| |
|
|
 |
Ročník 2002
Číslo 1, Január - Február
Prvý rok nového tisícročia uplynul. So želaním predovšetkým veľa pevného zdravia sme vhupli do tvrdej reality. Veď nás všeobecne čaká rok neľahký. Prognostici od prvých dní nového roka ponúkajú v médiách výhľady na rok 2002, poukazujúc na to, čo bude drahšie, za čo budeme viac platiť a ako to ovplyvní životnú úroveň obyvateľstva. Prevláda vysoká nezamestnanosť, v Pukanci sa zvýšila na 33,6%. Podľa výsledkov sčítania ľudu je v našej obci ekonomicky aktívnych 1102 obyvateľov, z toho 371 evidovaných nezamestnaných. Sociálno-ekonomický vývoj pokračuje v klesajúcej tendencii, pociťujú to dôchodcovia, rodiny s malými deťmi a nezamestnaní. V roku 2001 bol aj rozpočet obce značne zaťažený splácaním úverov a úrokov, čo sa stále prejavuje po dokončení plynofikácie obce. Preto až do vysporiadania vzťahov medzi obcou a Slovenským plynárenským priemyslom Bratislava sa nemôže začať finančne náročná akcia týkajúca sa ďalšieho rozvoja Pukanca. Vysporiadanie závisí od privatizácie SPP. V roku 2001 obec využívala možnosť zamestnať nezamestnaných evidovaných na úrade práce. V priebehu roka sme vytvorili 83 pracovných miest. S ich pomocou sme dokončievali úpravu miestnych komunikácií. Zostali ešte nedokončené určité úseky, ktoré plánujeme dokončiť v tomto roku. Urobili sme opravu fasád budovy požiarnej zbrojnice, klubu dôchodcov, budovy predajne holandského nábytku. V priebehu roka sa v úzkej spolupráci s Pamiatkovým ústavom Nitra riešil predaj schátraných domov na historických hradbách. Je spísaná aj kúpnopredajná zmluva. Doteraz sa však predaj neuskutočnil, pretože chýba archeologický výskum, ktorý je podľa Pamiatkového ústavu podmienkou. V prípade novej výstavby musí byť akceptovaný a hradiť by ho musel vlastník nehnuteľnosti. V minulom roku sa v Pukanci uskutočnila akcia Slovenských telekomunikácií OZ RT Západné Slovensko - rozšírenie miestnej telekomunikačnej siete. Do obce bol privedený optický kábel a položil sa nový kábel do zeme, čím sa skvalitnilo telefonické spojenie. Je zatiaľ na škodu celej veci, že telekomunikácie nedotiahli akciu do konca. Ešte stále nie sú všetky úseky poprepájané, v tomto čase je v obci osadených viac stĺpov ako na začiatku akcie. Písomné vyjadrenie telekomunikácií: po presmerovaní starej kabelizácie budú stĺpy odstránené. V minulom roku sa podarilo zlikvidovať viacero divokých skládok, hlavne skládku v lokalite Budačka, čo stálo obec značné finančné prostriedky. Predali sa obecné byty do osobného vlastníctva nájomníkom na Záhradnej ulici 15 a 17, okrem jedného bytu, ktorý má charakter služobného bytu. Doriešila sa úprava parkovacej plochy oproti Jednote, vybudoval sa chodník pre chodcov. Do budovy obecného úradu sa zaviedol plyn. V miestnej časti Majere sa dokončilo ústredné kúrenie, kultúrny dom sa stal prevádzkyschopným. V spolupráci s Obecným podnikom služieb sa vykonali dvakrát v priebehu roka veľké zberové akcie rôzneho domáceho odpadu. Zabezpečovala sa údržba verejnej zelene, opakované čistenie verejných priestranstiev, čistenie šiancov pozdĺž komunikácií. Dokončilo sa vysekávanie náletových drevín v starom cintoríne. Trikrát v roku sa robili opravy pouličného osvetlenia, odstraňovali sa závady na rozhlase. Počas roka obec podporovala tanečnú folklórnu skupinu Vajrab, Klub dôchodcov a rôzne kultúrne a spoločenské podujatia usporiadané v obci. Možno z pohľadu občana sú toto všetko veci nie veľmi dôležité a málo viditeľné. Z pohľadu obce sú však finančne náročné. Mnohé vyplývajú pre obec zo zákona o obecnom zriadení. Sú však aj také, ktoré sa pre rôzne objektívne príčiny nepodarilo uskutočniť. Rozpočet obce na rok 2002 schválilo obecné zastupiteľstvo ako vyrovnaný. Nedá sa však predpokladať, že tento rok bude lepší ako predchádzajúci. Počas roka budú pribúdať problémy vyplývajúce z presunu kompetencií zo štátnej správy na samosprávy.
