| |
|
|
 |
Ročník 2003
Číslo 4, Júl - August
Kvapka krvi v hore blýska sa jak zory,
ako hviezda lieta za žerava do zlata.
Kvapka krvi svieti z javorovej hory,
za slobodu vyliata, žiaľ, za cenu života.
Smutné spomienky sa vynárajú v našich mysliach vždy, keď sa zahľadíme na meravé pomníky, ktoré stoja na pamiatku padlých bojovníkov v Slovenskom ná- rodnom povstaní. Rok čo rok v tomto čase si pripomíname význam SNP a myslíme pritom na živých i mŕtvych ľudí, ktorí bojovali proti fašizmu, riskujúc to najcennejšie, svoje životy. Boli to oni, čo bojovali v mene hodnôt, ktoré boli výsostne európske. Boli to hodnoty demokratické, hodnoty slobody a práva. To, čo sa udialo v roku 1944 nemožno preto chápať len ako historickú udalosť. Je aktuálna aj dnes, hoci mnohým prekáža. Preto všetci antifašisticky zmýšľajúci ľudia cítia potrebu znova a znova sa pokloniť tým, ktorí sa pre ozbrojený odpor rozhodli. Môžeme ich označiť za ľudí, ktorí dobre dovideli do slovenskej bu- dúcnosti, navyše boli statoční. Tento povstalecký čin bol zároveň najväčším národným činom v našich moderných dejinách, ktoré akoby až po ňom mohli byť moderné. To povedal a hovorí aj okolitý svet, keď sa zaoberá našou podobou, čím sme, čo sme, i našou dôveryhodnosťou. Slovenským národným povstaním sme sa stali v očiach sveta statočnými, predstavili sme sa ako súci do všetkých vážnych svetových zmlúv, ako národ, s ktorým môže každý vo svojej núdzi rátať, lebo slovenský národ sa v tejto ťažkej dejinnej skúške odporu proti fašizmu zachoval mimoriadne statočne.
Statoční boli aj účastníci Slovenského národného povstania z našej obce. Niektorí Pukančania sa zúčastnili bojov proti Nemcom v partizánskych skupinách, iní podporovali partizánov, za čo boli mnohí odvlečení do koncentračných táborov alebo zavraždení. V bojoch SNP padli, zahynuli v zajateckých táboroch, prípadne umreli pri návrate domov títo občania: Samuel Zamboj, Pavol Vančo, Samuel Ďuriš, Ján Graca, Ján Meliška, Ján Solárik, Michal Velebný, Jozef Ziman, Ondrej Poliak a Viliam Sovka. Počet priamych účastníkov oslobodzovacieho boja je 590. Počet ostatných, ktorí podporovali SNP, je oveľa vyšší. To sú skromné fakty z dejín. Vo vtedajšej ťažkej vojenskej a politickej situácii bolo dôležité rozhodnúť sa - riskovať život pre budúcnosť, alebo voliť zánik štátu i národnej slobody.
Doba sa zmenila, nemáme čas zamýšľať sa nad starosťami a ťažkým životom našich starých otcov a matiek. Mnoho ľudí aj dnes má existenčné problémy. Nijako sa to však nedá porovnať s hrôzami, ktoré prináša vojna. Pamätajme preto na tých, ktorí obetovali svoje životy za slobodu a s pietou si uctime ich večnú pamiatku.
| Jana Bahnová, starostka | [ hore ] |
Odišla. Ostáva v našich spomienkach. Ako v tejto z knihy Rapsódie a miniatúry, ktorá onedlho vyjde:
Ale ty, Daniel, ukry tieto slová a zapečať knihu až po posledný čas, zneje citát z proroka Daniela. To si na Ondreja pripomíname v izbičke u Chudobovcov a nachádzame to ako venovanie do jednej samizdatovej knihy pred pätnástimi rokmi za vlády ryšavých pri spisovateľovom vtedajšom jubileu. Veštby sa plnia. Ten zakázaný rukopis dnes vychádza slobodne v druhom knižnom vydaní či v reedícii. Volá sa Vlastný hororskop. U Chudo- bovcov je vždy teplo pre pocestných. Katarína nosí na stôl, Ondrej opatruje oheň, aby nebol ľuďom škoden: v starom remeselníckom dome pilinovú pec, železné kachle, dnes už plynový radiátor. Domáce autentické hurky, kyslá uhorka zo záhrady. Chlieb a víno. A pokoj bez pazvukov ako príloha alebo zákusok. Lebo mnohí prejdú triedením, očistou a skúškou, ani jeden bezbožný nepochopí, ale rozumní pochopia, hovorí o tom náš dávny Daniel zo Starej zmluvy, akoby nás poznal, akoby pocestný, čo sa tu chvíľu zastavil pri teplom svetle v poháriku.
