| |
|
|
 |
Ročník 2007
Číslo 3, Máj - Jún
Aby sme pochopili zmysel trhov, musíme sa vrátiť v histórii minimálne do čias kráľa Štefana prvého zvaného aj Svätý (l000-1038), ktorý podporoval aj baníctvo tým, že umožňoval dobývať zlato a striebro na razenie mincí. Už existujúca osada Baka sa prvýkrát písomne spomína v zakladacej listine Hronskobeňadického opátstva z roku 1075 pri vytyčovaní hraníc opátstva. Je viac ako isté, že už v tej dobe si obyvateľstvo vymieňalo svoje výrobky a že remeselníctvo sa veľmi rýchlo prispôsobovalo požiadavkám baníctva. Vieme, že už pred tatárskym vpádom (1241) okrem poľnohospodárstva, baníctva, remesiel, ktoré súviseli s uvedenou činnosťou obyvateľov Pukanca, rozkvitalo aj staviteľstvo.
Po tatárskom vpáde boli bane a banské zariadenia skoro tri roky opustené. Okolie vyplienené, obyvateľstvo zdecimované a jeho počet klesol na jednu tretinu. Kapitál na obnovenie ťažby chyboval. V kráľovskej pokladnici tiež nič nebolo. Za takéhoto stavu kráľ Belo IV. (1235-1270) povolal do krajiny Nemcov, najmä Sasov, obdaroval ich rôznymi privilégiami a platili len nájom za pôdu. Po nich dostal Pukanec načas maďarský názov Német Baka.
Pretože boli hosťami (hospites) v uhorskej krajine, podľa privilégií daných kráľom nemuseli robotovať na poliach, nemuseli narukovať k vojsku, mali slobodnú voľbu richtára, naďalej používali svoju materinskú reč, vlastne si svoje zvyklosti zo svojej rodnej vlasti priniesli so sebou. Medzi týmito zvyklosťami boli aj trhy. V prvej polovici 14. storočia rozvoj baníctva a remesiel v Pukanci dosiahol taký stupeň, že kráľ Karol Róbert (1308-1342) povýšil banícku osadu na slobodné kráľovské a banské mesto. Toto privilégium postavilo Pukanec v tom čase na úroveň ostatných hornouhorských banských miest.
Mesto Pukanec sa spravovalo Štiavnickým banským právom. Aby sa tieto práva zachovávali, mešťania na čele s richtárom si tieto privlégiá dávali pomerne často potvrdzovať, najmä keď sa im páchala nejaká krivda zo strany okolitých veľmožov a zemepánov. Napríklad kráľ Ľudovít prvý (1342-1382) potvrdil a rozšíril otcom Karolom Róbertom udelené mestské výsady Pukancu, ktorý už mal osobitnú banskú komoru a komorského grófa (urburarius), ktorý vyberal pre kráľa banský poplatok. Kvitlo tu baníctvo, remeslá a obchod. Mesto sa zveľaďovalo.
Bez pravidelných trhov by to ani nebolo možné. Pukanské baníctvo už bolo na takom stupni vývoja, že pukanskí mešťania komorský gróf Kadold a richtár Dytusch si prenajali 16. 8. 1345 od svätobeňadického opáta Sigfrída I. (1330-1355) celý potok na úpravu rudy, ktorú ťažili na území dnešnej Novej Bane. V čase uzavretia tejto dohody Nová Baňa ešte nebola samostatnou obcou, ale patrila pod právomoc mesta Pukanca. Ale už 8. 9. 1345 dostala od kráľa Ľudovíta I. mestské práva. Automaticky sa stala miestom, kde sa konali pra-videlné trhy podľa trhového práva udeleného panovníkom. V roku 1453 udelil kráľ Ladislav V. mestské výsady Banskej Belej. Od tejto doby máme sedem stredoslovenských banských miest, v tom čase hornouhorských. A všetky mali trhové práva a podľa nich sa aj riadili. Dňa 16. novembra 1547 potvrdzuje kráľ Ferdinand prvý výsady udelené Pukancu Vladislavom II. z roku 1496 a 1513 a Karolom Róbertom z roku 1321. V tomto roku 1547 získava Pukanec od Ferdinanda I. aj právo meča. Mandátom z roku 1551 nariadil všetkým kráľovským mýtnikom, že nesmú od Pukančanov požadovať akékoľvek mýtne poplatky, lebo podľa starých výsad sú od nich oslobodení a môžu slobodne obchodovať. A kde inde sa lepšie obchoduje, ak nie na trhu. V roku 1572 cisár a kráľ Maximilián potvrdzuje Pukancu slobody udelené kráľom Matejom Korvínom z roku 1470 a Vladislavom II. z roku 1513. Dňa 10. júna 1647 udeľuje kráľ Ferdinand tretí Pukancu právo každoročného konania troch výročných jarmokov.
Vďaka Jánovi Králikovi st., pukanskému kronikárovi a archivárovi, si dnes v prepise môžeme priblížiť obsah tohto privilégia.
My, Ferdinand tretí z Božej milosti cisár rímsky, atď.
Na známosť dávame týmto naším listom, že my na poníženú prosbu dovolili sme verným našim obyvateľom nášho mesta Pukanca, aby v tomto našom meste, tak ako v iných slobodných kráľovských mestách, každý rok tri jarmoky slobodne sa konali. Jeden na dvoch sv. apoštolov Filipa a Jakuba (11. mája), druhý na deň povýšenia kríža (14. septembra) a tretí na deň sv. Mikuláša (6. decembra). A nielen v tých troch dňoch, ale aj v iných, tieto dni predchádzajúcich a nasledujúcich. Ubezpečujeme vás všetkých kramárov, remeselníkov a akýkoľvek obchod prevádzajúcich ľudí pocestných, aby ste do nášho mesta Pukanca pod našou ochranou na tieto jarmoky sa ponáhľali.
Tento list dali sme našou kráľovskou pečaťou, ktorú ako kráľ uhorský užívame, potvrdiť. Vydané v našom zámku kráľovskom v Prešporku dňa 10. júna 1647.
Potvrdzovanie a udeľovanie týchto výsad malo chrániť banské mestá proti zásahom okolitých zemepánov a prechmatom kráľovských úradníkov. Mestské privilégiá v 16. storočí neslúžili už len Nemcom, ale aj slovenským obyvateľom Pukanca. V roku 1686 obnovuje a potvrdzuje výsady Pukancu Leopold prvý. Ten istý panovník povoľuje v roku 1702 konanie štyroch výročných jarmokov: 5. apríla, 2. júla, 14. septembra, 6. decembra. Posledný panovník, ktorý potvrdil Pukancu jeho výsady, bola kráľovná Mária Terézia v roku 1747. Z tohto privilégia sa zachovala len časť týkajúca sa lesov.
Opis podľa Jána Králika st.
