| |
|
|
 |
Ročník 2006
Číslo 1, Január - Február
Archívy sú miesta, ktoré uchovávajú a ukrývajú našu históriu. Nájdeme v nich doklady o živote našich predkov, o ich radostiach a starostiach.
Archívy ukrývajú i mnohé tajomstvá. A jedno sa prednedávnom podarilo odhaliť pracovníkom archívu v Leviciach: obraz predstavujúci pohľad na pukanský zámok, ktorého centrom je gotický chrám sv. Mikuláša. Kto túto kresbu urobil, zatiaľ nevieme. Ale jedno vieme. Uverejnili ju v obrázkovom gazdovskom kalendári na rok 1857. Kalendár vyšiel v Pešti a vydal ho István Bácsi. Cennosťa význam obrazu sú nepopierateľné, veď presne o šesť rokov začali búrať (bohužiaľ) pevnosť i s jej vežami a vybudovali jedinú, terajšiu vežu nad hlavným vchodom do kostola.
Nad presbytériom chrámu (nad hlavným oltárom) stála majestátna veža, akýsi donžon. Bola vysoká asi päťdesiat metrov. Postavili ju z veľkých kamenných kvádrov a mala dvadsaťštyri okien. Slúžila ako pozorovateľňa, veď to bola najvyššia stavba mesta. Jej strecha mala tvar trojitej plechovej kopuly červenej farby. Veža v roku 1585 dostala i hodiny. Po zemetrasení ju spevnili železnými sperami a tak jej predĺžili životnosť zhruba o tristo rokov.
Na kostole vidno oporné piliere, ktoré stoja dodnes. Nad nimi sa v múre nachádzali malé štvorcové okienka. Tesne pod strechou vidno drobný oblúčikový vlys. Táto časť múru, tesne nad opornými piliermi, bola zrušená.
Na mieste dnešnej veže vidíme strom, ktorý pri budovaní veže vyťali. Pred stromom je mohutná veža, ktorá mala mať štyri poschodia. Na obraze síce vidieť tri rady okien, no to štvrté poschodie sa nevylučuje. Veža je ukončená jednoduchou strechou s kovovou zástavkou na jej vrchole. Na prvé poschodie sa vystupovalo po schodoch z vnútornej strany opevnenia, ktoré boli kryté strieškou. Táto budova slúžila ako radnica, po pukansky radhaus. Keď cisár Jozef II. zrušil v menších banských mestách súdy, predstavení a radní mesta premiestnili úrad do novej modernej budovy, kde i dnes sídli vedenie našej obce. Pôvodná budova bola ponechaná svojmu osudu. Prestali sa o ňu starať a začala sa rozpadávať. V budove bol prechod, cez ktorý sa vstupovalo do vnútorného nádvoria.
Pred vežou stála ďalšia, menšia veža. Obe spájal kamenný most s dvoma oblúkmi. Menšia veža bola jednoposchodová a na poschodie sa vystupovalo krytým schodiskom z vnútornej strany, teda od mosta. Tu sa pravdepodobne nachádzali i štyri kostolné zvony.
Keď som začiatkom tohto roka v Štátnom okresnom archíve v Leviciach preberal obraz, pocítil som hrdosť a zároveň i česť, že ako prvý Pukančan som mohol vidieť podobu našej pevnosti.
Za tento cenný objav v mene všetkých Pukančanov i rodákov úprimne ďakujem riaditeľovi archívu Mgr. Tesákovi i jeho pracovníčkam PhDr. Bátovskej a Mgr. Švolíkovej a želám im veľa úspechov v ich zaujímavej a dôležitej práci. Prajem im, aby o našom Pukanci objavili ďalšie zaujímavosti.
