| |
|
|
 |
Ročník 2008
Číslo 3, Máj - Jún
17. 5. - starostka obce sa zúčastnila na vernisáži výstavy obrazov akademického maliara Viktora Bilčíka vo Svätom Antone, ktorá bola usporiadaná pri príležitosti jeho významného životného jubilea
24. 5. - starostka obce sa zúčastnila Svätourbanských dionýzií v Sebechleboch na Starej hore, kde v kultúrnom programe vystúpila aj naša tanečná folklórna skupina Vajrab
25. 5. - uskutočnila sa ekumenická pobožnosť pri soche sv. Urbana v pukanskej viničnej oblasti spojená s kultúrnym programom
3. 6. - uskutočnilo sa stretnutie na OCÚ v Pukanci: firma EKO FORM Levice, prednosta Obvodného úradu životného prostredia Levice a projektant Ing. Németh s členmi komisie výstavby a životného prostredia, kde si vysvetlili postup možného kanalizovania našej obce
4. 6. - uskutočnilo sa stretnutie prípravného výboru Pukanských remeselníckych trhov
6. 6. - starostka obce spolu s Máriou Gembešovou sa zúčastnila na Krajskom stavebnom úrade v Nitre informatívneho rokovania o možnej výstavbe obecných nájomných bytov s podporou zo Štátneho fondu rozvoja bývania
17. 6. - starostka obce prijala v zasadacej sieni obecného úradu hostí z Ukrajiny z Krymskej oblasti, ktorí navštívili Pukanec, aby sa oboznámili so spôsobom separovania druhotných surovín
19. 6. - zasadalo Obecné zastupiteľstvo v Pukanci
25. 6. - starostka obce sa zúčastnila v priestoroch klubu dôchodcov v Pukanci na slávnostnom otvorení výstavy Separovaný zber v tvorbe detí (súťaž vyhlásilo Združenie obcí pre separovaný zber TATIAR pri príležitosti 5. výročia založenia združenia) 27. 6. - starostka obce sa zúčastnila slávnostného ukončenia školského roka v Základnej škole v Pukanci
Uznesenie číslo 10/2008 - OZ z 10. zasadnutia Obecného zastupiteľstva v Pukanci konaného 25. 4. 2008
A: konštatuje, že
1. Obecné zastupiteľstvo je uznášaniaschopné, z 9 poslancov sa rokovania zúčastnilo 9 poslancov.
B: berie na vedomie:
1. Kontrolu plnenia uznesenia z predchádzajúceho rokovania OZ.
2. Rozbor hospodárenia obce Pukanec za rok 2007 s pripomienkami.
3. Správu o hospodárení Obecného podniku služieb za rok 2007 s pripomienkami.
4. Správu o hospodárení Lespol s.r.o. Pukanec za rok 2007.
5. Správu o hospodárení Základnej školy v Pukanci za rok 2007.
6. Správu o hospodárení Thermospol s.r.o. Pukanec za rok 2007 s pripomienkami.
7. Informáciu starostky obce o zakúpení športového ošatenia pre TJ Tatran Pukanec v počte 18 kusov v cene 29 980 korún.
8. Informáciu starostky obce o možnosti výstavby nájomných bytov.
9. Informáciu Ing. Jána Rievaja o návrhu komisie výstavby postaviť garáže.
10. Žiadosť Zdenka Pažického, Pukanec, Majere 14, s tým, že je potrebné zo strany obce preveriť nesúlad medzi písomným a grafickým zobrazením pozemkov na Správe katastra Levice.
11. Informáciu starostky obce o pokračovaní rekonštrukčných prác na budove na námestí na účely fitnescentra a remeselníckeho múzea.
12. Informáciu Márie Gembešovej, pracovníčky soc. vecí OcÚ o možnosti vypracovať projekt na žiadosť o nenávratný finančný príspevok z Fondu sociálneho rozvoja, na ktorom by sa obec podieľala 5% z celkovej výšky nákladov projektu.
C: schvaľuje:
1. Postupový plán prípravy XVI. ročníka Pukanských remeselníckych trhov s upra-venými poplatkami v bodoch 5, 6 zo sumy 300 Sk na 500 Sk a v bode 8 z 50 Sk na 100 Sk.
2. Prevod vlastných príjmov ZŠ Pukanec vo výške 37 370 Sk na krytie výdavkov za ŠKD a ZŠS originálne kompetencie obce.
3. Prerozdelenie zisku spoločnosti Thermospol s.r.o. Pukanec za rok 2007 tak, ako bolo predložené.
4. Účtovné vysporiadanie straty Obecného podniku služieb Pukanec z roku 2007, v zmysle zákona č. 523/2004 Z.z., § 24 bod 11 písm. d) - z fondu reprodukcie.
5. Dodatok č. 7 k VZN č. 7/1999 - OZ o správnych poplatkoch a poplatkoch za úkony vykonávané OcÚ v Pukanci, týkajúce sa poplatkov za užívanie viacúčelového ihriska pri ZŠ dospelými osobami.
6. Opravu miestnych komunikácií v zmysle cenovej ponuky Regionálnej správy a údržby ciest.
7. Predaj budovy bývalej základnej školy na Štiavnickej ceste 24 za cenu stanovenú úradným znalcom vo výške 7 700 000 Sk spoločnosti Forrinvestaxion, Tekovská 1, Levice, v prípade vyplatenia celej sumy v hotovosti pri podpise zmluvy.
8. Sponzorský príspevok pre Klub abstinentov Levice-Nový začiatok, Hlboká 2, Levice, vo výške 1000 Sk.
D: súhlasí:
l. S odkúpením parcely p.č. 1760/9 od Ľubomíra a Edity Rakytovcov, Pukanec, Slúkova brána 7 o výmere 243 m2, cena 56,- Sk/m2, do vlastníctva obce Pukanec.
