| |
|
|
 |
Ročník 2007
Číslo 5, September - Október
Všade je ticho, tichúčko,
keď blízke srdce bolesť obteká.
Tam vlhkým putom, ktoré lúdi oko,
dvíhame lásku i veľkosť človeka.
V objatí s večnosťou
načúvame dychu zeme
a spievame rekviem,
v ktorom je ukrytý aj večný prameň života,
aj priestor bez ľudských smútkov,
aj symfónia porozumení.
A je nám smutno, ale aj krásne zároveň.
Spomíname pri hroboch svojich otcov
s kvapkami rosy na halúzkach čečiny
a kalichoch spomienkového venca
na črty tváre mamy, rodiny.
Opäť je tu čas, keď akosi zvláštne vonia zem. Akoby skrásnela svojou inou vôňou a tisíckami plamienkov sviec a úžasnou vládou chryzantém. Viac ako po iné dni v roku kráčame na tieto zvláštne miesta ľudského života, zamýšľame sa nad životom tých, ktorí nás na svojej púti predbehli. Ohliadame sa za všetkým, najmä tým dobrým a ani si neuvedomujeme, že sa zamýšľame nad vlastným životom. Nad životom nás, ktorí sme držali v náručí matku, otca, sestru či brata, možno drahé dieťa v ich poslednom zápase.
Spomíname. Spomíname viac ako inokedy na tých, čo chýbajú spomedzi našich blízkych, spomedzi priateľov a známych.
Dni na rozhraní októbra a novembra sa stali akoby symbolmi našich spomienok, našej úcty a vďaky. Unavení uponáhľanou každodennosťou zrazu dokážeme spomaliť krok, stíšiť hlas. Poďakujme sa tým, ktorí svoj život žili pre iných i tým, ktorí sa nám snažili ukázať, ako žiť v nádeji, pravde a spravodlivosti.
Blíži sa Pamiatka zosnulých. Keď budeme pristupovať na cintorínoch k čerstvo ozdobeným hrobom našich najdrahších, pripomeňme si položením kvetov a horiacou sviečkou ich pamiatku.
| Jana Bahnová, starostka obce | [ hore ] |
V nedeľu 23. septembra sa pukanské námestie už od rána ozývalo čulým pracovným ruchom. To zamestnanci Obecného podniku služieb a Menších obecných služieb pripravovali stánky a hľadisko na popoludňajšiu slávnosť Poďakovanie za úrodu.
Oslavy sa začali už predpoludním - najprv službami Božími v evanjelickom chráme a svätou omšou v rímsko-katolíckom kostole. Obidva svätostánky boli na túto príležitosť vyzdobené darmi zeme a prírody.
Dve hodiny pred obedom bola v Dome záhradkárov otvorená výstava ovocia, zeleniny, kvetov a ručných prác. Členovia Základnej organizácie Slovenského zväzu záhradkárov, ale aj ostatní pestovatelia sa na nej prezentovali svojimi výpestkami a rôznymi kuriozitami zo svojich záhrad.
Z ručných prác už pri vstupe do miestnosti upútala pozornosť takmer meter vysoká Eiffelova veža zo špajdlí. Nemenej zaujímavá bola panoráma pukanského námestia. Hlavne ženy si mohli oči popásť na vyšívaných a háčkovaných obrúskoch.
Súčasťou výstavy boli aj práce žiakov tunajšej základnej školy pod názvom Slnko v plodoch. Z ovocia a zeleniny vytvorili zaujímavé kreácie, v ktorých naplno rozvinuli svoju fantáziu. Najkrajšie práce boli vyhodnotené a odmenené.
Popoludní prechádzal pukanskými ulicami alegorický voz so speváckou skupinou Bazalička. Svojím spevom a burčiakom častovali náhodných okoloidúcich. O štrnástej hodine bol na námestí otvorený jarmok. Návštevníci si mohli kúpiť ručne tkané koberčeky, med, medovníčky. Po pukanských materákoch (pagáče) sa len tak zaprášilo. Maškrtné jazýčky sa mohli potešiť z odpaľovaných veterníkov a pravej ťahanej štrúdle s rôznymi plnkami. Samozrejme nechýbali tradičné párance. To všetko návštevníci mohli zapiť výborným burčiakom.
Kultúrny program sa začal príchodom slávnostného sprievodu z Domu záhradkárov na námestie. Na úvod sa v tanečnej kompozícii predstavili žiačky tunajšej školy v klobúkoch ozdobených symbolmi jesene pod vedením pani učiteľky Janky Maľovej. Po nich sa básňou z vlastnej tvorby prítomným prihovorila Eva Blahová. Symbolický kôš naplnený ovocím a zeleninou z pukanských záhrad, viníc a sadov odovzdali starostke obce Jane Bahnovej členovia folklórneho súboru Vajrab. Pani starostka vo svojom príhovore zhodnotila uplynulý pestovateľský rok. Niekoľkými vetami sa prítomným prihovorili aj obaja páni farári, evanjelický aj katolícky. Program pokračoval vystúpením spevácko-dramatickej skupiny Baza-lička. Zlatým klincom programu bolo vystúpenie folklórneho súboru Slnečnica z Piešťan. Kultúrnu časť osláv uzavreli svojím vystúpením mažoretky základnej školy.
Na záver programu členovia základnej organizácie Slovenského zväzu záhradkárov odovzdali ceny víťazom súťaže o najkrajší balkón a najkrajšiu predzáhradku a vylosovali tombolu.
Celý program uvádzal a slovom sprevádzal Mgr. Miroslav Slivka.
2. 9. - Starostka obce bola na pracovnom stretnutí s pracovníkmi Školského inšpekčného centra v Nitre. Stretnutie sa konalo na Okresnom úrade v Leviciach. Starostovia boli informovaní o kvalitatívnej analýze zisteného stavu v rámci následných inšpekcií a zistení z komplexných inšpekcií v školskom roku 2006/2007.
19. 9. - Starostka obce a ekonómka obce sa zúčastnili v Nitre na odbornej konferencii uskutočnenej ZMOS Bratislava. Obsahom konferencie boli aktuálne úlohy miest a obcí v rozpočtovom procese, špecifické úlohy miest a obcí v príprave na zavedenie eura, dohľad a kontrola nad zavedením eura v miestnych podmienkach a spolupráca bankového sektoru s mestami a obcami pri zavádzaní eura.
29. 9. - Starostka obce navštívila 7. ročník Čajkovského vinobrania.
9. 10. - Starostka obce bola ako členka pracovnej skupiny pre cestovný ruch na stretnutí v kongresovej sále Mestského úradu v Nitre. Hlavným bodom programu bola prezentácia marketingového plánu cestovného ruchu pre Nitriansky samosprávny kraj a prezentácia aktualizácie stratégie rozvoja cestovného ruchu a akčného plánu na roky 2008-2013.
16. 10. - Starostka obce sa zúčastnila ako predsedníčka správnej rady Združenia pre separovaný zber TATIAR zasadnutia v Pukanci. Bola prerokovaná ekonomika združenia za tri štvrtiny roku 2007. Na zasadnutí sa predstavila spoločnosť MIKONA PLUS s.r.o. Želiezovce s ponukou na spoluprácu pri vývoze komunálneho odpadu na novovybudovanú skládku pri Sikenici. Prítomní starostovia boli oboznámení s možnosťami čerpania finančných prostriedkov z environmentálneho fondu a s ponukou na vypracovanie projektu na finančnú podporu formou dotácie z fondov EÚ na riešenie biologicky rozložiteľného odpadu vybudovaním kompostárne.
Uznesenie č.6/2007-OZ
zo zasadnutia Obecného zastupiteľstva v Pukanci dňa 24. 8. 2007
A: konštatuje:
l. Obecné zastupiteľstvo je uznášaniaschopné, lebo z 9 poslancov sa rokovania zúčastnilo 7 poslancov.
B: berie na vedomie:
1. Kontrolu plnenia uznesenia.
Úloha z uznesenia č.5/2007-0Z, písm. H, č.2 je presunutá na najbližšie rokovanie OZ. Ostatné úlohy boli splnené.
2. Správu o uskutočnených kultúrnych podujatiach v obci za prvý polrok 2007.
3. Správu obecného kontrolóra o kontrole pokladničných a účtovných dokladov obce, OPS, Lespol s.r.o, Základnej školy za prvý polrok 2007 s pripomienkami.
4. Prehľad o príjmoch a výdavkoch XV. ročníka Pukanských remeselníckych trhov.
5. Prehľad o kapitálových výdavkoch školstva, prenesené a originálne kompetencie.
6. Žiadosť Ladislava Búlika, Karviná Raj, Školská 54/469 o odkúpenie pozemku vo vlastníctve obce p. č. 1241/2 - ostatné plochy, nachádzajúci sa na ulici Breznická cesta. Žiadosť bude riešená až po zistení vlastníckych vzťahov obce k predmetnému pozemku.
7. Informáciu starostky obce o rokovaní obce s vlastníkmi rodinného domu na ulici Dlhá 15 vo veci odstránenia časti nehnuteľnosti vo verejnom záujme.
8. Informáciu Martina Udvardyho o potrebe zabezpečenia nádrže na polievanie ihriska a kúpenie vodného čerpadla.
9. Informáciu starostky obce o získaní príspevku Úradu vlády SR 1 000 000 Sk na vybudovanie viacúčelového ihriska pre obec Pukanec.
10. Koncept Územného plánu obce Pukanec s vyhodnotenými pripomienkami, ktoré sú obsahom súborného stanoviska.
C: schvaľuje:
l. Správu o hospodárení Lespol s.r.o. Pukanec za prvý polrok 2007.
2. Správu o hospodárení príspevkovej organizácie Obecný podnik služieb Pukanec za prvý polrok 2007 s pripomienkami.
3. Rozbor hospodárenia obce za prvý polrok 2007 s pripomienkami.
4. Prevod budovy starej základnej školy na Štiavnickej ceste 24, vedenej na LV č.1, p. č. 1647 Meštianka, v pôvodnej hodnote 2 681 610 Sk do správy Obecného podniku služieb, Pukanec.
