| |
|
|
 |
Ročník 2003
Číslo 5, September - Október
Žltí vtáci po jednom i v kŕdľoch vzlietajú z konárov a uberajú sa do teplejšieho neďaleka. Sadajú na zem, unavene a postrelene klesnú. Šuštia krídlami aj po smrti a celá zem je nimi pokrytá, až ju nevidno, len východisko z domu si odzametám smerom k Hrnčiarskej ceste. Kŕdle krídel.
Nie sú to vtáci, ani krídla stromov. Sú to znaky, nenáhodne navrstvené do riadkov a strán. Čítam ich ako pamäť.
Lebo nie chvíľková pamiatka zosnulých, ale ich každodenná pamäť je dôležitá. Hovorí:
- Konajte našu prácu, ak bola dobrá, a nekazte ju, neničte, ale zveľaďujte v duchu i v matérii. Či už je to strom, kostol, lúka, vinohrad, alebo pieseň, šľachetnosť, láska, jazyk, alebo súcit. Čítajte našu pamäť.
Toto vraj dobre počuť o polnoci pri mesačnom splne na každom cintoríne a hovoria to praotcovia národa, obce, kultúry, rodiny a cirkvi. Bez ich a vlastnej pamäti sme potom všetci zosnulí ako chryzantémy mrazom vyšľahané.
Veď každý mŕtvy mal svoje slovo vlastné. Po kolená zaborení sa v tých slovách brodíme. Je to lístie? Je to už sneh?
Mŕtvi sú bezfarební, priesvitní ako voda, možno ako ľadové zrkadlo, v ktorom sa zhliadame dosť pravdivo. Padajú. A tak sa sypú a sypú zhora nadol. Možno je to lístie a možno sú to slová: v každom z nich je množstvo ďalších a iných, minulých zabudnutých, budúcich, ešte nejestvujúcich.
V každom slove sa skrýva nekonečne veľa slov - a presne toľko v mlčaní hrobu. Tí naši zosnulí nie sú len prázdne slová a znaky, aj keď sa na slová a mená nápadne podobajú.
Prezident republiky Rudolf Schuster pri prí1ežitosti dvoch štátnych sviatkov - Slovenského národného povstania a Dňa ústavy vo štvrtok 28. augusta prepožičal najvyššie štátne vyznamenania, vymenoval generálov a udelil medaily účastníkom protifašistického odboja.
Medzi osemnástimi odmenenými osobnosťami z oblasti umenia, vedy a športu bol i spisovateľ Ivan Kadlečík. Z rúk hlavy štátu prevzal Rad Ľudovíta Štúra II. triedy.
S radosťou konštatujeme, že to je v tomto roku už druhé vysoké štátne ocenenie umeleckého majstrovstva Ivana Kadlečíka. (17. júna 2003 prevzal Cenu ministra kultúry za rok 2002, ktorú minister udeľuje za mimoriadne tvorivé činy v domácom i medzinárodnom kontexte.)
K početným gratulantom sa s potešením pripája i naša redakcia, starostka obce Jana Bahnová a obecné zastupiteľstvo.
Slovenský inštitút a vydavateľstvo LCA Kolomana Kertésza Bagalu usporiadali v stredu 1. októbra v Modrej sále Slovenského inštitútu v Prahe stretnutie so slovenskou literatúrou, ktorú reprezentoval spisovateľ Ivan Kadlečík.
Tretie vydanie jeho knihy Rapsódie a miniatúry predstavili s pomocou Jána Mlynárika, Ludvíka Vaculíka (na fotografii s Ivanom Kadlečíkom) a speváckeho zboru Českého centra PEN Wlastenci.
Ivan Kadlečík o tejto knihe povedal: Asi tretina textov knihy je staršieho dáta vzniku: roky sedemdesiate; zriedkaví vtedajší priatelia ich mohli čítať v kópii písacieho stroja, v samizdatovej pražskej edícii Ludvíka Vaculíka Petlice (1981). Po menšej pomlčke - nadýchnutie sa? - bola z viac či menej náhodného popudu napísaná ďalšia časť, spolu s prvou knižne vydaná v exilovom vydavateľstve Index (Köln 1988) a opäť rozšírená v brnenskom Atlantise (1992). Tenučký pramienok reči pokračuje v Pánových rokoch 1989-1990, potom 2002-2003. Ako tridsaťročná vojna.