Mária Terézia z milosti Božej rímska cisárovná, uhorskej, českej atď. kráľovná. Múdri a verní mne milí. Vo veci mestských lesov a ich udržiavania milostive usporadujem, aby tieto len pre banské potreby rezervované, aj ďalej pod správou nášho banského riaditeľa zostali, čo vyžaduje zvlášť ochranu lesov. Milostive povoľujeme tomuto nášmu mestu na jeho potreby ako aj jednotlivým mešťanom potrebné drevo vycachovať.
Podľa zachovaných prameňov sa jarmoky v Pukanci konali ešte aj v 20. storočí. V dnešnej dobe už si pojmy trh a jarmok zamieňame. Ale trh sa v Pukanci konal vlastne kedykoľvek. Na trhu ešte aj dnes kúpime zeleninu, ovocie, mäso a podobne. Ale jarmok sa konal v presne stanovenom termíne a ten určoval panovník ako výsadu kráľovským mestám. Na jarmoku ste mohli kúpiť čokoľvek. Na trhu nie. Pukanské remeselnícke trhy sú dobrým pokračovateľom slávnych jarmokov, ale sú prevažne zamerané na remeselnú výrobu a výrobky remeselníkov, tak sa môžu nazývať aj trhmi, aj keď vlastne majú podobu jarmoku.
Dodnes máme na námestí tržnicu. V miestach, kde stojí gátor pri starom cintoríne, bolo jarmočnisko. Za zdravotným strediskom smerom k Špitálke je priestranstvo, kde sa obchodovalo s ošípanými. Volá sa to Svinský trh. Je ešte jedno miesto v pukanskom chotári, ktoré malo v minulosti podobu trhu. Volá sa Mádajiho ring alebo Mádajov ring. Nachádza sa medzi Tatiarskym plesom a Maľovanou pažiťou. Podľa zachovanej ústnej povesti medzi hrnčiarmi, ktorú nám prerozprával najstarší hrnčiarsky majster v Pukanci, ktorý sa u pána Mádaja vyučil za hrnčiara, sa tam neprevrátil pán Mádaj hrnčiar s vozom a nerozbil všetok riad, ako sa mnohí domnievali, ale v minulosti, keď sa ešte ťažilo v Liešnej doline, tak na tomto mieste, keď sa vracali baníci zo Štiavnice, kde predali vyťaženú a spracovanú rudu za peniaze, na tomto mieste s nimi obchodovali hrnčiari, kolári, garbiari, gazdinky s cibuľou, mäsiari a ktovie kto všetko, aby im ušetrili cestu do Pukanca a sebe polepšili. Obyčajne aj tak pokračovali v ceste do Novej Bane, Kremnice, Bystrice na trh. Ak neveríte, choďte sa tam pozrieť. Mádajov ring je kruhové sedlo medzi kopcami pri Tatiari, ale rovné ako stôl.
A ešte jedna dôležitá vec. Pukanskí cechmajstri, keď prišli predávať do ktoréhokoľvek banského mesta, mali presne stanovené miesto na trhu. Bolo to nepísané pravidlo, ktoré sa občas nedodržalo a vďaka tomu o ňom vieme, lebo pukanský cechmajster čižmárskeho cechu ponosoval sa na štiavnického cechmajstra, že keď prišli do Štiavnice na jarmok, rozkázal, aby Pukančania predávali až za Bystričanmi tak ako je to zvykom od dávnych čias. Prosil mestskú radu, aby sa primluvila za nich. Toto sa udialo v roku 1827 podľa výpisu z mestských zasadnutí podľa pána Jána Králika staršieho.
1. mimoriadne zasadnutie 23. apríla 2007
uznesenie č. 1/2007 MOZ
A: konštatuje:
1. Obecné zastupiteľstvo je uznášaniaschopné, lebo z 9 poslancov sa rokovania zúčastnilo 9 poslancov.
B: berie na vedomie:
1. Informáciu starostky obce o možnosti zapojiť sa do projektu Úradu vlády SR - 50 viacúčelových ihrísk.
C: schvaľuje:
1. Spolufinancovanie viacúčelového ihriska vo výške 1/3, čo predstavuje sumu do 500 000,- Sk.
D: odporúča:
Starostke obce vypracovať žiadosť o viacúčelové ihrisko a poslať ju na Úrad vlády SR.
Termín: do 27.4.2007
4. riadne zasadnutie OZ 27. apríla 2007
uznesenie č. 4/2007
A: konštatuje:
l. Obecné zastupiteľstvo je uznášaniaschopné, lebo z 9 poslancov sa rokovania zúčastnilo 9 poslancov.
B: berie na vedomie:
l. Rozbor hospodárenia obce Pukanec za rok 2006.
2. Správu o hospodárení Obecného podniku služieb za rok 2006.
3. Správu o hospodárení Lespol s.r.o. Pukanec za rok 2006.
4. Správu o hospodárení Základnej školy v Pukanci za rok 2006.
5. Správu nezávislého audítora o vykonanom audite účtovnej uzávierky za rok 2006.
6. Informáciu starostky obce o výsledkoch rokovania obce s Úradom Nitrianskeho samosprávneho kraja a jeho písomné vyjadrenie o zamietnutí finančnej podpory prevádzky domova dôchodcov.
7. žiadosť Ing. Devošu, Banská Štiavnica, Ul. l. mája č. 6 o prenájom a kúpu pozemkov vo vlastníctve obce podľa priloženého zoznamu. Obecné zastupiteľstvo odporúča žiadateľovi pripraviť návrh zmluvy na prenájom aj s cenovou ponukou a predložiť ju obci.
8. Informáciu starostky obce vo veci zriadenia bezdrôtového rozhlasu v miestnej časti Majere.
9. Oznámenie Lekárne Salvus v Pukanci o možnom ukončení jej činnosti. Obecné zastupiteľstvo žiada majiteľa lekárne o písomné oznámenie termínu zatvorenia lekárne do 31.5.2007 za účelom prijatia následných opatrení a riešenia zo strany obce.
10. Návrh VZN o dotáciách z rozpočtu obce Pukanec.
11. Žiadosť Základnej organizácie č. 17 Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska, Nábrežná l, Levice. Žiadosť bude posúdená v súvislosti s poskytovaním služieb aj pre občanov Pukanca.
13. Žiadosť MUDr. Rosenbergerovej, Čierne blato 4, Pukanec o vykonanie čiastočnej opravy a údržby obecných nebytových priestorov. Žiadosťou sa bude zaoberať komisia výstavby a životného prostredia a zabezpečí opravy na obecnom majetku v rozsahu nimi určenom.
C: schvaľuje:
1a. Správu o inventarizácii majetku obce za rok 2006 - OCÚ.
1b. Správu o inventarizácii majetku Obecného podniku služieb za rok 2006.
1c. Správu o inventarizácii majetku Lespol s.r.o. Pukanec za rok 2006.
1d. Správu o inventarizácii majetku Základnej školy za rok 2006.
