| |
|
|
 |
Ročník 2008
Číslo 6, November - December
Čo nejestvuje, môže niekedy pôsobiť skutočnejšie než bežné a známe veci, javy a frázy okolo. Ako posolstvo o radosti z bytia. Tie blížiace sa sviatočné dni sú o vzniku, príchode a narodení. Keď sa stane to, čo ešte nebolo, iba sa mohlo i nemuselo prihodiť, ako každá nová kniha, obraz, kompozícia.
Hovorí sa tomu aj zázrak, alebo dobrá zvesť.
Aj Vianoce sú pozvánka k stálej a trvalej radosti z príchodu a obnovovania. Nie slasť z jedla a drahých darčekov, ale z toho, že s niekým sme a niekto je kdesi pri nás ďaleko či blízko, prekračujúc hranice časopriestoru. Je to dobré oznámenie. Komunikácia, nie manipulácia. Treba to doložiť faktickou príhodou?
Raz na prvý sviatok vianočný mi vraví starček: Keď včera večer prišli vnuci z bohoslužieb, jeden sa začal kutrať medzi gramoplat-ňami, spustil gramofón, vraj toto sme počuli v kostole, podobalo sa to na dobrú zvesť. A pri štedrej večeri im znela Bachova Tokáta a fúga d mol.
Tá mladistvá hudba, plná sviežosti, čerstvoty, doterajšej nepočutosti, až dravosti, vyvažovaná po útočných náporoch pokojnejšími plochami, kde sa hromadí sila. Dielo nabité dramatickosťou, miestami veľmi prosté, no plné výbuchu, horľavé, vlastne nevhodné do nehy Svätvečera ako ho bežne chápeme. Lenže naozaj: tie tiché a nenápadné dni kedysi pred dvoma tisícročiami znamenajú kladnú explóziu a výbuch.
Na mnohých obrazoch a sochách starých majstrov na hudobných nástrojoch hrajú akési bytosti s krídlami, možno anjeli - tak zveme tie kladné siločiary, ktorí pískajú a trúbia aj nad betlehemskou stodolou. O Bohu mlčia, radšej mu pomáhajú, ako dokážu a vládzu, aby zlá energia neprevŕšila. A táto symbolika či alegória zrejme vôbec nie je od veci. V ľudovej kolektívnej pamäti sa hrajú a spievajú koledy a pastorále. Akoby sa sviatočnosť podobala na hudbu a hudba na svetlo. A možno je to to isté.
A: konštatuje:
1. Obecné zastupiteľstvo je uznášaniaschopné, z 9 poslancov sa na rokovaní zúčastnilo 9 poslancov.
B: berie na vedomie:
1. Kontrolu plnenia uznesenia z predchádzajúceho rokovania OZ.
2. Sľub poslanca Daniela Gunára ako náhradníka za odstúpeného poslanca Romana Kvasničáka v zmysle §51 zákona 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších zmien a doplnkov.
3. Prezentáciu Milana Hlôšku, fotografa o pripravovanej obrazovej publikácii o Pukanci v spolupráci so spisovateľom Andrejom Chudobom.
4. Výhradu Petra Firického a manželky Kataríny k uzneseniu OZ o nesúhlase s predajom pozemku vo vlastníctve obce Pukanec p.č. 1325, 1324/1,1328 s tým, že OZ trvalo na svojom pôvodnom uznesení.
5. Návrh pracovníčky oddelenia finančného a správy majetku Márie Hrubej na zmenu rozpočtu obce na rok 2008 tak, aby príjmová časť rozpočtu bola zvýšená o sumu 4 123 960 Sk a rozpočet bol schválený ako prebytkový z dôvodu, že tieto finančné prostriedky obec neplánuje použiť v roku 2008.
6. Návrh poslanca Jána Brnáka na zmenu rozpočtu obce na rok 2008 tak, aby príjmová časť rozpočtu bola zvýšená o sumu 4 123 960 Sk a výdavkovú časť tvoril mimorozpočtový účet s rovnakou sumou tak, aby bol rozpočet na rok 2008 vyrovnaný.
7. Stanovisko hlavného kontrolóra k návrhu viacročného rozpočtu obce Pukanec na roky 2009-2011 a návrhu rozpočtu obce Pukanec na rok 2009.
8. Návrh rozpočtu obce Pukanec na roky 2010 a 2011.
9. Návrh programového rozpočtu obce Pukanec na roky 2010 a 2011.
10. Návrh poslanca Rudolfa Čechu na zakúpenie a osadenie výstražných tabúľ Zákaz vstupu so psom, ktoré by sa umiestnili na verejné objekty obce.
C: schvaľuje:
1. Rozpočet obce Pukanec na rok 2009 s pripomienkami.
2. Programový rozpočet obce Pukanec na rok 2009 s pripomienkami.
3. Plány práce orgánov obce Pukanec na rok 2009, osobitne termíny rokovaní obecného zastupiteľstva takto: 19. február 2009, 24. apríl 2009, 18. jún 2009, 21. august 2009, 16. október 2009, 15. december 2009.
4. Všeobecne záväzné nariadenia obce Pukanec - zmeny v súvislosti s prepočtom poplatkov, daní a platieb na euro, s pripomienkam, takto:
VZN č. 1/2009 - o dani z nehnuteľností na území obce Pukanec
VZN č. 2/2009 - o dani za psa, dani za užívanie verejného priestranstva, dani za ubytovanie, dani za predajné automaty a dani za nevýherné hracie prístroje na území obce Pukanec
VZN č. 3/2009 - o miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady
VZN č. 4/2009 - o nakladaní s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi
VZN č. 5/2009 - o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach v obci Pukanec
VZN č. 6/2009 - o prevádzkovom poriadku pohrebiska a domu smútku
VZN č. 7/2009 o podmienkach prideľovania nájomných bytov vo vlastníctve obce Pukanec
VZN č. 8/2009 - o podmienkach poskytovania jednorazových peňažných dávok, príspevku na spoločné stravovanie dôchodcov a poskytovanie sociálnych pôžičiek
VZN č. 9/2009 - zásad o spôsobe určenia úhrady, výške úhrady a spôsobe platenia úhrady za opatrovateľskú službu
VZN č. 10/2009 o udržiavaní čistoty a o údržbe verejnej zelene na území obce Pukanec
VZN č. 11/2009 - o dotáciách z rozpočtu obce
VZN č. 12/2009 o chove, vodení a držaní psov na území obce Pukanec
Dňom nadobudnutia účinnosti týchto všeobecne záväzných nariadení sa zrušujú všetky predošlé VZN.
5. Zásady nakladania s finančnými prostriedkami obce Pukanec s pripomienkami. Prvá hlava, §5 Použitie rozpočtových prostriedkov, odst. 5 je správne znenie vety: V ojedinelých a naliehavých prípadoch môže starosta bez súhlasu obecného zastupiteľstva použiť finančné prostriedky v jednotlivom prípade do výšky l % z celkových rozpočtovaných výdavkov bežného roka.
6. Zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce Pukanec.
7. Zásady rozpočtového hospodárenia rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií založených obcou Pukanec, s pripomienkami.