Na rokovaní Obecného zastupiteľstva sa zúčastnilo sedem poslancov a starostka Jana Bahnová. Zastupiteľstvo bolo uznášaniaschopné.
Poslanci vzali na vedomie kontrolu uznesenia z predchádzajúceho zasadnutia, informáciu starostky o obnove poškodenej budovy Afrikoly, správy o stave životného prostredia v Pukanci, o separovanom zbere obcí Bátovskej kotliny, o výkone štátneho stavebného dohľadu a dodržiavaní stavebného poriadku v Pukanci, ďalej správy o zásobovaní a úrovni služieb, o poskytovaní opatrovateľskej služby, o ukončení školského roka 2002/2003 v základnej škole a v materskej škole, prehodnotenie územného plánu obce Pukanec a informáciu o štrajku pedagogických pracovníkov a zamestnancov školstva.
Obecné zastupiteľstvo schválilo zmenu rozpočtu obce v príjmovej časti v súvislosti s poskytnutím prostriedkov z recyklačného fondu pre zúčastnené obce, sumy v príjmovej a výdavkovej časti rozpočtu obce v zmysle delimitačných protokolov na základe presunu kompetencií zo štátnej správy na samosprávu, a cenu za špeciálny skriňový automobil na prepravu osôb Avia, ktorý obec kúpi od Lespol s.r.o. Pukanec.
Poslanci súhlasili s presunom rozhodnutia o podmienkach stavebných úprav Africoly a ďalších podmienkach prenájmu budovy na nasledujúce zasadnutie, nesúhlasili s predloženými podmienkami stavebných úprav priestorov Afrikoly, ktoré vypracoval nájomca A-Kcolor, ani s poskytnutím finančnej pomoci obci Santovka v súvislosti s exekučným konaním majetku Santovky.
Poslanci odporučili starostke obce konzultovať možnosť a podmienky presunu prevádzky Materskej školy v Pukanci do priestorov Základnej školy v Pukanci so Štátnym zdravotným ústavom v Leviciach.
Zastupiteľstvo uložilo znovu preveriť a skonkretizovať podmienky stavebných úprav denného baru Aftikola, písomne vyzvať Ing. Lukáča na okamžité zriadenie neziskovej organizácie separovaného zberu doteraz zainteresovaných obcí, vypracovať návrh novej nájomnej zmluvy na rodinný dom na ihrisku s uvedením požiadavky TJ Tatran na práce hospodára a údržbára objektu.
| Jana Bahnová, starostka | [ hore ] |
Rekonštrukcia miestnych komunikácií po plynofikácii. Práce boli dokončené 30. apríla 2003 v celkovej hodnote 752 000,- Sk, uskutočnila ich firma VIALLE s.r.o. Levice. V budúcnosti sa bude podľa finančných možností obce pokračovať.
- V miestnej časti Majere Západoslovenská energetika a.s. Stavebno-montážny závod Nitra spravil rekonštrukciu nízkeho napätia. Súbežne obec zabezpečila rekonštrukciu verejného osvetlenia v miestnej časti Majere. Obec na túto akciu vynaložila finančné prostriedky vo výške 265 537,- Sk a kúpila svietidlá v hodnote 79 764,- Sk.
- Oprava kanalizačného potrubia na Námestí mieru v Pukanci. Zabezpečovali Hydromeliorácie a.s. Kalná nad Hronom, cena diela 83 627.- Sk.
- Autobusová čakáreň. Projekt vypracovala firma CM PROJEKT, Ing. Mária Čomorová, čakáreň vybudovala firma TREPPENMONT s.r.o. Nová Baňa. Rezivo dodala firma Lespol s.r.o. Pukanec. Autobusová čakáreň vybudovaná v hodnote 204 000,- Sk. Obec vypracovala projekt v rámci Programu obnovy dediny v roku 2003. Požiadavku našej obce schválila medzirezortná Komisia pre Program obnovy dediny a rozhodnutím ministra ŽP č. U-80/03-POD bola Pukancu určená dotácia vo výške 140 000,- Sk.