| Mgr. Miroslav Slivka | [ hore ] |
24.1. - starostka sa zúčastnila na školení Regionálneho vzdelávacieho centra v Nitre na tému novela zákona o slobodnom prístupe k informáciám
26.1. - starostka navštívila v Bratislave veľtrh cestovného ruchu ITF Slovakiatour v Inchebe Expo v časti Región; expozície tam mali samosprávne kraje, euroregióny niektorých krajov, regionálne združenia i obce a mestá samostatne, obec Pukanec bola zastúpená v stánku Nitrianskeho samosprávneho kraja, kde sme vystavovali propagačný materiál o obci, fotografie, remeselníkov zastupoval Ján Frank s keramickými výrobkami a debnár Ladislav Hruškovič; popoludní sa starostka zúčastnila v Inchebe na workshope Kultúrne dedičstvo a investície, kde sa predstavila slovensko-britská obchodná spoločnosť SBBC a hovorilo sa o význame a štátnej podpore obnovy kultúrnych pamiatok, o britských investíciách na Slovensku, o cestovnom ruchu a možnosti zahraničných investorov pri obnove kultúrnych pamiatok
14.2. - zástupca starostky Štefan Balko sa zúčastnil na školení Regionálneho vzdelávacieho centra v Nitre k výkladu zákona č.470/2005 Z.z. o pohrebníctve (o povinnostiach prevádzkovateľov cintorínov) a o zmene a doplnení zákona č.455/1990 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov
17.2. - starostka sa zúčastnila na zasadnutí Regionálneho združenia miest a obcí Tekova v Hronských Kľačanoch; na pracovnom stretnutí si starostovia vypočuli správu o činnosti Spoločného obecného úradu za rok 2005, o rozpočtoch obcí na rok 2006 a o financovaní školstva v roku 2006, informáciu o činnosti Vodárenskej spoločnosti a.s. Nitra a o činnosti zastupiteľstva Nitrianskeho samosprávneho kraja
22.2. - prvé zasadnutie Obecného zastupiteľstva v Pukanci v roku 2006
Obecné zastupiteľstvo v súlade s vnútroorganizačnými predpismi obce a na základe zákona č. 211/2000 Z.z. schválilo termíny zasadnutí na kalendárny rok 2006: 22. február, 28. apríl, 23. jún, 25. august, 20. október, 8. december. Stále body rokovania obecného zastupiteľstva sú: a) kontrola plnenia uznesenia z rokovania, b) otázky občanov, c) interpelácia poslancov, d) správa a informácie starostky obce, e) správa kontrolóra obce, f/ rôzne - podľa plánu práce zastupiteľstva na rok 2006.
Územný plán obce Pukanec
Obec Pukanec v roku 2005 podala žiadosť o poskytnutie nenávratného finančného príspevku zo štrukturálnych fondov Európskej únie (z operačného programu Základná infraštruktúra). Projekt Územný plán obce Pukanec bol vypracovaný v rámci Opatrenia 3.4 Renovácia a rozvoj obcí, Aktivita A. Požadovaný finančný príspevok 500 000 Sk. Projekt bol úspešný, žiadosť bola schválená s podmienkou vo výške 475 000 korún, zvyšnú sumu do 500 000 sa obec zaviazala dodať z vlastného rozpočtu.
Územný plán obce je pre obec záväzným dokumentom, ktorý sa spracúva na základe zákona č.50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších zmien a doplnkov. Územný plán harmonizuje všetky aktivity a činnosti v území, na ktorom sa dohodli všetci užívatelia územia v súlade s vyššími spoločenskými záujmami. Rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, určujú sa jeho zásady, navrhuje sa vecná a časová koordinácia činností ovplyvňujúcich životné prostredie, ekologickú stabilitu, kultúrne a historické hodnoty územia, územný rozvoj a tvorbu krajiny v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja. Územný plán Pukanca, ktorý je v platnosti, spracoval Stavoprojekt Nitra v roku 1979. Povinnosť mať aktuálny územný plán ukladá obciam nad 2000 obyvateľov zákon.
Na základe úspešnosti projektu a získania nenávratného finančného príspevku obec Pukanec dňom 30. januára 2006 začala prípravné práce na obstaranie dokumentácie územného plánu obce Pukanec. Prípravné práce sú úvodnou etapou celého ďalšieho procesu spracovania a schválenia územného plánu, ktorý sa po prerokovaní a schválení obecným zastupiteľstvom stane záväzným dokumentom.
Orgány štátnej správy, susedných obcí, dotknutých orgánov, organizácií a podnikateľských subjektov (v intenciách § 19b stavebného zákona č.50 v znení neskorších zákonov) boli požiadané o spoluprácu a poskytnutie záväzných podkladov o území, o určenie problémov, stretov záujmu v riešenom území, údajov potrebných na spracovanie prieskumov a rozborov, informácie o stave a možnostiach funkčného využitia územia. Pripomienky zainteresovaných budú zapracované do podkladových materiálov, rešpektované a zohľadnené v územnom pláne obce Pukanec. Návrhové obdobie územného plánu obce predpokladáme do roku 2020, 1. etapa rok 2010.
