| |
|
|
 |
Ročník 2002
Číslo 5, September - Október
Pominuli už pekné letné dni a jeseň sa ohlasuje dažďom a studenými nocami. Úroda je už uskladnená, hroznová šťava kvasí v sudoch. Opadávajúce lístie a vädnúca vegetácia však odhaľujú aj naše hriechy voči prírode, na svetle božom sa objavujú rôzne odpadky a divé smetiská, ktoré dosiaľ milosrdná príroda zakrývala svojím porastom. Staršie generácie si, ako sa zdá, viac vážili prírodu, ktorá bola vo veľkej miere ich živiteľkou, vedeli racionálne využiť trávne porasty, ovocné stromy, drevnú hmotu a každý kúsok pôdy, a preto sa voči nej správali ohľaduplne. Dnes sme však žiaľ svedkami opačného vzťahu - bezohľadnosť niektorých ľudí voči prírode je až alarmujúca. Ale nielen voči prírode - aj naše bočné ulice sú lemované odhodenými papiermi, staniolmi, obalmi od cigariet, špakmi, ba aj rozbitým sklom. Bezohľadnosť voči prírode sa potom prenáša aj do medziľudských vzťahov. Napriek tomu, že v Pukanci platíme za odvoz smetí viac ako v okolitých obciach, mnoho ľudí si ešte neuvedomilo, že ak sa chce Pukanec v budúcnosti stať turistickým centrom (atrakcií a pamätihodností, aj keď ešte väčšinou spiacich, tu máme dosť), návštevníci budú v prvom rade posudzovať čistotu obce a okolitej prírody. Vážime si snahu niektorých členov obecného predstavenstva o zvýšenie čistoty obce a okolitej prírody, ale zdá sa, že tu čaká na nás ešte mnoho práce, nielen pri odstraňovaní odpadkov, ale i v smere výchovy občanov. Bolo by dobre, keby v budúcom obecnom predstavenstve bol niekto zodpovedný aj za životné prostredie. Ešte vlani ma v Pukanci navštívil priateľ zo zahraničia. Vybrali sme sa na výlet nad Pukanec, aby sme obdivovali panorámu okolia a pukanskú prírodu. Hneď kúsok nad obcou sme natrafili na niekoľko divokých skládok. Okrem drobného odpadu - starých hrncov a zbytkov linolea - sa nám podarilo identifikovať kostru starej práčky, zvyšky detského vozíka a akési špicaté železá, ktoré sme nevedeli zaradiť. Nakoniec sme sa zhodli v tom, že ich tu zanechali ešte asi Turci. Na ďalšej ceste sme nachádzali rozkopané a pošliapané červenkasté muchotrávky a plávky, možno by si ich niekto, kto ich pozná, aj pozbieral, ale necitlivá noha ich zničila. Pri ďalšej pochôdzke sme natrafili na niekoľko zaujímavých pňov stromov, odpílených vo výške pása. Keď môj priateľ prejavil údiv, musel som mu vysvetliť, že je to výsledok činnosti istých našich spoluobyvateľov, ktorí kupujú drevo za päť prstov a šiestu dlaň. Po niekoľkých minútach sme zase videli stopy činnosti našich "ochrancov lesa". Celý neokliesnený strom aj s konármi ťahali krížom cez mladinu, zničili ju v šírke asi desať metrov a vyryli tam i na lúke poriadnu ryhu. Zanechali aj vizitky - roztrhnuté kovové lano, akýsi pokazený protiprašný dýchací prístroj a niekoľko fliaš z umelej hmoty. Vôbec naše lesy sú plné odrezaných konárov, ktoré nikto neodstraňuje, takže niekde sa už ani nedá prejsť (ako napríklad nad Bielou Baňou alebo v časti Brezín atď.), ktoré tam hnijú a stávajú sa semenišťom drevokazného hmyzu. O kúsok ďalej sme narazili na rodinnú idylu. Rodinka výletníkov sa tu rozložila na lúke. Že už bolo po obede, svedčilo niekoľko po okolí sa povaľujúcich papierových servítok, staniolov, kuracích kostí a PVC fliaš. Zatiaľ čo mamička oddychovala na deke, dve podarené detičky sa guľovali prášnicami, ktoré tam hojne rastú a otecko v rámci údržby svojho auta (ako sa sem len dostal?) vypúšťal starý olej do zeme neďaleko od stáročného duba. Rozčarovaní sme sa vracali domov. Nanešťastie, na spiatočnej ceste môj priateľ stúpil na kovovú obruč zo suda skrytú v tráve (hoci ľochy sú ďaleko) a poranil si koleno. Ani neviem, prečo som vtedy tak náhle zosmutnel.