Aj preto nebola účasť predstaviteľa Petlice ani náhodná, ani zanedbateľná. Ludvík Vaculík uviedol okrem viacerých pozoruhodných úryvkov z Kadlečíkovej knihy aj vzácny dokument: videozáznam zo stretnutia slovenských a českých spisovateľov v apríli 1989 v Pukanci, ktorý vzbudil zaslúženú pozornosť početného publika. Ozrejmil mnohé, dodnes nie celkom známe okolnosti literatúry v čase pred rokom 1989, pripomenul známe osobnosti, z ktorých viacerí už dnes nežijú (napríklad Milan Šimečka st.), potvrdil dávne priateľstvá a tvorivé zväzky, dodnes trvajúce.
Ján Mlynárik výstižne zhodnotil Kadlečíkovu osobnosť a tvorbu. A spevokol radosťou, ktorá vyžarovala z ich oduševneného spevu, udržiaval atmosféru pokoja a vyrov- nanosti, ktorá vládla v plnej sále po celé tri hodiny prezentácie. Záverečné osobné rozhovory popri autogramiáde potvrdili, že záujem o slovenskú literatúru v Čechách trvá.
18.9.2003 - sa konalo mimoriadne zasadnutie obecného zastupiteľstva s programom - schválenie návrhu Fondu národného majetku SR o bezodplatnom prevode akcií Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. so sídlom v Nitre na obec Pukanec
5.10.2003 - v Meštianke sa uskutočnilo Poďakovanie za úrodu
23.10.2003 - sa uskutočnilo stretnutie správnej rady Združenia obcí pre separovaný zber. V programe stretnutia bola informácia o pridelených finančných prostriedkoch z Recyklačného fondu a prerokovanie návrhu ekonomického zabezpečenia činnosti združenia obcí pre separovaný zber TATIAR.
29.10.2003 - termín zasadnutia obecného zastupiteľstvo v Pukanci
Obecné zastupiteľstvo bolo uznášaniaschopné, zúčastnilo sa na ňom osem poslancov.
Poslanci vzali na vedomie kontrolu plnenia uznesenia z predchádzajúceho zasadnutia, správu o uskutočnených kultúrnych podujatiach obce za prvý polrok, stanovisko komisie výstavby a životného prostredia k žiadosti o predaj obecného pozemku, správu obecnej kontrolórky o kontrole pokladničných a účtovných dokladov obce, OPS, Lespol s.r.o. a ZŠ Pukanec, informáciu riaditeľa OPS o ukončení nájomnej zmluvy s fa. LUX. Ďalej poslanci vzali na vedomie žiadosť Silvie Mrázovej o presťahovanie prevádzky kaderníctva do priestorov kaderníctva a holičstva v budove OPS v prípade, že ich doterajšia nájomníčka uvoľní, informáciu starostky obce o začatí prác na plynofikácii základnej školy, o pridelení záväzného limitu na rekonštrukciu strechy materskej školy v sume 1 500 000 korún, informáciu o zrušení prevádzky čerpacej stanice, o realizácii projektu prekrytia tribúny, informáciu Štefana Balku o rozhodnutí obce vyrúbiť paušálne poplatky pre občanov - neplatičov za vývoz TKO, žiadosť Andrey Palajovej o prenájom priestorov (po ukončení nájmu s LUX) na zriadenie kaderníctva a holičstva.
Obecné zastupiteľstvo schválilo správu o hospodárení Lespol s.r.o. Pukanec za prvý polrok, správu obecného podniku, poskytnutie sumy 10 000,- korún na zhotovenie dokumentárno-propagačného filmu o obci Pukanec firme TV3 AN Snina, zhotovenie samostatnej plynofikácie bytu školníka v areáli základnej školy a osadenie termostatických ventilov na radiátoroch, dodatok o správnych poplatkoch a poplatkoch za úkony vykonávané obecným úradom, o podmienkach prenájmu kultúrneho domu na Majeroch, plán výkonov základnej a materskej školy a výber firmy COMMAT PLUS s.r.o. Levice na realizáciu stavebných prác - prekrytie tribúny TJ Tatran Pukanec.
Poslanci súhlasili s uhradením prevádzkových nákladov TJ Tatran Pukanec vo výške 10 000,-Sk.
Poslanci nesúhlasili so žiadosťou Elišky Zorvanovej (SNP 24) o zmenu priestorov predajne textilu z poschodia budovy OPS na prízemie, so žiadosťou Zlatice Benárovej o prenájom priestorov nachádzajúcich sa v budove OPS na predajňu ovocia a zeleniny, s vykrytím straty SAD Nové Zámky podľa ich vyčíslenej požiadavky na osobnú prepravu osôb a s poskytnutím finančného príspevku na rekonštrukciu oltára rímsko-katolíckeho kostola v Pukanci.
Poslanci delegovali Zuzanu Slosiarovú do Rady základnej školy.