Obec Pukanec v roku 2005 podala žiadosť o nenávratný finančný príspevok zo štrukturálnych fondov Európskej únie z operačného programu Základná infraštruktúra. Projekt Zatraktívnenie obce Pukanec (adaptácia obecného domu na hrnčiarsku dielňu) bol vypracovaný v rámci Opatrenia 3.4 Renovácia a rozvoj obcí, Aktivita A. Požadované finančné náklady na projekt boli 4 milióny 300 tisíc korún. Projekt zahŕňal stavebné úpravy obecného domu na námestí (Stykov dom), kde sú už teraz osadené keramické pece. Z príspevku mala byť dobudovaná hrnčiarska dielňa, malá predajňa suvenírov, prístupové chodníky od námestia. Naša žiadosť však nebola kladne posúdená a Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky ho zamietlo. Ani odvolanie obce nenašlo kladnú odozvu. Je to škoda. Náš región sa vyznačuje stále sa zhoršujúcou ekonomickou a sociálnou situáciou, kvalita života obyvateľov Levického okresu je najhoršia v rámci celého Nitrianskeho kraja, štrukturálne fondy by mali podporovať vyrovnávanie disparít medzi regiónmi a naša hrnčiarska dielňa by mohla mať veľký vplyv na rozvoj obce a priľahlého regiónu v rámci turistického ruchu a za- chovávania tradícií. Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja, Agentúra na podporu regionálneho rozvoja obci Pukanec v rámci vyjadrenia k odvolaniu odporúča realizovať projektový zámer v programovacom období 2007-2013, pre ktoré sa predpokladá vyšší objem finančných prostriedkov vyčlenených na podporu aktivít zameraných na regeneráciu vidieckych oblastí.
Obec Pukanec od 1. januára 2006 pokračuje v projekte Menšie obecné služby. Podpísala sa dohoda medzi Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Leviciach a obcou Pukanec. Predmetom dohody je úprava práv a povinností účastníkov dohody pri poskytnutí príspevku na aktivačnú činnosť formou vykonávania menších obecných služieb podľa § 52 ods. 3 zákona o službách zamestnanosti. V súčasnosti je do projektu zaradených 115 uchádzačov o zamestnanie z celkového počtu 224 evidovaných nezamestnaných na Úrade práce v Leviciach. Cieľom projektu aktivačnej činnosti je naďalej udržiavať pracovné návyky občanov ich zapojením do prác na zlepšenie životného prostredia, skrášlenie verejných priestranstiev, udržiavanie budov v majetku obce, pomoc starým, chorým a osamelým občanom. Finančné prostriedky, ktoré v zmysle podpísanej dohody dostáva obec z úradu práce, musia byť využité presne podľa pokynov na osobné ochranné pracovné prostriedky, úrazové poistenie, občerstvenie, pracovné náradie a ďalšie náklady, ktoré súvisia s aktivačnou činnosťou. Časť príspevku je určená na mzdy a odvody organizátorov aktivačnej činnosti.
A tak aj v tomto zimnom období sa denne stretávame s nezamestnanými zapojenými do aktivačnej činnosti, ktorí pod vedením organizátorov Ivana Belujského, Evy Lomenovej, Beáty Kňazovičovej, Anny Slosiarovej odhŕňajú sneh, upravujú chodníky, pomáhajú pri zbere a triedení odpadov, orezávajú stromy, kríky, upravujú ľadovú plochu.
| Jana Bahnová, starostka | [ hore ] |
Od tohto čísla Pukanských novín budeme prinášať články o živote našej obce v minulosti. Čerpať budeme z obecnej kroniky, ktorá sa pod názvom Pamätná kniha mesta Pukanec nachádza na obecnom úrade. Prvé datované zápisy pochádzajú z roku 1944 z pera vtedajšieho obecného kronikára Paľa Bela Beblavého. Posledný zápis v tejto knihe je z roku 1978, keď bola kronikárkou obce Vlasta Dodoková. Druhá pamätná kniha sa začína rokom 1980. Kronikárkou v tom čase bola Mária Križanová. V období 1986-2000 sa pre rôzne príčiny obecná kronika neviedla. Od roku 2001 je obecnou kronikárkou Eva Blahová. Pokračuje v písaní druhej knihy a postupne dopĺňa chýbajúce zápisy.
Z údajov v obecnej kronike sa dozvedáme, že v roku 1944 mal Pukanec spolu s Uhliskami približne 3500 obyvateľov. V obci bývala i dosť veľká skupina Cigánov v osade na Prieložku -150 až 200 ľudí. Živili sa v malej miere hudbou, menej prácou a žobraním v obci i po susedných obciach.
Obyvateľstvo sa zamestnávalo hlavne remeslom, čiastočne chovom statku, roľníctvom a vinohradníctvom. Malý počet obyvateľov, ktorí boli celkom nemajetní, sa živil nádenníctvom a inou službou.