2. Súpis vyradeného majetku obce v roku 2005.
3. Súpis dlhodobého majetku obce, ktorý navrhla inventarizačná komisia na vyradenie.
4. Súpis drobného hmotného majetku obce navrhnutého inventarizačnou komisiou na vyradenie.
5. Postupový plán organizačno-technického zabezpečenia XV. ročníka Pukanských remeselníckych trhov konaných 7. júla 2007.
6. VZN obce Pukanec č. 2/2007 o prevádzkovom poriadku pohrebiska a domu smútku.
7. Úpravu rozpočtu obce Pukanec č. 2 na rok 2007, tak ako bol predložený.
8. Presun vlastných príjmov Základnej školy v sume 33140,50 Sk.
9. Odmenu ľudovým remeselníkom na XV. ročníku PRT vo výške 250 korún na osobu za celodenné ukážky ľudových remesiel.
10. Štatút obce Pukanec s pripomienkami.
11. Organizačný poriadok Obecného úradu v Pukanci s pripomienkami.
12. Rokovací poriadok komisií OZ.
13. Podpisový poriadok obce Pukanec.
14. Pracovný poriadok zamestnancov obce Pukanec s pripomienkami.
15. Poriadok odmeňovania zamestnancov obce Pukanec s pripomienkami.
16. Zásady na obeh účtovných dokladov v podmienkach samosprávy obce Pukanec.
17. Zásady na ochranu majetku obce v podmienkach obce Pukanec s pripomienkami.
18. Zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce s pripomienkami.
19. Zásady nakladania s finančnými prostriedkami obce Pukanec.
20. Poskytnutie finančného príspevku SB PRESS s.r.o. Továrenská 210, Tlmače, na tlač zbierky spisovateľa Andreja Chudobu Kým slnko nezapadne vydanú pri príležitosti jeho 80. narodenín vo výške 20 000,- Sk.
D: ruší:
l. VZN č. 5/2006 o cintorínskom poriadku, prevádzke domu smútku.
E: nesúhlasí:
1. S predajom pozemku vo vlastníctve obce KÚ Pukanec, p. č. 257, Petrovi Ratulovskému s manželkou, bytom Pukanec, Hrnčiarska 10.
F: odporúča:
1. Starostke obce zvolať rokovanie so zástupcami Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti vo veci odberu vody v lokalite Medzi ľochy.
2. Starostke obce zadať vypracovanie znaleckých posudkov na byty vo vlastníctve obce za účelom prípadného predaja.
3. Starostke obce pripraviť poslancom na oboznámenie uzatvorené zmluvy medzi Západoslovenskou vodárenskou spoločnosťou a obcou Pukanec vo veci prevádzkovania vodovodu.
G: ukladá:
l. Prizvať Ing. Tatarkovičovú, zástupkyňu dopravného inšpektorátu PZ SR a projektantku na doriešenie presunu autobusovej čakárne pri ZŠ a vybudovanie nástupného ostrovčeka na námestí v Pukanci.
Termín: do 15. mája 2007.
Zodpovedný Rudolf Čecha.
2. Obecnému podniku služieb osadiť podporné stĺpy na umiestnenie reproduktorov bezdrôtového rozhlasu v miestnej časti Majere, Termín: do 31. mája 2007.
Zodpovedná M. Hruškovičová, pov. ved. OPS.
3. Predsedom komisií OZ prejednať návrh VZN o dotáciách z rozpočtu obce a prípadné pripomienky predložiť komisii ekonomickej, služieb a podnikania.
Termín: do 15. 6. 2007.
V nedeľu 29. apríla podvečer sa na pukanskom námestí zhromaždilo niekoľko desiatok ľudí na tradičnom stavaní májového stromu. Túto ľudovú tradíciu v našej obci obnovila skupina nadšencov na začiatku sedemdesiatych rokov minulého storočia a odvtedy neprešiel jediný rok, že by v máji pukanské námestie nezdobil májový strom, obyčajne presahujúci výšku dvadsať metrov. Aj tohtoročný máj z lesa priviezli pracovníci Lespolu s.r.o. O úpravu a výzdobu stromu sa postarali nezamestnaní zapojení do projektu Menších obecných služieb. Vztýčenie stromu sme zverili technike - nákladnému autu s mechanickou rukou, ktoré poskytol a obsluhoval Jozef Pacher.
Pod postaveným májom sa s kultúrnym programom predstavili žiaci základnej školy. Mažoretky pochodovým rytmom roztlieskali celé námestie. Učiteľ a súčasne etnograf Miroslav Slivka, ktorý celé podujatie moderoval, vo svojom príhovore objasnil vznik tradície stavania májového stromu. Potom sme sa spoločne započúvali do piesní speváckej skupiny Bazalička a so záujmom si pozreli spevácke a tanečné vystúpenie folklórnej skupiny Vajrab. Starostka obce Jana Bahnová vo svojom príhovore poďakovala všetkým zainteresovaným za pomoc pri organizovaní tohto kultúrneho podujatia. Širokú verejnosť upozornila na obnovenú fontánu uprostred námestia, ktorá v horúcich letných mesiacoch bude slúžiť domácim i návštevníkom Pukanca na osvieženie.
Pri príležitosti 62.výročia skončenia druhej svetovej vojny sa 7. mája na námestí konala malá pietna slávnosť. Za zvukov smútočného pochodu starostka obce Jana Bahnová a predseda Miestnej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov František Solárik položili veniec k pomníku padlých. Po úvodnej básni sa prítomnému zhromaždeniu prihovorila najprv pani starostka a po nej predseda MO SZPB, ktorý vo svojom prejave pripomenul obete tejto vojny a ich odkaz pre našu generáciu. V kultúrnom programe vystúpili žiaci základnej školy. Slávnosť bola ukončená štátnou hymnou.
Sviatok Dňa matiek sme oslávili v nedeľu 13. mája stretnutím predstaviteľov obce s pukanskými matkami. Stretnutie sa usku-točnilo v jedálni základnej školy. Prítomné mamy a staré mamy, ktoré sa tu zhromaždili v hojnom počte, privítal Mgr. Miroslav Slivka, predseda kultúrnej komisie. Slávnostný príhovor predniesla pani starostka Jana Bahnová. Oslávenkyne kultúrnym programom pozdravili najprv deti z materskej škôlky. Po nich svoje mamičky a babičky svojím vystúpením potešili žiaci základnej školy. Umením moderného tanca sa predstavili starší žiaci. Po sólovom speve a básni na záver žiackeho programu zaznela anglická pieseň v podaní speváckeho zboru pod taktovkou pani učiteľky Medzihradskej. V závere kultúrneho programu svoje rovesníčky pobavili humornou scénkou a ľudovými piesňami členky spevácko-dramatickej skupiny Bazalička. Pri odchode na rozlúčku dostala každá žena medovníkové srdiečko ako pamiatku na tento deň.