2. S vyhlásením verejnej zbierky obce Pukanec na podporu liečby ZŤP Zuzany Ďurekovej, Pukanec, SNP 4.
3. S vyplatením finančnej odmeny pre remeselníkov zúčastnených na XVI. ročníku Pukanských remeselníckych trhov vo výške 250,- Sk.
E: nesúhlasí:
l. S predajom pozemkov vo vlastníctve obce RNDr. Jurajovi Petrincovi, Bratislava, Remeselnícka 27.
F: rozhodlo:
l. Udeliť Čestné občianstvo obce Pukanec:
- Prof. Ing. Ivanovi Hričovskému, DrSc., Doktor Honoris Causa
- Doc. Ing. Jozefovi Húskovi, CSc.
- akademickému maliarovi Viktorovi Bilčíkovi
v zmysle § 35 Štatútu obce Pukanec: osobám, ktoré sa obzvlášť významným spôsobom zaslúžili o rozvoj a zveľaďovanie obce, ochranu jej záujmov a šírenie jej dobrého mena, alebo osobám, ktoré obohatili ľudské poznanie vynikajúcimi tvorivými výkonmi môže obecné zastupiteľstvo udeliť Čestné občianstvo obce Pukanec.
G: odporúča:
l. Starostke obce zvolať organizačný výbor na prípravu XVI. ročníka PRT.
2. Starostke obce pripraviť udelenie čestného občianstva schváleným kandidátom na slávnostnom stretnutí pri príležitosti konania Pukanských remeselníckych trhov.
3. Starostke obce zabezpečiť prieskum medzi občanmi kvôli zisteniu záujmu o výstavbu nájomných bytov a garáží.
4. Starostke obce zabezpečiť náležitosti na vyhlásenie zbierky pre ZŤP Zuzanu Ďurekovú.
5. Starostke obce uzavrieť pracovnú zmluvu s hlavným kontrolórom obce od 1. 5. 2008.
H: volí:
1. Za hlavného kontrolóra obce Pukanec Katarínu Rosinskú, nar. 28. 8. 1984, bytom Pukanec, Záhradná 12.
CH: ukladá:
1. Štatutárovi OPS zriadiť po vykonaní účtovného auditu v organizácii komisiu na vykonanie analýzy prerozdeľovania nákladov medzi hlavnú a podnikateľskú činnosť.
Termín: do 15. 6. 2008 Zodp.: Miroslava Hruškovičová, štatutár OPS.
2. Štatutárovi Thermospol do najbližšieho rokovania OZ predložiť podklady na schválenie Dozornej rady Thermospol s.r.o. Pukanec. Termín: podľa textu. Zodp.: Miroslava Hruškovičová, štatutár Thermospol.
3. OPS zabezpečiť osadenie informačného panela k areálu viacúčelového ihriska pri ZŠ Pukanec. Termín: do 20. 5. 2008. Zodp.: Miroslava Hruškovičová, štatutár OPS.
4. Komisii ekonomickej doriešiť odmeňovanie správcov viacúčelového ihriska pri ZŠ Pukanec. Termín: do 20. 5. 2008. Zodp.: Ján Brnák, predseda komisie ekonomickej.
5. Vypracovať projekt na žiadosť o nenávratný finančný príspevok z Fondu sociálneho rozvoja. Terním: do 20. 6. 2008. Zodp.: Mária Gembešová, prac. soc. vecí OcÚ.
Vlani sme boli na konci školského roka na výlete v Slovenskom raji a obdivovali sme krásy Slovenska. Tento rok sme sa rozhodli, že sa pozrieme aj do inej krajiny. Vybrali sme si hlavné mesto Maďarska Budapešť a mesto susediace so Štúrovom Ostrihom.
Výlet sa konal od 4. do 6. júna. V stredu sme vstávali ešte skôr, ako keď ideme do školy, ale vôbec nám to nevadilo, lebo sme išli na dlho očakávaný výlet. Stretli sme sa v Leviciach na vlakovej stanici, kúpili lístky, nasadli do vlaku a o hodinku a pol sme boli v Štúrove. Ubytovaní sme boli na kúpalisku, lebo okrem spoznávania sme si chceli zaplávať a šantiť vo vode.
Hneď prvý deň nás čakal bohatý program. Ubytovali sme sa a hneď sme si išli zaplávať. Po osviežujúcom kúpeli sme sa vybrali na autobusovú stanicu, kde nás už čakal autobus, ktorým sme išli do Budapešti. Cestou nám sprievodca veľa toho porozprával z dejín Ostrihomu aj Budapešti, spomenul významných panovníkov, ukázal nám aj Pilišské vrchy a jaskyne sprístupnené raz za dva týždne, ktorých zliezanie je veľmi náročné, a mnoho zaujímavých vecí. Naša prvá zastávka bola za Budapešťou v Tropikáriu, morskom akváriu.
Videli sme tam rôzne morské a tropické živočíchy: korytnačky, krokodíly, škorpióny, pavúky, hady, vtáky a podobne. Hneď v druhom oddelení nám predviedli tropickú búrku. Všetko sa zatiahlo, začalo hrmieť, blýskať sa a hneď aj pršať. Veľmi nás zaujalo aj veľké akvárium, kde okolo aj ponad nás plávali žraloky, raje a rôzne iné ryby. V poslednom oddelení bolo otvorené akvárium, kde boli hlavne priateľské raje, ktoré sme mohli pohladiť, ale chvosta sme sa nemohli dotknúť, lebo vydával slabé elektrické výboje. Mohli sme si tam aj ľahnúť a pozerať sa cez sklo, akoby sme boli vo vnútri akvária.
Ďalšou zastávkou bola Budapešť, staré mesto. Vyšli sme na Rybársku baštu, ktorej dominantou je jazdecká socha sv. Štefana (prvého uhorského kráľa), pozreli sme si Budínsky hrad, Matiášov kostol a zhora sme mali krásny výhľad na Dunaj, budapeštianske mosty a parlament, jeden z najväčších v Európe, ktorý je postavený v neogotickom štýle.