V nedeľu 5. októbra 2003 žil Pukanec v znamení osláv Poďakovanie za úrodu, ktoré pripravili obec Pukanec, Pukanský spolok Nitrianskej kráľovskej vínnej cesty, základná škola a komisia kultúry, vzdelávania a športu.
Súčasťou tohto významného celoobecného podujatia bola v dopoludňajších hodinách svätá omša v rímsko-katolíckom kostole a služby Božie v evanjelickom kostole. Keďže počasie nám, tak ako vlani, ani tohto roku neprialo, celý program bol sústredený v Meštianke. Popoludní od 14. hodiny si mohli návštevníci osláv pozrieť výstavu žiakov základnej školy Slnko v plodoch, hýriacu pestrofarebným ovocím, zeleninou, kvetmi a rôznymi prírodninami, z ktorých jednotliví žiaci a triedne kolektívy pripravili zaujímavo naaranžované stoly. K spestreniu výstavy prispelo aj veľké množstvo výtvarných prác. Rovnako zaujímavá bola aj výstava Pukanského spolku Nitrianskej kráľovskej vínnej cesty, na ktorej sme mohli vidieť debnárske a hrnčiarske výrobky, poľovnícke trofeje, rôzne druhy hrozna a jabĺk, vzorky vín a používanú literatúru. Členovia tohto spolku okrem tejto výstavy pripravili pre návštevníkov poľovnícky guláš, pukanské materáky, domáce víno a burčák.
Kultúrny program sa začal o 15. hodine piesňou Slovensko moje, otčina moja v podaní Mgr. Miroslava Slivku. Členovia folklórneho súboru Vajrab odovzdali symbolický kôš úrody z pukanských záhrad, sadov a viníc pani starostke Jane Bahnovej, ktorá vo svojom príhovore ocenila záslužnú prácu pukanských pestovateľov zeleniny, ovocia, kvetov a hrozna. Obecenstvu sa prihovoril aj člen predstavenstva Nitrianskej kráľovskej vínnej cesty doc. Ing. Jozef Húska, CSc. O dobrú náladu v zaplnenej sále sa postarali zábavnou scénkou deti detského divadelného súboru Mladosť a spevom a tancom folklórny súbor Vajrab. Búrlivým potleskom ocenili diváci hodinový program folklórnej skupiny Dolina a detskej folklórnej skupiny Dolinka z Mane. Na záver sa poďakovaním účinkujúcim a odovzdaním kytíc vedúcim súborov rozlúčili s publikom moderátori Mgr. Zuzana Demeterová a Mgr. Miroslav Slivka.
Ozvučenie celého podujatia zabezpečoval Vladimír Schvarc, videozáznam a fotografovanie Ján Brnák a výzdobu sály Anna Arvajová, Anna Hlôšková, Daniela Murínová a Eva Soláriková.
Srdečne ďakujeme všetkým, ktorí sa podieľali na organizovaní osláv Poďakovanie za úrodu.
Ev. a. v. cirkevný zbor v Pukanci má od 1. septembra 2003 novú mladú pani farárku Mgr. Renátu Degúlovú. Srdečne ju vítame v našom cirkevnom zbore i v našej obci. Konečne takmer po 17 rokoch bude evanjelický duchovný bývať v Pukanci. Všetci sa tešíme a prajeme pani farárke veľa dobrého zdravia, dobrej pohody, nech je u nás spokojná, k čomu chceme i my prispieť.
Pri tejto príležitosti jej blahoželáme k úspešnému zloženiu farárskych skúšok. Nech ju sprevádza Božia milosť naďalej, nech jej poslanie medzi nami žne bohaté výsledky.
5. október 2003 sa v Pukanci niesol vo sviatočnej atmosfére. Žiaci ZŠ Pukanec s pomocou pedagógov pripravili tradičnú výstavu ovocia a zeleniny Slnko v plodoch, kde uplatnili svoju bohatú tvorivosť, fantáziu v rôznych umeleckých dielkach z ovocia, zeleniny a iných darov prírody i s mnohými výtvarnými prácami na túto tému.
Šikovné ruky žiakov naaranžovali množstvo gaštanových postavičiek, bižutérie zo žaluďov, šípok, vozíky z tekvíc naplnené panáčikmi z mrkvy, cibule, papriky a iných plodov. Tekvice ožili v škeriace sa strašidlá. Stoly ponúkali pozornému oku i plné košíky plodov záhrad, sadov a viníc.
Prácu našich žiakov ohodnotila porota z hostí osláv Poďakovanie za úrodu 2003, ktorej bolo ťažké vybrať tú najkrajšiu. Za naaranžovaný stôl bol odmenený kolektív V. triedy, najkrajší výkres nakreslil Dominik Šumichrast zo IV. triedy, plagát namaľovaný žiakmi VIII.A triedy - Ivan Slosiar, Jana Fábiková, Barbora Hurajová a VIII.B - Maroš Cibula a Zuzana Styková najviac zaujal porotu.