Celá akcia sa začala v stredu ráno 6. júna. Deti už netrpezlivo čakali na vlak, niektoré išli vlakom prvýkrát. Po štyroch hodinách sme vystúpili v Dedinkách. S veľkými kuframi sme kráčali okolo priehrady do dediny, kde nás už vítal pán Kalapoš, u ktorého sme boli ubytovaní. Naobedovali sme sa a po krátkom oddychu sme sa vybrali na prvú turistickú trasu. Kráčali sme z Dediniek cez Biele vody, na Zejmarskú roklinu a vodopády, až na Geravy. Nebola to dlhá trasa, ale dosť náročná. Liezli sme po rebríkoch, kameňoch a skalách, ale všetko sme zvládli a deti mali z tohto dňa veľa zážitkov.
Druhý deň sme si naplánovali exkurziu. Ráno nás už čakal zájazdový autobus. Prvým miestom bola Dobšinská ľadová jaskyňa. Je to chránený prírodný výtvor, jeden z najvzácnejších u nás. Priemerná teplota v jaskyni sa po celý rok udrží pod nulou. Bohatá výzdoba má útvary vytvarované prúdením vzduchu.
Ďalšou zastávkou bol hrad Krásna hôrka. Je to národná kultúrna pamiatka ležiaca na východ od Rožňavy nad obcou Krásnohorské Podhradie. Jeho poslednými majiteľmi boli Andrássyovci. Po prehliadke hradu sme sa zastavili v banskom meste Rožňava a poslednou zastávkou bol kaštieľ v Betliari. Kaštieľ bol vo vlastníctve Andrássyovcov až do roku 1945. Na prvom poschodí bola vytvorená galéria predkov. Na druhom poschodí je veľká knižnica, je v nej viac než pätnásťtisíc zväzkov. Pohodlie rodiny i hostí zabezpečovali salóny, pracovne, herne, apartmány s kúpeľňami. Tento kaštieľ obklopuje jeden z najkrajších anglických parkov na Slovensku. Pri prechádzke parkom sa postupne vynárajú kľukaté cestičky, pavilóny, kaskády, fontány, umelo vytvorený vodopád patrí medzi najväčšie na Slovensku. Park slúžil na športové aktivity, poľovačky, jazdu na koni. Nachádzajú sa tu aj najvzácnejšie stromy: najväčšia magnólia v strednej Európe, gingo dvojlaločné, ľaliovník tulipánokvetý. Po absolvovaní zaujímavej prechádzky parkom sme už boli veľmi unavení. Oddýchli sme si pri jazere a tešili sme sa na chatu.
Posledný deň výletu už bol trochu voľnejší. Dopoludnia sme absolvovali turistickú trasu na Geravy, pretože sme sa veľmi chceli previezť lanovkou. Trochu sme sa aj báli, ale nakoniec to bol pekný záver výletu.
Priniesli sme si veľa zážitkov, fotografií a už sa tešíme na budúcoročný školský výlet.
Našu triedu sme si prispôsobili tak, aby sme sa v nej cítili dobre - ako doma. Steny máme namaľované zelenožltou teplou farbou, pretože teplé farby a obzvlášť zelená ladená do žlta upokojuje. Takej istej farby máme aj lavice. Výzdobu v triede robíme vždy spoločne s pani učiteľkou triednou na výtvarnej výchove alebo po vyučovaní. Máme tu veľa kvetov, kvetináče máme spestrené prírodnými motívmi servítkovou technikou. Na stenách máme vlastnoručne vyrobené obrazy. Na jednej skupinke obrazov sú vytvorené stromy z machu a ďalšie tri sú odliate zo sadry a domaľované na tému more. Vo vitrínkach máme vystavené priestorové práce, ktoré sa nám podarili na výtvarnej výchove. Napríklad kašírované postavy, húsenica z roliek toaletného papiera, kvety vyrobené z krepového papiera, kašírované postavy. Dievčatá priniesli aj pekné obaly z dezertov, ktoré sme prispôsobili tak, aby slúžili ako dekorácia. Ako dekorácia slúžia aj vázy - pekné fľašky oblepené motívmi z gelových farieb.
Bočné steny skríň máme spestrené našimi spoločnými fotografiami. Skrine sú vyzdobené motívmi z gelových farieb. Veľkú nástenku máme vždy prispôsobenú ročnému obdobiu. Aby pôsobila plastickejšie, podkladový krepový papier nakrčíme do tvarov, aké chceme dosiahnuť. Pod nástenkou máme stôl, na ktorom mávame vystavené práce z výtvarnej výchovy. Máme aj malú nástenku s aktualitami, súťažami. Na optické zníženie stropu, čo pôsobí útulnejšie, vešiame aj na neónky výzdobu. Keďže vonku kvitnú kvety, aj nám zo stropu visia z krepového papiera naskladané kvety a do uhlopriečky vpredu a vzadu dlhšie girlandy kvetov a listov, čo pôsobí esteticky. Také isté girlandy máme aj na oknách od chodby, aby trieda bola tvarovo aj farebne vyvážená. Na stoloch aj na parapete máme obrúsky ladené do zelenej a žltej farby. Na katedre máme vázu, v ktorej máme vyrobenú kyticu z krepového papiera doaranžovanú listami, alebo niekedy si prinesieme aj čerstvé kvety zo záhrady. Váza je fľaša z kečupu obtočená motúzom z prírodného vlákna. Neďaleko katedry máme stojan na perá - húsenicu (z vlnkového papiera), kde máme perá a ceruzky, ktoré si môžeme požičať, ak si zabudneme. Nad umývadlom máme poličku, na ktorej je tiež vždy obrúsok a kvet. Na umývadle máme vždy poruke dávkovacie mydlo a uterák pre pani učiteľku. Naše uteráky sú tiež naďaleko umývadla v hygienických vrecúškach.
Celá výzdoba je pestrá, ale nie prehnane farebná. V triede sa cítime príjemne a udržiavame si poriadok, vždy keď odchádzame domov, ešte služba skontroluje, či je všetko v poriadku. Pri výzdobe používame rôzne techniky a zapájame sa do nej všetci, preto si ju ani neničíme. Veď kto by ničil, čo sám spravil.
Takto sme si vyzdobili triedu a poslali do súťaže - Slovenská sporiteľňa - V triede ako doma. Súťažilo sa v troch kategóriách. Vyhrali sme v kategórii žiakov II. stupňa, získali sme pomôcky v hodnote päťtisíc korún. Okrem toho sa na našej škole každý rok koná súťaž o najestetickejšiu triedu školy a v tej sme sa tiež umiestnili na 1. mieste. Vyhrali sme výbornú tortu pre celú triedu.
| Žiaci 7. ročníka Základnej školy v Pukanci | [ hore ] |
zdravím Vás úprimným krajanským pozdravom! Odpustite, že neznáma ruším Váš čas, Vašu dôležitú prácu. No, bárs rodáčka z nášho milého Pukanca som - no známeho temer už niet, roky nás rozohnali - život mnohým zákon života ukončil.
I keď roky už žijem tu pod Malou Fatrou, moje myšlienky a spomienky temer denne blúdia okolo môjho milovaného rodiska - Pukanca.