8. Úpravu rozpočtu za rok 2008 č. 3 takto:
Príjmová časť:
- rozpočtové opatrenie č. 83/2008 Krajský školský úrad v Nitre, zníženie dotácie na prenesené kompetencie o 41 000 Sk (1 360,9507 €)
- rozpočtové opatrenie č. 86/2008 Krajský školský úrad v Nitre, poskytnutie účelových finančných prostriedkov pre deti, ktoré majú jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky v sume 31 000 Sk (1 029,0115 €)
- príjmy za prenájom poľovného revíru v sume 4 123 960 Sk (136 890,39 €)
Výdavková časť:
- zníženie preneseného transferu na prenesené kompetencie ZŠ o sumu 41000 Sk (l360,9507 €) v zmysle rozpočtových opatrení KŠÚNR č. 83/2008
- zvýšenie výdavkovej časti MS (bežné výdavky) o sumu 31 000 Sk (1 029,0115 €) v zmysle rozpočtových opatrení KŠÚNR č. 86/2008
9. Prevod majetku verejného osvetlenia z Obecného podniku služieb do majetku obce Pukanec k 1.12.2008 s tým, že správa a obhospodarovanie objektu zostáva v Obecnom podniku služieb. Ide o tento majetok:
1. Verejné osvetlenie Pukanec - inv. č. 400001 v celkovej obstarávacej hodnote 321 971 Sk (10 687,48 €), zostatková účtovná hodnota k 30.11.2008 174 525 Sk (5 793,17 €), zostatková daňová hodnota k 30.11.2008 167 148 Sk (5548,30 €).
2. Verejné osvetlenie Majere inv. č. 400002 v celkovej obstarávacej hodnote 154 796 Sk (5138,29 €), zostatková účtovná hodnota k 30.11.2008 83 900 Sk (2 784,97 €), zostatková daňová hodnota k 30.11.2008 80 358 Sk (2 667,40 €).
3. Verejné osvetlenie rekonštrukcia časť Pukanec - inv. č. 500031 v celkovej obstarávacej cene 744 734,85 Sk (24 720,67 €),zaradené do užívania 1.11.1997, zostatková účtovná cena k 30.11.2008 452 536,85 (15 021,47 €), zostatková daňová hodnota k 30.11.2008 432 064,85 Sk (14 341,93 €).
10. Prevod vlastných príjmov Základnej školy Pukanec vo výške 62 144,- Sk (2 062,8029 €).
11. Návrh plánu kontrolnej činnosti hlavného kontrolóra obce Pukanec na rok 2009.
12. Vrátenie budovy plynovej kotolne a technologického zariadenia z majetku Obecného podniku služieb do majetku obce Pukanec k 31.12.2008. Podnikateľskú činnosť bude naďalej vykonávať spoločnosť Thermospol s.r.o. Ide o tento majetok:
1. V k.ú. Pukanec, LV č. 1650, p. č. 1796 zastavaná plocha 189 m˛ - budova plynovej kotolne s. č. 779 inv. č. 500032 v celkovej obstarávacej hodnote 1 640 400 Sk (54451,30 €), zostatková účtovná hodnota k 31.12.2008 1 035 092 Sk (34 358,76 €), zostatková daňová hodnota k 31.12.2008 958 880 Sk (31 828,98 €). Pozemok kotolne - inv. č. 600003 v celkovej obstarávacej cene 13 230 Sk (439,16 €), neodpisovaný.
2. Technológia kotolne inv. č. 500033 v celkovej obstarávacej hodnote 3 033 800 Sk (100 703,71€), zostatková účtovná hodnota k 31.12.2008 696 753 Sk (23 127,96 €), zostatková daňová hodnota k 31.12.2008 565 292 Sk (18 764,26 €).
13. Odpredaj budovy plynovej kotolne a technologického zariadenia vo vlastníctve obce Pukanec spoločnosti Thermospol s.r.o., podkladom na vypracovanie kúpnopredajnej zmluvy budú znalecké posudky k budove kotolne a technologického zariadenia.
14. Prenájom budovy plynovej kotolne a technologického zariadenia obcou Pukanec spoločnosti Thermospol s.r.o. od 1. 2009 do doby nadobudnutia platnosti kúpnopredajnej zmluvy a zápisom vkladu do správy katastra nehnuteľností. Výška nájmu bola stanovená na 340 000 Sk/rok, (11 285,932 €/rok).
15. Novostavba 18 BJ - nájomné byty Pukanec
lA/. Financovanie stavby:
VLASTNÁ STAVBA
celkový RN vlastnej stavby max. 895 143,67 €
z toho: dotácia - 25 % max. 223 780 €
úver zo ŠFRB - 75 % max. 671 350 €
vlastné zdroje - max. 13,67 €
Vybudovanie technickej vybavenosti k nájomnému bytovému domu, vybudovanie všetkých ostatných objektov TV z vlastných zdrojov.
16. Novostavba 6 BJ - nájomné byty Pukanec
lA/. Financovanie stavby:
VLASTNÁ STAVBA
celkový RN vlastnej stavby max. 101 719,68 €
z toho:
dotácia - 80% max. 81 370 €
úver zo ŠFRB - 20% max. 20 340 €
vlastné zdroje max. 9,68 €
Spolufinancovanie formou dotácie na vybudovanie technickej vybavenosti k nájomnému bytovému domu celkový náklad: max. 23 606 €
spolufinancovanie ministerstva: max. 16 524 €
vlastné zdroje: max. 7 082 €
17. Ručenie nehnuteľnosťou Základnej školy Pukanec, Materskej školy Pukanec a Šatne TJ Tatran Pukanec pre čerpanie úveru zo Štátneho fondu rozvoja bývania i pre výstavbu 18 - BJ a 6 - BJ v Pukanci.
18. Doplnenie komisie výstavby a životného prostredia o člena komisie - Daniel Gunár, Pukanec, Záhradná 7.
D: súhlasí:
1. So zapojením obce do výzvy Ministerstva hospodárstva SR na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok Opatrenie 2.2 Budovanie a modernizácia verejného osvetlenia pre mestá a obce.
E: nesúhlasí:
1. So žiadosťou Františka Siekelu, Jilemnického 563/7, Žiar nad Hronom o znovuprehodnotenie predajnej ceny za nehnuteľnosť vedenú na LV č. l, p. č. 368, budova starého kina ako i so zmenou účelu užívania nehnuteľnosti na bývanie.
F: osvedčuje:
1. V zmysle §51 ods. 2 zákona SNR Č. 346/1990 Zb., že náhradník vo volebnom obvode č. 1 Daniel Gunár, nar. 10.1. 1960, bytom Pukanec, Záhradná 7 sa stal dňom 5.12.2008 poslancom Obecného zastupiteľstva v Pukanci.
G: odporúča:
1. Starostke obce v zmysle návrhu poslanca Petra Klinku zvolať do konca októbra príslušného roka rozpočtovú komisiu na prípravu rozpočtu obce Pukanec.
2. Starostke obce zabezpečiť všetky náležitosti týkajúce sa podania žiadosti o nenávratný finančný príspevok na MH SR Opatrenie 2.2. Budovanie a modernizácia verejného osvetlenia pre mestá a obce.
H: ruší:
l. Uznesenie obecného zastupiteľstva č.13/2008-0Z písmeno C, bod 7, z 29.10.2008
2. Dodatok č. 2 k VZN č. 3/2001 zásad o prevode vlastníctva bytov a bezúročného splácania ceny bytu a pozemku.
CH: ukladá:
1. Zistiť možnosť a spôsob tvorby mimorozpočtového účtu v súvislosti s návrhom na zmenu rozpočtu obce Pukanec na rok 2008 o sumu 4 123 960 tak, ako znel návrh poslanca Jána Brnáka
Termín: ihneď, zodpovedná: Mária Hrubá, pracovníčka ekonomického oddelenia a Ing. Katarína Rosinská, hlavná kontrolórka obce
2. Obecnému podniku služieb kúpiť výstražné tabule Zákaz vstupu so psom a osadiť na verejné objekty obce. Zároveň zabezpečiť označenie ulice Partizánska cesta.