Poslednou zastávkou bolo Námestie hrdinov. Alegorické súsošia znázorňujú múdrosť, slávu, vojnu, mier, prácu a blahobyt. Medzi stĺpmi kolonád stoja sochy významných uhorských kráľov a štátnikov, na ústrednom stĺpe je archanjel Gabriel so svätoštefanskou korunou. Po prehliadke námestia sme ešte zišli do druhého najstaršieho metra v Európe. Toto bola naša posledná zastávka a nočnou osvetlenou Budapešťou sme sa vracali naspäť do Štúrova.
Druhý deň sme mali namierené peši cez most Márie Valérie do Ostrihomu. Kúsok za mostom sa nachádza Bazilika, tretia najväčšia v Európe. Absolvovali sme prehliadku baziliky aj jej okolia a na záver sme si nechali výstup na kupolu v bazilike. Tento výstup v nás zanechal hlboké zážitky. Museli sme vyjsť po vyše tristo schodoch 60 centimetrov širokým schodišťom, ale pohľad zhora stál za to. Zastavili sme sa aj na nádvorí starého hradu.
Posledný deň sme venovali radovánkam vo vode. Počas dňa sme vyskúšali všetky atrakcie, čo nám kúpalisko ponúklo: tobogan, lezeckú stenu, surfovanie na vode...
Z výletu sme si priniesli veľa nových zážitkov, vedomostí a budeme naň dlho spomínať.
Každoročne v lete majú mažoretky pestrý program. Aj v tomto roku je to tak. Reťaz vystúpení začali pri stavaní mája, kde sa s novými choreografiami predviedli obidve skupiny mažoretiek. Potom bol sviatok matiek, kde spolu s tanečným krúžkom predviedli zaujímavý tanečný program.
Staršie mažoretky (z 8. a 9. ročníka) nás reprezentovali 24. mája na prehliadke mažoretiek v Tekovských Lužanoch, kde si naše dievčatá budujú meno už po tretí rok. Ráno po polhodinovej prezentácii nastúpili stovky mažoretiek na prvú disciplínu, ktorou bolo pochodové defilé, čiže sprievod obcou. Pochodovali až sedemsto metrov, aj keď to bol dosť veľký kus, nevzdali sa a šťastne došli do cieľa. Druhou disciplínou boli pódiové choreografie, ktoré tiež zvládli bez chyby. Celú prehliadku sledovali médiá a dievčatá sa ešte v ten deň videli vo večerných správach. Táto prehliadka v nich zanechala pekné spomienky, ale ich aj motivovala k ešte lepším výkonom.
Aj mladšie mažoretky (z 5.-7. ročníka) dokázali 7. júna, že po celý rok usilovne pracovali. Reprezentovali našu školu a Pukanec na prehliadke mažoretiek vo Veľkých Ludinciach. Pravidlá boli rovnaké ako na všetkých prehliadkach: pochodové defilé a pódiové choreografie. Všetko hravo zvládli.
V tomto roku naše mažoretky čakajú ešte dve medzinárodné prehliadky mažoretiek, v auguste v Pribete, v septembri v Štúrove a veľa iných vystúpení, na ktoré sa vždy veľmi tešia. Veď ich cieľom je šíriť radosť z pohybu a dobrú náladu.
Pukanská škola opäť potvrdila, že popri vyučovacom a výchovnom procese sa venuje aj aktivitám vo voľnom čase. Jednou z nich bola aj tvrdá mesačná športová príprava na účinkovanie v televíznej športovej relácii Góóól. Chlapci dokázali poctivým tréningovým procesom zdokonaliť svoju obratnosť a futbalovú techniku, aby ich nakoniec ani televízne kamery a divácka kulisa nevyviedli z miery v ostrom boji o víťazstvo.
Výborne si počínali pukanskí žiaci, ktorí sa 4. júna 2008 zúčastnili v Bratislave v Mlynskej doline na natáčaní súťažnej relácie pre deti s názvom Góóól. Dobré meno nielen pukanskej základnej škole, ale aj obci Pukanec nakoniec i tentoraz urobili práve deti. Aktérmi boli chlapci do dvanásť rokov, ktorí tvorili jeden tím zložený zo základnej jedenástky a doplnený dvoma náhradníkmi. Ich súperom boli takisto žiaci základnej školy z trnavského kraja z obce Šúrovce. Každý tím si zvolil svojho kapitána, ktorý bol zaň zodpovedný. Moderátorom celého programu bol známy moderátor a komentátor športových prenosov Marcel Merčiak, ktorý v štúdiu privítal aj známu osobnosť Slovenského futbalového zväzu, športovo-technického riaditeľa SFZ Pavla Peráčka, ktorý svojimi povzbudzujúcimi slovami dodal chlapcom chuť ukázať to najlepšie zo svojho futbalového umenia. A veru bolo sa na čo pozerať. Obidva tímy dokazovali, že príprava bola náročná, ale zároveň aj zodpovedná.
Celá súťažná relácia pozostávala zo štyroch súťažných kôl, v ktorých si nádejné futbalové hviezdy obidvoch tímov zmerali sily a futbalové schopnosti. V každom kole museli jednotliví hráči prekonať buď nejaké prekážky, alebo spracovať loptu, dať presnú prihrávku, prejsť pomedzi kužele a tak ďalej. Každý hráč musel nakoniec vystreliť loptu na brankára a dať gól, za čo získal pre svoje mužstvo jeden bod. Každé kolo bolo obmedzené časovým limitom, takže presnosť, rýchlosť a obratnosť sa dokonale prejavili na výkonoch jednotlivých hráčov. V štvrtom kole nasledoval rozstrel z pokutových kopov. Každé družstvo malo k dispozícii päť pokusov. Víťazom sa stalo družstvo, ktoré získalo celkovo väčší počet bodov za strelené góly.