Vo februárovom čísle Pukanských novín bola uverejnená informácia, že bude v Pukanci zriadená konfekčná dielňa. Po dlhých a ťažkých prípravách sa táto vízia stáva skutočnosťou. Prevodom materskej školy do majetku obce sa začali potrebné prestavby a úpravy priestorov. Na náklady obce sa vybudovala prístupová cesta, vodovodná prípojka, zriadila sa telefónna linka a samostatný vchod do pavilónu. Pleta a.s. zabezpečila zriadenie elektrickej prípojky a úpravy vnútorných priestorov v objekte, aby vyhovovali podmienkam prevádzky. V prevádzke bude postupne zamestnaných 20 zamestnancov, z toho bude 13 z radov nezamestnaných z Pukanca a blízkeho okolia. Do budúcna sa počíta s rozšírením prevádzky na dve smeny, čo by znamenalo vytvorenie ďalších 20 nových pracovných miest pre nezamestnaných. Slávnostné otvorenie prevádzky bude 31.10.2002.
Vybudovanie prevádzky stálo zodpovedných ľudí nemálo úsilia a námahy. Ďakujeme preto pani Jane Bahnovej, starostke obce, pánu Stanislavovi Križanovi, riaditeľovi obecného podniku služieb, pánu Petrovi Titurusovi, zástupcovi starostky obce a všetkým zodpovedným pracovníkom vedenia obce a vedenia akciovej spoločnosti Pleta Plus Banská Štiavnica, ktorí sa podieľali na realizácii. Naše poďakovanie patrí aj Okresnému úradu a Okresnému úradu práce v Leviciach za veľmi dobrú spoluprácu pri realizácii nášho zámeru. Prajem novej prevádzke pri jej rozbehu veľa úspechov.
| Ing. Jozef Herčko, ekonomický riaditeľ Pleta a.s. Banská Štiavnica | [ hore ] |
Obecné zastupiteľstvo v Pukanci sa zišlo 4. septembra, zúčastnilo sa na ňom trinásť poslancov a starostka Jana Bahnová.
Obecné zastupiteľstvo vzalo na vedomie kontrolu plnenia uznesenia, výzvu predsedníctva ZMOS na poskytnutie mimoriadneho členského príspevku z finančných kompenzácií nákladov miest a obcí na vybudované plynárenské zariadenia, ktoré boli bez náhrady prevedené do vlastníctva štátu, informáciu starostky o postupe v evidencii psov, informáciu riaditeľa Základnej školy a riaditeľky Materskej školy v Pukanci o technickom a prevádzkovom stave škôl na začiatku školského roka a informáciu starostky obce o zmene dodávateľa stravy pre dôchodcov (zo školskej jedálne).
Poslanci schválili správu o hospodárení Lespol s.r.o. Pukanec, správu o plnení rozpočtu obce a správu o hospodárení Obecného podniku služieb za 1. polrok 2002. Ďalej podľa § 9 ods. 1 zák. SNR č. 346/90 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov pre voľby do obecného zastupiteľstva v Pukanci schválili jeden viacmandátový volebný obvod s 9 poslancami, poskytnutie finančného daru Slovenskému hydrometeorologickému ústavu v Bratislave (3000,- Sk), v zmysle § 28 Štatútu obce Pukanec na návrh Exunaco - Interiéry a.s. Pukanec udelenie Čestného občianstva Rudolfovi Hammerbacherovi za jeho podiel na stabilizácii ekonomickej situácie obce Pukanec. Schválili aj projekt separovaného zberu zúčastnených obcí vypracovaný TEEP Bratislava, poskytnutie bezúročnej pôžičky 2 100 000,- Sk od Pal - Inalfa a.s. Vráble na splatenie úveru od VÚB Wüstenrot a.s. podľa odsúhlasených zostatkov k 30.9.2002, vrátenie zálohovej platby 6000,- Sk pri zhotovovaní plynových prípojok fyzickým osobám, doplnok k VZN č. 3/1994 v znení: "V prípade, že občan chce vysadiť stromy a kríky na verejné priestranstvá, je povinný písomne požiadať obec o súhlas." Poslanci schválili aj úpravu hraníc výšky najnižších dôchodkov ako kritérium pre poskytnutie príspevku na stravovanie dôchodcov z rozpočtu obce, poskytnutie finančného daru 10 000,- Sk na odstránenie povodňových škôd pre obec Ľubietová a vstup obce do Regionálneho vzdelávacieho centra v Nitre. Obecné zastupiteľstvo súhlasilo s uzavretím nájomnej zmluvy na dočasné užívanie časti pozemku vo vlastníctve obce, s vytvorením záujmového združenia obcí Bátovskej kotliny a s vykonávaním činností Dozornej rady Lespol s.r.o. Pukanec. Poslanci nesúhlasil i s poskytnutím mimoriadneho členského príspevku pre ZMOS z finančných kompenzácií ani s predajom pozemku vo vlastníctve obce.