5. VZN č. 31/2007 O dotáciách z rozpočtu obce v predloženom znení.
6. Úpravu rozpočtu ZŠ vo výške 20 000 Sk na vybavenie zariadenia školského stravovania.
7. Presun vlastných príjmov ZŠ Pukanec vo výške 22 553 Sk.
8. Vysporiadanie straty OPS Pukanec z roku 2006 v zmysle žiadosti tak, ako bola predložená na rokovanie OZ.
9. Vyhodnotené pripomienky, ktoré sú obsahom súborného stanoviska konceptu Územného plánu obce Pukanec.
10. Cenovú ponuku KORA TEX Bratislava na rozšírenie viacúčelového miniihriska s väčšou dĺžkou oproti štandardnému rozmeru, t.j. 36 x18 namiesto 33 x 18 m. Cena spolu bez DPH 85 320 Sk.
D: súhlasí:
1. So žiadosťou Petra Firického a manželky, Pukanec, Záhradná l - s výstavbou rodinného domu - s vyňatím z poľnohospodárskeho pôdneho fondu p. č. 1332/3
o výmere 1000 m2.
E: nesúhlasí:
1. So žiadosťou o poskytnutie pôžičky vo výške 20 000 Sk Gejzovi Gurvayovi, Pukanec, Prieložná cesta 51.
2. So zaradením navrhovaných 6 rodinných domov na asanáciu v pripravovanom územnom pláne obce.
3. S návrhom komisie výstavby a životného prostredia na odstránenie časti nehnuteľnosti vo verejnom záujme na ulici Dlhá 15 vlastníkov Marcela Bakošová a Denisa Bagalová podľa predložených požiadaviek na uskutočnenie stavebných úprav.
F: akceptuje:
1. Pripomienku Ing. Jána Rievaja, predsedu komisie výstavby OZ ku konceptu územného plánu obce Pukanec o podanie hranice parcely č. 9. Pripomienka je priložená k súbornému stanovisku konceptu ÚPN.
G: odporúča:
1. Starostke obce preveriť vlastníctvo obce k pozemku p. č. 1241/2 - ostatné plochy v súvislosti so žiadosťou Ladislava Búlika o odkúpenie tohto pozemku.
2. Starostke obce predložiť súborné stanovisko spracovateľovi územného plánu obce Ing. arch. Michalovi Borgulovi na zapracovanie do návrhu Územného plánu obce Pukanec.
H: ukladá:
1. Stavebnej komisii preveriť list vlastníctva obsahujúci pozemok p. č. 73 na Dlhej ulici 15, terajší vlastníci M. Bokrošová a D. Bagalová.
Termín: do 10. 9. 2007
Zodp.: Ing. Ján Rievaj, predseda komisie výstavby
2. Stavebnej komisii v spolupráci s OPS zostaviť zoznam ulíc s najhoršími úsekmi miestnych komunikácií určených na opravu.
Termín: do 15.9.2007
Zodp.: Ing. Ján Rievaj, predseda komisie výstavby,
Miroslava Hruškovičová, pov. ved. OPS
3. Ekonómke obce používať pri zostavovaní tabuľkovej časti ekonomických správ a zostáv predkladaných na rokovania OZ počítačový program Excel.
Termín: úloha stála
Zodp.: Mária Hrubá, ekonómka obce
4. Komisii ekonomickej, služieb a podnikania oboznámiť sa s prácou dozornej rady pri Lespol s.r.o. Pukanec a navrhnúť na najbližšom zasadnutí OZ obsadenie členov DR na ďalšie funkčné obdobie.
Termín: do 15. 10. 2007
Zodp.: Ján Brnák, predseda komisie ekonomickej a podnikania
Viacúčelové ihrisko je dokončené. Čaká už len na slávnostné prestrihnutie pásky. Čo tomu predchádzalo?
Obec Pukanec na podnet poslancov obecného zastupiteľstva zareagovala na výzvu Úradu vlády SR, ktorá sa v roku 2007 rozhodla v rámci rozvoja športu podporiť v jednotlivých obciach a mestách výstavbu 50 viacúčelových športových ihrísk. Výška nenávratného finančného príspevku na jedno ihrisko je 1 milión korún (bez DPH). Je to kombinácia finančných prostriedkov z rezervy predsedu vlády a nadácie SPP (DPH 190 tisíc korún hradí obec z vlastných prostriedkov). Podaniu projektu predchádzalo schválenie spolufinancovania v obecnom zastupiteľstve vo výške jednej tretiny, čo predstavovalo sumu do 500 000 Sk. Náš projekt bol úspešný, obec Pukanec bola zaradená z viac než 300 žiadateľov medzi 50 v roku 2007.
Celá realizácia sa musela koordinovať s viacerými dodávateľmi. Úrad splnomocnenca vlády pre šport zabezpečil verejným obstarávaním hlavného dodávateľa viacúčelového športového ihriska. Bola ním firma KORATEX s.r.o. Bratislava, ktorá v spolupráci s firmou SPORTECH s.r.o. Žiar nad Hronom zabezpečila povrchovú úpravu s umelou trávou, osvetlenie, mantinely a ostatné doplnky. Keďže ponuka na vybudovanie viacúčelového miniihriska bola štandardná pre všetkých žiadateľov s rozmermi 33 x 18 metrov, obecné zastupiteľstvo na podnet občanov schválilo rozšírenie oproti štandardnému rozmeru na 36 x 18 metrov. Znamenalo to však zvýšenie spolufinancovania obce takmer o stotisíc korún. Ihrisko sa však bude dať využívať nielen na minifutbal, hádzanú, basketbal, volejbal, ale aj na tenis. Obec musela zabezpečiť stavebné práce, pripraviť podložie a elektrickú prípojku. V rámci prieskumu obec vybrala z troch cenových ponúk najvýhodnejšiu, všetky stavebné práce uskutočnila firma REMONT s.r.o. Levice. Elektrickú prípojku zhotovila Západoslovenská energetika a.s. Na pomocných prácach sa podieľal v značnej miere aj Obecný podnik služieb v Pukanci.
Viacúčelové ihrisko dostalo svoju podobu. Vhodne dopĺňa areál základnej školy. Pre túto jeho polohu sa však obecné zastupiteľstvo rozhodlo nielen preto, aby ho mohli využívať žiaci na rôznorodú športovú činnosť, ale hlavne preto, že predurčuje ľahkú prístupnosť širokej verejnosti, domácich obyvateľov alebo aj návštevníkov obce. Je predpoklad, že tento užitočný projekt si získa mládež a významne pozdvihne jej pohybovú aktivitu. Veríme však, že ihrisko budú využívať aj dospelí rôznych vekových kategórií.
| Jana Bahnová, starostka obce | [ hore ] |
Miestna knižnica oznamuje, že od 1. októbra 2007 je pre verejnosť sprístupnený verejný internet. K dispozícii je osem počítačov s možnosťou bezplatného pripojenia na internet. Dostupné sú tieto užívateľské programy: internetový prehliadač Mozilla Firefox 2, textový editor OpenOffice, tabuľkový procesor OpenOffice a prezentácie OpenOffice. Dokumenty možno vytlačiť na vysokorýchlostnej sieťovej čiernobielej tlačiarni za poplatok 3 koruny za kus a ukladanie dát len na USB kľúč.
Internetová miestnosť je otvorená od pondelka do piatka od 10. do 12. hodiny a od 13. do 17. hodiny. Každý návštevník je povinný dodržiavať Pravidlá používania verejného internetu.
Všetci sú vítaní, menej skúseným ochotne poradíme.
1. Prístup do verejného internetu je umožnený každému návštevníkovi bezplatne.
2. Pred použitím technického zariadenia je návštevník povinný prihlásiť sa u dozorujúcej osoby poverenej starostkou obce prevádzkou internetovej miestnosti a preukázať sa:
- osoby nad 15 rokov občianskym preukazom alebo čitateľským preukazom,
- deti do 15 rokov čitateľským prekazom, preukazom poistenca alebo žiackou knižkou.
3. Kvôli účelnejšiemu využitiu technického zariadenia v prospech iného návštevníka je pri zvýšenej návštevnosti časovo obmedzená práca na počítači pre
- zaregistrovaných čitateľov knižnice na 60 minút,
- pre ostatných návštevníkov 30 minút.
4. Za jedným terminálom môže sedieť len jedna osoba.
5. Návštevník internetovej miestnosti je povinný:
- dodržiavať tieto pravidlá a rešpektovať pokyny dozorujúcej osoby,
- nahlásiť dozorujúcej osobe zistené poruchy a nedostatky pri prevádzke zariadení,
- nahlásiť dozorujúcej osobe porušovanie týchto pravidiel iným návštevníkom.
6. V internetovej miestnosti je zakázané:
- poškodzovať alebo premiestňovať zariadenie miestnosti a počítačovú techniku,
- akýmkoľvek spôsobom zasahovať do technického alebo programového vybavenia, kabeláže a nastavenia počítačov,
- spôsobovať v miestnosti nečistotu, hluk alebo inak obťažovať ostatných návštevníkov,
- konzumovať jedlá a nápoje,
- prezerať internetové stránky s pornografickým, rasistickým alebo násilie propagujúcim obsahom.
7. Pri porušení týchto pravidiel je dozorujúca osoba oprávnená vykázať návštevníka z internetovej miestnosti.
| Jana Bahnová, starostka obce | [ hore ] |
Tak sa volá krúžok, v ktorom pracujú nadaní žiaci, žiaci, ktorí sa každoročne zúčastňujú okresných a krajských predmetových olympiád z matematiky, chémie, fyziky, biológie a zemepisu, kde dosahujú dobré výsledky. Krúžok vedú Ing. Marta Ďurovičová a Mgr. Magdaléna Skalková. Na príprave žiaka na olympiádu sa podieľajú aj Mgr. Ľudmila Perutková a Ing. Eliška Pacherová.
