viedne do Madridu a po desaťhodinovom lete ponad Atlantik, Venezuelu a Kolumbiu sme večer pristáli v hlavnom meste Quite. Tam sa o nás postaralo jedno dievča, ktoré bolo pred pár rokmi študovať na Slovensku. Poradila nám lacný hotel a na druhý deň nás zaviedla na Terminal Terestre, odkiaľ sme cestovali šesť hodín autobusom cez hory a džungľu do mesta Tena v provincii Napo. Tam sme sa stretli so slovenskými zlatokopmi a dvanásť dní sme strávili v bambusových chatrčiach pri rieke Jatuniacu u Indiána Carlosa, správcu národného parku Llanganates. Po prvýkrát sme sa stretli s ekvádorským zlatom, džungľou a dotieravým hmyzom. Zlato sme ťažili pomocou dragana. Je to plávajúci stroj, ktorý pomocou čerpadla vysáva zlatonosný štrk z dna rieky a v žľabe s priečkami sa zachytáva
koncentrát. Z neho sa ryžovacou panvicou získa čisté zlato. Je dôležité dostať sa čo najhlbšie, najlepšie až na skalu, kde sa hromadí najviac zlata. Jama má často hĺbku aj niekoľko metrov a vysávanie štrku cez štvorpalcovú hadicu v nej usmerňuje potápač, dýchajúci vzduch z kompresora. Celkom rýchlo sme sa zaučili, no časté dažde a poruchy motora nám umožnili vyťažiť len 4,5 g zlata. S Carlosom sme boli dohodnutí na piatich percentách z ťažby za ubytovanie, no keď videl, ako sa nám nedarí, začal vymýšľať. Bolo na čase zmeniť rieku, a tak sme využili jeho neprítomnosť, zbalili všetky veci a utiekli sme na druhý koniec Ekvádora do provincie Morona Santiago. Cestovali sme autobusmi, presnejšie na ich strechách aj s batožinou, ktorá mala vyše 500 kg (rozobratý dragan, motor, čerpadlo, kompresor, bandasky s benzínom, sedem ruksakov a pes Lojzo). Prišli sme do mestečka Gral Leonidas Plaza Guiterez (Limon), pri ktorom sme na rieke Yunaganza strávili asi dva týždne. Spávali sme v stanoch, varili na plynovom variči a pili vodu z potoka. Miesto v rieke, na ktorom sme sa rozhodli ťa-žiť, však bolo vyťažené niekým pred nami, preto sme podnikli dvojdňovú prieskumnú výpravu na rieku Gualaseno. Stretli sme tam partiu zlatokopov, ktorí údajne ťažili okolo 20 g zlata denne. Aj napriek tomu, že voda v rieke mala iba 12°C a každý deň tam pršalo, rozhodli sme sa skúsiť šťastie aj tu. Vrátili sme sa pre všetky veci, vysekali sme kus džungle a v nadmorskej výške 2000 m sme postavili tábor. Za 36 dní sme dokázali naryžovať len 30 g zlata, aj na tomto mieste už niekto pred nami bol. My sme boli obmedzení tým, že sme mohli robiť len na ľahko prístupných miestach (všetky veci sme nosili na chrbtoch) a tie už boli väčšinou vyťažené. Len raz za celý mesiac sa stalo, že svietilo slnko celý deň, inak stále pršalo a bola zima. Keď zapršalo, voda v rieke vystúpila aj o 2 m a nedalo sa robiť. Boli sme radi, keď pršiavalo len pár hodín denne. Jedávali sme hrachovú, fazuľovú alebo šošovicovú kašu, ryžu s tuniakom a volským okom, cestoviny s kakaom. V krásnej horskej džungli sme prežili Vianoce, ale privítať Nový rok sme si odskočili do mesta Cuenca, vzdialeného asi šesť hodín cesty autobusom. Silvestrovská zábava v Ekvádore vyzerá trochu inak ako u nás. Ľudia v uliciach vybudujú akési kulisy s bábkami v životnej veľkosti, ktoré stelesňujú politikov, prezidentov, bankárov a iných nepríjemných ľudí. Popíjajú a tancujú okolo nich, o polnoci všetko nahádžu na kopy, podpália a zábava pokračuje. Koncom januára sme sa oddelili od našich priateľov a vydali sme sa autobusom, stopom a pešo naprieč Ekvádorom.
(Pokračovanie nabudúce)
Redakcia: Miestna knižnica, Námestie mieru 60, 935 05 Pukanec.
tel. 036/ 6393278. Registračné číslo: OÚ-5/93 |
| |
Municipal office of Pukanec, Nám. Mieru 11, Pukanec, tel.: +421 036 6393 529, +421 036 6393 108 |
|
|
|