2. septembra - starostka obce sa zúčastnila na slávnostnom začiatku školského roka 2002/2003 v Základnej škole v Pukanci
26. septembra - na Obecnom úrade v Pukanci sa uskutočnilo ďalšie stretnutie starostov obcí Bátovskej kotliny s Ing. Lukáčom z TEEP Bratislava, na ktorom sa rokovalo o pripravovanom projekte separovaného zberu a o ďalšom postupe
8. októbra - riaditeľ Obecného podniku služieb Stanislav Križan a zástupca starostky Peter Titurus sa zúčastnili na seminári v Banskej Bystrici k problematike výroby tepla a stanovenia maximálnych cien pre odberateľov tepla, ktorý organizoval Regulačný úrad v spolupráci s Ministerstvom hospodárstva a financií
V nedeľu 6. októbra mali Pukančania a návštevníci Pukanca opäť po roku možnosť zúčastniť sa na oberačkových slávnostiach spojených s poďakovaním za úrodu. V dopoludňajších hodinách bola Svätá omša v Rímsko-katolíckom kostole a Služby božie v Evanjelickom kostole. Popoludní si všetci mohli pozrieť výstavu ovocia, zeleniny a kvetov v Dome záhradkárov, obohatenú v tomto roku o vinárske náradie. Vystavovaných exponátov bolo o niečo menej ako v minulých rokoch, ale aj tak bolo čo obdivovať. Návštevníci si mohli pochutnať na mušte z vylisovaných jabĺk. O príjemnú atmosféru sa pričinila ľudová hudba Zoltána Vlačuhu, Igora a Ľubomíra Somsiovcov. Tohtoročným oberačkovým slávnostiam neprialo počasie, a tak sprievod obcou nesplnil očakávania z minulých rokov. Program však pokračoval vo vkusne vyzdobenej Meštianke, kde hneď vo vestibule všetkých zaujala výstavka detí základnej školy Slnko v plodoch. Škola ju organizuje už viac rokov, po prvýkrát však bola sprístupnená návštevníkom oberačkových slávností v Meštianke. U všetkých našla veľký ohlas, aranžérske umenie našich detí získalo obdiv návštevníkov. Fantáziu a originalitu preukázali nielen pri výtvarných prácach, ale najmä pri vyrezávaných tekviciach a celkovom aranžovaní stolov.
Spoluobčanov, ktorých neodradilo daždivé počasie a sálu zaplnili, privítala starostka obce Jana Bahnová, ktorá od členov tanečnej folklórnej skupiny Vajrab prevzala symbolický kôš úrody z tohtoročných darov zeme. Zhodnotila a porovnala s predchádzajúcimi rokmi zber úrody. Rok 2002 bol mimoriadne prajný, na ovocie a zeleninu priaznivý, spokojnosť bola hlavne u vinohradníkov. Program oberačkových slávností obohatila svojím vystúpením tanečná folklórna skupina Vajrab. Občania potleskom ocenili aj vystúpenie folklórnej skupiny Priechodňan z Priechodu pri Banskej Bystrici, ktorí Pukanec navštívili na pozvanie starostky. Prítomných pozdravil aj starosta Priechodu Ing. Strečok.
Poďakovanie patrí všetkým, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom podieľali na príprave a priebehu oberačkových slávností.