V uplynulom školskom roku 2006/2007 sa Ministerstvo školstva Slovenskej republiky rozhodlo prvýkrát podporiť účasť slovenských žiakov na medzinárodnej súťaži na Tajvane uhradením nákladov za letenky. Zástupcom Slovenska v medzinárodnom výbore IJSO (International Junior Science Olympiad) je doc. RNDr. František Kundracik PhD. z Matematicko-fyzikálnej fakulty UK v Bratislave. V júni sa konalo prvé kolo výberu, na ktorom sa na základe úspechov dosahovaných v predmetových olympiádach zúčastnili naši žiaci Róbert Matiašovic a Martin Kocmánek. Z 23 žiakov v rámci Slovenska postúpilo do ďalšieho kola 9 súťažiacich a medzi nimi aj Martin Kocmánek, vtedy žiak 8. ročníka. V druhom kole konanom v septembri 2007 Martin opäť uspel a teraz sa pripravuje na medzinárodnú súťaž do Tajvanu, na ktorej sa zúčastní s ďalšími súťažiacimi v decembri. Slovensko bude reprezentovať šesť súťažiacich.
Veríme, že aj v medzinárodnom kole sa nášmu súťažiacemu bude dariť a že bude úspešne reprezentovať nielen Slovensko, ale i našu školu. Prajeme mu veľa úspechov. Je radosť pracovať s takýmito žiakmi, ktorí nepoznajú slovo „nudiť sa“, ale svoj voľný čas využívajú aktívne a získavajú stále nové poznatky potrebné pre svoj ďalší rozvoj.
| Kolektív učiteľov pukanskej školy | [ hore ] |
Kaja Kowalczuková z Pukanca, sextánka Gymnázia A. Vrábla v Leviciach, sa stala víťazkou literárnej eurosúťaže stredoškolákov v tvorbe esejí na tému Moje Slovensko v spoločnej Európe. Toto jedinečné meranie síl vyhlásil poslanec Európskeho parlamentu Vladimír Maňka spolu s podžupankou Nitrianskeho samosprávneho kraja Ľubicou Burdovou a primátorom Levíc Štefanom Mišákom. Najvyššou métou eurosúťaže mala byť cesta troch najlepších esejistov do Štrasburgu, sídla Európskeho parlamentu. Žičlivé gesto europoslanca Vladimíra Maňku však znamená absolvovanie tohto poznávacieho pobytu v najvyšších európskych inštitúciách až pre osem študentov, ktorých hodnotenie poroty vynieslo na najvyššie priečky. Autori pozoruhodných literárnych dielok na európsku tému odcestujú do Štrasburgu už 22. októbra.
Vyhodnotenie literárnej súťaže v tvorbe esejí stredoškolákov na tému Moje Slovensko v spoločnej Európe sa konalo v piatok 5. októbra v obradnej sieni levickej radnice. Autorov literárnych dielok a ich pedagógov poctili účasťou všetci vyhlasovatelia: Vladimír Maňka, Ľubica Burdová aj Štefan Mišák. Europoslanec Maňka, jeden z najaktívnejších zástupcov Slovenska v Európskom parlamente, zhodnotil každú z prihlásených prác a rád konštatoval, že na tej najlepšej z nich, ktorá skutočne niesla znaky eseje, sa zhodol s odbornou porotou. V nej statočne pracovali členovia literárneho klubu Dúha pri redakcii Pohronie v zložení Daniel Šovc, Adela Stančíková a Ján Aleš Lačný. „Som rád, že v procese prípravy tejto milej eurosúťaže a v prácach samotných zaznievali od všetkých aktérov len pozitívne nálady: stretol som sa len s eurooptimistami. Euroskeptikov som u vás nenašiel,“ konštatoval s radosťou Vladimír Maňka. Skvelý esejista Daniel Šovc nezabudol pripomenúť základné vlastnosti eseje ako filozofickej state, ktorá má u adresáta pôsobiť na to najkľúčovejšie: na rozum aj srdce. Ľubica Burdová ocenila aktivitu autorov, ktorí sa podujali uvažovať nad neľahkou témou a svoj vzťah k tvorbe a čítaniu kníh osvedčil aj primátor Štefan Mišák. To najväčšie prekvapenie prišlo až na záver. Vladimír Maňka sa rozhodol rozšíriť počet účastníkov poznávacej cesty do Štrasburgu! Pretože aj ďalších päť prác okrem troch víťazných malo vysokú faktografickú a literárnu úroveň, do Európskeho parlamentu pocestuje 22. októbra až osem študentov.
Sú to: Kaja Kowalczuková (GAV Levice, 1. miesto), Alexander Szabó (GAV, 2. miesto), Miloš Bajan (GAV, 3. miesto), Jana Záhoráková (GAV, 4. miesto), Adam Valček (OA Levice, 5. miesto), Zuzana Ďuríková (GAV, 5. miesto), Martina Sussová (GAV, 5. miesto). Okrem hlavnej výhry sa víťazka Kaja môže tešiť z veľkej cestovnej tašky od podžupanky Ľubice Burdovej a druhý Alexander z fotoaparátu od primátora Štefana Mišáka. To všetko sú báječné pomôcky na cestu do Európy. Ocenení však boli všetci účastníci súťaže, v ktorej hralo početne aj úrovňou prím Gymnázium A. Vrábla v Leviciach.
Prevzaté z týždenníka okresu Levice Pohronie
V prekrásny slnečný deň 11. októbra sa vybrali žiaci 8. a 9. ročníka a časť žiakov zo 7. ročníka na výlet. Náš výlet bol zameraný na poznávanie prírodných zaujímavostí v blízkom okolí. Zúčastnení žiaci sa na hodinách prírodopisu zoznámili so sopečnou činnosťou, vznikom minerálov a hornín, ich ťažbou a využívaním a v priebehu exkurzie si overovali a rozširovali získané vedomosti v praxi.
Účastníci exkurzie navštívili múzeum v Novej Bani s expozíciou najmladšej sopky v Európe Putikov vŕšok. Ďalej pokračovali do Vyhieň, kde si pozreli travertínovú kopu, ktorá sa vytvorila vyvieraním minerálnej vody a kamenné more, zaujímavý geologický výtvor. Ani Banskú Štiavnicu, známu množstvom štôlní, v ktorých sa ťažili rôzne rudy, nemohli obísť. Zastavili sa na plošine Červená studňa, odkiaľ viedol náučný chodník Po žile Tereza s niekoľkými zastávkami informujúcimi o zaujímavostiach tejto trasy, ktoré si naši žiaci s radosťou prezreli.
Celá exkurzia nebola len prechádzkou prírodou, ale bola doplnená odborným výkladom pracovníka prírodovedného oddelenia Tekovského múzea v Leviciach RNDr. Vladimíra Smetanu. Odmenou za náročné výstupy na okolité vrchy bol prekrásny výhľad do blízkych dolín. Účastníci exkurzie sa vracali unavení, ale obohatení o nové vedomosti z oblasti našej prírody a tešia sa na ďalšie podobné podujatia.
| Ing. Marta Ďurovičová, Mgr. Magdaléna Skalková | [ hore ] |
Kríž je symbolom smrti Krista. Jeho podobu si ľudia vešajú vo svojich príbytkoch, umiestňujú na svoje domy, stavajú ich pred ne, alebo ich jednoducho dajú na miesto, o ktorom sú presvedčení, že tam patrí.
Takto kedysi umiestnili kríž i na hrebeni hory, tesne nad dolinou, ktorú odnepamäti nazývame Liešna dolina. Vedie tadiaľ cesta, ktorá je v súčasnosti pomerne pustá. Dnes tu občas stretneme turistu, hubára, lesníka či iného lesného pracovníka. No nebolo to vždy tak. Táto cesta bola v minulosti viac využívaná. Môj priateľ geológ Miroslav Harman o tejto ceste napísal: „Táto cesta bola kedysi jedinou spojnicou dvoch banských miest. Putovali po nej peši i koňmo generácie mešťanov, obyvateľov, remeselníkov i obchodníkov z oboch banských miest. Všetci sa pod krížom zastavili, aby si oddýchli a pomodlili sa za zdar svojej cesty. Cesta bola i komunikáciou starých baníkov do banských oblastí voľakedajšieho Schranzenbergu na druhej strane hrebeňa, kde boli kedysi bane dobýjajúce žily Nussbaum a Gottesgabe na severnom úpätí Agrašu a žilu Ladislav na protiľahlom svahu. Po nej zvážali do Pukanca aj vyťaženú rudu. Po tejto ceste sa asi uberali do oblasti Novej Bane v 14. storočí aj pukanskí prospektori, aby tam, na území hronskobeňadického opátstva, otvorili nové bane a postavili rudné mlyny - stupy. Je pravdepodobné, že kríž postavili starí baníci, aby si pod ním vyprosili od Boha požehnanie pre svoju ťažkú a nebezpečnú prácu.“ Ďalej napísal: „V neskorších dobách je tento kríž zaznamenaný ako orientačný bod na starých banských mapách, napríklad na mape rudných žíl a dobývok oblasti Gottesgabe z roku 1786. Ako orientačný bod ho zakresľuje aj rakúsko-uhorská dvadsaťpäťtisícka z osemdesiatych rokov 19. storočia, vojenská špeciálka z čias prvej republiky i nové vojenské mapy z rokov 1956-57. Značený je aj na všetkých starších i novších turistických mapách.“
Údaje o kríži som objavil i v miestnom archíve rímsko-katolíckeho farského úradu (RKFÚ). Zmienka pochádza z roku 1825. Vtedy kríž nanovo postavili pukanskí baníci. Oni založili aj fundáciu na udržiavanie tohto miesta. Žiaľ, v nedávno minulom období značne schátral. Keď som v lete 1994 navštívil toto miesto s Miroslavom Harmanom, kríž ešte stál. Plechové a značne zhrdzavené umučenie bolo k nemu pripevnené motúzom. Umučeniu chýbala hlava i ruka. V nasledujúcom roku však umučenie i priečne rameno už ležali na zemi. Napokon sa stratili. Zostalo len vertikálne rameno ako žalostný pozostatok. Zdalo sa, že drevo spadne a toto miesto upadne do zabudnutia. No nestalo sa. Fotka, resp. krátky film o zabudnutých krížoch Pukanca oslovili Stanislava Križana. So svojou rodinou sa podujal obnoviť toto pamätné miesto a navrátiť mu pôvodné poslanie. Nápomocní mu boli viacerí. Drevo samozrejme pochádza z pukanských hôr. Plechový korpus namaľovala akademická maliarka Križalkovičová z Nitry.
