| |
|
|
 |
Ročník 2001
Číslo 3, Máj - Jún
Dnes zasa vidíme, že nevoľnícku, poddanskú či lokajskú dušu nemožno oslobodiť veľkým Novembrom rovnako ako veľkým Októbrom, víťazným Februárom, prvým Januárom, skrátka nijakým mesiacom či mesiášom. Slobodu si každodenne udeľuje každý sám z úcty k sebe samému, z úcty k človeku a jeho dôstojnosti. Aj za cenu bolesti a strachu a pochybností. Niekto sa bojí byť slobodný, iný je slobodný, až má z toho strach, ale inak nemôže.
Treba riskovať aj úrazy a pády, totiž prestať veriť tým, čo veria a učia, že Cervantesov román o rytierovi a jeho sluhovi je žartovná groteska. Viera a učenie nie sú až také dobré veci, ako by sa zdalo. Ale načo o tomto hovoriť, keď skutočnej viery takmer niet tu a teraz a namiesto nej je módne podliehanie zrakovému mamu a klamu, že Cervantesov noblesný aristokrat je blázon. Lebo veď nielen pýcha, ale aj pokora môže byť vinou, ak nahráva kupeckým alebo politickým manipulátorom s ľudskými dušami.
Deštrukcia kultúry veľmi dobre funguje. Je to možno vynález minulého storočia a nie len špecificky slovenský: nám sa dnes opäť len veľmi dobre hodí do kšeftu. Autori projektu nevedia, čo činia, ale vedia prečo.
Jazyk chudobnie a hrubne, keď sa stratí idea, etika a estetika a myslenie. Namiesto ideálov – idoly stupídnych spevákov, bavičov, rosničiek, politikov. Tu sa už konzumuje aj smrť a umieranie, lebo človek je tovar, nie živá bytosť. Namiesto priateľstva, hovoru a obcovania sú medzi nami vzťahy účelové, spotrebné, pragmatické. Koho už len zaujíma „táranie“ o nehe, vzdore, láske, bolesti, o smrti a mŕtvych predkoch? Prázdne duše priťahuje nízke, banálne, nevkus: aj v literatúre. Každá epidémia je sériovo kolektívna, masová, teda napadnutý organizmus nie je slobodný, individuálny, nezávislý. Má horúčku, ktorá je studená
Strach a nenávisť k vznešenému, k elegancii, k sakrálnemu. Pojmy ako etika, svedomie, zodpovednosť, ideál a „řád“ sú buď neznáme, alebo smiešne staromódne. A tak si v spolupráci s vládnucimi hlupákmi sami seba vyháňame do rezervácie a kultúrneho geta so znakmi rasizmu. Toto nie je nárek, len konštatovanie, lebo kultúru nemožno zlikvidovať. Každá pandémia sa pominie. Teda aj vírus, ktorý napadá imunitný systém prázdnych a ustrašených duší.
Tvorba protirečí demontáži, ale je možné, že nové i starobylé artefakty tvorivosti sú tu aj ako upozornenie, memento, ktoré práve tým, že sú ustavične deštruované, varujú a hovoria človeku, aby nezadriemal a ostrejšie si uvedomil, že proti tvorbe sú tu a budú sily dekompozície, rozkladu a rozpadu. Treba si len vybrať a slobodne sa rozhodnúť medzi Áno alebo Nie.
2. zasadnutie – 25 apríla
Na poslednom zasadnutí obecného zastupiteľstva sa zúčastnilo 12 poslancov a starostka obce Jana Bahnová.
Obecné zastupiteľstvo vzalo na vedomie prípravu IX. ročníka Pukanských remeselníckych trhov a žiadosť Hydrometeorologického ústavu v Bratislave o poskytnutie finančného daru na podporu udržania zrážkomernej stanice.
Poslanci schválili správu o inventarizácii majetku obce Pukanec za rok 2000, rozbor hospodárenia obce za rok 2000, správy za rok 2000 o hospodárení príspevkovej organizácie Obecný podnik služieb a o hospodárení Lespol s.r.o. Ďalej schválili zvýšenie príspevku na stravovanie dôchodcov na jeden obed z 15,- na 20,- Sk a z 20,- na 25,- Sk (podľa výšky dôchodku žiadateľov) a predaj domov na hradbách pre Margitu Štubňovú (Žemberovce) na vybudovanie obchodných a ubytovacích priestorov pri dodržaní podmienok stanovených Pamiatkovým ústavom v Nitre.