Mám sviatok, keď mi poštár prinesie milé „Pukanské noviny“. Vtedy sa zas spojím s milovaným rodiskom. Rada sledujem život v ňom - teším sa z úspechov a nie raz srdce túžbou zabolí.
V čísle 2 ma zaujala správa o zakladaní skautingu. Tu vtedy moje spomienky tuho zapracovali. Rozmýšľala som, či sú tam kdesi poznámky - doklady, že asi v rokoch 1924/25-1930 bol život skautingu na vysokej úrovni. Moje naj-najkrajšie spomienky a zážitky z detstva sa viažu práve k životu v skautingu. Vodkyňou nám bola učiteľka Ružena Hudecová, pozdejšie vydatá za spisovateľa Petra Jilemnického. Ako učiteľka bola výnimočná a takisto ako vodkyňa naša v skaute nenahraditeľná. Ona nás naučila poznávať prírodu nášho Pukanca - poznať mená všetkých kvetov a stromov. K nováčkovskej skúške (pre vstup do skautingu) sme mali spracovaný herbár všetkého rastlinstva okolia Pukanca. Za mnohé vedomosti o prírode ďakujem jej. Milovať a chrániť prírodu nás ona v našom skautingu naučila a tak i všetkým dobrým vlastnostiam človeka. Neviem kedy potom činnosť skautingu v Pukanci skončila. Som šťastná, že sa skauting v Pukanci obnovuje. Krásna príroda a okolie nášho milého Pukanca to ozaj potrebuje, aby ho ktosi chránil, oboznamoval sa s ním, zveľaďoval. Na to všetko sú zákony skautingu výnimočné! Všetci sme spamäti museli vedieť poéziu Rolfa, ktorú prikladám. Ňou sme sa aj v prírode riadili. Snáď ho vaši vedúci skautingu majú, ak nie, dajte ho im, aby bol i ich členom modlou pre ochranu prírody. (Klubovňu sme mali v starej koniarni budovy „fešterát“ - teraz zdravotné stredisko.)
Odpustite, že neznáma beriem Vám Váš vzácny čas, ktorého viem, vo Vašej dôležitej funkcii nemáte nazbyt. No žiaľ, nemám tam už nikoho blízkeho. Do školy som chodila s Vladkom Bahnom, ktorý Vám je iste známy z jeho cennej činnosti - snáď podľa mena i z rodiny.
Môj rodný dom ešte stojí v ulici Mrnčalov - neviem ako sa teraz ulica volá.
Prosím odpustite mi moje písmo. Je v ňom i moja dnes zlomená ruka (ešte bolí) - v ňom sú i moje roky, lebo čochvíľa mi „zazvoní“ 93 - deväťdesiattrojka.
I keď roky silu nedávajú, i tak málokedy chýbam účasťou na známych pukanských jarmokoch. Ak i tento rok zas budú (verím) - prajem moc úspechov.
Všetkým Pukančanom - celému Pukančeku môjmu pozdrav - osobitne Vám posiela stará
| Pukančianka Božena Skutecká rod. Kováčiková z Mrnčalova. | [ hore ] |
V rámci celoslovenského skautského projektu „Mojich 8 hodín“ sa náš zbor vybral 12. mája odbremeniť prírodu od čiernych skládok vytvorených ľudským egoizmom. Na túto akciu sme sa posilnili dobrou náladou, ktorú sme si navodili deň vopred pri obľúbenej hudbe, tanci, hrách a workshope. V našej skautskej klubovni sme potom prespali až do soboty 12. mája. Počasie nám prialo, pretože popršalo večer a ráno nás vítala pekná obloha. Našou prvou zastávkou bol Hampoch. Skautky aj vĺčatá usilovne vyzbierali odpad aj v oblasti Kríža na Drahách. Odpad, ktorý sme vyzbierali do vriec a vidíte ho na fotografii, sme pripravili na odvoz do zberného dvora. Keďže sa zúčastnil takmer celý náš zbor, práca nám išla ako po masle a už na obed sme si založili ohník a začali opekať. Len niekoľko dní trvalo a prejavila sa ľudská sebeckosť a hlúposť. V mieste Kríža na Drahách sa opäť objavil voľne pohodený odpad, hraničiaci s nelegálnou skládkou. Dúfajme, že deti takéto správanie sa ľudí neodradí a budú sa tešiť na ďalšie spoločné akcie.
| Miroslava Mikušková | [ hore ] |
Tak ako minulý rok aj tento sa žiaci deviateho ročníka vybrali na koncoročný výlet. Naša cesta smerovala na Oravu. Dlhé čakanie sa skončilo 5. júna. Vyrazili sme na dlhú cestu plnú očakávaní. Najprv sme navštívili geografický stred Európy, ktorý sa nachádza v Kremnických Baniach. Potom sme navštívili Národný cintorín a Slovenské národné múzeum v Martine. Popoludní nasledovala turistická prechádzka Prosieckou dolinou, kde sme poriadne zmokli. Na chatu v Oravskom Veselom, kde sme mali byť ubytovaní, sme prišli mokrí a hladní. Našťastie sme mali pripravenú chutnú večeru a zakúrené v krbe.
Na druhý deň sme tiež mali naplánovanú turistiku, ale kvôli hroziacemu dažďu sme sa radšej rozhodli ísť do Zuberca, kde sme navštívili zaujímavý skanzen. Avšak ani tu nám dážď neostal nič dlžný.
Tretí deň sme sa vybrali k Oravskej priehrade, ako keby sme už nemali vody dosť. Tu sme navštívili vodnú elektráreň, previezli sme sa loďou po priehrade a navštívili sme Slanický ostrov.
Štvrtý deň sme absolvovali návštevu Oravského hradu, v Dolnom Kubíne sme si pozreli hrob P. O. Hviezdoslava a nakoniec sme si prezreli múzeum Martina Kukučína v Jasenovej.
Po ceste domov sme sa osviežili v termálnom kúpalisku v Kremnici. Vrátili sme sa 8. júna večer. Bol to pekný výlet a určite naň budeme dlho spomínať.
| Mgr. Miroslav Slivka | [ hore ] |
Veľký sviatok všetkých detí1. jún oslávila naša materská škola po prvýkrát pod názvom juniáles. Prečo tento názov? Pretože nás navštívil Šašo z karnevalu a pozval si aj kamarátov: vodníka Zuka, speváčku Sonju, športovca Madára, vílu Amálku a kúzelníka Andera. Spolu s nimi prešli rôznymi úlohami a po ich splnení sa dostali do ríše hier a zábavy. Spolu s rodičmi si zasúťažili, opiekli si špekáčky a potom sa deti prezlečené do krásnych pestrých masiek roztancovali pri DJ muzike. Tento prekrásny deň sa nemohol inak skončiť ako veselou náladou, úsmevom, ale i únavou od toľkého šantenia.
Ďakujeme všetkým, ktorí sa postarali o prekrásny deň, sponzorom, obecnému úradu, výboru rodičovského združenia a rodičom. Dúfame, že sa juniáles stane tradíciou našej školy, na čo sa už všetci odteraz tešíme.