Slávnostná posviacka sa konala v nedeľu 14. októbra. Popoludní o 13. hodine vyrazila z ná-mestia partia štyridsiatich turistov. Čakala ich náročná päťkilometrová túra. Neustále sa stúpalo do kopca. Viacerí starší sa dali priviezť, a tak napokon už bola skupina 60-70 ľudí. Hlavným svätiteľom bol vdp. Mgr. Ján Mališ. Súčasťou slávnosti bolo i prečítanie histórie tohto miesta, ktoré urobil autor článku. Nakoniec sa zhromaždeným prihovoril i pán profesor Krbúšik a zaspomínal si na časy, keď chodieval tadiaľto ako chlapec. Po slávnosti rod Križanovcov počastoval všetkých pripraveným počastkom. Aj iní však niečo priniesli a bola z toho malá hostina.
Som rád, že táto slávnosť dobre dopadla. Ďakujem Križanovcom za obnovenie kríža i miesta, skautom a všetkým, ktorí akýmkoľvek spôsobom prispeli k obnove miesta.
A čo na záver? Nuž len to, že toto miesto je akoby opísané starou piesňou: Vysoko tam hore na Golgote stojí kríž v opustenej samote...
| Mgr. Miroslav Slivka | [ hore ] |
Miestna správna komisia v roku 1947 spravovala aj obecné lesy. Uprostred lesa sa nachádzalo niekoľko enkláv vo forme lúk, ktoré dodnes poznáme pod miestnymi názvami: Rôštatie, Kukliška, Hlôškova lúka, Slobodná, Selienka, s celkovou rozlohou 96 hektárov. Pre veľkú vzdialenosť sa tieto lúky už v roku 1942 začali vymieňať za bývalú lesnú plochu Breziny, ktorá leží vo východnej časti pukanského chotára. Tento les bol preto vyrúbaný. Spomínané lúky patrili obyvateľom Pukanca a Uhlísk, ktoré v tej dobe boli pričlenené k Pukancu. Ako náhrada za tieto lúky im bola vymeraná pôda v Brezinách.
Lesné hospodárstvo obce bolo riadené podľa hospodárskeho plánu tak dôsledne, že už v roku 1945 neboli vykazované žiadne holiny okrem novo vyrúbaných plôch, ktoré sa v nasledujúcich rokoch zalesnili. Riadenie lesného hospodárstva mali na starosti kvalifikovaní zamestnanci. Ich činnosť koordinoval najskôr lesný inžinier, neskôr lesný revident alebo kvalifikovaný lesný zamestnanec. Jemu podliehali traja revírni horári, ktorí mali les rozdelený do troch revírov, a traja lesní hájnici.
Ťažba dreva sa robila ručne, guľatina sa približovala konskými záprahmi. Od roku 1945 sa drevo odovzdávalo Manipulačnému závodu so sídlom v Hliníku nad Hronom, ktorý bol jediným výkupcom dreva zo všetkých obecných a urbárskych lesov. Okrem toho obec poskytovala drevo na vykurovanie ako deputát lesným zamestnancom, miestnym farárom, školám a miestnemu národnému výboru. Lesné hospodárstvo v roku 1949 pre obec Pukanec postavilo na Rôštatiach chatu s dvoma miestnosťami a verandou. Mala slúžiť na ubytovanie lesných robotníkov v zimnom období a tiež na rekreačné účely pre obyvateľov našej obce.
Keď chlieb naň pokladáš
a v pokore sa pred ním skloň,
kým ho pokrájaš,
že každý deň ho bolo dosť,
že nikdy nám nechýbal,
pod hojnosťou božích darov
že sa ten stôl prehýbal.
A z darov zeme veniec uvi,
čo príbytok ti okrášli
a pohľad naň - hoc kratučký
vnesie ti radosť do duši.
Začni hruškou - farbu má po slnku,
orech v sebe tajomstvo ukrýva,
jablko s líčkom rumenným prilož,
vedľa nech sa slivka usmieva.
Kalerábu hlava premúdro sa tvári,
zeler vôňou chute budí,
mrkva ako panna rdí sa,
petržlen sa vniatkou hrdí.
Nezabudni strapec hrozna
vône i chuti neodolnej.
I trnku skromnú pridaj
i šípku - plod ruže poľnej.
Korálky hrášku porozsýpaj,
kukuričné zlaté zuby.
Cibuľa priam nesmie chýbať,
veď sme na ňu právom hrdí.
A kvetmi rôznych druhov,
čo tešia naše zraky
svoje dielo zavŕš
ako výraz vďaky.
Až potom zasadni si k stolu.
V tichu chvíľu rozjímaj
a slávnostný ten okamih
z hĺbky duše vychutnaj.
Odpadové hospodárstvo v Pukanci centrálne riadi príspevková organizácia Obecný podnik služieb. Chceme v budúcom roku v spolupráci s občanmi vyriešiť niekoľko problémov, ktoré sa vyskytujú pri likvidácii komunálneho odpadu.
Nedostatočné separovanie
Jediná možnosť ako znížiť množstvo komunálneho odpadu a tým aj poplatok zaň je separovanie. Okrem toho, že pomáhame životnému prostrediu, pomôžeme aj svojej peňaženke, teda ak budeme separovať, bude možné znížiť výšku výmeru, keďže odvoz a likvidácia separovaného odpadu nie je spoplatnená. No ak budeme medzi separáty dávať aj komunálny odpad (napríklad do kontajnera na papier detské plienky!), bude celý kontajner považovaný za komunál a to sa odzrkadlí aj v cene. Preto by sme si mali uvedomiť, aké dôležité je dôkladné separovanie. Separovaný zber totiž nie je len módnou záležitosťou komunálnych politikov, ale nevyhnutným rozhodnutím pri racionálnom nakladaní s odpadmi. Tiež je rozhodujúce, aby sme separovali podľa pokynov. Ide hlavne o separáciu plastov. Najrozšírenejšou komoditou medzi plastami sú fľaše z malinoviek a minerálok. Preto si uvedomme, že ak všetky plastové fľaše pred odhodením stlačíme alebo zašliapneme, zabránime tým znečisťovaniu priestranstiev okolo kontajnerov. Kapacita zberných kontajnerov je obmedzená, preto je tento krok nevyhnutný a bez spolupráce obyvateľov nie sme schopní zabezpečiť čistotu a poriadok.
Preťažené kuka nádoby
Neprimerane preplnená 110-litrová kuka nádoba, teda prekročená jej maximálna hmotnosť, býva spôsobená aj nedôkladným separovaním. Často vyhadzujeme do kuka nádob okrem komunálneho odpadu aj stavebný odpad, suť alebo komodity určené na separovanie. Preto ak sa chceme vyhnúť vyšším cenám za likvidáciu odpadu, musíme svedomito pristupovať k rozlišovaniu a triedeniu odpadu. Stavebný odpad možno likvidovať objednaním si odvozu u Obecného podniku služieb.
Tvorenie čiernych skládok
Práva a povinnosti fyzických a právnických osôb v obci upravuje Všeobecne záväzné nariadenie o miestnom poplatku za komunálne odpady. Všeobecne záväzné nariadenie reguluje spôsob zberu, spôsob separovaného zberu jednotlivých zložiek komunálneho odpadu, spôsob nakladania s drobným stavebným odpadom, upravuje práva a povinnosti pôvodcu komunálneho odpadu, povinnosti vlastníka alebo správcu nehnuteľnosti. A to všetko v záujme zaistenia ochrany životného prostredia, bezpečnosti a zdravia občanov, dodržiavania čistoty a verejného poriadku na území obce. Z praxe vieme, že existuje početná skupina občanov, ktorí z rôznych dôvodov nie sú schopní prispôsobiť sa správaniu komunity, čo platí aj pri likvidácii komunálneho odpadu. Je skutočnosťou, že čierne skládky, ktoré musí Obecný podnik služieb likvidovať na vlastné náklady, vytvárajú práve občania, ktorí sa na úhrade nákladov za odvoz a likvidáciu odpadu počas roka nepodieľajú. V budúcom roku sme nútení pristúpiť pri tvorbe Všeobecne záväzného nariadenia na rok 2008 k sprísneniu postihu tvorcov divokých skládok.
Nerešpektovanie povinnosti kupovať žetóny a neuhrádzanie platobných výmerov
Nedoplatky budú vymáhané upomienkami a v konečnom dôsledku súdnou cestou. Tieto nepopulárne kroky je potrebné konať, aby na občanov, ktorí nerešpektujú zákon a ani Všeobecne záväzné nariadenie nedoplácali občania, ktorí konajú svedomito.
Ďakujeme občanom, ktorí k týmto problémom pristupujú zodpovedne a zároveň nabádame občanov, ktorí si ešte tento systém neosvojili, aby sa pripojili k väčšine, veď poriadok a úroveň životného prostredia závisí len od ľudského cítenia, svedomia a sebadisciplíny.