Víťazi boli za svoju šikovnosť odmenení vecnými cenami a ostatní žiaci, ktorí prispeli k oživeniu výstavy dostali sladkú odmenu.
| Mgr. Eliška Pacherová, učiteľka ZŠ | [ hore ] |
Deň 26. september 2003 sa stal významným pre náš Pukanec. Prečo? V tento deň nás navštívili účastníci vedeckej konferencie s názvom Udržateľné poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, ktorá sa konala v priestoroch Poľnohospodárskej univerzity v Nitre pod patronátom doc. Ing. Jozefa Húsku, CSc.
Na konferencii sa zúčastnili hostia zo Slovenska i zo zahraničia - z Čiech, Poľska, Litvy, Maďarska a Fínska. Na záver konferencie účastníci navštívili viaceré zaujímavosti v nitrianskom okolí. My sa zameriame na Pukanec.
Približne o 10,30 hodine prišiel z Nitry plný autobus na čele s doc. Húskom. Kroky návštevníkov smerovali do obradnej siene obecného úradu. Na úvod zaznela „pukanská hymna“ V slovenskom kraji... Po piesni sa všetkým prítomným prihovoril dojatý pán docent, ktorý bol veľmi milo prekvapený srdečným privítaním a na- vodením slávnostnej atmosféry. Pani starostka Jana Bahnová všetkých srdečne privítala a v krátkosti porozprávala o histórii nášho mestečka.
Po príhovore nasledovalo slávnostné podpísanie sa všetkých prítomných do pamätnej knihy. Počas zápisu zaznela pieseň Kerô ďjovča ňemá f ton Pukanci frajera. Každý z účastníkov bol obdarovaný malým darčekom pre spomienku na Pukanec. Napokon hostia prešli do zasadacej siene - bývalej súdnej siene, kde si vypočuli v krátkosti históriu stavby, pukanského banského súdu, v ktorom dnes sídli obecný úrad. Hostia sa mohli občerstviť pripraveným občerstvením.
Z obecného úradu sa presunuli pred budovu základnej školy, kde ich privítal riaditeľ Mgr. Dušan Bahna. Privítania sa zúčastnili aj žiaci školy s učiteľmi. Potom predniesla báseň žiačka 9. ročníka Janka Ďuricová. Po básni nasledovala hymnická pieseň Slovensko moje, otčina moja v podaní učiteľa miestnej základnej školy. Keď doznela pieseň, nasledoval akt sadenia pamätného stromu - lipy, symbolu Slovanov a symbolu vzájomného pokoja a tolerancie medzi národmi. Pri sadení stromčeka sa vystriedali všetci hostia. Teda o lipe môžeme povedať, že je medzinárodnou lipkou. Prítomným žiakom aj zúčastneným Pukančanom sa prihovoril docent Húska a zaspomínal si na roky prežité v škole v Pukanci. Akt sadenia stromu sa skončil a hostia pokračovali v ceste na Štampoch - na miesto bývalej pošty a hos- tinca. Tu si mohli pochutiť na tradičnom ľudovom jedle - párancoch „krumpľovích a síreňovích“. Po dobrých párancoch nasledoval príhovor RNDr. Miroslava Harmana, CSc. o nerastnom zložení miestneho horstva. Zaspomínal si i na remeslo, ktoré začína byť v súčasnosti preferované. Ide o výrobu fajok a ich používanie nielen v Pukanci, ale aj v celo- slovenskom meradle. Ako zaujímavosť si všetci vyskúšali “prútiky”, ktorými sa pokúšali nájsť vodu. Prítomných zaujala i do skaly vytesaná 25 metrov dlhá a tri metre vysoká pivnica. Potom si prezreli časti budovy, v ktorej bola v minulosti umiestnená pošta.
Na záver si všetci mohli pozrieť pýchu Pukanca - gotický rím.-kat. kostol sv. Mikuláša, ktorý vo svojom interiéri ukrýva vzácne pamiatky z XV. až XVI. storočia. V kostole si vypočuli odborný výklad sprievodcu a obohatení o nové poznatky sa spokojne vrátili v neskorých popoludňajších hodinách do Nitry.
| Mgr. Miroslav Slivka | [ hore ] |
1. Keď v pondelok ráno príde do šmikne žena prvá, vtedy sa celý týždeň kováčovi zle darí; keď však prvý príde mužský, hoci aj malý chlapec, kováč môže sa na celý týždeň úfať dobrému zárobku.
2. Keď kladivo vypadne kováčovi z ruky a padne na vrchnú alebo spodnú plochu, vtedy alebo majster alebo pomocník zostane bez práce.