Poslanci súhlasili s návrhom na likvidáciu divokých skládok v obci, s rozšírením živnostenského listu obce Pukanec o predaj tepelne rýchlo upravovaných mäsových výrobkov, bezmäsitých jedál a obvyklých príloh, organizovanie a usporadúvanie verejných kultúrnych podujatí a zábav a reklamnú a propagačnú činnosť, ďalej odsúhlasili uzavretie nájomnej zmluvy s Andreou Kürtiovou na nebytové priestory na Námestí mieru vo vlastníctve obce od 1. júna. Poslanci súhlasia so zapísaním údajov do obecnej kroniky za roky 1986-1998 po pripomienkach členov komisie kultúry.
Obecné zastupiteľstvo nesúhlasilo s ponukou Emílie Stančekovej z Považskej Bystrice na predaj pozemku v osobnom vlastníctve obci Pukanec, s poskytnutím pôžičky na doriešenie bytovej situácie Jozefa a Kvetoslavy Kurucovcov, žiadosť Jozefa Sedliaka z Levíc o kompenzáciu za škodu spôsobenú obcou v roku 1998 nevrátením požičaných predmetov z reštaurácie Tatiar s poplatkami za predaj alkoholických a tabakových výrobkov za rok 2000.
30. apríla – referát kultúry zorganizoval tradičné stavanie mája. Stavali ho chlapci a dievčatá z tanečnej folklórnej skupiny Vajrab, pukanskí mládenci, pracovníci Lespol s.r.o. a OPS. V krátkom kultúrnom programe vystúpili deti z materskej aj zo základnej školy a folklórna skupina Vajrab, ktorú sprevádzala ľudová hudba Zoltána Vlačuhu.
4. mája – starostka obce sa zúčastnila na pracovnom stretnutí predstaviteľov siedmich stredoslovenských banských miest v Kremnici, kde sa pripravovali oslavy 250. výročia návštevy Františka Lotrinského v stredoslovenských banských mestách a realizácia trasy železnej cesty, ktorá by mala byť súčasťou európskej železnej cesty. Informoval Mgr. Ján Čík, starosta Ľubietovej.
7. mája – Základná organizácia Zväzu protifašistických bojovníkov v Pukanci pri príležitosti 56. výročia oslobodenia a ukončenia 2. svetovej vojny zorganizovala pietnu spomienku. Na námestí pri pomníku padlých sa účastníkom osláv prihovorila starostka obce, predseda ZO SZPB František Solárik, s básňou a piesňou vystúpili deti základnej školy.
30. mája – uskutočnilo sa mimoriadne zasadnutie obecného zastupiteľstva v Pukanci. V programe boli Zmeny spoločenskej zmluvy a Stanov Lespol s.r.o. v Pukanci a schválenie výšky prenájmu za užívanie nebytových priestorov pre Andreu Kürtiovú (Afrikola).
30. mája – riaditeľ Lespol s.r.o. Pukanec Ing. Artur Wiktor Kowalczuk sa zúčastnil vo Zvolene na zasadnutí valného zhromaždenia Združenia obecných lesov.
8. júna - starostka obce sa zúčastnila v Kremnici na oslavách usporiadaných pri príležitosti 250. výročia návštevy cisára Františka Lotrinského v stredoslovenských banských mestách. V tento deň sa v Kremnici znova po roku od stretnutia v Pukanci zišli predstavitelia siedmich stredoslovenských banských miest. V programe bol historický sprievod mestom a kultúrny program na Štefánikovom námestí, kde sa predstavili vystupujúci siedmich stredoslovenských banských miest. Pukanec úspešne reprezentovala folklórna skupina Vajrab s hudobným sprievodom Zoltána Vlačuhu, Ľubomíra Somsiho a Petra Kürtiho. Patrí im poďakovanie starostky obce a uznanie primátorov a starostov stredoslovenských banských miest.
12. júna – sa uskutočnilo pojednávanie s miestnou obhliadkou vo veci kontroly splnenia nápravných opatrení uložených obci Pukanec – likvidácia divokej skládky Budačka. Zúčastnení: starostka obce, Lespol s.r.o., Lesy SR š.p. Banská Bystrica, závod Levice, SVP š.p. OZ PH Banská Bystrica, závod Levice, Okresný úrad – odbor životného prostredia.
18. júna – starostka obce sa zúčastnila na mimoriadnom valnom zhromaždení Združenia vidieckeho turizmu a agroturizmu Tekov, kde sa volili zástupcovia do orgánov združenia a prerokúvali sa aktuálne problémy združenia.