Termín: 30.1. 2009, zodpovedná: Miroslava Hruškovičová, štatutár OPS
Hoci sa v nedeľu 7. decembra pohybovali teploty len okolo nuly, popoludní pukanské námestie ožilo čulým ruchom. To obyvatelia Pukanca, najmä deti - tie mladšie v sprievode rodičov - prišli privítať patróna nášho mesta svätého Mikuláša. Čakanie si krátili nakupovaním na Mikulášskom jarmoku. Ponuka bola pestrá. Okrem tradičných medovníčkov si mohli kúpiť aj iné dobroty: štrúdle, veterníky, vianočné oblátky sladké aj slané, pagáče, plnené pagáče a niekoľko druhov medu. Na zohriatie ponúkali punč, varené víno a pre deti horúci čaj. Deti z materskej školy, zo základnej školy a skauti predávali vianočné ozdoby a drobné šperky vlastnej výroby.
Keďže po snehu nebolo ani chýru ani slychu, musel Mikuláš prísť pešo. Veľký kôš plný sladkostí mu pomáhali priniesť dvaja anjelikovia a nezbedný čert. Na námestí ich v mene všetkých prítomných detí aj dospelých privítal Peter Klinko. Potom Mikuláš rozdal deťom balíčky so sladkosťami. Tie smelšie mu zaspievali pesničku alebo zarecitovali básničku. Na záver svojej návštevy Mikuláš čarovnou berlou rozsvietil vianočný stromček a svetelnú výzdobu na námestí.
Po krátkej prestávke sa časť prítomných presunula do rímsko-katolíckeho kostola, kde sa uskutočnil vianočný koncert speváckeho zboru BELCANTO zo Senca. V priestoroch chrámu ich privítal katolícky pán farár Mgr. Ján Mališ. Potom sa už pod gotickými klenbami niesli tóny vážnej hudby. Účinkujúci sa s pukanským publikom rozlúčili piesňou Tichá noc, ktorú zaspievali pri zhasnutých svetlách. Na záver im starostka obce poďakovala za umelecký zážitok a vedúcej súboru Mgr. Art. Ruttkajovej odovzdala kyticu kvetov. A Mikuláš všetkých členov súboru obdaroval sladkým balíčkom.
Je však smutné, že len málo Pukančanov prejavilo záujem o tento hodnotný koncert a kostol zíval prázdnotou.
V nedeľu 30. novembra 2008 v popoludňajších hodinách sa v slávnostnej atmosfére stretli dôchodcovia, jubilanti, ktorí v roku 2008 oslávili 70, 75, 80, 85, 90 a viac rokov.
Stretnutie sa uskutočnilo v jedálni Základnej školy v Pukanci. Po srdečnom privítaní a príhovore starostky obce Jany Bahnovej sa dôchodcovia potešili z vystúpenia detí z materskej školy aj zo základnej školy. Jubilantov a všetkých hostí pozdravila vystúpením aj spevácka a dramatická skupina Bazalička.
Zvlášť príjemnú atmosféru vyvolalo vystúpenie ľudovej hudby pod vedením Dušana Bohuša z Hronseku. Pri speve známych ľudových piesní pookrialo srdce prítomných a hudobníci z Hronseku pridávali ďalšiu a ďalšiu pieseň.
Jubilantom sa prihovorila svojou tvorbou pani Zlatica Ľalková a básňou pani Zuzana Pondelová, ktorú uverejňujeme.
Ako deň za dňom sa míňajú,
tak nám i rôčky pribúdajú.
Nejako rýchlo letí ten čas,
už nám postriebril nejeden vlas.
Ubehlo detstvo, skončili sme školy,
prežili sme mladosť, založili si rodiny,
vychovali potomkov a naše malebné mestečko
ležiace pod bájnym Sitnom
na okraji banskoštiavnických vrchov
je nám už mnoho rokov domovom.
Máme byť na čo hrdí, veď pochádzame z bývalého
slobodného banského kráľovského mesta.
Patríme do veľkej rodiny Pukančanov,
žijeme v malebnej kotline, oáze ticha,
ovocných stromov, záhrad a viníc
i pivníc, bohatých na kvalitné vínko,
ktoré i naďalej slúži na dobrú náladu,
všetkým na zdravie a na uctenie si hostí.
Dožili sme sa zrelého veku,
za to vyslovme Pánu Bohu vďaku!
Veselá myseľ, smiech v oku,
to je záruka dlhého veku.
Nebyť osamelí, chodiť medzi ľudí,
to i starších ľudí k životu prebudí.
Keď doznievajú posledné jesenné dni, na každého z nás sa tlačí myšlienka na príchod vianočných sviatkov, s ktorými si neodmysliteľne spájame kupovanie darov od tých najlacnejších až po tie najdrahšie. Dobrý dar však nemusí byť drahý, môže to byť výrobok našich rúk. Vtedy môžeme naozaj vravieť, že náš dar je osobný a originálny.
Vianociam často pripisujeme prívlastok rodinných sviatkov. Vskutku je to tak. Počas nich sme k sebe ohľaduplnejší, lepší a milší. Keď je niekto odcestovaný, snaží sa prísť domov, aby mohol stráviť sviatky v rodinnom kruhu. Je to krásne a tak to má byť. Lenže rok má dlhých 365 dní. Počas nich sa udeje v každej rodine toľko udalostí, že by bol z toho i námet na román. Sú to udalosti radostné - narodenie dieťaťa, krstiny, svadby, promócie, narodeniny, meniny.
Ibaže ruka v ruke s tými príjemnými prichádzajú i horšie. Ich vrcholom je návšteva „dámy s kosou“. Ona vytrhne z rodinného kruhu človeka, vytrhne ho z konkrétnej domácnosti. Počas roka to ako-tak prežijeme, ale keď začneme chystať štedrovečerný stôl, zrazu si uvedomíme, že pri ňom ktosi chýba, ktosi, kto tu ešte vlani bol, ale dnes... Dnes je tu prázdne miesto. Áno, na jednej strane vidíme rozžiarené detské oči a na druhej strane smutná spomienka na mamu, otca, starkú, starkého, ktorí tu ešte vlani boli. Ach, ako by sme sa dnes potešili, keby sa za dvermi ozvali známe kroky a začuli by sme známy hlas. Lenže realita života je iná. Zostáva nám len spomínať na všetko dobré, čo sme spolu prežili.
Tak, ako sú prázdne miesta pri štedrovečerných stoloch, zostávajú prázdne miesta i v našich chrámoch, keď z nich navždy odídu ľudia, ktorí tam roky, ba desaťročia sedávali. Takto pred krátkym časom odišla i teta Katarína Blahová, ktorá veľmi rada spievala. Z vianočných obľubovala najmä staré piesne z takzvaného „štiavnického spevníka“. Boli to najmä K Ježiškovi miláčkovi, Sem verní kresťania pospiechajte, Vstávajte pastieri. Sú to piesne, ktoré sa nedostali do jednotného katolíckeho spevníka, ktorý vznikol v roku 1937. Tieto piesne ma ona naučila, a keď som ich spieval zväčša sólovo, vždy sa s radosťou ku mne pripojila. Tohtoročné sviatky však jej hlas už nezaznie. Bude chýbať, pretože zachovať si dobrý zvučný hlas i po deväťdesiatke sa podarí málokomu.