- Na Vodnej ulici Obecný podnik služieb osadil ďalšie zberače vody.
- V obci sa zaviedol separovaný zber, kúpil sa lis. Na kúpe sa podieľalo finančným príspevkom všetkých desať obcí Bátovskej kotliny, ktoré sú zapojené do separovaného zberu. Obec Pukanec prispela sumou 35 000,- Sk.
- Bola vypracovaná projektová dokumentácia k plynofikácii budovy novej základnej školy v hodnote 78 000,- Sk.
- Obec podporuje činnosť tanečnej folklórnej skupiny Vajrab, kúpili sa čižmy pre členov v hodnote 18 000,- Sk.
- V súčasnosti Obecný podnik služieb opravuje rozvody ústredného kúrenia a TÚV na sídlisku Záhradná.
- Pripravuje sa plynofikácia Základnej školy v Pukanci.
- Pripravuje sa prekrytie tribúny TJ Pukanec. Obec vypracovala projekt. Na základe posúdenia žiadosti obce na investície do športových objektov a zariadení v roku 2003 príslušnou subkomisiou a rozhodnutím ministra školstva SR bola schválená finančná dotácia na rekonštrukciu a dostavbu šatní a tribúny vo výške 100 000,- Sk.
Toto sú len väčšie akcie, uskutočnené v obci v prvom polroku 2003. Okrem toho obec zabezpečovala v spolupráci s Obecným podnikom služieb mnoho drobných akcií a úloh, ktoré vyplývajú zo zákona o obecnom zriadení.
Nemalou mierou sa na udržiavaní čistoty verejných priestranstiev podieľali evidovaní nezamestnaní, ktorí sa zapojili do projektu Menších obecných služieb, ich pričinením je obec čistá a úhľadná, za čo im patrí poďakovanie.
2003#4#Rozlúčka#Zuzana Obadalová
V nedeľu 17. augusta 2003 sme sa v ev. a. v. kostole v Pukanci na slávnostných službách Božích rozlúčili s doterajším farárom Mgr. Ľuboslavom Beňom. Odchádza s rodinou na nové pôsobisko do Rankoviec za Košicami. V našom cirkevnom zbore a v obci pôsobil od októbra 1996, teda sedem rokov duchovne viedol náš cirkevný zbor, učil a vychovával našu mládež a bol oporou pre všetkých, ktorí pomoc potrebovali. Ďakujeme mu aj touto cestou za všetko, čo pre Evanjelický cirkevný zbor aj všetkých občanov urobil, ďakujeme mu hlavne za našu mládež, ktorej sa veľmi venoval. Na novom pôsobisku prajeme jemu a celej jeho rodine veľa zdravia, spokojnosti, veľa ochotných a horlivých poslucháčov slova Božieho. Pán Boh mu pomáhaj!
| Jana Bahnová, starostka | [ hore ] |
Školský rok 2003/2004 sa začína 2. septembra slávnostným otvorením na vnútornom nádvorí školy. Prvý polrok sa skončí 30. januára 2004, druhý potrvá do 30. júna. Počas školského roka budú aj obdobia prázdnin. Jesenné prázdniny sú 30.-31. októbra, vianočné sa začínajú 22. decembra a končia 6. januára, polročné sú v pondelok 2. februára, jarné pre náš kraj sú v týždni od 8. do 12. marca, veľkonočné trvajú od štvrtka 8. apríla do utorka 13. apríla a letné sa začnú 1. júla 2004.
V našej škole opäť zaznamenávame pokles počtu žiakov. Do školy by malo nastúpiť 250 žiakov (o 20 menej ako vlani). Zasadnú do jedenástich tried (o dve menej ako vlani). S poklesom počtu tried súvisí pokles počtu učiteľov. Po odchode štyroch pani učiteliek do dôchodku nastúpia dve nové vyučujúce: pani učiteľka Elena Macková bude učiť slovenský jazyk a pani učiteľka Zuzana Demeterová prírodopis a chémiu.
V prvý školský deň organizujeme tzv. hodinu mieru, kde sa žiakom pripomenú významné dni: Slovenské národné povstanie, Deň slovenskej ústavy a výročie vypuknutia 2. svetovej vojny. Žiaci sa oboznámia so školským poriadkom a napíšu si rozvrh hodín. Dostanú informácie o školských potrebách, o hygienických zásadách, o ochrane zdravia, o školskom stravovaní, o školskom klube detí a ďalšie organizačné pokyny.