Takmer každý živnostník mal väčší či menší pozemok, ktorý si sám obrábal. Najväčším majiteľom pôdy v tom čase bol Július Demicher, ktorý vlastnil 32 hektárov pôdy a veľkosklad vína (dnes toto miesto poznáme pod názvom Betón). Obuvník Ján Hrnčiar vlastnil mláťačku, traktor s pluhom a sejačku. S týmito mechanizmami obrábal vlastný majetok, ale za odplatu ho poskytoval aj ďalším ľuďom.
Rozsiahle okolité lesy s dostatkom dreva vytvárali dobré podmienky na vznik drevospracovateľských remesiel: kolári, tesári, stolári, debnári. Kvalitnú hrnčiarsku hlinu na svoje výrobky nachádzali pukanskí hrnčiari v okolitom chotári. V obci žilo aj niekoľko garbiarov, čižmárov, obuvníkov, kováčov, klampiarov. Murári a tesári chodili od jari do jesene za prácou do blízkych i vzdialených miest.
V povrchovom lome sa ťažil kameň, ktorý sa používal na stavbu a údržbu ciest. Parnú tehelňu a škridliareň vlastnil Viliam Kevický na Majeroch.
Hornatý a kopcovitý terén v obci a chotári bol vhodný na pestovanie ovocných stromov, hlavne jabloní. Ovocie sa predávalo podobne ako zelenina na trhoch. Na južných a západných svahoch sa aj vtedy vo viniciach pestovalo hrozno, z ktorého sa vyrábalo kyslasté ľahké víno.
Jediným zamestnaním pukanských žien bolo pestovanie zeleniny, ktorú predávali na trhoch v okolitých aj vzdialenejších mestách: Nová Baňa, Banská Štiavnica, Kremnica, Zvolen, Martin. Najviac sa pestovala cibuľa - podľa toho Pukančania dostali prezývku cibuliari. V niektorých rodinách ženy pestovaním a predajom zeleniny živili celú rodinu.
Dňa 23. novembra 2005 sa v zborovni základnej školy zišli rodičia a pedagogickí pracovníci, aby založili občianske združenie, ktoré bude pomáhať deťom. Po rozprave sa schválili stanovy občianskeho združenia Moruša a všetci prítomní sa stali zakladajúcimi členmi. Cieľom združenia je podporovať výchovu a vzdelávanie detí, krúžkovú činnosť, mimoškolské aktivity, propagačnú činnosť, poskytovať poradenskú a konzultačnú činnosť, organizovať vzdelávacie aktivity, osvetovú činnosť, kultúrne, spoločenské a športové podujatia v spolupráci s inými organizáciami v obci, propagovať historický a kultúrny význam Pukanca a jeho tradičné remeslá, zdravý životný štýl bez drog, fajčenia a alkoholu. Na to všetko však treba aj peniaze. Úlohou združenia je teda aj získavať finančnú podporu od sponzorov, z fondov Európskej únie a o rok aj získaním dvoch percent dane.
Ďalším krokom bola registrácia združenia na Ministerstve vnútra. Žiaľ, našu prvú žiadosť s názvom Moruša nemohli zaregistrovať, vraj niečo také už na Slovensku existuje. Preto sme museli rýchlo reagovať a dať združeniu nový názov. A tak sa stal z Moruše Agraš, ktorý je oficiálne zaregistrovaný od 27. decembra 2005. Občianske združenie už vyvinulo aj prvé úsilie o získanie finančných prostriedkov z Nitrianskeho samosprávneho kraja formou projektu, ktorý vypracovala pani učiteľka Mgr. Jana Maľová.
Členom občianskeho združenia sa môže stať každý, stačí vyplniť prihlášku a odovzdať ju predsedkyni Danke Turčanovej alebo prostredníctvom detí v škole.
Občianskemu združeniu môže pomôcť každý finančnou podporou na číslo účtu 0222515886/0900 alebo hotovosťou u pokladníčky Andrey Kurtiovej. Radi uvítame pomoc aj vo forme dobrého nápadu či pomocnej ruky pri organizovaní aktivít pre deti.
Pohyb obyvateľov v priebehu roka sleduje a spracúva Úsek evidencie obyvateľov Obecného úradu v Pukanci.