Ďalší nádherný deň našich predškolákov čaká 22. júna: výlet do Bojníc, prehliadka zoologickej záhrady, zvieratká, ktoré môžu vidieť iba v televízii. S netradičným podaním známych rozprávok Pavla Dobšinského sa stretnú na Bojnickom zámku. Čaká ich veľa skvelých zážitkov aj vďaka obecnému úradu, ktorý je hlavným sponzorom a ktorému srdečne ďakujú rodičia a kolektív materskej školy.
| Darina Máťášová, učiteľka MŠ | [ hore ] |
V nedeľu 20. mája popoludní sa uskutočnil galaprogram spojený s dňom otvorených dverí na škole. Deti tanečného krúžku, krúžku mažoretiek a krúžku Superstar sa na toto podujatie pripravovali počas celého školského roka. Predviedli rôzne druhy tancov - moderné, spoločenské, rýchlejšie aj vážnejšie, speváci spestrili program modernou hudbou. Moderátorky hovorili o pôvode tancov a predstavovali spevákov a choreografie. Diváci sa mali na čo pozerať. Program otvorili mažoretky deviatačky a ukončili ho naše nové mažoretky, ktoré iba tento rok začínajú. Mažoretky reprezentujú Pukanec už tretí rok na rôznych kultúrnych podujatiach doma aj v okolitých obciach a pravidelne sa zúčastňujú na prehliadkach mažoretiek.
V programe účinkovali deti 1.-9. ročníka. Po skončení si rodičia a hostia mohli pozrieť výstavky prác z výtvarnej výchovy a krúžku šikovných rúk. Okrem prác boli vystavené projekty zo zemepisu, prírodopisu, výtvarnej výchovy, anglického jazyka, ale aj úspechy v okresných a krajských kolách na olympiádach a súťažiach. Takto sa naša škola prezentuje už tretí rok. Akcia bola úspešná, rodičom sa páčila, preto tento program zopakujeme na Pukanských remeselníckych trhoch.
Tento školský rok bola zriadená aj zrkadlová miestnosť, ktorá veľmi uľahčila prácu na nácvikoch a pribudli nám aj nové kostýmy. Napísaním projektu Radosť z pohybu a vďaka sponzorskému daru firmy Hammerbacher SK a.s. sme na to získali potrebné financie. Dúfame, že budúci rok bude ešte úspešnejší a zasa prekvapíme niečím novým.
Naše mažoretky sa 19. mája zúčastnili na prehliadke mažoretiek v Tekovských Lužanoch. Po prezentácii sa súbory predstavili pochodovým defilé s choreografiou. Na prehliadke sa zúčastnilo 260 mažoretiek z Pukanca, Tekovských Lužian, Štúrova, Pribety, Veľkých Ludiniec, Želiezoviec, Čaty, Bátaszéku... Pochodovali obcou od obecného úradu až k parku, kde už čakali diváci. Mažoretky boli zoradené, každý klub držal tabuľu s názvom a boli predstavené postupne. Pri predstavovaní každý klub pozdravil ostatných mažoretským úklonom. Po privítaní súborov bola prehliadka choreografií podľa programu. Všetky choreografie boli pekné a ani naše dievčatá sa nedali zahanbiť, zostavu zvládli bez jedinej chybičky. Boli ocenené zlatou paličkou, suvenírom a dostali pamätný list. Po dobrých výkonoch dostali občerstvenie a mohli sa prejsť po parku s rôznymi stánkami s cukrovou vatou, nanukmi, občerstvením. Na túto prehliadku, tak ako aj na ostatné, budú určite dlho a rady spomínať.
Každému obyvateľovi Pukanca veľmi dobre známy názov chotárnej časti nachádzajúcej sa vľavo od štátnej cesty do Banskej Štiavnice hneď za posledným domom bývalého hrnčiarskeho majstra Bajnóczyho. Podľa archívnych záznamov Šafranice boli aj v rovinatej časti vpravo od štátnej cesty. Na svahoch pod hranicou lesa nachádzali sa v minulosti aj vinice, o čom svedčí písomná zmienka z roku 1756, kedy pukanský občan Ján Ivanovič kúpil vinicu na Šafraniciach. V prvej polovici 20. storočia už tam vinice neboli, ale rástli tu ešte ojedinelé stromy viničných jahôd. Po kultúre šafranu ostal už len názov.
Okolo pestovania šafranu v Pukanci je nejasnosť v tom, či naši predkovia pestovali šafran siaty zvaný aj pravý alebo len pašafran - požlt farbiarsky, ktorý sa ojedinele pestuje v Pukanci až dodnes. V publikácii PUKANEC pamätnica... v časti Zeleninárstvo a kvetinárstvo je zmienka, že na Šafraniciach sa pestoval len pašafran. Hodnoverný archívny záznam, ktorý by jednoznačne potvrdzoval, že sa tu pestoval ten alebo onen zo spomínaných druhov šafranu, sa zatiaľ nenašiel. V odbornej literatúre o pestovaní šafranu na Slovensku v minulosti sa doslovne uvádza, že „aj Pukanec ako aj iné mestá na Slovensku mal tiež Šafranicu, taktiež pri Šášovskom Podhradí sa kus poľa volá Šafranica a potok Štiavnička podmýva svoj breh pri obci Tesáre pod Šafranicou“ (Martinka 2000).
Pašafran - požlt farbiarsky (Car-thamus tinctoris L.) pôvodom z východnej časti Stredomoria sa v strednej Európe začal pestovať od l6. storočia. Najstarši údaj o jeho pestovaní pre farbivo je z druhého tisícročia p.n.l. z Egypta. Je to jednoročná bylina 20-50 centimetrov vysoká, s tuhými sivozelenými podlhovasto vajcovitými, na okraji tŕnisto zubatými listami. Kvety sú žltooranžové, vonkajšie zákrovné listene sú lupeňovité. Vo vode vylúhované sušené kvety dávajú saflórové žlté farbivo, v alkohole rozpustné saflórové červené farbivo. V minulosti patrili k najdôležitejším farbivám tkanín, najmä hodvábu, maliarskych farieb a divadelných líčidiel. Používali sa aj vo vinárskom a cukrárskom priemysle i na farbenie niektorých jedál, zákuskov, cesta, nápojov a liečiv. Je to aj jedna z mnohých rastlín slúžiacich na falšovanie pravého šafranu.