Verím, že žiaci i pedagógovia si cez voľné letné dni oddýchli a načerpali nových síl, aby s chuťou a dobrými predsavzatiami vstúpili do nového školského roka.
| Dušan Bahna, riaditeľ ZŠ Pukanec | [ hore ] |
Prvý júlový víkend v Pukanci opäť ožili ľudové remeslá a folklór.
V piatok večer sa začal program vystúpením country skupiny RANČ. Skupina si u nás našla dosť priaznivcov a obdivovateľov.
Sobota patrila samozrejme predovšetkým ľudovému remeslu. Sedemdesiat remeselníkov predvádzalo svoju zručnosť a šikovnosť na námestí. A ozaj bolo na čo pozerať.
V parku M. R. Štefánika si doobeda prišli na svoje obdivovatelia našich detí a mažoretiek. Slávici mali asi najväčšiu odozvu, hlavne víťaz Gejzko Gurvay. Popoludnie si mohli vychutnať priaznivci folklóru. Pukančania z Mladosti a z Vajrabu vystúpili pred folklórnou skupinou Hron z Hronských Kľačian.
Večer už mohli všetci so záujmom sledovať program našich hostí zo Selenče Selenča voľakedy a dnes. Ich vystúpenie bolo vyvrcholením ich štvordennej návštevy našej obce.
Mládež sa mohla večer zabaviť na diskotéke na ihrisku TJ Tatran.
Pukanské remeselnícke trhy ukončili v nedeľu poobede svojím vystúpením v parku Robo Kajzer, Peter Meluš a Peter Vašek.
Pukanské remeselnícke trhy sprevádzali rôzne tradičné sprievodné akcie, možnosť prehliadky kostola sv. Mikuláša, Hrnčiarskeho domu, výstavy ručných prác a novinkou bol veľmi úspešný debnársky dvor u Ladislava Hruškoviča.
Organizátori ďakujú všetkým, ktorí spolupracovali pri organizovaní trhov, vystavovateľom a sponzorom.
Pukanské remeselnícke trhy finančne a vecne Ing. Vladimír Balúch z Čajkova, Vinárske závody Topoľčianky s.r.o, PEC s.r.o Pukanec, Levitex a.s. Levice, VARES s.r.o. Banská Bystrica, Allianz-Slovenská poisťovňa a.s., PKB a.s. Žilina, Eva Trnkusová EVIJAN Zlaté Moravce, LUX Ľubica Paliatková Veľký Krtíž, PLETA PLUS a.s. Banská Štiavnica, Pal-Inalfa, a.s. Vráble, de Miclén Levice, Daniel Brnák APL - Levice s.r.o., OVOPUK s.r.o Pukanec.
Poschádzali sme sa, rodáci moji milí,
by sme jarmok a pukanské remeslá oslávili.
Prišli sme zo všetkých kútov sveta,
by zaspomínali si na mladé naše letá.
Tu pleš, tam vrásky či šedé vlasy nás poznačili,
ale krásne spomienky z nášho srdca nevytlačili.
Z pukanského hniezda veľa súcich synov vyletelo
a svojimi činmi tento rodný kraj preslávilo.
Spomínam, ako naši otcovia do jarmokov chodievali
a čižmičky glancované po stovčičke predávali.
A keď prišli z jarmoku v dobrej nálade a vôli,
vtedy už peniažky za čižmičky v pudiláre boli.
Autobus keď začal chodiť do Pukanca prvý raz,
my chodili sme sa dívať na ten zázrak zas.
Polónyi a Molnár Lajko začali túto túru,
Pukanec - Levice a späť, vtedy ešte nemali ľudí fúru,
lebo peniažkov to bolo vtedy veľa dať,
ale kto sa chcel voziť, musel dvanásť korún mať.
Takto sa doprava v rodnom kraji začala,
lebo technika novú éru načala.
A tie ľochy nad mestom a pri Kríži,
spomienok z tých koľko sa nám priblížil.
Keď Miško Hlôška a Paľo brat do ľochov ešte chodievali,
tí ľochársky humor v pukanských ľôškoch veru mali.
Keď Paľo brat miesto domov do Prandorfa prišiel,
tam sa potom zbadal, že zlou to veru cestou išiel.
Pri Kríži a nad mestom len tak dunelo a spev sa ozýval,
keď pukanské nôty sa ťahali, pri nich každý ožíval.
A keď ešte Janko Pučo dobre slákom potiahol,
to už našich ľochárov domov nikto nestiahol.