Ako si počínali naši chlapci v jednotlivých kolách? Hneď na začiatku duelu bol stav po prvom kole nerozhodný 2:2. Ani druhá súťažná disciplína nepriniesla rozuzlenie a remízový stav sa zvýšil na 4:4. Nič nebolo stratené, chlapci dokazovali, že sú vyrovnanými súpermi. V treťom súťažnom kole ťahali za kratší koniec pukanskí žiaci a stav bol po tretej disciplíne 9:6. Rozdiel troch bodov však nebol až taký veľký a na zvrátenie nepriaznivého stavu nechýbalo veľa. V poslednom kole, v rozstrele zo značky pokutového kopu, sa však opäť prejavila vyrovnanosť obidvoch celkov, pretože konečný stav bol napokon tesný 12:9 pre Šúrovce. Škoda, že v treťom kole naši žiaci mali trochu viac smoly na svojich kopačkách. To bol nakoniec, ako sa ukázalo, rozhodujúci moment.
Do semifinálových bojov postúpil náš súper, ktorý však cestu k víťazstvu nemal ľahkú a do ďalších bojov sa musí ešte viac pripraviť. Boli sme vyrovnaným tímom, niet čo chlapcom vyčítať, ba práve naopak, treba ich pochváliť za predvedený kolektívny výkon na vysokej úrovni. Bolo na chlapcoch vidieť, že hrali na maximum, vydali zo seba všetko, čo mohli a k postupu mali len krôčik. Ale ako to už býva, v každej súťaži musí byť aj porazený. Tentoraz sme to boli my, ale za výkon našich chlapcom sme zožali napokon veľkú pochvalu a aplauz.
Každý člen tímu dostal ako spomienku na účinkovanie v tejto súťažnej relácii diplom a tričko s nápisom Góóól a celé družstvo si prevzalo nádhernú trofej - zlatý pohár. Aj tí, ktorí nesúťažili, svoju úlohu splnili na výbornú. Fanúšikovia a celé publikum bolo v napätí až do posledných chvíľ a svojím neustálym povzbudzovaním a potleskom sa tiež veľkou mierou pričinili o vytvorenie vynikajúcej športovej atmosféry.
Súťažná a zábavná športová relácia Góóól bude odvysielaná na televíznom kanáli STV 1 v nedeľu 28. septembra 2008 v obvyklom vysielacom čase v dopoludňajších hodinách. Pozrite sa, ako si naši žiaci počínali v náročnom boji o semifinálovú miestenku.
V dňoch 26.-30. mája žiaci 6. ročníka našej školy absolvovali plavecký výcvik v Štúrove. Pripravovali sa naň celý školský rok. V pondelok na obed sa ubytovali v chatkách a hneď popoludní začalo prvé zoznamovanie sa s vodou. Hrami vo vode zahnali strach aj tí bojazlivejší a po hrách mohli byť rozdelení do skupín a začalo sa naplno pracovať. Prvý deň zvládli splývanie, ďalšie dni plavecké štýly prsia, kraul a nakoniec znak. Keďže od prvého dňa bolo jasné, že nikto nemá problém s plávaním, všetci žiaci sa naučili plávať.
Okrem plávania mali deti aj iný program. Večer mávali športové hry, z ktorých sa im páčil najviac volejbal na pieskovom ihrisku. Neďaleko chaty bolo jazierko, v ktorom bolo veľa rýb. Deti ich rady pozorovali. Oboznámili sa aj s mestom, novovybudovanou pešou zónou, nakúpili darčeky pre rodičov a súrodencov. V stredu večer absolvovali vychádzku k Dunaju, pozorovali lode, mali výhľad na Ostrihom. Posledný večer využili zábavou vonku, hrami na ihriskách a v okolí chaty.
A prišiel posledný deň. Všetci sa chystali na súťaž v plávaní. Súťažilo sa na čas. Odmenení boli prví traja. Prvé miesto získala Nicole Číková, druhé Matúš Pavel Delinga a tretie Miroslav Borbuliak. Všetci víťazi dostali diplom a pekné ceny.
Po vyhodnotení sme sa rozlúčili s chatkami, kde nás už čakal autobus. Deti sa tešili na príchod domov, ale zároveň im aj bolo smutno, že už odchádzajú.
Aj Evanjelický a. v. cirkevný zbor v Pukanci sa v plnom nasadení pripravuje na tohtoročné remeselnícke dni. Ako sa už stalo zvykom, i tento rok bude Boží chrám už od ôsmej hodiny otvorený pre širokú verejnosť. Každý sa môže prísť pozrieť, zoznámiť s históriou a súčasnosťou, alebo si len na chvíľu oddýchnuť a posedieť. Tento rok sme pozvali medzi seba aj mikulášske vydavateľstvo Tranoscius, ktoré príde prezentovať svoju tvorbu.
Hlavným programom dňa, ktorý chceme verejnosti ponúknuť, bude koncert svetoznámej skupiny Close Harmony Friends.
Pôvodom sú z Nitry, ale koncertovali už po celom svete (Japonsko, Austrália, Rakúsko...). Speváci nepoužívajú žiadne hudobné nástroje, a predsa budeme môcť počuť hudbu. Ich nástrojmi sú ich vlastné hlasy. Koncert sa začína v sobotu 5. júla o 18. hodine v evanjelickom kostole. Lístky si možno kúpiť v kvetinárstve pani Čalovkovej, v novinovom stánku na námestí alebo na Farskom úrade ECAV. Cena lístka pre dospelého je sto korún, pre deti do pätnásť rokov, ZŤP a dôchodcov päťdesiat korún. Každý lístok bude zaradený do zlosovania o CD skupiny CHF s podpismi jej členov. Viac informácií na www.pukanececav.szm.sk. Srdečne pozývame!
| Vladimír Kunovský | [ hore ] |
Takto nazývali pukanské záhradníčky tuberózy hľuznaté (Pelyanthes tuberosa L.), ktoré v minulosti tieto obľúbené kvety na rez každoročne pestovali. Kvetiny však tiež podliehajú móde, a tak aj táto atraktívna kvetina upadá do zabudnutia.