Vianoce sú teda naozaj sviatky rozdielne, pretože sa v nich spája radosť i žiaľ a veselosť i smútok. Je na každom z nás, ako sa k nim postavíme a ako ich budeme prežívať. Nezabúdajme však na jedno. Naši blízki sú stále s nami, pretože ich nosíme vo svojom srdci.
| Mgr. Miroslav Slivka | [ hore ] |
Rok 2008 bol pre folklórnu skupinu Vajrab veľmi plodný, no zároveň aj rušný, plný akcií a poctivej tvrdej práce všetkých členov.
V predchádzajúcom roku skupinu postretli nečakané (nezvratné) udalosti, ktoré v jej účinkovaní priniesli zmeny a nasmerovali ju inak. Skupina začínala na konci tohto obdobia s novými pravidlami a v nových podmienkach, pretože ju (z našich radov) opustili vedúci skupiny.
Oddaní členovia skupiny sa napriek týmto nečakaným udalostiam stretávali naďalej a s ešte väčšou oddanosťou si začali budovať ďalšie účinkovanie vo folklóre. Dôležitým prvým krokom bolo stretnutie na členskej schôdzi, kde sa (s radosťou) zvolili noví vedúci: vedúca skupiny, tanca a krojárka: Mgr. Zuzana Kalmanová, zástupkyňa vedúcej a pokladníčka: Mgr. Katarína Ďurečková, scenárista: Peter Klinko, technické zabezpečenie (kamera, fotodokumentácia, kronika): Ján Brnák, konferans, hovorené slovo: Peter Frank st., vedúca spevu: Erika Michalovičová.
S novým nástupom vedenia sa na začiatku roka 2008 rozšírila aj skupina o nových členov, bez rozdielu či mladí alebo starší, či tanečník, divadelník alebo spevák. Dnes má Vajrab 27 členov: Ing. Janka Barteková, Ján Brnák, Barborka Cíchová, Andrej Ďurečka, Ján Ďurečka, Vlado Ďurečka, Ing. Katarína Ďurečková, Janka Ďuricová, Lucia Ďuricová, Zuzana Ďuricová, Andrej Frank, Peter Frank ml., Peter Frank st., Mária Herková, Milan Kalman, Mgr. Zuzka Kalmanová, Peter Klinko, Erika Michalovičová, Katarína Morvayová, Martin Mráz, Jozef Prilinský, Peter Schvarc, Štefan Szabo, Alexandra Verešová, Vladimír Weinciller, Martina Weincillerová, Janka Záhorcová.
Rozdelenie podľa činnosti: tanečníci: Janka Barteková, Barborka Cíchová, Andrej Ďurečka, Ján Ďurečka, Vlado Ďurečka, Ing. Katarína Ďurečková, Janka Ďuricová, Lucia Ďuricová, Zuzana Ďuricová, Andrej Frank, Peter Frank ml., Peter Frank st., Milan Kalman, Mgr. Zuzka Kalmanová, Katarína Morvayová, Martin Mráz, Jozef Prilinský, Alexandra Verešová, Vladimír Weinciller, Martina Weincillerová, Janka Záhorcová, speváci: Ján Brnák, Peter Frank st., Erika Michalovičová, Štefan Szabo, divadelné stvárnenie: Marka Herková, Peter Frank st., scenárista: Peter Klinko, Peter Frank st., ukážka hrnčiarskeho remesla: Peter Schvarc.
Prezentovanie a tvrdá práca sa odzrkadlila v 24 vystúpeniach a účinkovaniach v priebehu celého roka, obohatených o: živý spev, divadelné scénky Marky Herkovej a Zuzky Kalmanovej, hovorené slovo v podaní Petra Franka st., scénické stvárnenie pesničiek Peter Frank ml., Jožko Prilinský, Štefan Szabo, sólo spev Andreja Franka, Eriky Michalovičovej, ukážku hrnčiarskeho remesla Petra Schvarca, scenár v podaní Petra Klinka, žartovné scénky (cigánsky tanec) Kataríny Morvayovej, Vlada a Jana Ďurečkovcov.
Vystúpenia a účinkovania počas celého roka 2008:
1. 4. februára Dudince, hotel Diamant
2. 8. februára Dudince, hotel Prameň
3. 29. februára Dudince, hotel Prameň
4. 23. marca Dudince, hotel Prameň
5. ll. apríla Dudince, hotel Prameň
6. 30. apríla Pukanec, stavanie mája
7. ll. mája Pečenice
8. 19. mája Dudince, hotel Diamant
9. 24. mája Sebechleby
10. 25. mája Pukanec, Sv. Urban
ll. 6. júna Dudince, hotel Prameň
12. 14. júna Jur nad Hronom
13. 2l. júna Sv. Anton
14. 5. júla Pukanec, Pukanské remeselnícke trhy
15. 23. augusta Hrušov, Vitajte v Hrušove
16. 29. augusta Dudince, hotel Prameň
17. 6. septembra Bátovce, Susedia susedom
18. 14. septembra Domadice
19. 20. septembra Krupina, Dni Krupiny
20. 26. septembra Dudince, hotel Prameň
21. 5. októbra Pukanec, Poďakovanie za úrodu
22. 14. novembra Dudince, hotel Prameň
23. 28. novembra Dudince, hotel Prameň
24. 12. decembra Dudince, hotel Prameň
Práca skupiny je tímová, čiže všetkých členov a zároveň každého jednotlivca. Všetci si zaslúžia veľkú pochvalu, vďaku a obdiv. Aby ďakovania nebolo málo, skupina sa snaží vysloviť vďačnosť Obecnému úradu Pukanec za poskytovanie finančných prostriedkov na fungovanie a činnosť, za poskytovanie priestorov na nácviky, za príjemnú ústretovosť a ochotu vyhovieť potrebám skupiny.
V nasledujúcom prehľade uvádzame zhrnutie príjmov a výdavkov za celý rok 2008. Príjmy a výdavky peňažných prostriedkov z účtu FS sa použili na fungovanie a činnosť skupiny. Všetky príjmy, ktoré skupina prijala v roku 2008 z účtu FS VAJRAB pod obcou boli vynaložené na vyúčtovanie cestovných nákladov podľa vzdialenosti miesta účinkovania a hudby v podaní Somsiho a Kaššajovej. Výdavky predstavujú finančné prostriedky, ktoré boli vložené na účet FS. Dotácia finančných prostriedkov z účtu FS VAJRAB pod Obcou Pukanec
1. 4.2.2008 výdavky 3000 Sk
2. 8.2.2008 príjmy 1200 Sk
3. 24.6.2008 príjmy 3500 Sk
4. 22.8.2008 príjmy 8000 Sk
5. 3.10.2008 príjmy 2700 Sk
Zostatok 12 400 Sk bol použitý na vyplatenie cestovných náhrad a hudby Ľubomírovi Somsimu a Kaššajovej.