Vínko biele, ružové vždy bolo dobre popíjať
a slaninku, klobásku k nemu si tak zajedať.
Spomínam na lampy petrolejové, keď po domoch ešte svietili
a my sme po petrolej do konzumu s konvičkami chodili.
I Kozdera báči, keď zapaľoval pouličné lampy petrolejovky,
s rebríkom na pleci podvečer chodil
a nalieval petrolej z plechovky,
kým celé mesto obchodil.
V zime, keď začala sánkovica a snehu plno bolo,
tu mesto výskotom a smiechom starých, mladých ožilo.
Od kostola až po Čierne blato bielym snehom
sane išli ako rýchlik expres dolu brehom.
Joj, boliže to veselé zimné noci,
vtedy nás ešte televízor nemal v moci.
A Tegelhof báči keď bubnoval na rohu na ceste,
všetci sme vybehli, by začuli sme, čo nového v meste.
„Na známosť sa všetkým dáva,
že bude fajermanská zábava.”
V húfoch vykročili starí, mladí na Ciglanov betón do kroku,
užiť krásu prírody v tanci, v speve a v skoku.
To hrsť spomienok na náš rodný kraj z mladých čias,
kde vraciame sa radi zas a zas,
lebo rodný kraj najradšej máme,
preto spomienky si uchováme,
dokiaľ budú stačiť sily,
aby sme dlho žili
a pukanské vínko pili.
Človek sa stal samotárom. A keď nie úplne, tak sa ním stáva stále viac. Dnes človek má seba a má svoj majetok, má svoje záujmy, túžby a plány, ale bieda je v tom, že nemá nikoho pri sebe. „Ale nie je to tak,“ zaprotirečí niekto „mám predsa ženu, muža, deti, rodičov...“ Máš? Ale koľkokrát dáš najavo, že s tým nie si spokojný. Koľkokrát šomreš na muža, na ženu, koľkokrát dáš najavo, ako ťa tí druhí, aj najbližší, obmedzujú, čo všetko by si mohol a nemôžeš, čo všeličo by si chcel a nedá sa... Čo všeličo by som mohla, keby som nemal to...,- kde všelikde by sme mohli ísť a čo všeličo by sme si mohli dovoliť... Nespokojná duša, ktorá by chcela všeličo, len nie to, čo prináša najväčšie šťastie... Pri deťoch, ktoré už sú, sa to nehovorí až tak nahlas, hoci mnohokrát to počuť a cítiť, ale zato sa to veľmi hlasno hovorí o tých deťoch, ktoré by mohli byť, ale. „Nemali by sme to a ono a nemohli by sme si to dovoliť“ „Čo?“ „Radšej o tom nehovorme - viac nebude.“ „Predávam kočík - už viac nechceme mať.“ „Starkí, nuž tých sme dali do ústavu, tam sa lepšie o nich postarajú, veď viete, musíme všetci chodiť do roboty...“
Adam, keď ho stvoril Pán Boh, bol v rajskej záhrade. Celý stvorený svet so všetkou nádherou a mohutnosťou patril jemu. Mal všetko. Mal toľko majetku, ako nikto na svete už odvtedy nemal. A napriek tomu, že mal toľko všetkého, bol nespokojný. Chodil smutný po rajskej záhrade a hľadal niekoho rovnocenného. Chcel mať niekoho seberovného. Boh bol pre neho príliš vznešený a mocný. Zvieratá zasa a všetko stvorenstvo, bolo pre neho málo. Chcel mať niekoho, kto by sa s ním tak po ľudsky rozprával, kto by s ním viedol dialóg. Niekoho, kto by s ním zdieľal život. Niekoho, s kým by sa spolu tešil z toho všetkého dobra a krásy. Pán Boh videl túto jeho túžbu a tento jeho smútok a preto mu dáva rovnocenného spoločníka - dáva mu ženu Evu. My ľudia dneška sa však z tejto jeho skúsenosti nevieme poučiť. Prečo? Lebo ideme presne opačným smerom. Pán Boh nám dal ľudí okolo nás - sú to naši rodičia, deti, priatelia, známi alebo jednoducho ľudia, s ktorými nás niečo spája. A my čo? My sa z nich zväčša už nevieme tešiť. Ba naopak, mnohí sa o druhých nezaujímajú. Pre nás je dôležitejšia dôkladne obrobená záhrada. Pre nás je dôležitejší dom. Pre nás je dôležitejší titul a vzdelanie. Pre nás sú dôležitejšie peniaze. A tak každodenne bežíme a zháňame, pracujeme a nadobúdame, lopotíme sa a umárame. Ale načo? Načo to všetko? Len preto, aby sme boli dôležití, čo všetko máme, a pritom nemáme čas porozprávať sa, nemáme čas vychovávať, nemáme čas rodiť deti, nemáme čas byť na materskej, nemáme čas postarať sa o chorých a starých, nemáme čas na vzťahy a nakoniec nemáme čas žiť poriadny život. Umierame a dostávame to, čo sme chceli iba naše biedne telo, iba seba samých, samotu a súženie. To, čo sme vždy chceli: žili sme pre seba a chceli sme mať seba, svoj majetok a svoje pohodlie. A skutočne, Pán Boh nám dáva na celú večnosť to, čo sme vždy chceli: žili sme pre seba, a tak nám dáva iba seba samých, našu samotu, biedu, dostávame teda iba seba na celú večnosť a tak mám seba, svoju samotu - peklo a to je peklo... Nechcel som Boha a nechcel som ani človeka.