27. júna – zasadalo obecné zastupiteľstvo
Dozvedeli sme sa o zlatom ložisku Nambija v provincii Zamora Chinchipe. Aj napriek varovaniam a rečiam o veľkom nebezpečenstve sme sa tam za každú cenu chceli ísť pozrieť. Rozlúčili sme sa s parťákmi a vydali sa na vander po Ekvádore. Na “kvalitných” cestách po Oriente (ekvádorská Amazónia) sme sa na korbách áut niekoľko dní natriasali s bandaskami mlieka, Coca Colou a reproduktormi. Ešte nočná jazda na bidle nad kabínou náklaďáka, noci na ihrisku či v nedokončenom prasačom chlieve, policajné kontroly, celkom milí ľudia, a už sedíme v rančere (náklaďák s korbou upravenou na prevoz cestujúcich) smerujúcej do “pekla" zvaného Nambija. Po niekoľkých hodinách cesty do hôr popri rieke rozkopanej zlatokopmi nám vojenská kontrola odobrala cestovné pasy. Vraj kvôli bezpečnosti. Na Nambiju sme boli náležite pripravení - nabitá brokovnica s krátkou hlavňou, paprikový sprej, čerstvo vystrúhané bejs-bolky z tropického dreva a mačety boli tiež stále po ruke. Po niekoľkých hodinách sa cesta skončila. Ďalej sa išlo peši. Za chvíľu sa pred nami zjavila v plnej “kráse" Nambija. Úzke údolie so strmými svahmi, zastavané biednymi chatrčami z plechu a dosák. Všade sa černeli otvory štôlní, odvaly jaloviny, po úzučkých chodníkoch sa hmýrili ľudia, ozýval sa hukot mlynov. Zlatonosná ruda sa ťaží kladivom a dlátom. Z bane sa vynáša do mlynov na chrbtoch vo vreciach. Takéto podradné práce robia často aj deti. Zvedavé oči, nedôverčivé tváre a nevraživé pohľady nás sprevádzajú až do “hotela". Je to najkrajšia a najlepšia budova v mestečku, kde každý z nás dostane malú samotku. “Chlapci, ak sa dožijeme rána..." Správa o troch gringoch rýchlo obletela mestečko a osvedčená veta o študentoch geológie z Európy opäť pomohla. Zrazu nás každý pozýval do svojej bane, ukazoval svoju úpravňu, každý sa chcel porozprávať, každý si chcel podať s nami ruku. V pekle žijú najmilší ľudia!
Z ložiska Nambija pri peruánskych hraniciach sa vydávame cez hory smerom k Pacifiku. Zo strechy autobusu obdivujeme malebné údolie rieky Yacuambi. Aj tu sa stretávame so zlatokopmi. Biedne políčka s kukuricou, cukrovou trstinou, či prasatá pobehujúce medzi banánovníkmi nestačia uživiť početné rodiny Kečuáncov. Všetci nosia dlhé vlasy a takmer bez výnimky majú klobúky. Muži nosia čierne krátke nohavice, bielu košeľu, sveter, prípadne poncho. Ženy obľubujú veľmi pestré sukne a blúzky, zdobia sa množstvom lesklých náhrdelníkov a náramkov. Deti majú na tričkách Pokemonov. Sú veľmi milí a ochotní. Už po niekoľkých metroch nás pozývajú do domu na kar. Zomrelo im dievčatko, musíme sa najesť vareného mäsa s kukuricou a vypiť burčák a pálenku z cukrovej trstiny. Ďalej pokračujeme po chodníku vyšliapanom koňmi. Autom sa ďalej nedá. Prichádzame do dedinky Tutupali. Je tu niekoľko chátrajúcich domov z hliny a dosák postavených okolo volejbalového ihriska - typický obraz ekvádorskej dedinky. Všetci si nás zvedavo obzerajú. Naposledy tu videli belocha pred rokom. Ubytujú nás na prízemí akéhosi domu a stará Indiánka nám uvarí večeru. Odchádzame s dobrým pocitom. Do večera vystúpime na 3000 m vysoký horský hrebeň a na druhý deň sa dostávame na rozsiahlu náhornú plošinu, kde znovu stretávame osamelého zlatokopa. K večeru sa dostávame do akejsi dedinky, ktorej názov sme doteraz nezistili. Odtiaľ nás vezme nákladné auto na korbe s kaolínom do Cuency, kde si konečne po dlhom čase líhame do čistučkých hotelových postelí. S blaženým pocitom zaspávame.