Stav obyvateľov za rok 2005:
Počet obyvateľov k 31. 12. 2005 2085
Počet narodených detí 18
Počet úmrtí 30
Počet prihlásených k trvalému pobytu 46
Počet odhlásených z trvalého pobytu 32
Oproti roku 2004 bol zaznamenaný nárast o dvoch obyvateľov. Celkovo však obec v posledných rokoch zaznamenáva pokles obyvateľov. V roku 2000 bolo v Pukanci 2154 obyvateľov.
| Mária Gembešová, pracovníčka obecného úradu | [ hore ] |
Každý rok od 15. januára do 15. februára sa na základných školách zapisujú žiaci do prvej triedy. U nás sa zápis konal 1. februára. Škola ožila nezvyčajným ruchom v neskorom popoludní, keď už v nej obyčajne býva ticho. Nádejní prváci plní očakávania prišli aj so svojimi rodičmi, prípadne mladšími súrodencami.
V prvej triede ich čakali pani učiteľky, ktoré v rozhovore zisťovali úroveň výslovnosti, znalosť farieb, základných geometrických tvarov, zvierat a podobne. Tí smelší predniesli aj pripravenú básničku či pesničku, ktorú sa naučili v materskej škole. Za odmenu si vybrali z darčekov od starších spolužiakov.
Do budúcej prvej triedy sa prihlásilo 21 žiakov. Niektorí z nich možno ešte budú mať pre rozličné príčiny odklad školskej dochádzky o jeden rok. Dúfame, že termín zápisu rešpektovali všetci rodičia detí, ktorých sa to týka, pretože zabezpečujeme hromadne nákup špeciálnych zošitov pre 1. ročník, pracovné zošity a učebnice. Novým žiakom želáme úspešný vstup do „veľkej školy“.
| Mgr. Darina Palkovičová | [ hore ] |
Spomienka, na ktorú spomínam, sa stala, keď som ešte bola mladé dievča. V Uhliskách, malej dedinke, som prežila chvíle, na ktoré nikdy nezabudnem. Bolo po krásnych vianočných sviatkoch a prichádzali fašiangy. Snehu bolo neúrekom, celé múry. Chlapci mali z toho veľkú radosť. Mládenci sa radili o zábave cez fašiangy. Jeden bol ako richtár a on všetko zariadil. Dvaja sa obliekli za cigána a cigánku. Cigán mal na pleci ražeň na slaninku, klobásku, cigánka mala kôš. Malé domky boli zamknuté. Búchali na okná a pýtali koláče, klobásku, slaninu na ražeň. Kto čo mal, to podaroval. Potom prišli mládenci (6-8) s harmonikou. Keď im otvorili, vošli dovnútra. Pekne spievali, tancovali, dievča vykrútili i s mamkou, pod pecou sedela starká v teplom kabáte a v botošiach, aj ju zobrali do tanca. Raz, dvakrát ju pokrútili a odchádzali so spevom piesne: Janík žienku stíska a pritom si píska, aj my sa budeme, keď sa poberieme. Mamka im za muziku zaplatila a išli ďalej. Ale cigán dával pozor - pod kochom bola položená kapusta, na pekáči šunka, a zobral oboje. Gazdiná to zbadala a utekala za nimi, ale si to musela kúpiť. A takto mali dosť peňazí pre seba aj pre Cigánov, čo hrali dva-tri dni bez dychu. Dobre sa najedli, zatancovali, zaspievali a ráno sa brali domov. Boli to veľmi veselé fašiangy a trvali až do pôstnej nedele. Dosť bolo, dosť, prišiel svätý pôst.
Obec Pukanec a Obecný podnik služieb v Pukanci ďakuje pánu Stanislavovi Križanovi za dobre vykonanú prácu vo funkcii riaditeľa Obecného podniku služieb. Prajeme mu na zaslúženom dôchodku veľa zdravia a spokojnosti v kruhu rodiny.
Od 1. januára 2006 obecné zastupiteľstvo poverilo vedením a riadením Obecného podniku služieb Miroslavu Hruškovičovú.
Obecný podnik služieb je príspevkovou organizáciou obce Pukanec, ktorá slúži predovšetkým na uspokojovanie verejnoprospešných záujmov a potrieb občanov a na prehĺbenie a roz- šírenie hospodárenia v tých oblastiach a sférach činností, ktoré pre svoju povahu, rozsah a význam sú vhodnejšie na to, aby sa vykonávali v rámci obce a tak doplnili poslanie obce.
Obecný podnik služieb spravuje majetok, ktorý mu zverila do správy obec Pukanec v súlade so Zásadami hospodárenia s majetkom obce. V rámci svojich možností poskytuje služby občanom a organizáciám, ako sú práce so stavebnými mechanizmami, predaj stavebného materiálu, jeho preprava, kosenie a oranie. V súčasnosti je veľmi náročné prevádzkovať tieto opotrebované mechanizmy, čo sa prejavuje negatívnym výsledkom hospodárenia. Vysoká nezamestnanosť a nízka platobná schopnosť v obci núti udržať ceny poskytovaných služieb na minimálnom zisku. Zároveň je na zamyslenie zvyšovanie cien prenájmov za nebytové priestory, čo by mohlo vyvolať odstupovanie od zmlúv, opustené budovy, zníženie poskytovaných služieb.