Separujeme:
PLASTY
- plastové fľaše rôznej farby, zašliapnuté, stlačené
- plastové fľaše od octu, oleja, sirupu, prípravkov
- plastové uzávery fliaš
- plastové obaly od jogurtov, masla, pomazánok
- plastové obaly a tácky od potravín (vajíčok),
kozmetiky, spotrebných predmetov
- polyetylénová fólia z fóliovníkov, čistá (bez blata a hliny), stočená
- drobné hračky a kuchynské predmety z plastov
- veľkoobjemové plastové výrobky a súčiastky (stoličky, stoly, rolety, plastové okná, plastové hojdačky, vaničky, vedrá, bez kovov)
- plastové obaly z kozmetiky
- plastové bandasky (biele a čisté)
do plastov nepatrí
- plastové výrobky silne znečistené
- polystyrénové tácky a obaly
- plastové obaly kombinované so sklom a kovom
- polyetylénová fólia s textilom (tašky a obrusy s tkanou textíliou)
- plastové obaly z jedov a výbušnín
- celofán
- nič nevkladať do ďalších obalov a tašiek
PAPIER
- noviny, časopisy, knihy, zošity
- tetra pack obaly
- písací papier, papier z tlačiarní, prospekty
- kalendáre, telefónne zoznamy
- obalový papier, vlnité lepenky
- papierové a kartónové obaly, stlačené
do papiera nepatrí
- papier znečistený potravinami, olejmi, ropnými produktmi
- kopírovací papier (indigo)
- použité papierové vreckovky a papierové utierky
- vata a výrobky z vaty, jednorazové plienky
- celofán
SKLO
- sklenené obaly rôznej farby
- dekoratívne sklo, tabuľové sklo
- sklenené poháre z konzervovaných potravín, čisté
do skla nepatrí
- sklo znečistené
- porcelán, zrkadlá
- obrazovky, autosklo
- žiarivky, výbojky, žiarovky
| Miroslava Hruškovičová | [ hore ] |
Vydavateľstvo F. R. & G., knižná edícia Fragmentu, v blízkom čase obohatí našu literatúru o malú zbierku poézie Ivana Kadlečíka Matka všetkých slov.
V čase, ktorý priemyselne vyrába duté slová ako plastové obaly, prichádza takmer sedemdesiatročný autor s mimoriadnou úspornosťou. Knižka obsahuje štyridsaťdva básní vo forme haiku. Táto prísna forma troch krátkych riadkov má len sedemnásť slabík a vylučuje všetko zbytočné, takže je virtuóznou previerkou možností aj nášho jazyka. Vyjadriť
myšlienku, cit, dianie, vzťahy, estetiku, zvukomaľbu, obrazy, metaforu na takom miniatúrnom priestore je takmer nemožné. Umenie je vždy nemožné, a predsa jestvuje.
Husľová struna
na lôžku natiahnutá
bojím sa snívať
Naozaj netreba veľa slov, skôr úsilia a námahy od autora i čitateľa. Ale výsledok stojí za to a už nie stovky strán, ba ani viet a slov, ale obyčajné slabiky začínajú hustnúť, oťažievať, menia našu komunikačnú prázdnotu na diamant, ktorý rozreže slová, otvorí ich a dovolí aspoň na okamih nazrieť do ich jadra.
Strhnúť pokožku
skalpelom metafory
rozpíliť kosti
Časť zbierky bola priebežne publikovaná v periodikách, časť tvoria najnovšie neuverejnené verše z posledného roka. Au-tor tak dokazuje, že popri brilantných esejach a kritických fejtónoch, s ktorými sa stretávame v literárnych časopisoch i v pravidelnej rubrike denníka SME Dnes píše, vie básnickou drobnokresbou vidieť náš život a svet aj pod mikroskopom.
| Zuzana Kadlečíková | [ hore ] |
Keď už v pukanských baniach a šachtách nebolo čo dolovať, lebo boli vybrakované a stará banícka sláva pominula, nemohli obyvatelia Pukanca nič múdrejšie urobiť ako sa ujať remesiel. A príslovie: remeslo má zlaté dno vtedy platilo do slova a do písmena. Pukanec mal na to dobré podmienky. Mal široké zázemie obcí a dedín, ktoré tieto služby potrebovali a mal tiež prírodné surovinové zdroje. Pokúsime sa opísať, ktoré remeslá to boli.
Najprv si povieme niečo o cechoch. Vznik remesiel priniesol so sebou aj vznik cechov, ktoré boli vždy sprievodným javom remesiel. Cechy ako záujmové organizácie príslušných remesiel sledovali svoje hospodárske záujmy, starali sa o dôstojné vystupovanie svojich príslušníkov na verejnosti, napríklad na trhoch a jarmokoch a podobne. Mali svoje štatúty, ktorými sa riadili. Najväčší rozmach cechovníctva bol v 18. a 19. storočí. Potom nastal útlm a postupne zaniklo.
Podľa dostupných údajov, ktoré sa podarilo zistiť, bolo v roku 1777 v Pukanci 430 majstrov rôznych remesiel. Najviac bolo príslušníkov čižmárskeho-obuvníckeho cechu. V 19. storočí bolo v ňom 73 majstrov so 16 tovarišmi. Bol to najmocnejší cech, keď dokázal postaviť na ten čas takú budovu, ako bol ich známy čižmársky dom (vtedy sa menoval sáloda). Táto budova slúžila na rôzne účely. Schádzavali sa tu členovia čižmárskeho cechu na pracovné porady, ale iste ju požičiavali aj ostatým cechom. Konali sa tu tanečné zábavy aj svadobné hostiny. Keď ochotníci chceli hrať divadlo, nuž slúžila ako divadelná sieň. Neskoršie sa tu premietali aj filmy a tak sa premenila na kinosálu. A veru nie na hocijakú. Mala tri časti: prízemie, lóžu a balkón.
Na čižmárov a obuvníkov nadväzovali garbiari alebo koželužníci. Od dreva boli kolári, debnári, stolári a tesári. Tí robili hlavne strechy domov, tak musíme hneď spomenúť murárov a tehliarov. V domoch sa muselo cez zimu kúriť, tak pece stavali kachliari. Mali sme aj klobučníka a na spracovanie železných aj plechových výrobkov kováčov a klampiarov. Nesmieme zabudnúť na našich hrnčiarov, ktorí vyvinuli zvláštny druh pukanskej keramiky. Krajčíri a krajčírky (šovkine) šili pánske a dámske odevy. Ženy v domácnosti pracovali v záhradách a pestovali zeleninu, najmä známu pukanskú cibuľu. O pekný vzhľad mužských a ženských vlasov sa starali holiči a kaderníčky, o vymetanie komínov zase kominári. Remeslá, v ktorých bolo málo majstrov sa združovali do jedného cechu. A tak v 17. storočí mal Pukanec ešte tkáčov, halenárov, zlatníkov, hodinárov. Tieto remeslá neskoršie zanikli. Ešte hodno spomenúť - hoci to neboli vyslovene remeselníci - že sme mali obchodníkov, pekárov, mäsiarov, krčmárov a vinárov. Myslím, že som nezabudol na nikoho.
Aby všetko išlo podľa poriadku, o to sa starali cechy a bola stanovená postupnosť v zdokonaľovaní sa v remesle: učeň - tovariš - majster. Slovenské porekadlo hovorí: učeň - mučeň. Čo všetko musel učeň pretrpieť, kým sa z neho stal tovariš, to si hádam ani nevieme predstaviť. Nielen od majstrov, ale aj od tovarišov, lebo oni tiež cez to prešli a nechceli, aby ich nástupcovia to mali uľahčené. Nedávno som čítal v českých novinách, ako si majster spomína na dobu svojho pôsobenia. „Když jsem byl učen, zlobil jsem se na svého mistra. Když jsem byl mistrem, zlobil jsem se na své učne. Teď se nemám na koho zlobit, a to mne nejvíce zlobí.“ Takže zloba, čiže po našom hnev stále panoval medzi učňami, tovarišmi a majstrami. Pamätám sa, keď sme končili základnú školu, môj spolužiak išiel za učňa k susedovi stolárovi. Ale ak si myslel, že mu majster dá do ruky hoblík, aby hobľoval dosky, tak sa mýlil. Bolo sucho a tak išiel s pani majstrovou do záhrady polievať cibuľu. V Pukanci bola u záhradníčok taká zásada: prší, neprší, cibuľka sa poliať musí. A staré tetky vraj polievali cibuľu aj pod ambrélom (dáždnikom), keď pršalo. A vôbec - učeň bol hromozvod pre všetko. Okrem učenia musel vykonávať i všetky domáce práce, ktoré mu uložila pani majstrová. Prihorela jej zápražka - na vine bol učeň. Majstrovi sa nevydaril jarmok, bolo málo tržby, zase bol na vine učeň. Majstrová ostala tehotná - ktože bol na vine - učeň.
Keď učňovská doba pominula, učeň musel urobiť skúšku u druhého majstra a keď cechová rada usúdila, že to urobil na úrovni, stal sa z neho tovariš. A čo ďalej? Ak mal na to podmienky, mohol sa osamostatniť a stal sa z neho majster. Bola to však otázka financií. Musel si zaobstarať dielňu, nástroje a náradie do nej a suroviny na spracovanie. A tak veľa tovarišov zostalo u majstra naďalej robiť. U niektorých remesiel bolo povinné, u niektorých nie, aby tovariš išiel na vandrovku. Niektorí sa už ani nevrátili, ostali v cudzine a našli si tam svoju existenciu. Tí čo sa vrátili, boli vážení, lebo priniesli do remesla nové poznatky a postupy.
K remeslám patrili jarmoky na predaj výrobkov. Bolo to aj také „povyrazenie“. Zúčastňovali sa na nich majstri, tovariši, niekedy aj učni, ktorí pomáhali majstrovi stavať šiator, rozložiť tovar a dá-vať pozor na zlodejov. Niekedy išla i pani majstrová nakúpiť potreby do domácnosti. Pukanskí remeselníci sa zúčastňovali jarmokov v Leviciach, Banskej Štiavnici, Krupine, Šahách, ba vraj zašli aj do Miškovca. Tovar sa rozvážal na vozoch a tak furmani si tiež zarobili. Ak mal tovariš už svoju milú, tak najkrajším jarmočným, čo jej kúpil, bolo veľké marcipánové srdce bohato zdobené, so zrkadielkom v prostriedku a pod ním nápis: Ľúbim ťa.