| Jana Bahnová, starostka | [ hore ] |
Na zasadnutí sa zúčastnilo jedenásť poslancov a starostka obce Jana Bahnová. Obecné zastupiteľstvo vzalo na vedomie kontrolu uznesenia z predchádzajúceho zasadnutia s pripomienkami, pripomienku poslanca o overovaní zápisnice, záznam zo zasadnutia Dozornej rady Lespol s.r.o., zhodnotenie hospodárskeho výsledku a peňažných tokov v Lespol s.r.o. spolu s ekonomickou analýzou fungovania pílnice a vzdanie sa starostky Jany Bahnovej funkcie konateľky Lespol s.r.o. Poslanci schválili rozpočet obce na rok 2002 s pripomienkami, VZN č. 1/2002, VZN č. 2/2002, dodatok č. 1 k VZN č. 2/2001, plány práce orgánov obce, nájomnú zmluvu na hnuteľný majetok a nehnuteľný majetok obce uzavretú s Lespol s.r.o. (na dobu určitú - do 31.12.2007) a schválili Štefana Pattassyho za člena komisie na ochranu verejného poriadku. Obecné zastupiteľstvo odvolalo Annu Arvajovú z funkcie členky Rady školy pri Základnej škole v Pukanci a zároveň delegovalo Máriu Gančárovú do rady školy. Ďalej odvolalo Ivana Weincillera z funkcie člena komisie na ochranu verejného poriadku. Obecné zastupiteľstvo súhlasilo s ukončením zmluvy o správe majetku obce Pukanec a koordinácii pri nakladaní s majetkom medzi obcou Pukanec a Lespol s.r.o. vzájomnou dohodou.
V utorok 22. januára sa na pozvanie Dokumentačného strediska pre východoeurópsku a stredoeurópsku literatúru zúčastnili spisovateľ Ivan Kadlečík z Pukanca, vydavateľ Koloman Kertész Bagala z Levíc a autor monografie o Ivanovi Kadlečíkovi Pavel Matejovič z Pezinka vo Viedni v Rakúskej spoločnosti pre literatúru na predstavení spomenutej monografie. Stretnutie zorganizoval a moderoval Stephan Teichgräber, ktorý aj prekladal a čítal texty v nemčine; Pavel Matejovič a Ivan Kadlečík čítali svoje texty po slovensky. Prítomný bol aj riaditeľ Slovenského inštitútu vo Viedni Sven Šovčík. Po oficiálnej časti nasledovala autogramiáda a rozhovory s prítomnými, medzi ktorými boli aj mnohí po slovensky a po česky hovoriaci. Aj toto stretnutie ukázalo, že naši spisovatelia majú čo povedať vnímavým čitateľom doma i za hranicami.
V sobotu 15. decembra 2001 sa uskutočnilo významné stretnutie folklórnej skupiny Vajrab v Maďarsku vo Váci. Na stretnutí sa zúčastnil primátor mesta Vác, veľvyslanec SR v Maďarsku pán Markuš, zástupca primátora Levíc pán Grébner, riaditeľ Mestského osvetového strediska v Leviciach pán Pukša a slovenskí rodáci žijúci v Maďarsku. Folklórna skupina Vajrab sa predstavila profilovým programom o pukanských hrnčiaroch a zvykoch z viníc. Záver programu predčasne navodil vianočnú atmosféru piesňou Tichá noc, svätá noc, ktorú si s nami zaspievali všetci prítomní. Zavŕšením stretnutia bolo priateľské posedenie neďaleko Dunaja, kde sa nám prítomní hostia poďakovali za úspešné reprezentovanie slovenských ľudových zvykov. Týmto zahraničným vystúpením sa ukončil úspešný rok folklórnej skupiny Vajrab. Vystúpenie získalo ocenenie aj medzi poslancami mestského zastupiteľstva vo Váci. Krátko pred naším programom tam vystúpil folklórny súbor Vršatec z Dubnice nad Váhom aj Slovenská filharmónia, takže pôdu pod nohami sme mali horúcu. Dúfame, že touto návštevou sa postavili základy našich vzťahov s rodákmi žijúcimi v Maďarsku a naše priateľstvo sa bude naďalej rozvíjať a prehlbovať.