3. Keď retiazka, ktorou sú mechy vypnuté, súc niekde zvrtnutá sama od seba popustí a mechy - bez toho, že by sa ich kto dotýkal - podúchnu, je isté, že dôjde nová práca.
4. Jestli pomocník alebo učeň nechá po práci kladivo alebo ktorýkoľvek iný nástroj na nákove, vtedy majster nemôže v tú noc spať.
5. Keď kováčovi mimovoľne vypadne nedohotovený kus práce z kliešťov, patričná práca bude na úver.
6. Jestli sa kováčovi sníva o tučnom mäse, vtedy môže sa úfať peniazom a dobrému zárobku.
7. Keď majstra ľavá dlaň svrbí, dostane peniaze, keď pravá, musí on platiť.
8. Ak na deň Lucie príde do šmikne žena, celý rok sa práca nedarí. Preto vítaní sú vtedy chlapci, keď včas ráno prídu "s oceľou".
9. Keď sekáč (šrotár) robí dva zátiny do železa, vtedy budú dva sviatky jeden za druhým.
10. Keď príde vandrujúci kováčsky pomocník do šmikne, hľadajúc prácu, musí zastať pred nákovou, pokloní sa a po- vie: Pán Boh pomáhaj! Viacej nesmie povedať, kým sa ho majster alebo dielovedúci neopýta: či je kováč? odkiaľ ide? kde bol v práci? Ak je potrebný, podržia ho, ak nie, dostane pár groší na ďalšiu cestu a ide ďalej.
Ján Šuba bol známy pukanský kováč. Šmikňu mal vo svojom dome v ulici Za múrom (terajší dom pani Kellerovej). Jeho "pasiou" bolo aj štepenie ovocných stromov a očkovanie ruží. K uverejneniu tohto príspevku v Časopise Muzeálnej slovenskej spoločnosti číslo l z roku 19l0 ho pravdepodobne naviedol niektorý z vtedajších pukanských členov Muzeálnej slovenskej spoločnosti. Podľa zoznamu z roku 1912 bolo v Pukanci 20 riadnych členov tejto spoločnosti.
Občianstvo hovorí nárečím stredoslovenským. Vo fonetike ku pr. neuznáva jestvovania tvrdého y a diftongov za d, l, n, t, mäkčí i výnimky: ťeda, ťeraz. Časoslová vyslovuje tiež chybne a síce prasens sing. 1. os.: robín, učín sa, inf.: robeť, učeť sa; pom. sloveso son, v príčastí vyslovuje. bov; os. zámeno plur. 3 os. nán.
V 1. páde plurálu ženských podstatných mien s tvrdou spoluhláskou pred -a užíva na miesto y -e ku pr.: hružke, sľúke,2.: pád zamieňa s 3. resp. so 6. pádom kup r.: Čo nesieš? Hruške. Kde si bola? U mame. Kde ideš? Do Štiavnici. Prídavné mená stredného rodu na miesto vysokého é užívajú sa s -uo peknuo dieťa.
Niektoré fonetické odchýlky pri podstatných menách ku pr. don, zen už miznú.
Okolie Pukanca je neobyčajne krásne. Pohľad s „Muž-kovských“, s „Nad mestom“ na diaľny, ľahko zvlnený kraj, až po ríšsku hranicu (vrchy Beržeňské, Hontbörzsöny), na severovýchode ale na vrch Sitno 1011 m., nad Adr. morom 1014, „slov. Blaník“, je uchvatný a poskytuje v každej ročnej dobe, ku pr. v dobe kvetúcich stromov, pohľad nezapomenuteľný, až nádherný. Oko sa pasie, srdce zaplesá a nevdojak si spomenieš na sloku hymny „,Zemský ráj to na pohled...“. Pri trochu podnikavosti občianstva dal by sa sem privábiť prúd turistov, ktorí by letný pobyt tuná neoľutovali.