Zo zriaďovacej listiny vyplývajú pre obecný podnik služieb práce: údržba miestnych komunikácií, verejných priestranstiev, verejnej zelene, nakladanie s tuhým komunálnym odpadom, údržba verejného osvetlenia, rozhlasu, správa cintorína, obuvníctvo, výber trhových poplatkov. S prihliadnutím na zákon o obecnom zriadení (ktorý ukladá obciam povinnosť starať sa a zveľaďovať obecný majetok) a na finančné možnosti obce sa snaží zaviesť úsporné opatrenia znížením počtu pracovníkov a nahrádzať ich činnosť využitím pracovníkov projektu menších obecných služieb.
Tel. čísla: 036/6393166, 6393015, 6330960
e-mail: ops.pukanec@stonline.sk
| Miroslava Hruškovičová, štatutár OPS | [ hore ] |
Jarabina oskorušová - Sorbus domestica L. Pred jedenástimi rokmi bol v pukanskom Klebetníku uverejnený príspevok o význame tejto starej ovocnej dreviny s výzvou o záchranu posledných stromov tohto druhu v našom chotári, ale aj s požiadavkou o jej rozmnožovanie výsadbou mladých jedincov.
V súčasnosti je takáto výzva znova veľmi aktuálna, keď v mnohých západoeurópskych štátoch vznikajú aktivity na jej znovu pestovanie a tak aj rozšírenie areálu jej výskytu.
Tieto snahy správne pochopili naši západní susedia na Morave, ktorí už v roku 2002 uskutočnili prvú medzinárodnú ochutnávku oskorušových destilátov pod heslom Nalomení zdraví oskoruša spraví, spojenú s predajom oskorušových sadeníc. O rok neskoršie na druhej medzinárodnej koštovke v Strážnici na Morave bola oskoruša vyhlásená za strom Slovácka. V rámci týchto každoročných akcií dávajú do predaja aj ďalšie výrobky z plodov, ako marmelády, kompóty, čaje a sušené plody.
Za zmienku stojí, že plody - malvice obsahujú 14-17 percent fruktózy a glukózy. Môžu ich preto konzumovať aj diabetici a vhodné sú aj pre ľudí trpiacich chorobami tráviaceho ústrojenstva. V ľudovom liečiteľstve sa zrelé plody používali pri hnačkách a zápaloch slizníc, lebo obsahujú hodne trieslovín, kyselinu jablčnú, octovú, citrónovú, vínnu, pektíny a množstvo vitamínov. Liečivé účinky plodov poznali už v staroveku a o pár storočí neskoršie tureckí vojaci počas invázie do strednej Európy mali vždy pri sebe sušené plody oskoruše ako liek pri zažívacích poruchách prípadne hnačkách. O liečivých účinkoch jej plodov hovorí aj ľudová múdrosť: Kto oskorušu pojedá a víno pije, hnačku nemá - dobre žije. V starom Ríme už 400 rokov pred naším letopočtom vyrábali oskorušové víno. Najslávnejším, ale aj najvzácnejším médiom podľa profesora Fedora Malíka, nášho vynikajúceho enológa (enológia - náuka o vinárstve), je oskorušovica, destilát z prekvasených plodov oskoruše.
Oskorušové drevo je veľmi tvrdé, ťažké, húževnaté, má peknú ružovkastohnedú farbu. V minulosti sa používalo na výrobu rôznych okrasných, najmä však úžitkových predmetov, ktoré boli vystavené zvýšenému namáhaniu a opotrebovaniu, ako napríklad tkáčske člnky, valce, matice, hoblíky a niektoré časti vínnych lisov. Tieto vlastnosti v hojnej miere využívali v minulosti aj naši pukanskí debnári, kolári a stolári.
Možno dúfať, že táto opakovaná výzva povzbudí občanov, aby podľa vzoru našich západných susedov nadviazali na stáročné tradície pestovania tejto zaujímavej ovocnej dreviny v Pukanci a na jeho okolí? Oskoruša si to zaslúži.
Do hudobnej siene, kde má orchester o chvíľu zahrať symfóniu, poslucháči vchádzajú ticho ako do chrámu. Sadajú si do kresiel a v napätom tichu očakávajú prvé vety symfónie. Ich oči blúdia po hudobných nástrojoch, z ktorých budú znieť do ich rozochvených duší lahodné tóny symfónie.