| Mgr. Zuzana Raffajová | [ hore ] |
Pukanec v minulosti dal spoločnosti mnohých výnimočných ľudí, ktorí však pôsobili mimo svojho rodiska. Len málo našich občanov najmä strednej a mladšej generácie vie, čo títo ľudia vo svojom plodnom živote vykonali pre širokú verejnosť. V tomto príspevku chcem načrtnúť životnú cestu už skoro zabudnutého nášho spoluobčana, vynikajúceho slovenského záhradníka, nadšeného propagátora, ale aj realizátora ozeleňovania a skrášľovania krajiny Daniela Kovalovského. Daniel Kovalovský sa narodil 20. februára 1911 v Pukanci ako syn roľníka. Po absolvovaní ľudovej a meštianskej školy vykonával v miestnej ovocinárskej škôlke záhradnícku prax. Záhradnícku školu v Eberharte (terajšie Malinovo) ukončil v roku 1932 s prospechom "prvý s vyznamenaním", za čo mu škola udelila odmenu vo výške 700 korún. Okrem toho riaditeľstvo školy ho odporučilo do funkcie samostatného záhradníka pri Štátnej hospodárskej škole v Oravskom Podzámku. V roku 1933 nastúpil na vojenskú službu v Banskej Bystrici. Keď nadriadení zistili jeho odborné schopnosti, poverili ho vedením plukovného záhradníctva. Po skončení vojenskej služby ho ministerstvo poľnohospodárstva pridelilo v roku 1935 ako záhradníka do Botanickej záhrady Štátnej vyššej lesníckej školy v Banskej Štiavnici. Na tomto pracovisku sa vykryštalizoval jeho vzťah k drevinám. V roku 1937 vypísalo Slovenské národné múzeum v Martine konkurz na záhradníka. Z dvadsaťpäť prihlásených uchádzačov padla voľba na Kovalovského. V Martine strávil celých jedenásť rokov a zanechal tu veľký kus práce - je autorom nielen projektu Botanickej záhrady v Martine, ale aj zelene v uliciach mesta. Pôsobil tu aj ako tajomník okresnej pobočky Slovenskej ovocinárskej spoločnosti. V roku 1948 prijíma ponuku na vedúceho "krasosadovníckeho" oddelenia vo vtedajšom národnom podniku Baťa v Baťovanoch (terajšie Partizánske), kde sa stal autorom mestskej zelene. Po trojročnom pôsobení v tejto organizácii, najmä po čiastočných sklamaniach zo zanedbávania realizácie projektov ozeleňovania, vyhovel žiadosti Povereníctva školstva v Bratislave a dňom 1. júla 1951 prijíma funkciu hlavného záhradníka Arboréta v Mlyňanoch. Hneď po nástupe na toto pracovisko sa ujíma prác na záchranu tohto svetoznámeho objektu. Po viac ako dvadsaťročnej činnosti možno povedať, že zverenú úlohu splnil dokonale a má nesmierne zásluhy na rozvoji tohto cenného objektu, lebo aktívne prispel pri introdukcii mnohých cudzokrajných drevín. V rámci svojej pracovnej náplne sa venoval aj výskumnej činnosti, najmä problematike vegetatívneho množenia viniča, stálezelených dubov, gaštana jedlého a najmä moruše čiernej (viničnej jahody). Práve v tejto poslednej práci ako prvý poukázal na omyl pražského botanika K. Domina, ktorý morušu čiernu, rastúcu na Slovensku, určil ako "nový slovenský druh moruše z príbuzenstva moruše z príbuzenstva moruše čiernej" a pomenoval ju morušou trnavsku. Tvrdil o nej, že vznikla skrížením stredoázijskej moruše čiernej a severoamerickej moruše červenej. Kovalovský pri spracúvaní problematiky moruše čiernej podal presvedčivé dôkazy, že Dominom určená moruša trnavská nie je nijaký nový slovenský druh moruše, ale že je to pravá, ešte Linném určená, popísaná a pomenovaná moruša čierna. Túto Kovalovského verziu postupne prijali mnohí vedeckí pracovníci z odboru dendrológie. Vo výskume rozšírenia exotických drevín na Slovensku sa stal neoceniteľným spolupracovníkom a jeho pracovné výsledky obohatili aj študijné cesty do zahraničia, napríklad niekoľkomesačná expedícia v Číne. Ako vynikajúci záhradník, výborný dendrológ a pestovateľ zaujímal popredné miesto nielen na Slovensku, ale aj v bývalej ČSSR. Veľmi rád siahal po odbornej literatúre a s ochotou rozdával svoje bohaté skúsenosti, najradšej živým slovom. Vystupoval aj na stránkach dennej i odbornej tlače aj vo vedeckých publikáciách. Veľmi cenné rady poskytoval pri používaní liečivých rastlín. V posledných rokoch pred odchodom na dôchodok sa stal členom komisie botanických záhrad ČSSR. S jeho ozeleňovacími projektmi sa môžeme stretnúť na nejednom mieste na Slovensku. Jeho celoživotná práca si zasluhuje úprimný obdiv a uznanie. Zomrel ako 74-ročný 20. apríla 1985. Pochovaný je na pukanskom cintoríne.