To všetko je už za nami. Všetko odvial nemilosrdný čas. Zostali len spomienky.
Nitrianska vinohradnícka oblasť sa tiahne od Hlohovca na západe cez stredné Ponitrie, Požitavie a Tekov po juhozápadné svahy Štiavnických vrchov. V severovýchodnom výbežku Podunajskej nížiny je pukanský vinohradnícky rajón. Zahŕňa 18 obcí bývalej Hontianskej župy. Región je na okraji územia vhodného na pestovanie viniča, no polohy južných úbočí a pôdne podložie bývalého stratovulkánu poskytujú výborné pestovateľské podmienky a vytvárajú špecifické podmienky pre výrobu sviežich, korenistých a aromatických vín z vhodných odrôd.
Pukanec sa v starých listinách uvádza ako banícka osada menom Baka. Baka na Území baníkov „terra banensium“. V 13. storočí kráľom nazývaná „argentifodina nostra bana Bakabana“ (naša strieborná baňa Baka-bana). Od roku 1323 má už výsady slobodného kráľovského banského mesta. Obyvateľstvo sa však nevenovalo len ťažbe drahých kovov, bolo treba obrábať aj okolitú pôdu, ktorá ľudí živila. Rovinaté pozemky v južnej a východnej časti chotára sa využívali na pestovanie obilnín, v úrodnejších pôdach okolo potokov sa darilo zelenine. Chudobná podhorská a lesná zem poskytovala pasienky a lúky, ktoré sa pravidelne vykášali. Na južných úbočiach Vajrabu, na Lajtni a Nad mestom majitelia vysádzali ovocné stromy a vinič.
Priame dôkazy o existencii vinohradov v stredoveku nemáme. Prvá stopa nás však zavedie na vínorodý kopec Vajrab. Meno dostal podľa vínnej révy, ktorá sa tu pestovala už v tých časoch, keď nemeckí baníci nafárali zlatonosnú žilu jednou z najstarších štôlní sv. Juraj (Ergištôlňa). Žilu nazvali Weinrebner. Vajrab je skomoleninou nemeckého slova weinrebe - vínna réva. Je teda pravdepodobné, že vinohrady tu boli už vtedy, keď saskí kolonisti prichádzali do nášho kraja po odchode Tatárov v 13. storočí a začali s hlbinnou banskou ťažbou. Obnovila sa remeselnícka výroba, obrábanie pôdy a obchod.
Pukančania sa vinárstvu venovali intenzívne, o čom svedčí list z roku 1639 novobanského richtára Kremnici, ktorá urgovala peňažnú podporu na dobudovanie pukanských protitureckých hradieb. Nová Baňa sa sťažovala, že Pukančania sa viac starajú o vinice ako o svoju obranu. V archívnych správach sa nachádza údaj, že v roku 1713 tu bolo 170 majiteľov viníc. Napríklad richtár Juraj Zamboj mal Na predkách tri vinice, spolu na 51 kopáčov. V našom chotári vlastnili vinice aj mešťania z Banskej Štiavnice a majiteľ bohunického panstva a podžupan Hontianskej stolice Jánoky.
Pukanské vinohrady sú v nadmorskej výške 350-485 m n. m., teda víno tu dorobené patrí do kategórie „horské vína“. Nadmorská výška nad 480 m je rekordná nielen na Slovensku, ale aj v rámci okolitých vinohradníckych krajín. Hradba Štiavnických vrchov chráni územie pred severnými vetrami, od juhu je krajina otvorená do Podunajskej nížiny. Letá u nás sú zväčša suché, teplé až horúce, zimy mierne. Minimálne teploty pod -20°C klesajú výnimočne (v priemere raz za 30 rokov). Zaujímavosťou je ostré rozhranie medzi panónskou a karpatskou flórou. Nad najvyššie položenými vinicami, v ktorých rastú napríklad aj broskyne, marhule, mandle a vzácne moruše čierne u nás nazývané viničné alebo kyslé jahody, je ešte pásmo dubového lesa široké asi 80-100 m po vrchol Vajrabu (500 m n. m.) a začína bučina s vtrúsenou jedľou a čučoriedkovým podrastom. Pôdne zloženie vínorodých svahov je determinované podložím vulkanického pôvodu. Vyvrelý andezit starý 70 miliónov rokov je silne zvetraný. Na povrchu je obrábaná hlinitá pôda (30-60 cm), pod ňou tzv. gribina silná 2-5 m, miestami aj viac, ktorá postupne prechádza do pevnej skaly. V pôdach je nedostatok vápnika, čo negatívne ovplyvňuje kvalitu niektorých plodín aj kultivarov viniča (Rizling, Tramín, Burgundské), dá sa však eliminovať vápnením pôdy. Ale výnimočnú chuť i buket tu môže dosiahnuť Pesecká leánka, Veltlín, Müller, Iršai alebo Frankovka.
Do konca 19. storočia sa pestovali mnohé kvalitné európske odrody pravokorenné. Vinič nemal prirodzených škodcov ani choroby. Sadenice si pestovatelia dopestovali z odrezkov alebo potápaním, tzv. grubovaním. Pred novou výsadbou sa pozemok rigoloval - pôda sa prevrátila do hĺbky dvoch rýľov. Vo vinohradoch sa udržiaval „čierny úhor“: v jeseni alebo na jar sa rýľovalo, najčastejšie vinohradníckymi vidlami, počas vegetácie sa vinice kopali silnými ťažkými motykami, tzv. kopáčmi, počas sucha sa povrch rozrušoval a burina sa ničila šintovaním. Na sezónne práce si gazdovia najímali šichníkov, ktorí popri pláci dostali na občerstvenie ľahší nápoj „čenger“ vyrobený zo zaliatych a dosladených matolín. Vinohrady na svahu boli kvôli zamedzovaniu splavovania pôdy rozdelené vodorovnými šiancami na tzv. šiale. Spôsob pestovania bol po stáročia rovnaký - spon 1x1 m a opora drevená vinohradnícka „tič“. Vinič sa rezal na dve rodiace očká. Dôležitým úkonom bola po odkvitnutí viazačka a prelamovanie. S postrekovaním proti peronospóre sa začalo začiatkom 20. storočia „bordeauxkou zmiešaninou“ (modrá skalica s haseným vápnom) postrekovačmi z medeného plechu. Od roku 1980 musíme pravidelne postrekovať aj proti múčnatke viničovej, pridávajú sa aj prípravky proti plesni sivej a najnovšie sa tu objavila alternária, ktorú vyvolal slnečný úpal a veľmi vysoké teploty v júli 2007.
Aké vína sa tu dorábali v minulých storočiach, dnes už nikto nezistí. Dá sa len predpokladať, že boli ľahké, nízkoalkoholické, zrejme kyslejšie, zväčša ružové. Neexistoval spôsob dosladzovania. Cukor sa začal vyrábať v tridsiatych rokoch 19. storočia a bol zrejme veľmi drahý na to, aby sa pridával do muštov. Kyslosť asi zmierňovali miešaním vína s vodou pri konzumovaní. Samozrejme, vyskytovali sa roky, kedy hrozno dosiahlo primeranú cukornatosť a vína to mohli byť blízke našim súčasným predstavám. Koncom 19. storočia zničila európske vinohrady filoxéra. Šľachtitelia krížením amerického a európskeho viniča vyšľachtili celý rad priamorodiacich hybridov. Dodnes sa v starých viniciach vyskytuje Noah (biely otelák), Francúzština, Othelo, Jazberín, Izabela, Delavara, Baco, Konkordia, Muškát Ferdinand Lesseps (vrábeľčina), Marča, Storadovec (sásoroš) a iné. Tie majú väčšinou podradnú kvalitu.
Schodným riešením situácie bolo a dodnes je štepenie ušľachtilého viniča do amerických podpníkov. Pukanskí vincúri tento proces zvládli a vo vinohradoch boli samorodáky vytláčané štepenými sadenicami. Štepilo sa na sucho v zimnom období. Zaštepené prúty sa ukladali do vlhkých pilín v stratifikačných debnách, ktoré museli gazdiné strpieť v kuchyni pri sporáku alebo v dielni pri piecke. Na jar zakorenené štepy vysadili do škôlky v záhrade a do vinice išli až po dvoch rokoch. Starí vincúri boli dobrí štepári a pestovali mnoho zaujímavých kultivarov. S obľubou sa pestovala chrupka, u nás nazývaná časla - biela, červená, ružová tzv. židovská, petržlenová (časla petržeľ), Passatutti, ale aj novošľachtence Jánosa Matyasa, napríklad Muškát časla Tompa Mihály, Kráľovná viníc, Tisícročná pamiatka Maďarska (ezeríveš), ktoré boli vhodné aj ako stolové hrozno. Vo viniciach bolo množstvo odrôd bielych i ružových, napríklad Buvier, Bihar, Čabianska perla, Damascénka (damaškus), Hamburský muškát, Košút, Leánka, Baraní chvost, Kozí cecok, Volovo oko, Lipovina, Ezerjó, Kadarka, Magdalénka (madlen) skorá i kráľovská, Malinger, Medovec, Silvánske zelené i červené (nemčok), Rizling, Marget, Gahier, Šlamper, Sivák, Teglhofvčina, z modrých to bol Merlot, Portugal (oporto), Svätovavrinecké (ľaurinc), Vraník, Frankovka (frankuš), Jakubské (jakves) a ďalšie, poväčšine dnes už zabudnuté sorty. S novým spôsobom pestovania na stredné a vysoké vedenie začali mladí vincúri v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Modernizácia priniesla i nové odrody: Burgundské, Veltlínske, Tramín, Müller Thurgau, Iršai Olivér, Sauvignon, Moravský muškát (MOPR) a iné. Najviac sa rozšírila Feteaska regala tzv. Pesecká leánka, ktorá u nás poskytuje mimoriadne aromatické, aj keď drsnejšie vína s vyššími kyselinami.