Dobre hraná symfónia je ako dobre stavaná vznešená katedrála. I ona má svoje základy, steny so štíhlymi gotickými oknami i klenbu ako na sixtínskej kaplnke s maľbami geniálneho Michelangela Buonarottiho.
Úvod symfónie sa začína obyčajne jednou skupinou hudobných nástrojov. Môžu to byť napríklad sláčikové nástroje. Violončelá a kontrabasy svojimi barytónovými a basovými tónmi predurčujú hudobný ráz celej symfónie. Postupne sa však pridávajú aj ostatné hudobné nástroje a vyčarujú symbiózu zvukov tak, ako to vyžadujú jednotlivé vety symfónie.
Dych symfónie sa chveje a vznáša pod klenbu hudobnej siene. Rozlieva sa po všetkých škálach sŕdc poslucháčov. Tóny vibrujú priestorom na všetky strany, odrážajú sa od klenby a v tisícoch ozvien sa vracajú do duší poslucháčov.
Symfónia je vážna orchestrálna skladba s hlbším myšlienkovým obsahom a vyjadruje duševné rozpoloženie hudobníka v čase, keď ju komponoval. Málokedy je to radosť, väčšinou smútok alebo aj žiaľ.
Keď odznejú posledné tóny symfónie, poslucháči potleskom odmeňujú prácu skladateľa symfónie, dirigenta a hudobníkov. Ticho - ako prišli - aj odchádzajú. O čom premýšľajú?
Ale ani symfónia nie je uväznená v koncertnej sieni. Vznáša sa vysoko k nebeskej klenbe, k ďalekým žiarivým hviezdam.
Človeka odnepamäti sprevádza na tejto zemi zločin a trest. Veď už biblický Kain zabil svojho brata Ábela, lebo mu závidel. Keďže spáchal zločin - vraždu, Boh ho potrestal vyhnaním z raja.
Pukanská justícia je bohatá na rozličné zločiny. Do histórie zločinu sa zaujímavo zapísal istý Andrej Straws. V pukanskom ani v levickom archíve nie je o ňom zmienka. Ale... Najstarší súdny protokol Bratislavy, vtedajšieho Prešporka, sa nazýva Achtbuch. V ňom sa na 37. strane píše toto: „Za richtárstva Hansa Lachenpergera, roku Pána 1511. Teda v sobotu po Martinovi roku Pána 1511 Andrej Straws z Pukanca, syn manželky Valentína Kramera, vypovedal, ako tu ďalej nasleduje. Teda po prvé priznal, že istému Mikulášovi ukradol tesák a nôž. Teda ďalej vypovedal, že pred 12 rokmi ukradol svojmu pánovi Weissawerovi 2 zlaté. Teda ďalej vypovedal, že svojmu otcovi ukradol 7 zlatých. Teda ďalej priznal, že neďaleko Pukanca pri veľkom kríži prišli k nemu traja komplici, ktorí ho nahovorili, aby spolu s nimi zašiel do Bátoviec, kde mali podpáliť dom Jakuba Schustera. Potom sa však jeden z nich naľakal, nechcel s nimi zostať ani im pomáhať a utiekol preč. Napokon sa teda v trojici pobrali do Bátoviec. Andrej v Bátovciach založil oheň a plamene pohltili Schusterov dom. Keď požiar ustal, odišiel odtiaľ nikým nepoznaný preč.“
Takto nás „reprezentoval“ Andrej podpaľač v Prešporku. A ako ho potrestala stredoveká justícia? Pomerne krutým trestom - upálením zaživa.
Niekto by sa možno opýtal, ako som sa dostal ku knihe, ktorá sa nachádza v Bratislave a nie je bežne prístupná. Jednoducho. V minulom roku sa mi dostal do rúk časopis História (číslo 11-12 2004), v ktorom písal o našom Andrejovi historik PhDr. Vladimír Segeš, PhD., vedecký pracovník Vojenského historického ústavu v Bratislave. Tento pán vydal koncom minulého roka knihu Prešporský pitaval s podtitulom Zločin a trest v stredovekej Bratislave. Celá kniha je bohato ilustrovaná dobovými obrazmi. Je rozdelená na tri časti. Prvá a druhá časť približuje atmosféru stredovekého mesta a hovorí o uhorskom trestnom práve. Tretia časť opisuje kriminálne a súdne prípady. V tejto časti má svoju kapitolku i podpaľač Andrej. Takto sme vošli do dejín nášho hlavného mesta Bratislavy.
| Mgr. Miroslav Slivka | [ hore ] |
Počas zimnej prestávky vo futbalovej sezóne 2005/2006 sa konala v januári členská schôdza, na ktorej sa okrem vedenia telovýchovnej jednoty a hráčov mohli zúčastniť aj naši fanúšikovia. Program schôdze bol zameraný najmä na hodnotenie uplynulého kalendárneho roka 2005.