Desiaty október sa stal pre žiakov piateho a siedmeho ročníka zaujímavým dňom. Čím? Ráno po šiestej išli žiaci aj s učiteľmi Magdalénou Skalkovou, Martou Ďurovičovou a Miroslavom Slivkom na exkurziu do Bratislavy, Devína a Gabčíkova.
Naším prvým zastavením bola mykologická (hubárska) výstava v Slovenskom národnom múzeu, kde bolo vyše tristo druhov húb. Táto expozícia žiakov veľmi zaujala, pretože videli (hlavne tí mladší) také huby, o akých sa im ešte ani nesnívalo.
Potom sme navštívili ďalšie zaujímavé expozície: mineralogická, kde najviac zaujali prekrásne leštené acháty, výstava skamenelín, kde boli vystavené skamenené živočíchy i rastliny, v ďalších miestnostiach exponáty vypchatých zvierat. Upozornil som žiakov na jedno vzácne zviera, ktoré kedysi žilo aj v Pukanci - konkrétne v Gracovom tajchu, ktoré sa nachádzalo na gágorských lúkach: ondatra pižmová - akýsi vodný potkan s dlhým splošteným chvostom. No boli tam aj cudzokrajné zvieratá. Z nich deti najviac zaujal zubor, ktorý sa dnes na Slovensku nachádza len v zubrej obore v Topoľčiankach. Pri pohľade na žirafu sme všetci pocítili našu malosť - veď jej výška bola okolo päť metrov. Na antropologickej výstave najväčšiu pozornosť vzbudili exponované hroby aj s nebožtíkmi, resp. ich kostrami.
Po obede sme putovali na starobylý hrad Devín. Z najvyššieho miesta hradu bol vynikajúci pohľad na sútok riek Dunaja a Moravy.
Na Bratislavskom hrade sme navštívili výstavu Stred Európy okolo roku 1000. Jej príprava trvala štyri roky. Autori výstavy vybrali 2800 unikátnych originálov zo 179 múzeí, inštitúcií a súkromných zbierok z dvanástich európskych krajín v celkovej poistnej hodnote 4,1 miliardy korún. Z vystavených vecí spomeniem: prilba svätého Václava, tzv. svätoštefanská koruna, nemecká ríšska koruna, kríž nájdený vo Veľkej Mači, ktorého podoba je dnes vtlačená na našej desaťkorunáčke, ďalej mnoho mincí, zbraní, kalichov a podobne. Na hradnom nádvorí bola pivnica s hlbokou studňou. Pri pohľade do nej sme neverili, že jej hĺbka je päťdesiat metrov.
Z Bratislavy naša cesta viedla do Gabčíkova. Tu žiaci obdivovali obidve plavebné komory, pozorovali preplávanie lodí tu ukotvených, otváranie i zatváranie vrát i napúšťanie komory.
Domov sme sa vrátili unavení, ale šťastní, že sme užitočne absolvovali dnešný deň.
Na knihe, teda na literatúre je najkrajšia sloboda. Tie staré geologické vrstvy do hĺbok, tá šírka alternatív a variácií, z ktorých si možno vyberať bez prinútenia a manipulácie.
Značná časť našej literárnej vedy, kritiky a histórie však veci ako etos, pátos, mystérium, cnosť, krása a podobné vraj romantické a konzervatívne rekvizity nie je schopná akceptovať a kladie dôraz na deštrukciu jazyka a formy, na chaos, dekompozíciu, bezcitnosť a výsmech. Je to vlastne dogmatické popieranie alternatívnosti a variability literatúry, života, dejinnej kontinuity a kultúrnej integrity. Teda slobody.
No Andrejov Chudobov čistý jazyk a štýl a tvar, jeho lyrický spôsob videnia nášho človeka a sveta sa našťastie ani len trochu nepodobá na sériovo vyrábaný a predávaný hamburger. Treba mu teda k blížiacemu sa životnému jubileu neželať frázy o peniazoch a šťastí, treba mu žičiť knihy. Veľa kníh, ktoré prečíta, veľa kníh, ktoré napíše.
Zvony slúžia ľuďom na ohlasovanie nového dňa, jeho ukončenia, smrť človeka, začiatok bohoslužieb...