Brat, sestra, zobuďme sa a uvedomme si túto dôležitú vec: Boh nás stvoril na svoj obraz. Ten Boh, ktorý je jeden v troch osobách. A On chcel, aby sme medzi sebou žili v takých vzťahoch, aké sú medzi osobami Najsvätejšej Trojice. Áno, my sme stvorení pre vzťahy. Sme stvorení pre vzťah k Bohu. On nás chcel mať. Sme stvorení, aby sme žili pre neho na jeho slávu. A keďže Boh nič nepotrebuje pre seba - stvoril nás tak, aby sme žili jeden pre druhého. Kto to pochopí, iste bude brať inak svoj život a všetko to, čo robí. Kto to pochopí, nebude sa zháňať za tým, aby mal čím viac, aby mal viac peňazí, viac majetku, väčší dom - ale bude sa snažiť robiť všetko tak, aby bol s ním spokojný Boh a aby slúžil tým, ktorých mu dal Boh. Ten, kto to pochopí, nebude tráviť celé dni a noci v robote a na fuškách, keď vie, že má doma ženu a deti, ktoré ho čakajú a potrebujú. Kto to pochopí, nebude chodiť za kamarátmi do šenku a na párty, keď vie, že jeho život už nepatrí len jemu, ale aj tým, ktorí tvoria jeho rodinu a vzťahy. Kto to pochopí, vždy uprednostní človeka pred hmotou, peniazmi a majetkom. Kto to pochopí, bude robiť všetko pre to, aby urobil skutočne šťastnými tých, ktorí sú okolo neho, a to aj vtedy, keď ho to bude veľa stáť. Kto to pochopí, nebude už žiť pre seba, ale nájde šťastie, radosť a pokoj v tom, že bude žiť pre iných. Kto to pochopí a zariadi si život podľa toho, ten dostane odmenu už tu na zemi a omnoho väčšiu potom v nebi.
| Mgr. Ján Mališ, rím. kat. farár | [ hore ] |
V pondelok 21. júla smerovalo ráno o ôsmej hodine veľa ľudí do „dolného“ kostola. Určite sa viacerí zamysleli, či náhodou nie je nejaký sviatok. Skutočnosť bola však iná. Svojou návštevou nás poctil J. E. Mons. Josef Koukl, biskup litoměřický. Ako sa ocitol litoměřický biskup v Pukanci?
Pán biskup chodieva na Slovensko na krátku dovolenku ku svojmu priateľovi do Topoľčianok - pánu kanonikovi Emilovi Scheimerovi. Pán kanonik mu viackrát spomenul pukanský kostol a prejavil záujem vidieť ho. Po prehliadke chrámu sme oslovili pána kanonika, či by nebolo možné, aby pán biskup odslúžil svätú omšu v našom kostole. Pán biskup sa vyjadril kladne a tento súhlas sa stal o rok skutočnosťou. Po roku sme sa stretli aj s pánom biskupom aj s pánom kanonikom.