Domovinou tuberózy je Mexiko, kde rastie na trávnatých stráňach až do nadmorskej výšky 2500 metrov. Odtiaľ sa v 17. storočí dostala do južnej Európy a severnej Afriky. Kedy sa dostala do Pukanca neviem. Rastlina je jednoročná a dorastá do veľkosti 50-100 centimetrov. Listy vyrastajúce z dužinatej hľuzy sú podlhovasté, trávovité, mäsité. Kvetná stonka je tiež porastená striedavými čiarkovitými listami a je zakončená klasovitým strapcom lievikovitých voskovobielych až ružovkastých kvetov vyznačujúcich sa omamnou vôňou, pre tuberózy takou charakteristickou. Za normálnych podmienok vyrastá z jednej hľuzy len jedna stonka.
Hľuzy je potrebné vysádzať v čase od februára až do apríla, najlepšie do hlineného črepníka s priemerom 15-20 cm s výživnou zeminou a dobrou drenážou. Po objavení prvých výhonkov zalievanie primerane zvýšiť a pridávať aj hnojivo. Obdobie kvitnutia je od júla do októbra. Počas letných mesiacov môže byť rastlina aj v záhrade vo voľnej pôde alebo na balkóne. Rastlina sa rozmnožuje dcérskymi hľuzami, ktoré sa vytvárajú na hľuze materskej. Podľa niektorej odbornej literatúry sa údajne v našich zemepisných šírkach dcérske hľuzy nevytvárajú, ale skutočnosť je iná a zdá sa, že pukanské záhradníčky svojím dôvtipom vedeli doslova prinútiť rastlinu, aby na materskej hľuze vytvorila aj hľuzy dcérske, ktoré potom slúžili na vypestovanie nových jedincov v nasledujúcom vegetačnom období.
Z voňavých kvetov tuberózy sa získava silica, ktorá slúži pri výrobe kedysi veľmi obľúbeného tuberózového parfumu. Parfumujú sa ním aj rôzne kozmetické výrobky, napríklad pleťové vody, púdre, krémy a rúže. Kvety tuberózy boli pre svoju atraktívnosť už v minulosti najobľúbenejšou kvetinou francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV. alebo nášho spisovateľa Martina Kukučína. Je to rastlina veľmi dekoratívna, ale vyžaduje veľkú starostlivosť.
Naša farnosť každoročne organizuje jeden, prípadne dva výlety. Tohtoročný sa uskutočnil v sobotu 17. mája. Cieľom boli dve miesta: Špania Dolina a Staré Hory. Prečo práve Špania Dolina? Možno nie všetkým je známe, že táto obec, ležiaca severne od Banskej Bystrice, je známa bohatou históriou. Najstaršia zmienka o obci pochádza z roku 1263 a nazývala sa Montana (možno jeden z amerických štátov sa inšpiroval). Vo veľkom sa tu ťažila medená ruda, v 16. storočí najviac na svete. Žiaľ, banská sláva ako sa začala, tak sa aj skončila. Bane definitívne zatvorili v roku 1888. Banícku minulosť dodnes pripomína budova klopačky a obrovská halda hlušiny, ktorú miestni volajú hálňa.
Po príchode do obce nás privítal miestny duchovný, ktorý nás stručne oboznámil s históriou obce. Potom naše kroky smerovali do goticko-renesančného chrámu Premenenia Pána. Ku kostolu vedie unikátne kryté schodisko - celkovo 162 schodov. Mnohí z nás neodolali pokušeniu zdolať ich, ale najmä starší si zvolili klasickú, ale dlhšiu cestu. V chráme sme si obzreli vzácny mobiliár, pozostávajúci z oltárov a organu. Históriu kostola nám opäť priblížil miestny kňaz. Upozornil nás na vzácny renesančný obraz Premenenia, ktorý je centrom hlavného oltára a ktorý pochádza z čias, keď chrám vlastnili evanjelici. Z tohto obdobia sú zachované i protestantské empory v tvare písmena U. Potom sme sa zúčastnili na sv. omši, ktorú pre nás celebroval vdp. Mgr. Ján Mališ. Bohoslužby som sprevádzal hrou a spevom na organe. Mimochodom, bola tam vynikajúca akustika. Organ bol ozajstný skvost, bol to 257-ročný barokový, nedávno zreštaurovaný organ, ktorý pochádza z dielne banskobystrického organára Martina Podkonického. Jeho zvuk bol úžasný.
Potom naše kroky smerovali na náučný chodník, ktorý je vytvorený po haldách v obci. Priznám sa, bol som netrpezlivý a zvedavý, ako bude chodník vyzerať a kto nás bude sprevádzať. Sprievodkyňa bola fantastická. Len sa to z nej tak sypalo. Ľudia z nej oči a uši nespustili. Zahrnula nás veľkým množstvom informácií a rôznych príhod, ktoré sa tu udiali. Dozvedel som sa, kto nám ju zaistil. Bol to synovec pána Stanislava Križana, syn jeho brata Rudolfa, ktorý tu má chatu a chcel pre svojich krajanov a rodákov niečo urobiť.
Na chodníku sme mali možnosť nazbierať si kamene, v ktorých sa nachádzali zvyšky medenej rudy. Videli sme viacero banských technických stavieb, ale viaceré boli v ruinách. Pohľad na ne bol i tak zaujímavý.