pokračovanie z minulého čísla
Andrej Kmeť veľmi rád spomínal na milé prekvapenie, ktoré mu raz nachystal Samuel Kupčok. Jedného letného dňa si dohodli schôdzku na Sitne. Nič netušiaceho Kmeťa však privítal spevokol z Pukanca, skrytý za kríčkami, s dvojhlasne nacvičenou obľúbenou Kmeťovou piesňou o sitnianskej ruži. Táto pozornosť tak prekvapila Kmeťa, že počastoval výletníkov pečeným baranom a vínom prineseným z neďalekej horárne. Veselá spoločnosť potom dlho do noci sedela pri ohni v družnej debate. Zlom v dobrých vzťahoch Andreja Kmeťa a Samuela Kupčoka nastal na jar 1899, keď Kupčok na odporúčanie Holubyho požiadal J. A. Bäumlera v Bratislave o určenie machov. Na to sa Kmeť urazil a ponosoval sa na Kupčoka aj Ivanovi Bujnovi z Pukanca. Od tejto udalosti je ich korešpondencia menej početná a hoci ich spolupráca pokračovala, bývalá dôvernosť sa stratila. Samuel Kupčok sa veľmi snažil túto štrbinu v ich vzťahoch preklenúť, ale bez úspechu. Posledný Kupčokov list Andrejovi Kmeťovi je z 30. novembra 1904. Je to veršované blahoželanie k meninám, z ktorého jasne vyplýva, že sa Kmeť hnevá. Spolupráca Samuela Kupčoka a jeho syna s Andrejom Kmeťom v oblasti botaniky trvala najmenej štrnásť rokov a poznamenala ich odborný rast. Práve pod jeho vplyvom sa zamerali na štúdium ruží, neskôr ostružín, vypracovali sa na popredných botanikov a tak významnou mierou prispeli k poznaniu kveteny Slovenska, najmä však kveteny z okolia Banskej Štiavnice a Pukanca, o ktorom nebolo dovtedy v botanickej literatúre skoro žiadnych správ. V roku 1906 cirkevná vrchnosť konečne Kmeťa preložila do penzie. Opustil Prenčov a svoje milované Sitno (o ktorom píše: "Na Sitne som sa takrečene zostarel; po jeho bralách a úbočiach, po horách a krovinách potratil vlasy a podošvy.") a presťahoval sa do Martina. Prišiel ta v deň, keď slávnostne položili základný kameň pod novú budovu Slovenského národného múzea. V Martine už s podlomeným zdravím a s vedomím svojej ťažkej, nevyliečiteľnej nemoci obetoval sa kvôli plneniu svojich povinností. Dosť preháňal so svojimi botanickými vychádzkami, pri ktorých telesná námaha veľmi zle vplývala na jeho chorobu. Začiatkom roku 1908 sa jeho zdravotný stav natoľko zhoršil, že ho telesné sily celkom opustili a 16. februára 1908 zomrel. Je pochovaný po boku ostatných zaslúžilých národovcov na martinskom Národnom cintoríne.
Redakcia: Miestna knižnica, Námestie mieru 60, 935 05 Pukanec.
tel. 036/ 6393278. Registračné číslo: OÚ-5/93 |
| |
Municipal office of Pukanec, Nám. Mieru 11, Pukanec, tel.: +421 036 6393 529, +421 036 6393 108 |
|
|
|