Obec má Potravné družstvo, dva peňažné ústavy a síce filiálku Národnej Banky vo Zvolene a Živnostenský úverný ústav, dva čítacie spolky a síce: Ev. spolok a Rim. kat. čítací kruh, miestne odbory Rem. Jednoty, Slov. Ligy, Matice Slov., Živeny, Sokola a dobrovolný hasičský sbor. V obci sú farské úrady ev. a. v. a rim. kat.,obvodný notariát, obv. lekár, lekáreň a četnícka stanica. I jeden i druhý cirkevný sbor udržuje útulky pre svojich schudobnelých údov. Z vynikajúcich, hlavne literárne činných, rodákov pukanských spomeniem Bohdana Ľudovíta Grossmanna, profesora na ev. gymnáziu bansko-štiavnickom, člena „Ústavu reči a literatúry česko-slovenskej" na ev. lyceu v Bratislave, ideálneho učiteľa a vychovateľa mnohých roduverných slovenských inteligentov, verného a obetavého druha a priateľa nášho slávneho spevca Andreja Braxatorisa-Sladkoviča, ktorého životopis nad iné po-volaným perom napísal („Nákres života Andreja Braxatorisa Sládkoviča." Orol, ročník V. 1874). Ďalej Sam. Kámoryho (Krumpa), profesora ev. teologickej akadémie v Bratislave, vynikajúceho orientalistu a prekladateľa Biblie do maďarčiny, Karla Lányiho, kat. cirk. dejepisca (1812-1865), člena Uh. akademie vied a umenia, ktorý písal udajne i slovensky. Rodákom pukanským bol udajne i Jakub Mokošíni (1. pol. XVIII. veku) evanjelický kňaz, autor latinskej filologickej disertdcie*). Ján Juraj Schmidt ho vo svojej „Historii cirkwe ew. podle a. w. w Uhřich, w Pessti 1868" nespomína. V Pukanci sa narodil i známy Štúrovec Pavol Ollík, ktorý ako predseda slovenskej jednoty študentstva na ev. lyceu v B Štiavnici tak blahodarne vlíval na mladučkého lyceistu Andreja Braxatorisa, potomného Sládkoviča. Z vynikajúcich tu pôsobivších mužov sluší spomenúť Samuela Čerňanského, ev. farára, ktorý po oživotvorení ev. cirk. sboru po Jozefovom tolerančnom patente bol svojím bratom, superintendentom Jánom Čerňanským roku 1782 (u Schmidta 1783) k miestnej ev. cirkvi ordinovaný. Bol veľkým milovníkom a výborným znalcom svojej materčiny („Nejhlavnejší pravidla slovenské dobropísebnosti“ B. Štiavnica. 1802), hymnist a pre- kladateľ Gellertových nábožných piesní.
Botanika a príležitostného básnika S. Kupčoka nižšie spomeniem.
Z obce vyšlo a je roztrúsené po všetkých končinách našej vlasti hodne študovaných ľudí, ktorí-dľa úsudku profesorov-väčšinou vynikali i pilnosťou i nadaním a v živote zaujímali (ku pr. S. Živora, tab. sudca v Jágri, Štefan Plačko, farár sarvašský a senior békešský a i.) a zaujímajú slušné pozície. Hodno spomenúť, že prevažná väčšina keď i nevyznávala presvedčenie slovenskonárodné, predsa, až na výnimky, nezapierala svoj slovenský pôvod a proti svojej krvi sa neexponovala.
Pukanec bol pred prevratom známy svojim slovenským povedomím, bolo to vychýrené, „panslavské hniezdo“, ačkoľvek si tohoto epitheta „ornantis“ nezaslúžil v tej miere, ako mu bol imputovaný. Boli to niekoľkí jednotlivci, ktorí iskierky národného povedomia v občianstve nietili, ale plameň rodolásky nikdy nezachvátit celú obec. Boli to menovite blahej pamäti ev. farár Martin Bujna, rodák bohunický, ktorý celý svoj vek v tunajšej obci, po prevrate i čo hont. senior, blahodarne pôsobil, ďalej pravotár, teraz verejný notár v B. Štiavnici JUDr. Jan Schwarz, tunajší rodák a roduverní učitelia Samo Sekan, ,tiež tunajší rodák a Samo Kupčok, vynikajúci botanik-ftorista, odb. spisovateľ (Révaiho Lexikon, sv. XII.) na slovo vzatý a príležitostný básnik (N. Vinšovník. Turč.Sv. Martin. 1908 a 1911.), ktorý v krušných pre náš národ dobách posvätný oheň lásky k rodu v srdciach občianstva kriesili a lepšiu časť sdružovali v Ev. Spolku na divadelných predstaveniach, v spevokole atď. a takto ho viedli ku krajšej budúcnosti národa. Aby som vydal svedectvo pravde, istá časť evanjelického a celá rím. kat. časť občianstva (táto postrádala takýchto vodcov) sa v živote nášho národa pozitívne nezúčastnila, naše strasti necítila. Je však nádej, že oslobodená vlasť prinavráti národu všetkých, ktorí mu boli odcudzení, jeho vec im ľahostajnou a staré bôle zahojí.