Dotácia obce spočíva v poskytnutí financií z rozpočtu obce na kultúru v hodnote 30 tisíc korún, ktoré skupina využila na nákup materiálu, čiže čiernej látky na pánske kroje. S pomocou Boženy Kalmanovej skupina získala päť pánskych krojov, ktoré bolo potrebné ušiť pre účinkovanie nových členov. Biele plátno na pánske aj dámske košele skupina získala darom od dobrých ľudí ako aj čierne klobúky a obaly na kroje, krčiažky a tak ďalej. Na prelome roka 2007/2008 vedúca skupiny Zuzka Kalmanová zadovážila dievčenské kroje od starých babičiek, preto ich nebolo potrebné šiť. S nástupom nových členov sa objednali troje ženské a troje mužské nové čižmy, ktoré predstavujú nemalú hodnotu. Bez pomoci obce, za čo jej srdečne ďakujeme, by si skupina nemohla vlastné čižmy zadovážiť.
Dotácia Obce Pukanec od 1. januára do 31. decembra 2008
1. Dotácia obce príjem 30 000 Sk
2. Nákup čižiem výdavky 24 000 Sk
3. Nákup látky výdavky 2380 Sk
4. Nákup látky a podšívky výdavky 3620 Sk
V ďalšom roku skupina plánuje kúpiť filkaše a rôzne predmety a materiály potrebné pre rozrastajúcu sa skupinu a jej ďalšie účinkovanie.
Cieľom skupiny v budúcom roku 2009 je zozbierať a zhudobniť staré pukanské piesne, oživiť ich starnúce čaro, vytvoriť a oživiť k nim tance a kultúru.
Na záver sa chceme prihovoriť všetkým občanom Pukanca a popriať im príjemné zážitky s folklórnou skupinou Vajrab a veselé sviatky a šťastný nový rok tradičným pukanským vinšom. Lebo Pukančan je ten, kto si ctí a šíri svoju národnú kultúru.
Vinšujen ván tieto slávne sviatke,
Krista Pána narodenia,
aby ván dal Pán Boh zdravia, šťastia,
hojnô Božskô požehnania
nie len na tento rok,
ale aj na viac rokov,
aby ste sa mohli s Kriston Pánon raduvať,
anjelskú pieseň prespevuvať:
Chvála Bohu na výsostiach
a na zemi pokoj ľuďon dobrej vôli.
To ván zo srdca prajen a vinšujen.
Pochválení buď Ježiš Kristus.
Tento príspevok je zaujímavý. Aby ho ktosi nepochopil zle, že nebodaj som propagátorom fajčenia, musím všetko uviesť na správnu mieru. Väčšina z nás poznala Dr. Miroslava Harmana, geológa, ktorý prebýval v našom mestečku. Mal rád všetkých ľudí a rád im aj pomáhal. Ako každý človek i on mal svoje koníčky. Jeho koníčkom boli fajky. Žiaľ, už sa nedozviem, kedy sa k nim po prvýkrát dostal. Mal zaujímavú zbierku, ktorú po jeho smrti jeho syn Ján plánuje umiestniť v múzeu. Je to chvályhodný čin, ktorý by mal nasledovať nejeden syn či dcéra, ktorí zdedia čosi zaujímavé a vzácne po svojom rodičovi.
V Mirkovej hlave už dávno skrsla myšlienka napísať knihu o fajkách. Obrazové monografie o nich sú známe, ale poznať históriu fajky je vec, s ktorou sa človek len tak nestretne. Zákerná choroba, ktorá vstúpila do jeho života nečakane, nedovolila autorovi svoje knižné dielo dokončiť. Na to sa podujal jeho priateľ z Banskej Štiavnice profesor Jozef Šteffek, vedec a vysokoškolský pedagóg.
Keď som niekde čosi objavil o fajkách, hneď som mu to priniesol. Boli to viaceré informácie o výrobcoch fajok alebo o fajkách všeobecne. Dokonca som preňho objavil tri piesne o fajkách. Vidieť tú radosť v jeho očiach!
Publikáciu vydalo známe regionálne vydavateľstvo SBPRESS v Tlmačoch, ktorému šéfuje PhDr. Monika Nemčeková. Spod jej rúk už vyšlo viacero zaujímavých kníh, ktoré si našli cestu k čitateľovi.
Kniha je rozdelená na viacero zaujímavých kapitol, kde sa záujemca dozvie, či bola skôr fajka alebo tabak, o hlinených a naj-starších fajkách z nášho územia, ďalej prináša informácie o tureckých a maďarských fajkách, porcelánových, vodných, méršaumkách, kalumetoch, drevených fajkách... Zaujímavé sú kapitoly o nadobúdaní fajok, o osobnom vzťahu k nim, fajka a žena, o kuriozitách, zbierkach a kluboch, všetko kapitoly prinášajúce cenné informácie i úsmevné príhody.
Centrom slovenských fajkárskych dielní bola Banská Štiavnica. Historický exkurz po nej urobil profesor Šteffek.
Malý, ale dôležitý doplnok napísal Ján Brnák o poslednom pukanskom fajkárovi Jánovi Kollárikovi.
Kniha sa dá prečítať doslova na jeden dúšok. Myslím si, že by bola vhodným darčekom pod vianočný stromček, veď predsa Vianoce sa nezadržateľne rýchlo blížia. Alebo len tak, urobiť komusi radosť knihou. Veď ju napísal človek, ktorý mal všetkých tak rád.
| Mgr. Miroslav Slivka | [ hore ] |
Poľnohospodárske združenia v roku 1949
Vo vedení Hospodársko-strojového družstva nenastali nijaké zmeny. Jarné poľnohospodárske práce pre členov sa robili na traktoroch, ktoré družstvo kúpilo v minulom roku. Ich hlavnou pracovnou náplňou bola orba, žatva a mlatba. Nečlenom pri poľnohospodárskych prácach pomáhala Strojno-traktorová stanica v Devičanoch. Hospodársko-strojové družstvo začalo stavať slepačiu farmu. V tomto roku postavili dva kuríny s kapacitou 250 kusov. Ďalšou stavbou bola umelá liaheň kurčiat, no v tomto roku ešte nebola vybavená potrebným zariadením a kur-čatá zatiaľ kupovali. Ďalšou novou poľnohospodárskou činnosťou bolo založenie štepnice na pestovanie ovocných stromčekov.
Vznikol pokus založiť jednotné roľnícke družstvo. Komunistická strana, Krajský národný výbor, Okresný národný výbor, Rada miestneho národného výboru presviedčali poľnohospodárov a majiteľov pozemkov v obci o výhodách spoločného hospodárenia. Bol zostavený prípravný výbor pre založenie Jednotného roľníckeho družstva v Pukanci v tomto zložení: predseda Daniel Bahna, členovia Ján Greguš, Katarína Hrúzová, Michal Krbúšik, Daniel Plavec, Ján Kunic, Jaromír Zamboj. Obyvateľov presviedčali verejnými prednáškami, návštevami v rodinách i pohovormi s jednotlivcami. V roku 1949 sa pre malý počet záujemcov jednotné roľnícke družstvo v Pukanci založiť nepodarilo.
Narodil sa Kristus v Betléme, položený v jasliach na slame. Ej, slama, slama premilá, vzácnejšia nikdys' nebola.
Kto by nepoznal prvú slohu starej vianočnej piesne - koledy? Sprítomňuje sa tu historická udalosť narodenia Ježiša Krista v judskom meste Betleheme. Do tohto mesta každoročne prúdia davy turistov, no predovšetkým pútnikov, aby navštívili miesto v chráme Narodenia, kde strieborná hviezda s latinským textom označuje miesto zrodu Ježiša. To je Betlehem - mesto a píše sa s veľkým začiatočným písmenom. Ja však chcem upozorniť na betlehem s malým b, a nie je to chyba.