Náradie a nádoby dodávali vinohradníkom remeselníci. Rýle, vidly, grace, kopáče, „šintuváky“, motyky atď. vyrábali kováči. Poriská vedel vyrobiť každý kolár, stolár alebo debnár. Najmä debnárska výroba bola v Pukanci tradične na vysokej úrovni. Vinárom ponúkali sudy a kade rôznych veľkostí, zvaráky (vyššie kade s ušami), šiafy, „šinkvas“ (nízka nádoba z dubového dreva na zlievanie vínnych kalov), putne, lieviky, vedrá, kupy (krhly) a latkové cedáky. Majstri, ktorí mali tokáreň, vyrábali zo slivkového dreva špunty a čapy do sudov, zručnejší aj hendlíky (točky), celodrevené preše, drevené lopaty, vidly a tĺky na „muštrovanie“ (prehadzovanie a utláčanie hroznového rmutu a mláta). Prútené cedáky sa kupovali od košikárov, tiež sa používali nádoby z medeného, cínového alebo pozinkovaného plechu, ktoré vyrábali klampiari. V Pukanci bolo vždy niekoľko šikovných hrnčiarov. Ich remeselnícka práca bola zároveň umeleckou tvorbou. Vincúrom ponúkali hlinené poháre a džbány s dekorom, prípadne s vtipným veršíkom. Keramika je síce nepriesvitná, neumožňuje posúdiť farbu a čírosť moku, ale je príjemná na dotyk a dlho udržuje teplotu vína zo studeného ľochu. Na popíjanie vínka sa používali aj sklené poháre. Bývali hrubostenné osemhranné alebo tenkostenné s vybrúseným ornamentom, bez stopky. Víno zo suda ťahali sklenou tekvičkou nazývanou aj „lopov“, alebo sa točilo do krčaha cez hendlík. Ľochári si vždy našli (nájdu) dôvod ísť „medzi ľochy“: bolo treba sudy dolievať, víno sťahovať - stáčať, prázdne sudy síriť, vo vinici šiance medzi šiaľmi pucovať alebo jednoducho skontrolovať, či sa víno nekazí. Pritom sa vždy stretli dvaja-traja susedia a pri ochutnávaní sa o víne debatovalo. Boli aj ľochári samotári. Napríklad Lajko R. chodil do ľochu denne a s vínkom sa zhováral: - Dobrý deň, vínko! - Dobrý deň, Lajko! - Čo robíš, vínko? - Čakám ťa, Lajko. - Akô si, vínko? - Koštuj ma, Lajko!...
Pukanskí vinári majú veľký dar, ktorý im zanechali starí baníci a ľochári - hlboké kopané pivnice - ľochy. Sú vyhĺbené v zvetranom andezite medzi vinicami. Najviac ich je pri Urbankovi, kde je akési „ľochové námestie“. Dnes už nikto nevie, kto a kedy tieto podzemné priestory vyhĺbil. Isté je, že slúžili nielen na uskladnenie vína, ovocia či zeleniny, ale poskytovali aj úkryt obyvateľstvu pred nepriateľskými nájazdmi Turkov a tiež počas 2. svetovej vojny. Niektoré sú jednoduché, dlhé 6-7 metrov, s miernym alebo strmým vstupom, minimálne 5 metrov pod povrchom, ale sú aj dlhšie ako 20 metrov s odbočkami v dvoch-troch horizontoch nad sebou alebo na konci so zamurovanými prepojovacími chodbami v hĺbke 10-15 metrov. V takomto prostredí sa teplota mení v priebehu roka len minimálne (9-12oC), čo je vynikajúce pre uloženie vín, ale menej vhodné na kvasenie muštov. Preto sú pukanské sudové vína väčšinou do jari svieže s obsahom oxidu uhličitého.
Vinári svoje moky „neškolia“, zásahy obmedzujú na sírenie nádob. Vina sa nefiltrujú, chemicky nestabilizujú a donedávna nebolo možné u nás kúpiť fľašové a už vôbec nie archívne vína. Pukanskí ľochári obľubujú sudové vína čerstvé, radšej kyslé ako sladšie, viac biele ako červené. V minulosti sa vyrábali zmesky, nanajvýš rozdelené na štepové a otelákové. Ak sa primiešalo modré hrozno, vznikali ružové vína rôznych odtieňov, posmešne nazývané škridlové alebo šiler. V nových vinohradoch sú vysadené jednotlivé sorty vo väčších množstvách a je teda možné vyrábať odrodové vína. V posledných asi ôsmich rokoch sa kvalita našich vín výrazne zvýšila. V dôsledku globálneho otepľovania dosahuje hrozno cukornatosť nad 20oNM, rekordné sú hodnoty u Tramínu 26oNM a Burgundské biele 25oNM (v nadmorskej výške 400 m). To umožňuje vyrobiť prívlastkové vína - výbery. Škoda, že sú to malé množstvá, určené na vlastnú spotrebu a degustáciu.
Kvalitu našich vín posudzujeme každoročne v marci na degustácii v rámci výročnej schôdze záhradkárov. Ďalšia možnosť prezentácie a predaja vín sa naskytuje počas nášho remeselníckeho jarmoku alebo pri návšteve turistických skupín. Uvažujeme o stálej vinotéke v obecnej pivnici pod budovou plánovaného remeselníckeho múzea. V záujme skvalitňovania našej vinárskej produkcie bude potrebné zavádzať nové technológie: minimálne odstopkovanie hrozna, odkaľovanie muštov, rozkvášanie ušľachtilými kmeňmi kvasiniek, používanie bentonitu a pravidelné sírenie hotových produktov. Vynikajúce vína fľaškovať a zvyšovať ich kvalitu viacročným zrením vo fľašiach. Keďže mnoho turistov vyhľadáva sudové vína, neustúpiť od tradičnej výroby a uskladňovania mladých vín v klasických dubových sudoch, ktoré spolu so zelenočiernou plesňou dopĺňajú jedinečnosť našich vínnych pivníc - ľochov.
Prima noviny v čísle osemnásť uverejnili článok o zrenovovanom kaštieli Žuhračka. To, že v období druhej svetovej vojny slúžil istý čas ako hlavný stan partizánskej brigády Sitno, je pomerne známa skutočnosť. Dnes už však možno málokto vie, že počas SNP bol už predtým dejiskom udalostí, významných minimálne z regionálneho hľadiska. Kaštieľ zažil v októbri 1944 prítomnosť amerických vojakov, rovnako ako slovenských partizánov pod vedením sovietskeho veliteľa. Spomedzi priamych svedkov udalostí dnes však žije iba Ján Králik, môj starý otec a v tom čase študent Strednej lesníckej školy v Banskej Štiavnici.
Pretože Pukanec, z ktorého pochádzal, obsadili nemecké jednotky dvanásteho októbra 1944 a spojenie s Banskou Štiavnicou už predtým obsadenou sa prakticky prerušilo, rozhodol sa od desiateho októbra nastúpiť ako lesný praktikant na Schoellerovské majetky na Žuhračke.
O tri dni neskôr okolo poludnia sa nad kaštieľom objavil bombardovací zväz. Ako uvádza Ján Debnár, o ktorom ešte bude reč, americké bombardéry z talianskych základní sa zúčastnili na bombardovaní priemyselných cieľov v Sliezsku na nemeckom území. Jedno z lietadiel však počas akcie poškodila protilietadlová paľba a prestali fungovať dva z jeho štyroch motorov. Nad naším územím vypovedal lietadlu službu aj tretí motor. Zhruba v oblasti nad Devičanmi a Žuhračkou posádka lietadlo opustila. Ján Králik spoločne so susedom Ciglanom sa vybrali na miesto, o ktorom predpokladali, že naň parašutisti dopadli, ale našli len padák, ktorý po sebe letci zanechali. Prázdny stroj sa v blízkosti Hronského Beňadika neriadený zrútil do lesa. Štyria členovia posádky sa zásluhou horára Jozefa Cigánka, ktorý ich stretol, na Žuhračku dostali ešte večer po havárii. Všetci letci boli mladí, vo veku dvadsať až tridsať rokov. Ján Králik spoločne s lesníkom Jánom Húskom Američanov ubytovali a pripravili im večeru a na druhý deň aj raňajky. Nanešťastie nikto z obyvateľov kaštieľa angličtinu neovládal a Američania nerozumeli po slovensky, jediným prostriedkom komunikácie bol len česko-anglický a anglicko-český slovník. Letci mali oprávnené obavy o svoj život, pretože sa najprv domnievali, že sa nachádzajú na území horthyovského Maďarska, kde by ich čakal oveľa horší osud ako na Slovensku, pravdepodobne smrť. Jozef Cigánek poslal ešte trinásteho októbra odkaz devičianskemu učiteľovi, spomínanému Jánovi Debnárovi, ktorý spoločne s evanjelickým farárom Ladislavom Adamčíkom už v tom čase pracoval v ilegalite a pomáhal napríklad utečencom zo zajateckých táborov. Ten zhromaždil v Devičanoch aj ostatných členov posádky. Ako prekladateľ im pomáhal krčmár a obchodník Štefan Lukáč. V pondelok šestnásteho októbra previedol Ján Debnár spoločne so svojím bývalým žiakom partizánom Pavlom Danišom letcov na železničnú stanicu do Terian, odkiaľ sa dostali na americkú vojenskú misiu Greenovu misiu v Banskej Bystrici. V Greenovej misii pôsobil aj rodák z Pukanca Ján Schwartz, spolužiak Jána Králika na Ľudovej škole v Pukanci. Aby sa skupina dostala do Terian, musela prejsť dvanásť kilometrov v ťažkom teréne počas nočného dažďa. Na stanicu dorazili úplne vyčerpaní. Americká strana udelila Jánovi Debnárovi za tento čin vysoké štátne vyznamenanie.