Šafran pravý s botanickým názvom šafran siaty (Crocus sativus), ktorého pravlasťou sú južné svahy pohorí Taurus a Hindukuš, ľudstvo pozná viac než štyritisíc rokov. V egyptských papyrusoch zo 16. storočia p.n.l. je šafran uvádzaný ako prísada v 30 receptoch na liečenie ženských a očných chorôb, hoci ho tu nepestovali, ale dovážali z Indie. Šafran spomínajú v staroindických spisoch, v biblii, pestovali ho starí Rimania a Arabi. Dnešné jeho meno je odvodené z arabského „za fran“, žltý. V 10. storočí n.l. ho začali pestovať v Španielsku a postupne sa jeho pestovanie rozšírilo aj do strednej Európy. Obdobie rozkvetu pestovania na Slovensku bolo v 16. a 17. storočí, keď sa šafran pestoval na našom území vo viac ako sto obciach. V odbornej literatúre je zmienka, že v oblasti Pohronia od Zvolena až poniže Levíc sa tiež nachádzali šafranice, o čom svedčí aj zachovaná pieseň:
Pri Leviciach muzikanti hrali,
šafraníci dievča namlúva1i.
Počkajte vy, šafraníci, málo,
bude s vami zajtra ráno právo.
Šafran siaty je nízka bylina s čiarkovitými listami, s krátkou kvetnou stonkou zakončenou bledofialovým kvetom podobným známej jesienke obyčajnej (Celchicum autumnale L.), ktorá tiež ako známej jesienke obyčajnej (Celchicum autumnale L.), ktorá tiež ako aj šafran siaty kvitne na jeseň. V kvetoch šafranu sa nachádzajú nápadné oranžové blizny, ktoré sa pri jesennom zbere z kvetov vystrihávajú a čo najrýchlejšie sušia. Na získanie kilogramu suchého šafranu (blizien) je potrebné 70-100 tisíc kvetov, ktoré museli byť ručne obtrhané a z nich nožničkami vystrihané blizny. Táto okolnosť vysvetľuje vysokú cenu šafranu ako korenia a farbiva. Hlavnou jeho súčasťou je žlté farbivo krocín, ktorý je vo vode dobre rozpustný a intenzívne ju farbí.
Šafran bol od staroveku najvyhľadávanejším, ale i najdrahším korením, používaným aj ako liek, voňavka a farbivo. U nás bol kedysi obľúbeným korením pridávaným do mäsových polievok, dobre sa hodil aj na farbenie cesta, rôznych zákuskov, omáčok, krémov, masla a syrov. Jedlá s prísadou šafranu dostávali peknú zlatožltú farbu, príjemnú vôňu a chuť, stupňovali činnosť zažívacích orgánov. Šafran už v malej dávke svojou vôňou vyvolával pokojný spánok. Veľké dávky sú nebezpečné, lebo môže dôjsť k otrave červených krviniek v pľúcach. Šafran svojím účinkom neutralizuje účinky alkoholu, teda umožňuje mnoho piť a pritom nestratiť schopnosť rozmýšľať, chodiť a udržiavať rovnováhu.
Vráťme sa k názvu šafran siaty, čo niektorí botanici považujú za vecný omyl, lebo šafran nikdy nesiali semenami. Je jalový, klíčivé semená nevytvára. Sadili ho hľuzami. Doteraz ho ešte nikde nenašli rásť v divom stave, ale ani jeho pratvar. Vždy bol len pestovanou rastlinou a zo šafraníc neprechádzal na voľné pole. V opustených šafraniciach bez opatery vyhynul a nezdivel.
Pestovanie šafranu vo veľkom vyžadovalo veľké plochy a darilo sa mu tam, kde dobre dozrieva hrozno. Hľuzy sa na pripravený pozemok vysádzali v polovici augusta. Tmavozelené lesklé, 15-40 cm dlhé a asi 2 cm široké listy s bielym stredným pásikom vyrastú spolu s kvetmi, alebo sa málo oneskorujú, ale po odkvitnutí rastú ďalej a zelené zostávajú celú zimu, najmä ak sú kryté snehom, čečinou alebo slamou. V čase jesennej rovnodennosti sa rozvíjajú krásne voňavé kvety, ktoré kvitnú len 4-6 dní. To bol čas na ich zber, vystrihovanie blizien a opatrné sušenie tohto vzácneho produktu. V druhom roku po zasadení sa rastliny museli okopať a vyplieť a po treťom roku od výsadby lístie šafranu skosili a hľuzy okolo letného slnovratu zo zeme povyberali, vytriedili a uložili až do nového sadenia. Svojský životný cyklus šafranu spočíva v tom, že už pri teplote plus 20 stupňov zastavuje svoju vegetačnú činnosť a oddáva sa letnému spánku až do konca augusta, keď sa obnovuje a spomalene trvá cez zimu a jar až po letný slnovrat.
Šafran už v staroveku pokladali za kráľa všetkých rastlín, najmä pre farbu, ktorú z neho získavali. Šafranový odev pokladali akoby za rovnošatu pre božských činiteľov. Obľúbené boli najmä jedlá a nápoje šafranovej farby, vône a chute. Šafran tak ako balzam utišoval bolesti, odstraňoval duševné depresie, spríjemňoval život, zahm1ieval biedy života. Túžili po ňom zdraví, lebo vzbudzoval dobrú náladu, bažili po ňom chorí, lebo pri niektorých chorobách uplatňoval svoju liečivú silu. Najviac vyhľadávanou zložkou šafranu bývalo jeho svojské farbivo krocín, príjemná vôňa zas pochádza od éterického oleja safranolu. Pre tieto vlastnosti bol šafran po celé tisícročia najžiadanejším tovarom rôznych národov.
Prvými pestovateľmi šafranu na Slovensku už v 15. storočí pravdepodobne boli benediktíni a baziliáni, lebo k ich činnosti patrila aj povinnosť starať sa o nemocných a liečiť ich. Okrem rôznych liečivých bylín, ktoré v kláštorných záhradách pestovali, mal významné miesto aj veľmi účinný šafran. Jeho kultúra sa postupne rozširovala aj mimo kláštorných záhrad, najmä však tam, kde kláštory mali najväčšie majetky: na Ponitrí, Považí, Pohroní a Pohornádi. Spočiatku sa pestoval popri zelenine, ale pozdejšie aj v ohradených plochách - šafraniciach.
Pestovanie šafranu na Slovensku trvalo asi päťsto rokov, až v priebehu l8. a 19. storočia jeho kultúra postupne zanikala. Príčin bolo viac, najpodstatnejšou však bola jeho drahota zapríčinená náročným pestovaním a výrobou konečného produktu. Dnes už len chotárne názvy (Šafranica, Šafranice, Šafranka, Šafraničky) a rodinné mená (Šafraník, Šafrančík, Šafranka, Šafránek a iné) nám pripomínajú jeho niekdajšie pestovanie.
Na rodinnom fašiangovom posedení pri mariáši u Miháľa Cibulku na Starej bani Cyprián Inocent Vojtíček poprosil môjho otca, aby na najbližšom zasadnutí výboru spolku Katolíckeho čítacieho kruhu predniesol návrh: Začleniť do spolku divadelný krúžok Urbánek. V ďalšom rozhovore sa zmienil, že chce založiť ochotnícky krúžok, hovoril o dôvodoch jeho založenia a menoval i mnohých Pukančanov, ktorí sľúbili v ňom pracovať a podporovať ho. Jadro tvorila mládež rôznych sociálnych skupín a mladé rodiny. Zároveň sľúbil, že verejnosti sa krúžok predstaví na Veľkonočný pondelok nacvičenou hrou. Otec krstnému (tak ho volal, lebo jeho manželke boli jeho rodičia krstnými rodičmi) sľúbil, že návrh predloží. Výbor návrh schválil a vedením krúžku poveril C. I. Vojtíčka. Zároveň sa schválila vo finančnom rozpočte na rok 1937 doložka o financovaní kúrenia i osvetlenia pri nácvikoch a príspevok na kúpenie divadelných kulís.