Prví kresťania si viac pripomínali umučenie, smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Počas dlhých storočí viacerí pociťovali potrebu osláviť narodenie dieťaťa - Božieho dieťaťa. Ako prvý prišiel so zaujímavým nápadom sv. František z Asisi. V roku 1223 dal nad mestom Geccia upraviť malú jaskyňu v lese. Dal sem doniesť drevené jasle naplnené slamou. K nim priviedol vola a osla. Nakoniec tu dal postaviť drevený oltár, pri ktorom sa o polnoci konala slávnostná bohoslužba.
František je známy najmä tým, že založil rehoľu františkánov. Teda rozšírenie a hlavne spopularizovanie kultu jasličiek majú na svedomí oni. Jasličky s Ježiškom, Mária, Jozef, anjel, pastieri, králi... Tieto postavičky začali vytvárať betlehem - malý výrez z kultúrnych dejín ľudstva.
V období gotiky začali u nás vznikať prvé betlehemy. Tento čas dôstojne reprezentuje veľký gotický betlehem - oltár Narodenia v chráme sv. Egídia v Bardejove a gotické sochy skoro v životnej veľkosti v chráme sv. Jakuba v Levoči, ktoré v stredoveku používali ako súčasť vianočných hier - mystérií. Sochy neskôr v období baroka pojali do barokového rámu a tak vznikol goticko-barokový oltár.
Stavanie betlehemov sa rozšírilo po celej Európe. Dostávajú sa aj do domovov bohatých mešťanov. Panovník Jozef II., ktorý bol známy mnohými reformami, napríklad tolerančným patentom, v jednej z nich vyhlásil, že je nedôstojné stavať betlehemy v chrámoch. Tento symbol Vianoc bol však taký silný, že ľud si sám začal vytvárať jasličky s postavami. Na našom území vznikli dve veľké ľudové rezbárske centrá: v okolí Banskej Štiavnice a Novej Bane.
Od 19. storočia sa dalo bežne kúpiť na trhoch tento najstarší symbol Vianoc. A materiál, z ktorého boli vyrobené? Bolo to predovšetkým drevo, papier, plech, hlina, sadra, šúpolie.
Súčasnosť sa prezentuje budovaním betlehemov obrovských rozmerov. Najznámejší z nich je v mariánskom pútnickom mieste v Rajeckej Lesnej Frívalde. Blízka Banská Štiavnica vytvára takzvaný „štiavnický“ betlehem, v ktorom okrem základných postáv sú známe štiavnické zaujímavosti.
Betlehem kostola sv. Mikuláša v Pukanci má tiež svoju históriu, ktorá je síce v pomere k stavbe chrámu mladíkom, ale je. Písomnú zmienku o betleheme sa zatiaľ nepodarilo objaviť. Je možné, že kanonické vizitácie, ktoré sa diali v minulých storočiach ho obchádzali, ale je dosť možné, že vôbec nebol. Niekedy v druhej polovici 19. storočia sa dostal do inventára kostola malý drevený betlehemček. Zámerne píšem zdrobnelinu, lebo naozaj bol taký. Počas sviatkov býval umiestený vo veľkom kostole na bočnom oltári vľavo od hlavného. Tí najstarší sa ešte naň pamätajú a spomínajú, že bol dosť biedny, poškodený. Po prebúraní chrámu ho začali umiestňovať v bočnej lodi na terajšom oltári sv. Jozefa.
Terajšia maštaľka a časť postáv pochádza z rodiny Jozefa Fíru a Kataríny, rodenej Konopkovej. V Česku žije ich 82-ročná dcéra Katarína Melenová, ktorá poskytla informácie svojej neteri Emílii, rodenej Sabovej. Keď sa Jozef s Katarínou zobrali, dostali do daru malý pozemok v Mrnčalove, terajšia Partizánska cesta. Keďže nepatrili k tým majetnejším, ich domov bol naozaj malý. Lenže. Pán Fíra si čosi vymyslel. Vyrobil drevenú maštaľku a kúpil do nej všetky postavičky. Počas roka bol betlehem na povale, ale rok čo rok na Vianoce ho staval v zadnej izbe. Jednoducho to muselo byť. Keby si mal vybrať medzi stromčekom a betlehemom, nezaváhal by ani na sekundu. Takto to bolo rok čo rok. Niekedy v 50. rokoch daroval časť svojho betlehemu do kostola - bola to najmä maštaľka. Ponechal si len základné figúrky. Po ich smrti rodina časť postavičiek darovala do kostola a časť si rozdelila medzi sebou. Počas rokov betlehem doplnili o niekoľko domčekov, napríklad o Herodesov palác, ba istý čas časť postáv bola spojazdnená, pohybovala sa vďaka malému strojčeku. No najdlhšie sa zachováva starobylá tradícia: Nazbiera sa zelený mach, ktorý sa rozloží po doske. Do machu sa vkladajú jednotlivé figúrky. Takto sa vytvára akýsi súzvuk.
Neviem si predstaviť, že by betlehem raz zanikol. Myslím si, že je nielen najstarším vianočným symbolom, ale je hlavne najvýstižnejším, pretože iba on predkladá nám všetkým prapodstatu Vianoc - zrodenie Dieťaťa.
| Mgr. Miroslav Slivka | [ hore ] |
Hviezdy často potrebujeme vo svojom každodennom živote. Táto myšlienka vyslovená ktorýmsi filozofom nám dnes znie akoby s básnickým akcentom. Niet vari skoro človeka, ktorý by sa aspoň niekoľkokrát nepozrel večer na hviezdnu oblohu.
Za večerného šera alebo v noci - musí byť však jasná obloha a bezmesačná noc - sa nám na nebeskom javisku predostrie najvznešenejšie divadlo, aké sa kedy hralo. Veľké zástupy divákov naň s údivom hľadeli celé stáročia tak ako my dnes.
Už ľudia v praveku sa vzrušovali krásou nočnej oblohy. I starovekí pastieri strážiaci svoje stáda v noci pozorovali hviezdy, ako sa pohybujú oblohou a vždy vedeli, ako ďaleko je do rána. Aj starovekí plavci na mori, ktorí vtedy ešte nemali kompas, sa riadili podľa pohybu hviezd. Výzor oblohy sa veľmi nezmenil od tých čias, ako sa na ňu dívali pravekí ľudia. Na hviezdy neplatí čas. Stáročia a tisícročia plynú bez toho, že by si to hviezdy všímali.
Nebeské divadlo nemá dramaturga, nemá režiséra, ale má javisko, ktorým je nebeská obloha. Má hercov a to sú žiarivé hviezdy. Má tiež štyri dejstvá, čo sú štyri ročné obdobia. Každé ročné obdobie má svoje charakteristické súhvezdie.
Na jarnej oblohe tróni súhvezdie Leva. Zjavuje sa už na začiatku marca na východe, ale najlepšie ho vidíme uprostred apríla. Javí sa ako pololežiaci lev a podobá sa egyptskej sfinge. Na konci jeho pravej laby je jasná hviezda Regulus.