Zo Španej Doliny sme sa presunuli na Staré Hory, kde sme navštívili Studničku. Tu sme sa pri soche Panny Márie pomodlili a načerpali domov vodu. Takto plní dojmov sme sa vrátili domov. Každému môžem len odporúčať, že ak pôjde popri Bystrici, nech neobíde Španiu Dolinu. Stojí to za to.
| Mgr. Miroslav Slivka | [ hore ] |
Byť statočný bez podmienok a bez nádeje, iba to je pravé. Nádej zväzuje a ochromuje, odvádza od tvorby, ktorá je absurdná a nepredajná. Nečakať na nič, no tvoriť, myslieť, byť samým sebou napriek tomu, čo je. Ani nerušiť to, čo je, lež vziať ho do rúk a dať mu v pokore a dôstojnosti hodnotu a zmysel, nech by ono bolo akokoľvek záporné. Nie, nebojovať proti zlu (veď koľko zla už napáchal boj proti zlu!), ale pretvárať ho na dobro. Komu by napadlo bojovať proti hline a blatu, keď sa to ani nedá. No bojuje sa, pretože je to ľahšie ako tvorba.
Len málokomu je dané vziať do dlaní tú odporne slizkú hlinu a urobiť z nej krčah, vázu, sochu... Jeho bytie je preto statočné a autentické s dôrazom na akosť a vnútornú intenzitu. Túžba je vzdor. Dáva zmysel tomu, čo je, a z neho aj čerpá hodnotu: nič nepretvára, neopravuje, a teda ani nenúti, neznásilňuje; zhodnocuje to, čo má poruke.
Z hliny, dobre vyhnitej, teda dažďom zbavenej drobných častíc vápenca v hrnčiarskej dielni v Pukanci už stáročia tvarujú krčahy, mliečniky, pekáče, protvany, hrnce, sikáče, vajlingy, misky, taniere. Veď recept na výrobu keramiky je veľmi prostý: základné prvky vesmíru zem, voda a oheň sa alchymicky tajomne zlúčia.
Hlina sa pomelie, preoseje, vymiesi a vytočí na hrnčiarskom kruhu. A nech sa kruh otáča ako kedysi na deravom konskom zube alebo v oceľovom ložisku, nič sa na veci nemení: len ľudský, ľudský hmat dá rozptýlenej hline sústredený tvar, neopakovateľnú, jedinečnú formu, ktorej nedostatky, chyby a nepravidelnosti sa stávajú hodnotou nesériovej výroby, teda tvorby. Veď svet je širší než najväčšie zlo a vždy sa prihodí niekoľko správnych chýb i deformácií: nie je krčah deformáciou hliny?
Len jeden formálny nedostatok sa nepripúšťa: aby integrovaná jednota hmoty a tvaru mala trhlinu, ktorou už potom presiakne čokoľvek, a teda všetko - a osirená forma stratí význam. Preto je krčah človeku taký blízky, že navzájom sa k sebe priaznivo musia nakloniť. Nielenže má krčah ústie, pyštek, ucho, hrdlo, brucho a dno, ale vari aj dušu. Hrnčiari to vedia a takto perzonifikujú, nechajúc nádobu nápisom hovoriť: Len sa na mňa nehnevajte, často do mňa nalievajte.
Krčah hlinený v múdrej rovnováhe účasti a ľahostajnosti je aj čas. Bez krčahu by nebolo času a zároveň by času nemal kto protirečiť, rušiť ho, porážať. Veď aj ja som vlastne krčahom, čo sa krčí. Od krčahu sa odlišujem iným časom, čo každému inak plynie: knihe a stromu inak preteká, hline a vode a ohňu rozdielne, slovu: ako?
Zoznámenia či stretanie sa ľudí býva rôzne. Niekedy to býva na ulici, niekedy v obchode, v knižnici či na štadióne. Slovom, ľudia sa môžu stretnúť na ktoromkoľvek mieste a stretnutie môže byť veselé, príjemné, ale i boľavé.
Spomínam na priateľa Miroslava Harmana a na to, ako sme sa po prvýkrát stretli. Naše stretnutie vtedy nebolo osobné. Bolo to v roku 1993. Bolo leto a boli prázdniny. Užíval som si ich plným dúškom. Vtedajší pán farár, dnes už nebohý Milan Šamaj ma požiadal, či by som sa nemohol venovať ľuďom z Maďarska, čo prišli skúmať vzácne krídlové oltáre. Musel súrne niekam odísť. V poriadku. Otvoril som im kostol a oni vošli a začali pracovať. Ich práca trvala niekoľko hodín. Samozrejme, nechodili sme okolo len tak. Skúsili sme sa i dohovoriť. Začal som skúšať svoje jazykové znalosti. Ale hovorte s niekým o tom, o čom ste sa v škole vôbec neučili! Zabudol som poznamenať, že naša konverzácia prebiehala v nemeckom jazyku. Vtedy mi čosi napadlo: Čo keby som sa ich opýtal na „Turkovu hlavu“? Neviem, či sme sa dobre rozumeli alebo nie, ale viem, že som pochopil jedno: Turkova hlava je románskeho pôvodu! To bolo čosi pre mňa! Kamenná plastika staršia ako celý kostol?!
Dobre. Prešiel asi mesiac a v pukanskom týždenníku zvanom Pukanský klebetník, v 32. čísle bol úvodník pod názvom Úvaha, s podtitulom Pukanské strašidlá 2.
Autor v ňom písal: „Pod pukanskými hradbami sa vraj občas, keď je na nebi polmesiac, túla bezhlavý turecký veliteľ, ktorý si hľadá hlavu, čo mu ju Pukančania odťali počas hroznej noci pukanskej v roku 1640. Má ju vytesanú do kameňa a vsadenú vysoko na zadnom múre katolíckeho kostola. Keď ju nemôže dosiahnuť, sklamane odchádza, aby sa po čase zase objavil.“
Prečítal som si článok a hlavou mi začali víriť myšlienky typu: Kde ten človek
nabral Turka, veď to muselo byť dávno pred ich príchodom? Neuvedomil som si, že článok písal vážený človek, geológ, doktor. Ale vysvetľujte niečo pätnásťročnému chalanovi a vravte mu, že sa mýli!