Starší Pukančania mi dajú za pravdu, keď spomeniem, že v Pukanci sa zvonievalo počas dňa s výnimkou bohoslužieb štyrikrát. Bolo to a aj je ráno o šiestej, potom o dvanástej na poludnie, večer o šiestej a nakoniec hlas zvona - Mediána zaznel ešte raz - večer o deviatej, hovorilo sa: "na deviatu". Toto neskoré večerné zvonenie bola akási večierka, pripomenutie ľuďom, že deň sa už končí - treba sa poberať na odpočinok.
V minulosti večerné zvonenie bolo aj upozornením pre tých, ktorí boli von z mesta, či už v záhrade, na poli, na lúke, v hore. Každý, keď počul hlas zvona "na deviatu", ponáhľal sa do mesta. Bol to znak, že sa zatvára mestská brána, resp. brány a ak by to niekto nebol stihol, bolo by isté, že v túto noc bude spať mimo svojho domu.
Začiatok zvonenia možno hľadať v tureckých časoch. Vtedy Turci vymýšľali rôzne úskoky, ako sa dostať do banského mesta k jeho pokladom. V lete sa v tej dobe obyvateľstvo miest ukladalo večer o deviatej na odpočinok a nepredpokladalo sa, že nepriatelia v noci napadnú mesto. A práve to Turci využili, napadli mesto a spustošili ho.
Na podporu svojho tvrdenia prikladám dôkaz, ktorý som zaznamenal pred dvomi rokmi. Bolo to v jedno júnové ráno, keď v slovenskom rozhlase v jednej z ranných relácií hovorili o meste Dobšiná. Ján Kvitko rozprával o jeho histórii. Medziiným spomínal na turecké vpády a na pamiatku - živú pamiatku, ktorú v meste majú a zachovávajú podnes: večerné zvonenie o deviatej. Týmto zvonením si obyvatelia dodnes pripomínajú vpád Turkov do mesta večer o deviatej. Ďalej poznamenal, že deň sa začína zvonením o tretej ráno. Ranné zvonenie je u nich pamiatkou na hodinu odchodu Turkov z mesta.
Bolo by zaujímavé, keby sa tradícia obnovila aj u nás, keby sa zvon Medián z dolnej veže začal znovu ozývať večer o deviatej. V ľuďoch by možno ožila spomienka na dávnu dobu, na dobu zlatého mesta.
S večerným zvonením sa spája aj jeden kuriózny prípad, ktorý sa stal v Pukanci zhruba pred sto rokmi. Bolo to asi v tomto období - období oberačiek, období burčiaka, rampáša. Vybrali sa raz večer niekoľkí kamaráti do ľochov koštovať a skontrolovať, ako budúce víno pracuje. Dohodli sa, že keď budú počuť zvoniť zvon "na deviatu" poberú sa domov, aby ich ženy toľko nehundrali... Keď bolo po koštovke a kontrole, stretli sa u jedného z nich na debatu. Slovo dalo slovo a debatovalo sa a debatovalo. Samozrejme nezabudlo sa ani na popíjanie vínka, zajedanie si klobásky a slaniny s cibuľou a chlebom. Hodiny utekali, až raz sa jeden z nich zdvihol a išiel von. Keď vyšiel z ľochu, zazdalo sa mu, že počuje zvoniť zvon z Pukanca. Poriadne natrčil uši a naozaj: od mesta smerom do viníc sa niesol hlas zvona. Keď sa vrátil dnu, informoval kamarátov: "Už zvoní na deviatu." Vínko z džbánov chytro podopíjali, aby len "nebodaj permóni nedopili", a pobrali sa do mesta. Išli po ceste hegajúci - tergajúci, od jedného šianca po druhý. Ako išli dolu kopcom, zdalo sa im, že je akosi svetlo, akoby sa rozvidnievalo. Až keď prišli do mesta, s hrôzou zistili, že nie je deväť hodín večer, ale šesť hodín ráno. Nikdy sa veru nepriznali, ako ich doma privítali ženy a ich kázeň sa stala najprísnejším tajomstvom týchto kamarátov.
Redakcia: Miestna knižnica, Námestie mieru 60, 935 05 Pukanec.
tel. 036/ 6393278. Registračné číslo: OÚ-5/93 |
| |
Municipal office of Pukanec, Nám. Mieru 11, Pukanec, tel.: +421 036 6393 529, +421 036 6393 108 |
|
|
|