Dominujúcim súhvezdím letnej oblohy je Severný kríž. Je to krásne súhvezdie a je známe tým, že pozadie mu robí Mliečna cesta, nádherný úkaz ako jasný prúd žiariaci svetlom nespočetných miliónov hviezd. Vrchol kríža vyznačuje jasná hviezda Deneb. Na letnej oblohe stojí ešte za povšimnutie hviezda Vega žiariaca modrastým svetlom a červená hviezda Antaros, najväčšia zo všetkých obrovitých hviezd, päťstokrát väčšia ako naše Slnko.
Začiatkom jesene, ale najmä v októbri vidíme na oblohe jesenné súhvezdie Pegasus. Je to obrazec veľkého štvoruholníka a jeho rohy jasne vyznačujú štyri jasné hviezdy. Podľa antických bájí bol Pegasus hrdina, ktorý zabil strašnú obludu Medúzu tým, že jej odsekol hlavu. V novodobej histórii sa však Pegasus predstavuje ako okrídlený kôň. Neskôr sa ho zmocnili básnici, aby sa vznášali na ňom na Parnas k Múzam, kde budú čerpať básnickú inšpiráciu.
Zima nám prináša najkrajšiu výstavu súhvezdí na celých nebesiach. Je to súhvezdie Auriga so svojou žltou hviezdou Kapellou, červená hviezda Aldebaran a dve nádherné kopy hviezd Plejády a Hyády. Ale najkrajším súhvezdím zimnej oblohy je súhvezdie Orion. Je to obrazec so štyrmi hviezdami na rohoch a tromi hviezdami v strede obrazca. Orion podľa gréckych mýtov bol vraj vášnivým milencom žien a tiež vášnivým poľovníkom divých zvierat. Tri hviezdy v strede obrazca znázorňujú opasok, za kto-rým mal zavesený tulec so šípmi. Orion vidíme na oblohe ešte aj koncom februára na juhozápade. No zanedlho sa nám už na východe začne zjavovať súhvezdie Leva zvestujúce blížiacu sa jar.
V terajšom uponáhľanom svete, v ktorom žijeme, sú všelijaké problémy, trápenia a ťažkosti, ale keď sa večer pozrieme na majestát hviezdnej oblohy, všetko toto sa nám bude zdať také ničotné. A zapamätajme si latinské príslovie: Per aspera ad astra - Cez prekážky k hviezdam.
O začiatkoch ovocinárstva v Pukanci nemáme hodnoverné správy. Jeho vývin prebiehal stáročia podobne ako aj v iných významnejších ovocinárskych oblastiach Slovenska. Postupne sa začali pestovať okrem domácich druhov aj iné, ktorých pôvodná domovina bola v Stredomorí, prípadne v strednej Ázii.
Z týchto „cudzincov“ významné miesto zastáva orech kráľovský (Juglans regia L.), ktorý má v našom chotári optimálne podmienky na úspešné pestovanie. Vďaka suchej a teplej klíme jeho drevo každoročne dobre vyzrieva, takže je dostatočne otužilé aj voči extrémnym mrazom (podľa Daniela Kovalovského počas krutej zimy v rokoch 1928-1929 nevymrzol ani jediný strom orecha kráľovského).
Do Európy ho už v staroveku priniesli Gréci a od nich ho prevzali Rimania, ktorí jeho pestovanie rozšírili aj do svojich stredoeurópskych kolónií, podobne ako vinič hroznorodý, gaštan jedlý a jarabinu oskorušovú (oskorušu).
Orechu sa dobre darí na pôdach dostatočne hlbokých a bohatých na vápno, hoci v optimálnych podmienkach sa uspokojí aj s nedostatkom vápna v pôde. Vedecké meno orecha údajne vzniklo skrátením Jovis glans, čiže Jupiterov žaluď. Druhové meno regia značí kráľovský.
V čom spočíva význam orechových jadier pre zdravie človeka? Vedecké výskumy preukázali, že ich konzumácia znižuje hladinu cholesterolu v krvi a tým aj riziko srdcových chorôb. Pokles zlého cholesterolu (LDL) bol zaznamenaný už po štvortýždňovej konzumácii spolu so zvýšením cholesterolu dobrého (HDL). Svojou kalorickou hodnotou orechy prevyšujú trikrát chlieb, štyrikrát mäso a sedemkrát mlieko. Podporujú nervovú činnosť, látkovú výmenu a pre obsah tukov a bielkovín majú veľkú výživnú hodnotu, preto sú vhodné pre deti, športovcov a starých ľudí. Pre diabetikov sú vhodnou náhradou mäsa. Tuky sú v orechoch prítomné vo forme nenasýtených mastných kyselín, označovaných aj ako vitamín F. Okrem už spomínaných bielkovín je tu zastúpený fosfor, draslík, železo, síra, mangán, selén, vitamíny B1, B2, B6, H (biotín) a len v zanedbateľnom množstve vitamín C.
Na uvoľňovanie hlienov sa s úspechom používal odvar zo škrupín piatich-šiestich orechov v troške vody, ktorý sa po odstátí a osladení pil ráno a večer. Čerstvé listy boli používané ako účinný odpudzovací prostriedok proti blchám. Pri ekzémoch a omrzlinách sa používal liehový výluh zo zeleného oplodia, pridávaný do kúpeľov (asi l0 g čerstvého oplodia v 110 ml 60% liehu). Na oplachovanie tmavých vlasov po umývaní sa môže použiť odvar zo zeleného oplodia. Zlepší sa ich farba a lesk.
Nakoniec malá poznámka. Nadmerná konzumácia zvyšuje v tele spotrebu vitamínu E a tým aj nežiaduce priberanie na hmotnosti. Nikdy nekonzumujme jadrá s horkastou chuťou, lebo v nich už začal oxidačný proces s možnými škodlivými účinkami.
Folklórna skupina Vajrab 22.-23. augusta 2008 navštívila folklórny festival Hontianska paráda v Hrušove. Tohto roku sa uskutočnil jeho 13. ročník. No nenavštívili sme festival len tak, mali sme šťastie a dostali sme sa do výberu tvorcov a zostavovateľov programu Jána Brloša a A. Brlošovej.
Pred touto výberovkou sa niečo udialo. Už vlani, keď sme sa po programe rozchádzali, Ján Brloš (organizátor programu v Hrušove) naznačil, že ak sa nič zvláštne nestane, ráta s nami aj v roku 2008. Svojím spôsobom sme sa aj tešili aj trocha báli, majúc pred sebou tušenie, čo vlastne s nami bude. Jediné, čo nám ostávalo bolo, že sme si povedali, hádam sa tu v Hrušove stretneme.
Život našej folklórnej skupiny v zimných mesiacoch plynul v znamení skúšok, ktoré sa uskutočňovali pravidelne každú sobotu o siedmej večer v Miestnej knižnici v Pukanci vďaka Obecnému úradu. Zimné mesiace prešli ani sme sa nenazdali a koncom marca nám Janko Brloš neoficiálne oznámil tému hlavného programu, v ktorom sem mali i my nájsť svoje miesto. Téma znela: Zrodenie chleba.
Rozmýšľali sme na skúške nahlas: Čo my s touto témou urobíme? Dožinky, to bude mať každá skupina. Pečenie radostníkov sa nám páčilo trošku viac. Pán Klinko aj napasoval scenár, no ten sa nám veľmi nepozdával, tak sme ho dali nabok - bude nabudúce!
Čas bežal, mali sme pred sebou ešte vystúpenia na menších festivaloch v Jure nad Hronom, vo Svätom Antone a v neposlednom rade sme sa pripravovali i na Putovanie po jarmoku na Pukanských remeselníckych trhoch.