Odvážil som sa a do nasledujúceho čísla som napísal článok: „Keď som si prečítal úvodný článok minulého Klebetníka, uvedomil som si, že musím poopraviť legendu o tureckom veliteľovi. Tá hlava, čo je vytesaná na vonkajšej strane svätyne rím.-kat. kostola, nemá nič spoločné s hroznou nocou pukanskou, ktorá sa udiala v roku 1640. Tá Turkova hlava, ako sa ľudovo nazýva, nevznikla okolo roku 1640, ale už tam vtedy bola vytesaná približne 300 rokov. To znamená, že Turkova hlava je románskeho pôvodu a je najstaršou kamennou pamiatkou v rím.-kat. kostole.“
Po napísaní svojho príspevku som čakal na odozvu, ale neprišla. Prešiel mesiac, druhý, tretí. Nastalo ticho, ticho pred slovnou búrkou. Prišla nečakane, keď som už nedúfal, že dostanem dajakú odpoveď. Prišla v l. čísle Pukanského klebetníka roku 1994: „V Pukanskom klebetníku č. 31 a 32 (1993) som popísal legendy, ktoré kolujú o pukanských strašidlách, okrem iného aj povesť o tzv. tureckej hlave, zamurovanej na zadnej stene katolíckeho kostola. Na tento príspevok reagoval v č. 33 pisateľ M. S., ktorý tvrdí, že turecká hlava je omnoho staršia ako turecké obdobie a je románskeho pôvodu. Súhlasím, že treba robiť rozdiel medzi peknou povesťou a historickými faktami. O tureckej hlave je známy iba jeden písomný prameň. V Súpise pamiatok na Slovensku II (Obzor 1968) sa na str. 582 spomína gotická plastika hlavy zamurovaná na zadnej strane sanktuária katolíckeho kostola. Nejde teda o románsku pamiatku. V tejto súvislosti sa naskytá i často diskutovaná otázka románskeho pôvodu tohto kostola. V budúcom čísle tomu venujeme viac priestoru. Teraz len ešte uvádzam, že pri prehliadke múrov staršej časti kostola, ale i ostatných častí, nemožno zistiť zvyšky staršieho muriva. Od úrovne pôdy ide o jednotný stavebný materiál - epiklastický vulkanický pieskovec. Ak teda stojí tento kostol na starších základoch, dali by sa objaviť iba archeologickým výskumom kopaním. Pokiaľ sa tak nestane, patria úvahy o románskych základoch do ríše legiend, ako je to aj v prípade tureckej hlavy. Prosím preto pisateľa M. S., aby, ak chce vyslovovať meritórne tvrdenia, uviedol druhýkrát i historické pramene alebo fakty na podporu svojich názorov.“
Vtedy po prečítaní som si povzdychol: Ej, ale mi ten dal! Veď som išiel s bubnom na zajace! No, ale nič, tak mi treba. Opäť ubehol určitý čas. Začiatkom jari sme ako mládež mali brigádu na farskom dvore. Bolo dosť zamračené. Pán farár musel súrne odísť. Po krátkej chvíli sa ktosi svižným krokom blížil k fare. Zakričal som, že pán farár sa vráti až o hodinu. Pán zaďakoval a chystal sa na odchod. Napadlo mi, že by som sa mal opýtať, kto hľadá duchovného. Predstavil sa mi ako Miroslav Harman, geológ. Studený pot mi vystúpil na čelo. Veď je to ten človek, proti ktorému som písal a ktorý mi to patrične aj s úrokmi vrátil. Veľmi opatrne som sa mu predstavil a povedal, že som ten a ten. On sa len usmial a krátko sme pohovorili. Strach zo mňa opadol, lebo som videl, že nemá záujem sa so mnou vadiť či biť, ale seriózne sa so mnou porozprávať. Pozval ma k sebe na návštevu. Keď som k nemu prišiel, porozprával som mu, že jeho chalupa na Ľajtni je rodný dom mojej mamy, že v blízkosti domu sa udiali v čase vojny viaceré nepríjemné udalosti, napríklad tragická smrť maminých starších súrodencov. Bol prekvapený, lebo o mnohých veciach vôbec nevedel.
Takto sa začali stretnutia dospievajúceho chlapca s dospelým rozhľadeným mužom, ktoré vyústili do vzájomného a pevného priateľstva.
| Mgr. Miroslav Slivka | [ hore ] |
V jeseni 1948 občania Pukanca založili Hospodárske strojové družstvo, do ktorého sa prihlasovali dobrovoľne. Pri vstupe do družstva zaplatili za jeden podiel sto Kčs. Niektorí členovia si kúpili aj viac podielov. Na zakladajúcej schôdzi boli zvolení títo funkcionári: Július Demicher, predseda, Daniel Bahna, podpredseda, Miroslav (Jaromír) Zamboj, tajomník a účtovník, Ján Kunic, člen, Michal Krbúšik, člen.
Po založení strojového družstva členovia zložili pôžičku na kúpu poľnohospodárskych strojov. Na jeden podiel bola stanovená pôžička vo výške päťsto Kčs. Z tejto investície bol kúpený strojový park: traktor Škoda, traktor Zetor 15, mláťačka, vlečky a ďalšie prívesné zariadenia. Hodnota strojov bola vyše pol milióna korún. Jesenné poľnohospodárske práce, hlavne orba, boli už robené s týmito poľnohospodárskymi mechanizmami. Oralo sa len pre členov strojového družstva. V zimnom období sa tieto stroje využívali na prepravu tovaru podľa objednávok členov.