Vypuknutie svetovej vojny a mobilizácia rakúsko-uhorskej armády pobúrila tichú hladinu našej obce. V roku 1912, v dobe balkánskej vojny, boly sbierané príspevky pre našicha juhoslovanských bratov. I maly nekalé živly vítanú príležitosť očierniť tých, ktorí im boli „tŕňom v oku“ t. j. miestnych „pánslavov“. Povesť Pukanca bola vtedy takmer v celej zemi priamo odstrašujúca. Minulo to prehľadávaním bytov, vytĺkaním okien, pustými kravalmi, ale vyžiadalo si i obeti v osobách troch tunajších občanov, menovite ale horlivého národného buditeľa Jána Zamboja, ktorý si to odpykal vyšetrujúcou väzbou pre „velezradu“ a len po zistení neviny bol peštianskou porotou oslobodený.
Roduverné občianstvo uvítalo úsvit našej slobody t. j. štátny prevrat s radosťou. Bralo ho ako zadosťučinenie za prežité útrapy zo spravodlivej ruky Prezreteľnosti. Zástupcov nášho českoslov. vojska privítali v januári 1919 farár M. Bujna, pravotár Dr. J. Schwarz a v mene škol. mládeže pisateľ týchto riadkov, vtedy učiteľ zd. ev. školy.
Dni radosti zmenily sa skoro v strasť i zdalo sa, že dni oslobodenia boly jarné kvety, ktoré spálila neľútostná ruka chladného mrazu. Za vpádu komunistov, po pravde zakuklených maďarských nacionalistov, zákerne na Slovensko vtrhnuvších, Pukanec, „malá Praha“, zas bol vystavený ich zlosti. Bol svedkom častých querilových bojov, ktoré sa odohrávaly i v jeho múroch. Za invázie bol dva razy bombardovaný, ev. kostol, zvláštny terč ich zlosti, odniesol to troma „volltreffer“-mi. Niektorí národovci spešne opustili obec, aby sa dostali do bezpečia. Hlas svojho slovenského srdca a svedomia poslúchli a do šíkov našich zahraničných vojsk vstúpili štyria miestni rodáci a to: Ján Styka ml., Dániel lzrael, Miloš Kozár a Dániel Jelen.
Na zachovaní - nakoľko sa dalo - národného povedomia ľví podiel mala zd. ev. škola. Aby som vôbec o školstve zd. obce prehovoriť mohol, musím predoslať malú hist. retrospektívu. Miestna ev. cirkev, asi hneď po prijatí reformácie - v duchu a in- tenciach reformátorov založí si školu, že kedy, v ktorom roku, na to spoľahlivých dát niet. Až do roku 1783, s prestávkou od r. 1704-1783 keď žiadneho verejného ev. cirk. života v obci nebolo, sú školy čisto evanjelické, potom v roku 1788 na rozkaz cisára Jozefa II. Spoja sa obe jestvujúce školy jednej i druhej konfesie v simultánnu školu trojtriednu. Tento stav trvá od roku 1788-1829, keď na osobný rozkaz kniežaťa-primasa Uhorska, arcibiskupa ostrihomského, kardinála Alexandra Rudnayho tento simultánny pomer prestane. Evanjelici boli so svojimi dvesto žiakmi odkázaní na jedného učiteľa a preto žiadali, aby im obec - udržovateľka všetkých učiteľských síl obce - dala pomoc na druhú učiteľskú silu, keďže druhú rím. kat. učiteľskú silu platila. Keď to narážalo na ťažkosti, bol simultánny stav zpäť uvedený videla v št. škole už zabezpečené. Škola síce až po dnešný deň nieje poštátnená, ale učitelia školy boli vymenovaní k jestvujúcej už štát. škole, žiactvo s nimi prešio do nej a tým škola sama od seba zanikla.