Potom sme si dali dva týždne prestávku (každý mal dovolenku, prázdniny). Stretli sme sa presne mesiac pred Hrušovom a už nebolo času na váhanie. Začali sme vážne špekulovať, čo ponúkneme do programu. Vedeli sme iba jedno: téma je jasná a máme na ňu asi osem minút (toľko ako každá účinkujúca skupina). Z tých ôsmich minút by mali byť tri minúty hovoreného slova (najlepšie veselého) a päť minút spevy a tance. Na zreteli sme mali ešte jednu dôležitú vec: neponúknuť na Hrušove to, s čím sme sa tam už niekedy ukázali.
V tej chvíli som si myslel, že budeme mať problém, ale obava sa vo mne rozplynula, keď začali prichádzať nápady ako po masle. A chvalabohu aj sa ujali.
Marka Herková a Zuzanka Kalmanová vytvorili scénku, ktorá sa stala hlavnou konštrukciou nášho programového bloku. Dali sme mu názov: Zrodenie chleba - ako Zuzka na žatve samodruhá ostala. K tejto scénke začali Zuzka s ostatnými členmi skupiny zošívať nový tanec, no nakoniec nás tancovalo desať párov - to už dávno nebolo! A keď sme pridali žartovné pesničky a žartovné texty, program bol na svete. Už neostávalo veľa, iba sa ho naučiť. Na učenie nám ostávalo tridsať dní, tak sme „makali“, dvakrát týždenne bola skúška.
Potom prišla výberovka, Janko Brloš nám povolil zmeny a navrhol úpravy a cvičili sme znova až po Hrušov.
Stretnutie na Hrušove bolo pre niekoho prvé, pre niekoho už piate či desiate. V každom prípade srdečné a slnečné. Posledná sobotná skúška nám jasne ukázala, čo od nás tvorcovia chceli. Myslím, že i my sme to jasne pochopili. Pre istotu sme si dali ešte jednu skúšku. Pred hlavným programom sme nemali žiadny problém, až na môj hlas, ktorý úplne odišiel.
Nastal čas pripravovať sa na hlavný program. Každý chcel byť čo najkrajší, dievčatá sa fintili, ale ani chlapci nezaháľali. Ponad krásne vymaľované dievčenské tváričky sa nám však začali zbiehať mraky a to neveštilo nič dobré. Upokojovalo nás len to pápežské: My sa dažďa nebojíme!
Ani sme sa ho veru nezľakli, ale ani on nás! S úvodom programu sa dostavil úvodný dáždik. Našťastie nebol silný, ale vytrvalý, vydržal takmer celý program. Naše odhodlanie reprezentovať Pukanec ale i celú severnú časť Hontu bolo silnejšie ako dážď.
Keď prišiel náš čas, ukázali sme sa na Hrušove v plnej paráde. Mládenci, diovčence, deti, kmotrovci Erika Michalovičová, Štefan Szabo a Peter Klinko, gazda v podaní Petra Franka st. s gazdinou Markou Herkovou, Kaššajov akordeón i tá naša Zuzka „samodruhá“. No a keď nerátam ten Zuzkin prírastok (prírastok len akože!), bolo nás na javisku dvadsaťtri. Spomínam to preto, lebo nikdy predtým nás toľko na Hrušove nevystupovalo. Podľa mňa nám program vyšiel, no nemusia si to myslieť všetci. Určite však sme sa snažili o to, aby naše scénky, pesničky a tance vychádzali z našich sŕdc. Dúfame, že sa nám to aspoň sčasti podarilo.
Koniec dobrý, všetko dobré. Záverečné hodnotenie účinkujúcich skupín sa dialo v podobe priateľského stretnutia a poďakovania za udržiavanie ľudových tradícií. Bolo skoro také ako vlani, až na jednu vec. Asi po tridsiatich minútach, počas ktorých sa nám venoval Janko Brloš a pán Bendík, starosta Hrušova, zavítal medzi nás pán prezident Ivan Gašparovič. Po debate o folklóre, ktorý má naozaj rád, sa nám všetkým poďakoval a poprial veľa elánu do ďalšej roboty.
Keď sme sa rozchádzali, bola už takmer polnoc, dážď si pršal ďalej a my sme sa pomaly a potichu vytrácali z Hrušova domov, tak ako vlani s dobrým pocitom v srdci a s túžbou, že ak sa nič zvláštne nestane, chceme sa sem vrátiť aj na rok.
Futbalové mužstvá dospelých a žiakov TJ Tatran Pukanec ukončili jesennú časť sezóny 8. a 9. novembra 2008. Mužom sa ako nováčikovi II. triedy majstrovstiev okresu darilo dobre, keď sa už od prvých kôl umiestňovali v tabuľke na horných priečkach. Záverečné umiestnenie na 7. mieste je uspokojivé. Hráči počas zápasov svojou hrou a prístupom potešili fanúšikov a priaznivcov. Káder hráčov je mladý a má perspektívu ešte sa zlepšovať a aj v tabuľke poskočiť o nejaké miesto vyššie. Medzi najlepšími strelcami II. triedy je na 4. mieste Pukančan Marek Ťašký, ktorý v 15 zápasoch strelil 11 gólov. Pri vedení mužstva dospelých sa v tejto sezóne vystriedali Ján Benkovič, Vladimír Peško a Pavol Medzihradský. Pred jarnou časťou, ktorá sa začne v marci 2009, ešte nie je doriešená otázka hlavného trénera.
Družstvo žiakov pod vedením trénera Ľubomíra Kalinu dosahovalo striedavé výsledky, ale dokázalo sa umiestniť spomedzi 14 mužstiev na 8. mieste. Káder je dosť široký, i keď nie vždy hrali v najsilnejšej zostave z dôvodu chýbajúcich hráčov. Záujem o futbal medzi mládežou je značný, čo je prísľub do budúcnosti futbalu v Pukanci. Problémom je však nedostatok funkcionárov a ľudí ochotných pomôcť pri fungovaní oboch mužstiev TJ Tatran.
Ďakujeme sponzorom, ktorí sa podieľajú na podpore činnosti a fungovania TJ Tatran: Obec Pu-kanec, Reštaurácia CREST, Marcel Graus.
Na oficiálnej stránke obce www.pukanec.sk bola vytvorená sekcia o športe, do ktorej sú pridávané aktuálne výsledky našich mužstiev v tejto sezóne a postupne pribudnú výsledky z minulých rokov a fotogaléria. Toto všetko nájdete na adrese:
http://www.pukanec.sk/sport.php
| Pavol Medzihradský | [ hore ] |
60
Brigita Šárniková
70
Anna Nováková
Zuzana Obadalová
Helena Benkovičová
75
Katarína Hurajová
Michal Masniar
Paulína Masniarová
Zuzana Mikušková
Marta Palkovičová
Ema Soláriková
Ján Dzuricha
80
Alžbeta Líškajová
Jozef Matyas
85
Mária Pinterová
90
Karolína Uhrinová
93
František Tkáczyk
Redakcia: Miestna knižnica, Námestie mieru 60, 935 05 Pukanec.
tel. 036/ 6393278. Registračné číslo: OÚ-5/93 |
| |
Municipal office of Pukanec, Nám. Mieru 11, Pukanec, tel.: +421 036 6393 529, +421 036 6393 108 |
|
|
|