Hneď po úvodných slovách svätej omše pán biskup všetkých prekvapil krásnou slovenčinou. Na otázku kde sa tak naučil hovoriť nám povedal, že je z Moravy a Moraváci sú vraj preskočení Slováci. Svätá omša prebehla podľa bežného poriadku. Po jej skončení sa pred kostolom stretli všetci s pánom biskupom. S každým si podal ruku a prehodil pár slov. Nakoniec sa milý hosť odobral na faru, kde už čakalo krátke občerstvenie. Asi po hodine sme šli na obecný úrad , kde si pán biskup prezrel zasadačku - bývalú súdnu sieň. Pozorne si pozrel aj pamätnú izbu, kde si v krátkosti vypočul históriu nášho mestečka. Ako spomienku na Pukanec dostali obaja hostia keramické džbány a letecké snímky obce. Potom sa pán biskup podpísal do knihy návštev. Cestou z obecného úradu sa zastavil aj pri našom Trojičnom stĺpe. Okolo jedenástej hodiny odišli z Pukanca.
| Mgr. Miroslav Slivka | [ hore ] |
Domy sú múrané a síce väčšinou z mäkkého materiálu (surová tehla.) Drevených domov už niet, iba staré stodoly okolo obce sú z dreva. Starých, charakteristických stavieb už niet. Domy sú prízemné a majú z pravidla jednu prednú a jednu zadnú izbu, v prostriedku býva predsieň „pitvor“, ktorého múrom po dĺžke predelená polovica slúži za kuchyňu. Pokračovaním domu sú miestnosti hospodárske. Popri dome po dĺžke vedie zväčša nekrytá chodba „podstena“, ktorá delí dvor od domu. Veľmi málo sa stavia. Novšie domy majú vý- zor domov menších miest s vysokými pomerne oblokmi, štukovanými povalami atp. a sú dosť hygienické. Dláždi sa napospol mäkkými doskami, ačkoľvek sú domy, kde je ešte dlažbou ubitá zem. Kúri sa drevom, osvetľuje petroleom. Zariadenie izieb je jednoduché v novšom čase však kom- fortnejšie.V obci jesto liečivý prameň, sírnato-železitá „Špitálka“ nepríjemného zápachu, pripomínajúca zkazené vajcia. Je dľa chemického rozboru liekom hlavne proti škrofulóze a chorobám štítnej žlázy. Voda je pitná a občania si ju pochvaľujú, radi ju pijú. Obec pred niekoľko desaťročiami sriadila verejný kúpeľ, kde v štyroch vaniach prebytočná (i hriata) voda prameňa slúži i prezpolnému občianstvu ku kúpaniu, ale pri väčšej péči, aká sa dosiaľ so strany obce kúpeľu venovala a pri reklame, ktorej vôbec niet, dala by sa frekvencia prezpolného obecenstva privábiť. Toho roku je renovovaný a opatrený slušnými email. vaňami.
Najväčšou prekážkou rozvoja obce je jej odľahlosť odbušu júceho ruchu sveta, poťažne nedostatok premávkovej arterie, ktorá by ju k nemu priblížila, t. j. dráhy. Najbližšia železničná stanica sú na 22 km. vzdialené Levice, kam vedú dosť zanedbané, málo vyhovujúce cesty a síce jedna na Bohunice, druhá na Prandorf. Pred válkou sa pomýšľalo na stavbu dráhy, ktorá by bola mohla byť uskutočnená nákladom pomerne neveľkým (asi 100.000 korún) ale i ten sa zdal byť rozhodujúcim činiteľom privysokým. A dnes?... Druhá, asi 24 km. vzdialená stanica (nepočítajúc chodník prez vrchy ku Hronu, v lete pešcami hojne frekventovaný, na N. Baňu) je B. Štiavnica. Asi rok chodí denne dva razy tour-retour via Bohunice - Bátovce - Žemberovce - Levice autobus, súkromný podnik, hojne používaný. Pošta a telegraf sú v mieste, o telefon sa zdĺhavo vyjednáva so štátom.