Po viac ako dvoch týždňoch od odchodu amerických vojakov dorazil na Žuhračku asi stočlenný Vorošilovov oddiel pod vedením Kirila Gavroviča Ivanova. V nasledujúci deň sa jednotka rozhodla vyslať do okolitých obcí prieskumné skupiny, ktoré zisťovali pozície nemeckých jednotiek. Jednu z hliadok sprevádzal Jozef Cigánek. Jeho úlohou bolo doviesť partizánov najkratšou cestou do Pukanca. Partizáni chceli v obci zničiť telefónnu ústredňu nachádzajúcu sa na pošte. Tu si od Jána Kováčika požičali nákladný automobil, ktorým sa chceli dopraviť do Bohuníc, kde mali v úmysle zničiť ďalší telefón. Na odbočke z hlavnej cesty do Pukanca sa stretli s oddielom domobrany, ktorý spustil paľbu. Partizáni a vodič sa stihli ukryť, ale lesník Cigánek, napriek tomu, že podľa očitých svedkov stál na korbe so zdvihnutými rukami, dostal zásah z guľometu. O tragédii sa Ján Králik a Ján Húska dozvedeli od partizánov, ktorí sa vrátili do kaštieľa nezranení. Čoskoro nato Vorošilovov oddiel Žuhračku opustil, keďže spomínaný incident prezradil jeho prítomnosť. Aby sa vyhli prípadným hliadkam domobrany alebo gardistov, z kaštieľa odišli aj Ján Králik a Ján Húska.
Žuhračka teda zostala nejaký čas neobývaná. V novembri toho roku sa kaštieľ stal základňou partizánskeho oddielu Sitno.
Pretože od spomínaných udalostí uplynulo už viac ako šesťdesiat rokov a možno aj preto, lebo v minulosti sa o nich príliš nemohlo hovoriť, hrozí, že postupne upadnú do zabudnutia. Avšak aspoň v čase, keď sa blíži výročie udalostí z októbra 1944, treba si ich pripomenúť. Aj tieto momenty totiž prispeli k celkovému obrazu dobového diania na Slovensku počas SNP.
Jeseň je časom zberu plodov našej práce na poliach, v záhradách a vinohradoch. Pukanec je výnimočný nielen tým, že tunajší ľudia obrábajú najvyššie položené vinice na Slovensku, ale aj skutočnosťou, že tu žije viacero šikovných remeselníkov vyrábajúcich predmety dennej potreby.
Na našej návšteve v tomto malebnom kraji sme zašli za debnárom Ladislavom Hruškovičom. Jeho celý život je úzko spä-tý s drevom, veď vyrastal na debnárskom dvore a technológii výroby sudov, kadí, putní a všelijakých iných drevených výrobkov sa priúčal od detstva. Keďže pán Hruškovič žije v rodičovskom dome s dielňou, v ktorej pracoval jeho otec, venuje sa debnárčine a do jej tajov zasväcuje aj mladšiu generáciu. V debnárskej dielni sa zvŕta aj zručný mladý pomocník Richard Lokša, ktorý na sudoch vytvára malé umelecké diela. Keď si prezriete hotové drevené sudy, je zreteľné, že ich zhotovitelia majú hlboký cit k drevu a to, čo robia, robia s radosťou.
Avšak výroba sudov nie je zďaleka jednoduchou záležitosťou. Podľa majstra Hruškoviča spracovaniu dreva predchádza jeho ťažba, ktorá by sa mala vykonať na Štefana, keď má drevo najmenšiu vlhkosť - je husté. Surové drevo sa hneď štiepa na požadované kusy a ukladá sa do tvaru klietky, kde sa suší podľa jeho vlhkosti jeden až dva roky. Vyzreté drevo treba hobľovať, štôsať do modly, pucovať a skladať do troch radov. Potom sa vkladá do pripravených železných obručí a aby sa dosiahol vydutý tvar suda, vnútri sa založí oheň a z vonkajšej strany sa sud vlhčí mokrou handrou. Keď sud dosiahne požadovaný tvar, vloží sa do posledných obručí. Je známe, že sud odovzdáva vínu svoju arómu a chuť. Preto sa musí ešte vypáliť, aby sa trieslo obsiahnuté v dreve zmenilo na karamel, pripomína pán Hruškovič. Nasleduje záverečná fáza výroby, keď majster sud pucuje, drážkuje a zadnieva.
Výroba sudov je fyzicky náročná práca, pretože aj v dobe technických vymožeností je potrebné dodržať tradičné výrobné postupy. Ladislav Hruškovič je hrdý na svoje remeslo, ktoré neupadlo do zabudnutia. Hovorí: „Aj preto som sa rozhodol otvoriť svoj dvor pre tých, ktorí majú záujem naživo vidieť, ako vznikajú drevené sudy. Chodím po jarmokoch so sudmi a vo svete človek vidí, aký postoj majú ľudia k svojmu remeslu. Inšpiroval som sa nápadom vytvoriť pri dielni kútik pre hostí.“
Debnársky dvor Ladislava Hruškoviča sa stal vyhľadávanou atrakciou nielen počas pukanských remeselníckych trhov, ale radi vás tu privítajú v ktorýkoľvek deň v roku.
Pán Hruškovič sa netají tým, že táto práca ho baví a prináša mu radosť spoznávať nových ľudí. Bol by rád, keby sa podľa jeho príkladu odvážilo sebarealizovať viac ľudí z tohto regiónu. Vo svojich podnikateľských začiatkoch vychádzal z myšlienky, že Pukanec je starým banským kráľovským mestom s nádhernou prírodou, banskými pamiatkami a remeselnými dielňami. Obec má všetky predpoklady pre dobrý rozvoj vidieckej turistiky. Stačí mať odvahu a nebáť sa presadiť.
| Mgr. Žofia Pacherová | [ hore ] |
Uplynulo už 30 rokov, ako 19. októbra v Bratislave zomrel náš rodák Vladimír Bahna, filmový režisér, scenárista, dramaturg. Narodil sa 25. júla 1914 a detstvo a dospievanie prežil v Pukanci. Mal umelecké nadanie (známe sú jeho perokresby Pukanca) a v roku 1934 absolvoval Školu umeleckých remesiel v Bratislave. Pracoval ako typograf v tlačiarni Únia v Bratislave. V roku 1945 po prechode frontu vydával levické Pohronie. Od roku 1946 pôsobil v Slovenskom filme. Začínal dokumentárnymi filmami, Čierne umenie je dokumentárny film o dejinách kníhtlače na Slovensku, z prostredia Pukanca natočil film Pukanskí kolári. Režíroval dvanásť celovečerných filmov: Oceľová cesta, Dúha nad Slovenskom, Pole neorané, Žena z vrchov, Zemianska česť, Posledná bosorka, Dom na rázcestí, Predjarie, Námestie svätej Alžbety, Stopy na Sitne, Skrytý prameň a Poéma o svedomí - dva diely. V niektorých filmoch sa vracal do rodného kraja (Stopy na Sitne, dielňa vo filme Skrytý prameň bola debnárska dielňa jeho bratranca Jána Bahnu).
Bolo to v priebehu dvoch týždňov, čo nás opustili dvaja spolužiaci. Koncom júla Anka, rod. Tegelhoffová a začiatkom augusta Lacko Moravík. Prežili sme s ním pekné detstvo i dospievajúce roky.
MUDr. Ladislav Moravík sa narodil v remeselníckej rodine. Prvé štyri roky ľudovej školy vychodil v Pukanci. Po dôkladnej príprave triednym učiteľom Jánom Štullerom bol ako desaťročný prijatý na osemročné gymnázium v Banskej Štiavnici, kde v roku 1945 zmaturoval. Začal študovať na lekárskej fakulte UK v Bratislave. Počas štúdia pôsobil v katolíckom kultúrnom vysokoškolskom krúžku. Vyrastal ako dobrý recitátor a sólový spevák. Patril do tej skupiny pukanských vysokoškolákov, ktorých v roku 1949 vylúčili z vysokoškolského štúdia na základe kádrového posudku komisie národného výboru v Pukanci. Trauma z vylúčenia z vysokej školy ho sprevádzala po celý život.
Po nedobrovoľnom odchode zo školy pracoval ako pomocná sila na poliklinike v Leviciach a ako zdravotník v armáde. Až po niekoľkých odvolaniach a aj s pomocou pukanského rodáka prof. MUDr. Vojtecha Muchu bol znova prijatý na lekársku fakultu, ktorú v druhej polovici 50. rokov ukončil. Ako obvodný lekár úmyselne pôsobil ďaleko od rodného kraja v Jesenskom, kde žil i so svojou rodinou. Do Pukanca chodil iba na hroby svojich blízkych. V dôchodkovom veku žil s manželkou v Banskej Štiavnici. Toto mesto si obľúbil z čias ranej mladosti. Tam aj zomrel. Jeho posledná žiadosť bola, aby bol pochovaný v Banskej Štiavnici, na tom cintoríne, kde odpočíva i Sládkovičova Marína.
Takto spomínajú na MUDr. Ladislava Moravíka jeho spolužiaci Pavel Firický, Zuzana Gajdošová, Marta Klinková, Ján Krbúšik. Kto ste ho poznali, uchovajte si ho v pamäti.
60
Júlia Orelová
Martin Udvardy
Pavel Kohút
65
Ružena Kmeťková
Július Haring
Melánia Uhrinčaťová
Irena Slosiarová
Alexander Gregáč
Matilda Firická
Katarína Kokavcová
70
Daniel Sabala
75
Ján Kocman
Mária Kokavcová
80
Zuzana Matušíková
Redakcia: Miestna knižnica, Námestie mieru 60, 935 05 Pukanec.
tel. 036/ 6393278. Registračné číslo: OÚ-5/93 |
| |
Municipal office of Pukanec, Nám. Mieru 11, Pukanec, tel.: +421 036 6393 529, +421 036 6393 108 |
|
|
|