Hneď na úvod schôdze sa konštatovalo, že účasť je minimálna, čo do určitej miery vystihuje aj postoj členov a fanúšikov k TJ a neochotu a nezáujem plniť si povinnosti resp. riešiť problémy a nedostatky. Po otvorení schôdze najskôr v krátkosti zhodnotil minulý rok predseda, potom zhodnotili účinkovanie mužstiev žiakov, dorastu a dospelých jednotliví tréneri a vedúci mužstiev. V ďalšom bode programu sme mali možnosť vypočuť si z úst pokladníka Richarda Zamboja ml. hodnotenie finančnej situácie klubu. Pred záverom schôdze bola diskusia, kde sa hovorilo najmä o výkonoch mužstva dospelých, ktoré je po jesennej časti súťaže na poslednom mieste II. triedy a postoje vedenia mužstva a hráčov nesvedčia o tom, že by sa situácia mala zlepšiť. S mužstvami dorastu a žiakov sme spokojnejší, aj keď sa výkon hráčov dá ešte zlepšiť a dosiahnuť lepšie výsledky.
V ekonomickej oblasti výdavky prevyšovali príjmy. Je to zapríčinené aj tým, že naša TJ nedostáva žiadne finančné prostriedky na činnosť a musí hľadať rôzne zdroje príjmov. Jednou z možností je získať peniaze ako prijímateľ dvoch percent dane fyzických a právnických osôb, čo je možné pri podaní daňových priznaní začiatkom roka 2006. Naša TJ je zaregistrovaná medzi potencionálnymi prijímateľmi a je len na tých, ktorí sú zamestnaní a zamestnávateľ im vykonal ročné zúčtovanie za rok 2005, aby sa rozhodli, že z už zaplatenej dane pre štát pôjdu z tej sumy 2 percentá pre našu TJ. Je na to určené tlačivo, ktoré je k dispozícii aj s informáciou o vyplnení na obecnom úrade u pani Turčanovej. Tlačivo musí obsahovať údaj, komu sú dve percentá určené, teda: Telovýchovná jednota Tatran Pukanec, Občianske združenie, Záhradná ulica, Pukanec, IČO: 31824447. Prosíme všetkých, ktorým záleží na fungovaní našej TJ, aby aj touto formou pomohli získať financie na našu činnosť. Všetkým, ktorí pomôžu, vopred ďakujeme.
Záverom chcem informovať o začiatku jarnej časti sezóny, ktorá je naplánovaná takto: muži 12. marca, dorastenci 9. apríla, žiaci 25. marca. V súčasnosti prebieha príprava mužstiev v telocvični základnej školy. Prípravné zápasy budú naplánované podľa počasia a stavu hracej plochy ihriska.
| Pavol Medzihradský, predseda | [ hore ] |
60 rokov
Rudolf Zliechovec, Majere 67
Anna Schvarzová, Čierne blato 20
Ľudmila Vančová, Čierne blato 34
Vasil Slivka, Štiavnická cesta 9
65 rokov
Ida Balážová, Prieložná 13
Miroslav Ciglan, Ulica SNP 69
Anežka Jelenová, Štiavnická cesta 139
70 rokov
Vladimír Schvarz, Čierne blato 16
Emília Fekiačová, Pod hradbami 20
Marta Pacherová, Pažiť 2
Mária Ciglanová, Hrnčiarska cesta 9
Margita Fülöpová, Záhradná 1
František Balog, Na žliabku 7
75 rokov
Božena Petrášová, Majere 31
Samuel Kyškovský, Hrnčiarska cesta 26
Ernest Vlačuha, Ulica SNP 45
80 rokov
Margita Hôrová, Štiavnická cesta 93
85 rokov
Mária Úškrtová, Ulica SNP 56
93 rokov
Viliam Hlôška, Viničná cesta 5
96 rokov
Anna Zambojová, Štiavnická cesta 4
Redakcia: Miestna knižnica, Námestie mieru 60, 935 05 Pukanec.
tel. 036/ 6393278. Registračné číslo: OÚ-5/93 |
| |
Municipal office of Pukanec, Nám. Mieru 11, Pukanec, tel.: +421 036 6393 529, +421 036 6393 108 |
|
|
|