Nová epocha v kultúrno-národnom živote obce počína septembrom roku 1922, keď sa otvorí št. mešť. škola. Žiaľbohu, význam vyššie vedomosti poskytujúcej - pre prakticky život dnešnej doby neoceniteľnej - školy nie je v kruhoch občianstva v náležitej miere chápaný. Stydím sa napísať, že sa našli občania - členovia zastupiteľského sboru obce, ktorí sa sriadeniu dôrazne postavili a len záujem občianstva dobre chápajúcej väčšine zast. sboru obce a pol. adm. vrchnosti, ktorá pozdvihnuté proti sriadeniu odvolania ako neodôvodnené odmrštila, je čo ďakovať, že škola je od roku 1924 systemizovaná ako trojtriedna miešaná, bez pobočiek, ktorej vecný náklad nesie obec, osobný štát. Obec, na čele so svojím za školu zaujatým starostom p. Michalom Hruškovicom, verne a príkladne plní svoje zaviazanosti voči škole, za čo jej patrí i na tomto mieste vrelé uznanie. Inventár školy, nemajúcej , pri jej vzniku ani jedinej učebnej pomôcky, vzriastol na vyše 1000 čísel, čo je pri jej skoro šesťročnom trvaní počet značný. Ľudová škola, majúca päť tried, dodáva svoj kontingent do meštianky, ktorá je takto, kým nebude ľudová škola event. doplnená na 8 škol. rokov, školou povinnou. Meštianska škola mala v škol. roku 1927-28 všetkých školopovinných (bez prezpolných, ktorých počet je 3-4,)79 žiakov, ľudová 240. Prvým riaditeľom školy meštianskej boj Ľudovít Vlček odb. spisovateľ, nateraz riaditeľ štát. mešť. školy v Krupine, druhým Václav Lízner, teraz riaditeľ štát. mešť. školy v Malackách a dnes spravuje školu pisateľ týchto riadkov. Z učiteľov školy zvlášť utkvel v milej rozpomienke miestneho občianstva odb. učiteľ Matej Sýkora, na teraz pôsobiaci na mešť. škole v Leviciach, ktorý i ako výborný majster-didaktik i ako pedagog-vychovávateľ získal si svojim pôsobením lásku jemu sverených žiakov a úctu občianstva. Dnes pôsobia na ľud. škole, okrem spomenutého riaditeľa, ktorý má i správu ľud. školy, pp. učitelia Ján Štuler, Julius Vokurka, pí. M. Štullerová, slečny Elena Finďová a Pavla Bistiaková, na mešť. škole pp. Peter Polakovič, odb. učiteľ hosp. škôl, učiteľ Jozef Čederla, slečny učiteľka Jurena Taušová a Mária Jančovičová, učiteľka ručných prác ženských a dom. naúk. Učiteľmi vieronauky sú pp. rím. kat. dekan-farár Ladislav Mikula a ev. a. v. farár Viliam Koričánsky.
Učiteľské sbory sa osvetového ruchu v miestnych organizáciách čulo účastnia.
Keď končím týchto niekoľko čŕt, činím tak s úprimným želaním, aby prezreteľnosť Božia, ktorá vo víchriciach búrlivých storočí bdela nad ťažko zkúšaným mestečkom,, viedla ho i ďalej v slobodnej už otčine k šťastnej budúcnosti, blahobytu a rozkvetu.
PRAMENE:
Dr. Borovszky Samu: Magyarország vármegyéi és városai, Hont varmegye és Selmeczbánya sz. kir. város. Budapest. Országos Monografia Társaság.
Révai Nagy Lexikona. Budapest. Révai Testvérek. II., XII. sväzok.
Martin Bujna: Eben-Ezer. Nákl. ev. cirkve pukanskej. Karol Salva. Ružomberok 1901.
J. Kabelík. Slov. Čítanka. II. vyd. Emil Šolc. Praha 1925. Stať: J. Polák: Výtvarné umění na Slovensku.
Divald Kornél: Magyarország csúcsiveskori szárnyasoltárai. Pátria. Budapest 1909.
Slov. Pohľady, roč. VII. Turč. Sv. Martin 1887. Stať: Alexander Lombardini: Slovenský Plutarch.
Slov. Pohľady, roč. XV. Turč. Sv. Martin 1895. Stať: Pavel Križko Hrozná noc pukanská.
Slov. Pohľady, roč. XVIII. a XIX. Turč. Sv. Martin 1898. 1899. Stať: Pavel Križko Domov slovenskej cirkevnej reči a maďarské zaujatie vlasti.
Slov. Pohľady, roč. X. Turč. Sv. Martin 1890. Stať: Pavel Križko: Bohdan Ľudovít Grossmann.
Jaroslav Vlček: Dejiny literatúry slovenskej. 1. a II. vyd. Turč. Sv. Martin. 188990 a 1923.
Andrej Kmeť: Veleba Sitna. Karol Salva. Ružomberok 1893.
Ján Jiří Schmidt: Historia cirkve ewanjelické podle Augsspurského vyznání v Uhřích vsseobecně, obzwlášte pak Welko Hontského ew. a. w. Seniorátu atď. V Pessti 1868.
Soznam miest na Slovensku dľa popisu ľudu z roku 1919. Nákl. ministerstva s plnou mocou pre Slovensko. Bratislava 1920.
Króniky býv. ev. školy.
| Autor Samuel Strecha, pohľad na obec z roku 1928 (3. časť - text bez akýchkoľvek úprav) | [ hore ] |
Redakcia: Miestna knižnica, Námestie mieru 60, 935 05 Pukanec.
tel. 036/ 6393278. Registračné číslo: OÚ-5/93 |
| |
Municipal office of Pukanec, Nám. Mieru 11, Pukanec, tel.: +421 036 6393 529, +421 036 6393 108 |
|
|
|