Riaditeľstvo strojno-traktorovej stanice v Kalnej nad Hronom zriadilo v Devičanoch svoje stredisko. Do tohto strediska boli sústredené postupne všetky poľnohospodárske stroje, mláťačky, pluhy, sejačky od súkromníkov aj z našej obce.
| Spracovala Eva Blahová | [ hore ] |
Na Slovensku sa pestujú dva druhy moruší, vzácnejšia je moruša čierna (Morus nigra L., syn. M. trnaviensis DOM.), ľudovo nazývaná aj kyslá, viničná alebo stromová jahoda. Medzi záhradkármi vidieka je obľúbená pre svoje lahodné, šťavnaté sladkokyslé plody. Najbohatšou lokalitou na území Slovenska je katastrálne územie obce Pukanec.
Plody moruší sú vhodné na konzervovanie, mrazenie a nekvasené mušty. Moruše sú ľahko stráviteľné. Rimania im pripisovali dobré tráviace a antitoxické účinky.
V Pukanci sa už viac rokov vykupujú plody moruše. Tieto plody v zmrazenom stave užívajú pacienti chorí na leukémiu. Majú veľmi priaznivé účinky. Odvar zo sušených listov reguluje hladinu cukru v krvi, preto sa odporúča pri cukrovke a pri ochorení pankreasu.
Moruše vyžadujú hlinité až ílovité pôdy, niekedy i štrkovité, ak sú dobre zásobené živinami. Strom rodí v treťom až piatom roku, ak je vypestovaný vegetatívne. Semenáč rodí v desiatom až pätnástom roku.
Moruša čierna je vzácny strom zasluhujúci si ochranu a rozširovanie. Jej výrub by mal byť zakázaný.
„Ten prežije v zdraví leto, kto bude jesť moruše. Jedzte a chráňte moruše!“
Poradenstvo zadarmo u pestovateľa Stanislava Strošku, Štiavnická cesta 113, 935 05 Pukanec, tel. číslo 0902 326 697.
| Stanislav Stroška | [ hore ] |
Dobrý strom sa pozná podľa ovocia. Strom prinášajúci každoročne bohatú úrodu je vskutku požehnaním. No sú i stromy, ktoré akosi „zabudli“, aké je ich poslanie. Takto občas prirovnávame i ľudský život k stromu. Jeho ovocie, to sú vlastne skutky a činy, ktoré urobil.
Život nášho zosnulého Vladimíra Ciglana bol bohatý na ovocie. Všetci sme ho poznali ako človeka, ktorý sa neodťahoval od žiadnej práce. Rád pracoval a rád pomáhal. Dá sa povedať, že bol všestranne činný a popritom všetkom skromný. Nikdy sa nechválil tým, čo urobil. Všetko čo robil považoval za svoju úlohu, ktorú vždy chcel splniť na sto percent. Trvalo by veľmi dlho, keby sme chceli spomenúť všetko, čo vykonal.
Jeho doménou bola kultúra. Má veľkú zásluhu na vybudovaní závodného klubu Smrečinár pri vtedajšom podniku. Kvôli tomu podnikol viaceré cesty do Bratislavy a Nitry. Ako predseda závodného klubu bol dušou všetkých kultúrnych podujatí a tých bolo naozaj mnoho. Miestnym divadelníkom robil zvukára. Starší si pamätajú na akcie „Z“. Hádam ani jednu nevynechal a často býval aj ich spoluorganizátorom.
Keďže bol sčítaným človekom, nerobilo mu problém napísať a zostaviť obsiahle buletíny, vydávané pri príležitosti okrúhlych výročí založenia pukanského drevárskeho podniku. Zaujímal sa i o dianie v obci. Stal sa poslancom miestneho národného výboru. Túto úlohu vykonával tak, že jeho činnosť bola prínosom pre našu obec.
Veľmi rád chodieval do prírody. Spoznával jej krásy a tešil sa zo všetkého, čo v nej videl. Zaujímal sa i o históriu, históriu obce i o banskú históriu nášho mestečka. Spolu so svojim priateľmi poznávali staré banské diela. Viaceré i napriek nebezpečenstvu zosuvu navštívili.
Po odchode na zaslúžený dôchodok jeho aktivity neustali. Pracoval v miestnom klube dôchodcov. Kúpil si kameru a začal zaznamenávať všetky kultúrne akcie v obci. Takto nakrútil desiatky hodín cenného materiálu, ktorý zužitkoval a premietal v klube dôchodcov. I tu organizoval a pripravoval programy na Mikuláša, na Vianoce, na Fašiangy a podobne.
Nesmiem nespomenúť jeho pomoc priateľom pri stavbách domov. Túto pomoc vykonával nezištne. Keď začali vychádzať Pukanský klebetník a Pukanský spravodaj, nedalo mu a začal do nich prispievať zaujímavými článkami nielen z histórie obce.
Toto je naozaj stručný prierez činnosti vzácneho človeka, ktorý rád pracoval a pomáhal ľuďom. Ďakujem mu za všetko, čo urobil. Lúčim sa s ním ako poslanec obecného zastupiteľstva a ako predseda komisie kultúry, vzdelávania a športu. No lúčim sa s ním hlavne ako človek, ktorý ho veľmi dobre poznal a mal ho rád. Nech teda pokojne odpočíva a sníva svoj večný sen, po ktorom v čase choroby tak túžil.
Ovocie dozrelo a strom vyschol. Strom, na ktorom dozrelo veľa dobrého a zdravého ovocia.
Odpočívajte v pokoji, ujo Vlado!
| Mgr. Miroslav Slivka | [ hore ] |
60
Peter Beťko
Valéria Gajanová
Anna Luptáková
Mária Strošková
Ján Tököly
Božena Zabáková
65
Jozef Šebo
Verona Balážová
75
Helena Fídesová
Marta Kurincová
Terézia Valašíková
85
Katarína Hlôšková
Mária Michalovičová
Redakcia: Miestna knižnica, Námestie mieru 60, 935 05 Pukanec.
tel. 036/ 6393278. Registračné číslo: OÚ-5/93 |
| |
Municipal office of Pukanec, Nám. Mieru 11, Pukanec, tel.: +421 036 6393 529, +421 036 6393 108 |
|
|
|