Z príjemného horského podnebia sme sa cez horúcu a vlhkú úrodnú nížinu, ktorú tvoria banánovníkové a mangové plantáže, ryžové polia a močiare dostali na pobrežie Pacifiku do mestečka Puerto Lopez. Šesť dní sme strávili leňošením na pobreží a pozorovaním rybárov. Prvú noc sme spali v stanoch na pláži, no po nepríjemnej návšteve krabov a komárov sme si na druhý deň našli lacný hotel. Ráno sa celá dedinka presťahuje na pláž. Je odliv, obrovská piesočná plocha sa zapĺňa žobrákmi, priekupníkmi s rybami, bicyklotaxikármi, predavačmi ovocia, sladkostí, psami, supmi, pelikánmi, fregatami, bedničkami s ľadom, soľou, malými nákladnými autami a káričkami. Všetko čaká na vracajúcich sa rybárov. Priekupníci pobehujú medzi člnmi, pokrikujú, jednajú sa, niekedy aj päsťami. Každý sa snaží kúpiť najlepšie ryby. Cenné sú najmä veľké raje, langusty, kraby, žraloky, mečiare a rôzna háveď, ktorú nevieme pomenovať. Na pláži sa zároveň začína masaker. Plody Pacifiku končia v bedničkách s ľadom alebo naložené v soli. Pred večerom sa z mora vracajú do červena spálení turisti z Nemecka a Škandinávie. Boli na ostrove Isla de la Plata - sestre Galapágov.
Od návratu domov nás delí už len niekoľko dní. Zase sme v hlavnom meste, míňame posledné doláre, ale najvyšší činný vulkán sveta Cotopaxi (5897 m n. m.) so snehovou čiapkou nedá pokoja. Lenže zisťujeme, že v národnom parku už poznajú turistov a za všetko chcú doláre, a tak nahnevaní odchádzame. Cotopaxi nie je pre naše peňaženky - po troch mesiacoch sú prázdne. Stopneme si auto naspäť do Quita. Spoza zákruty sa vynára ďalšia krásavica. Vrchol má osvetlený slnkom, chvíľami sa skrýva v mrakoch a znova sa zjaví modrá obloha. Vulkán sa volá Ruminahui (4712 m). Niekoľko hodín preliezame ploty, obchádzame haciendy, pasienky, úrodné políčka, až sa dostaneme na trávou porastené svahy sopky. Unavení, smädní a zadychčaní sa ledva vyplazíme do akéhosi sedielka vo výške 4200 m. Pred nami sa v plnej kráse týči zasnežený vulkán Cotopaxi a posledné lúče zapadajúceho slnka do ružova osvetľujú aj vrchol Ruminahui. Strávili sme tam dva dni a vrátili sa naspäť do hlavného mesta.
V Quite máme ešte pár dní do odletu lietadla, ktoré využívame hlavne na nákupy suvenírov, návštevu univerzity a rovníka. Miesto s názvom Mitad del Mundo, vzdialené od hlavného mesta asi 35 km, je vyhľadávanou turistickou atrakciou. Monument a žltá čiara znázorňujúca rovník sú neustále okupované do ružova opálenými turistami z USA, Nemecka alebo Škandinávie. Znechutení sa radšej vraciame do ulíc Quita, kde je však situácia veľmi podobná. Jediná príjemná činnosť, ktorej venujeme zvyšok času, je vylihovanie v parku. V deň odletu pri západe slnka dáme zbohom Ekvádoru aj Južnému krížu nad Atlantikom.
Stále rozmýšľame, či to celé nebol iba sen ...
Vo štvrtok, deň pred 82. výročím smrti M. R. Štefánika (4.5.) prišli deti 5. a 7. ročníka pukanskej základnej školy do parku M. R. Štefánika. Pani učiteľka Eliška Pacherová ich tu oboznámila so životom tohto národovca. Deti priniesli aj kytičku kvetov, ktorú položili k pamätnej tabuli v parku.
V Leviciach sa 4. júna konali Dni zdravia (mesto realizuje projekt Zdravé mesto). Viac ako 50 žiakov našej školy sa zúčastnilo na tomto, v súčasnosti dô-ležitom podujatí. Pozreli si výstavku detských výtvarných prác, výstavku o lie-čivých rastlinách a ich vplyve na zdravie, ochutnali jedlá racionálnej výživy, zapojili sa do súťaží v kreslení, kde získali užitočné predmety (fixky, tričká, športové vaky, pláštenky a iné). Zapojili sa do športových súťaží, ktoré organizoval Klub PAMPÚCH – hnutie proti zapecníctvu, lenivosti a nude a oboznámili sa s netradičnými športami ringo, indiaca, lakros, boccia.