Takto v prvých mesiacoch roku 1937 začal svoju činnosť novovzniknutý divadelný krúžok Urbánek pri Katolíckom čítacom kruhu v Pukanci. Trval do roku 1949, keď Povereníctvo vnútra v Bratislave definitívne zrušilo spomínanú cirkevnú spoločenskú organizáciu. Zásluhu na dvanásťročnej úspešnej činnosti tohto ochotníckeho divadelného krúžku mal pukanský organista Cyprián Inocent Vojtíček. Splnil aj fašiangový sľub a novopečení ochotníci sa predstavili verejnosti 29. marca 1937 veselohrou Hus pečená v miestnosti čítacieho kruhu. Tesárski a stolárski tovariši postavili provizorné javisko, materiál zabezpečil Ján Mollek, obvodný kominársky majster, veľký priaznivec a mecenáš krúžku.
C. I. Vojtíček sa narodil 19.9.1900 v Bobrove - teraz v Poľsku. Po štúdiách na gymnáziu a odstúpení slovenských obcí na Orave a Spiši ako náhradu za Tešínsko 28.7.1920 emigroval na Slovensko a získal aj štátne občianstvo. Pôsobil ako organista na rôznych miestach. Najdlhšie bol v Heľpe, kde i vyučoval na cirkevnej škole. V tridsiatych rokoch dostal definitívu ako organista v Pukanci. Začiatkom roku 1932 sa oženil s Júliou Lackovskou, krajčírkou. Býval v cirkevnom byte, ktorý bol stavebnou súčasťou rím.-kat. čítacieho kruhu (teraz objekt Jednoty).
Bol to veľmi pracovitý, precízny, presný a tvorivý človek. Ako hudobník-organista spolupracoval s Mikulášom Schneiderom-Trnavským na príprave piesní pre Jednotný katolícky spevník. Boli to hlavne vianočné koledy, v ktorých je výrazná melodickosť, veselosť a rýchle tempo, vychádzajúce z podobných nápevov ako slovenské ľudové piesne.
Druhou jeho záľubou boli malé literárne útvary. Rád cestoval a počas týchto výletov po rozhovoroch s obyčajnými ľuďmi mal podklady pre svoje články. Posielal ich do rôznych cirkevných týždenníkov a mesačníkov: Náš priateľ, Priateľ dietok, Kráľovná ruženca, Posol Božského srdca Ježišovho. Písal pod iniciálkami C I V alebo pod pseudonymom Nik. Odvážil sa zahryznúť i do pukanských problémov opísaním nežiaducich javov niektorých remeselníckych majstrov (v lete kuracie prsíčka a v zime prasačie pľúcka, v lete Cigán hrá pri ušku a v zime črevá hrkocú v brušku), zaostalosť dvorov a morálna opotrebovanosť pracovných pomôcok u gazdov poľnohospodárov (kaluže hnojovky na ulici a vycivené zrno v merici). Mnohí občania sa cítili dotknutí takýmito výrokmi, a tak v domácom prostredí vznikla skupina nepriaznivcov až hnevníkov.
Vo svojom voľnom čase sa venoval mládeži, ktorá si ho obľúbila. Mal snahu odpútať ich od vysedávania v začmudených krčmách, preto sa podujal organizovať bezalkoholové večierky aj za prítomnosti rodičov. Tanečné piesne najprv hrával na harmonike a neskôr prehrával na gramorádiu. Vlastnil niekoľkosto gramoplatní.
Obľubu si získal aj v generácii mladých rodín aj u starých mládencov. Tejto skupine okrem iného venoval pozornosť pri nácviku piesní náboženských obradov. Tu tvoril základ prípravy pašií na Kvetnú nedeľu a Veľký piatok. Taký spev ako od organistu Vojtíčka v pukanskom kostole ešte neznel (ako speváci vynikli Konôpka a Kokavec). Poskytoval rady, ale najmä písomnú pomoc občanom pri ich problémoch s úradmi. Vlastnil písací stroj Remington.
Posledné divadelné predstavenie, ktoré Vojtíček režíroval, bolo v poradí 48. On i divadelný krúžok Urbánek sa 13.2.1949 s vernými divákmi rozlúčil veselohrou Trampoty obuvníka Branzolu. Hrala sa opäť v čítacom kruhu. V záverečnej časti (živý obraz) vystúpili na javisko všetci ochotníci i so svojím režisérom a poďakovali sa za preukazovanú priazeň a podporu.
V septembri 1952 C. I. Vojtíček odišiel aj so svojou manželkou z Pukanca, kde bol označený ako nepriateľ budovania socializmu a socializácie dediny, bojovník proti ateizácii v škole. Priťažilo mu i priateľstvo s biskupom Vojtaššákom (vzniklo ešte v mladosti). Manželia odišli do Kopčian pri Holíči. Tam pôsobil ako organista a zomrel 6.11.1978. Občania obce až po jeho smrti poznali, aký človek žil medzi nimi, keď si vypočuli rozlúčkové slová kanonika ThDr. Gejzu Navrátila. Ten prišiel z Bratislavy na pozvanie manželky Júlie pochovať jej manžela.
| Ján Krbúšik (spracoval podľa zápisov Michala Krbúšika a Anice Synkovej) | [ hore ] |
V týchto dňoch sa dožíva významného životného jubilea 75 rokov človek milujúci Pukanec, RNDr. Miroslav Harman, CSc., 75 rokov. K tomuto vzácnemu výročiu mu chceme zaželať veľa zdravia, šťastia, spokojnosti a pohody, aby sme sa s ním ešte často mohli stretať na uliciach nášho mestečka. Nech jeho optimizmus stále prekvitá a úsmev stále ihrá na tvári. Tešíme sa že je tu s nami, veď je doslova jedným z nás. A preto všetci volajme: Živjó!
60
Peter Schvarc
František Považan
Štefánia Gregáčová
Ladislav Hatala
Gizela Hudecová
65
Juraj Gráf
Eva Macková
Anna Nováková
75
Božena Korbeľová
80
Marta Klinková
Július Bukai
Pavel Weis
85
Miloslav Moravčík
Anna Jašková
93
Katarína Blahová
Redakcia: Miestna knižnica, Námestie mieru 60, 935 05 Pukanec.
tel. 036/ 6393278. Registračné číslo: OÚ-5/93 |
| |
Municipal office of Pukanec, Nám. Mieru 11, Pukanec, tel.: +421 036 6393 529, +421 036 6393 108 |
|
|
|