Najvýznamnejšou stavbou obce pretrvavšou pohromy je gotický r. k. farsky chrám, vlastne dva, a to starší, ktorému základ, dľa niektorých, položili v XIII. storočí, má v XIV. storočí dve kňažištia, z ktorých jedno slúži dnes za sakristiu a v XV. storočí pristavili k južnej strane tohoto chrámu druhú, väčšiu ľoď, peknú umeleckohistorickú pamiatku s krásnou sieťovou klenbou. Na schodoch kancľa je nápis: Margarita virgo fundatrix huius ecclesiae, pod ktorým mal byť i letopočet 1506, dnes ho už niet. Na ľavej strane kňažišťa väčšieho chrámu je pekný kamenný svätostánok pozdnej gotiky s kamenníckym znakom a s rokom 1506. Na triumfálnom oblúku je al fresco obraz patróna Sv. Mikuláša s nadpisom „Sancte Nicolae, intercessione tua florescant montes“. Obraz i nápis sú novšieho dáta. Veža je novšej podoby z roku 1864. V chráme sú pamätné gotické drevené krýdlové oltáre zo XVI. storočia počtom 5 (u Poláka 6, čo ale nezodpovie skutočnosti), z ktorých menovite hlavný s figurami zručnej plastiky je dobrým dielom niektorého učedlníka významnejšieho stredovekého majstra. Oba chrámy slúžia od polovice XVI. veku, v dobe reformácie, keď nemecké obyvateľstvo mesta prejde k novému učeniu, duchovným potrebám vyznavačov ev. a. konfesie, a síce väčší slúžil pre Nemcov, menší pre dostahujúcich sa Slovákov Tento stav trvá do roku 1673, keď v dobe protireformácie vráti sa valná časť obyvateľov do lona rím. kat cirkve a oba chrámy prejdú do jej užitku. Chrám ev. a. v. cirkve je z doby jozefínskej, postavený tesne po vydaní tolerančného patentu (1781) v roku 1784, o čom svedčí nad vchodom veže umiestnený chronostichon. Budova umelecky bezvýznamná, postavená na periferii obce v zahrade, bez veže, zcela v duchu spomenutého cisárskeho ediktu. Veža je novšieho dáta (1818-1820), postavená niekoľko krokov od chrámu, spojená s ním drevenou predsieňou, t. zv. „babiencom“. Z profánnych stavieb historickej pamätihodnosti spomenutia zasluhuje ešte radnica (mestský dom), stará (asi z XVIII. storočia), jednoduchá poschodová budova, slúživšia pôvodne asi inému účelu, na poschodí s klenutou poradnou sieňou. Na klenbe zasedacej siene je renovovaný obraz bohyne Justície so slovakizovaným teraz už nápisom: lustiti regnorum fundamentum, na bokoch sú znaky mesta a nášho štátu. Tu je i archív, umiestený v niekoľko skryniach, na jednej pod sklenným zvonom malý starobylý drevený krucifix. Starobylá, modrá, hodvábna zástava mesta je tiež na radnici opatrovaná.
Obec, kedysi sídlo mnohých cechov, zachovala len nepatrný počet pamiatok. V chrámovom poklade rím. kat. cirkve nachodí sa jedon missál z doby Matejovej, z roku 1484, s peknými rýdzozlatými iniciálami. Výrobky preslulého kedysi cechu hrnčiarskeho (cechové krčahy s vtipnými veršíkmi, taniere, misy) boly pred vojnou a vo vojne, keď kurz takýchto predmetov bol zvlášť vysoký, sberateľmi odnosené.
Staré miestne zvyky hynú, najďalej sa zachovávaly pri svadbách, ale i tie už dnes takmer úplne zanikly. Vôbec, od prevratu sa život obce, hoc je i zapadlá, rapídne „modernizuje“, ovšem, bohužiaľ, prináša sa z novodobej kultúry obyčajne tohoršie. Veď teší a púta z nej v najviac prípadoch len to, čo slúži k ukráteniu chvíle, k zväčšeniu prázdnej domýšľavosti, buď v ru- chu, buď v duši, duchová a mravná podstata ale naráža na hluché uši a srdcia, uniká v najviac prípadoch a u väčšiny nepovšimnutá. 0becenstvo obce je vcelku veľmi pracovité, neholduje alkoholu v tej miere, že by bolo nim zamorené. Ohľadom náboženskej snášanlivosti dá sa všeličo napraviť, keď občanov bez rozdielu vierovyznania prenikne v prvom rade povedomie, že sme deti a tedy i bratia a sestry jednej, i pri rôznosti náboženského presvedčenia spoločnej matky-matky Slávy.
Pokračovanie v ďalšom čísle
| Autor Samuel Strecha, pohľad na obec z roku 1928 (2. časť text bez akýchkoľvek úprav) | [ hore ] |
Redakcia: Miestna knižnica, Námestie mieru 60, 935 05 Pukanec.
tel. 036/ 6393278. Registračné číslo: OÚ-5/93 |
| |
Municipal office of Pukanec, Nám. Mieru 11, Pukanec, tel.: +421 036 6393 529, +421 036 6393 108 |
|
|
|