Unavení, ale spokojní účastníci, obohatení o nové vedomosti, sa v od-poludňajších hodinách vrátili domov.
| Magdaléna Skalková | [ hore ] |
V našej škole už viac ako 30 rokov pracuje krúžok mladých požiarnikov, ktorí v okresných súťažiach Plameň dosahujú veľmi dobré výsledky. Aj v tomto školskom roku sa 19. mája zúčastnili na okresnej súťaži v Šahách, kde sa umiestnili na 2. mieste. Súťažilo sa v troch disciplínach: požiarny útok s vodou, malý požiarny útok a štafetový beh na 400 m. V štafetovom behu získali najlepší čas.
Školu reprezentovali žiačky ôsmeho ročníka - Lucia Petrželová, Jana Zá-horcová, Renata Korbeľová, Soňa Zambojová, Emília Halásová, Miroslava Mikulášová, a žiačky siedmeho ročníka – Romana Kňazovičová, Kristína Gančárová a Jana Weisová.
Ďakujeme ochotnému požiarnikovi Štefanovi Patassymu, ktorý nám kaž-doročne pomáha pri príprave detí na súťaž i pani starostke obce za zabezpečenie dopravy na súťaž.
| Magdaléna Skalková | [ hore ] |
Tak ako každý rok aj tento 1. jún patril deťom. Základná škola v spolupráci s obecným úradom, miestnou knižnicou a referátom kultúry zorganizovala pre žiakov základnej a materskej školy oslavu Medzinárodného dňa detí.
Od rána sa striedalo zamračené počasie so slnečnými chvíľkami, občas aj prehánkami, preto sa podujatie odohralo v areáli základnej školy. Po príhovore riaditeľa školy sa začali súťaže – preťahovanie lanom, skákanie vo vreci, hod na cieľ, súboj skokanov, kreslenie so zaviazanými očami, tance s balónmi, nesenie loptičiek na lyžičke a mnoho ďalších. Veľkému záujmu sa tešila súťaž „Postreh“ (podľa vzoru televíznej súťaže), ktorú pripravili a viedli pracovníčky miestnej knižnice a referátu kultúry.
Deti dostali občerstvenie, ktoré zabezpečil obecný úrad a pekáreň PEC.
Od 17. hodiny sa deti zabávali na diskotéke z produkcie DJ Elišky Dolníčkovej. Počas diskotéky sa losovala tombola. Ceny do súťaží a tomboly venovala Slovenská poisťovňa a.s. Levice, Obecný úrad Pukanec, miestne predajne PUK a Jarka. Podujatie podporilo aj Exunaco Interiéry a.s. a rodičovské združenie.
Všetkým ochotným dospelým v mene našich detí ďakujeme.
| Mgr. Dušan Bahna – riaditeľ školy | [ hore ] |
Koncom školského roka sa žiaci druhého ročníka pod vedením Mgr. Márie Ďuricovej pripravili na výlet do Banskej Štiavnice. Keďže mali ešte dosť voľných miest, pozvali aj nás prvákov. Nedávno sme sa na prvouke učili o remeslách, nuž sa nám veľmi páčilo, že sa tam práve konal Festival remesiel. Mgr. Ďuricová včas objednala vstupenky, preto sme mali 50% zľavu. Neľutovali sme, bolo sa na čo pozerať. Už pri vstupe do Starého zámku nás čakali pripravené vstupenky vo forme pohľadníc a dobovo oblečení sprievodcovia. Na nádvorí boli rozmiestené stánky s výrobkami jednotlivých remeselníkov. Boli tam kováči, pernikári, čipkárky, tkáčky, práčky, kovotepci, píšťalkári, sokoliari... Počas prehliadky sme videli aj historické športy a klasické bábkové divadlo. Niektorí si vyskúšali aj streľbu z kuše,
kovotepectvo, jazdu na koni. Rešpekt vzbudzoval aj kat, ktorý nám ukázal stredoveké väzenie. Nemali sme však dôvod niekoho tam zatvoriť, žiaci boli disciplinovaní a prejavili živý záujem o všetko okolo seba. Trošku starostí nám spôsobilo hľadanie zmrzliny – bez nej by sa nám výlet nerátal. Ale všetko nakoniec dobre dopadlo a domov sme sa vrátili zase o niečo múdrejší a skúsenejší.
| Mgr. Darina Palkovičová | [ hore ] |
Redakcia: Miestna knižnica, Námestie mieru 60, 935 05 Pukanec.
tel. 036/ 6393278. Registračné číslo: OÚ-5/93 |
| |
Municipal office of Pukanec, Nám. Mieru 11, Pukanec, tel.: +421 036 6393 529, +421 036 6393 108 |
|
|
|
