| |
|
|
 |
Ročník 2009
Číslo 5, September - Október
Hoci počasie tomu nenasvedčovalo a stále prevládali letné teploty, jeseň 23. septembra vzala žezlo do svojich rúk. V našej obci sa stalo už tradíciou, že záver pestovateľského roka oslavujeme Poďakovaním za úrodu. V tomto roku sa slávnosť konala v nedeľu 27. septembra.
Oslavy sa začali už v dopoludňajších hodinách, keď veriaci obidvoch cirkví vo svojich vyzdobených svätostánkoch na službách Božích a na svätej omši modlitbami poďakovali za tohtoročnú úrodu.
V Dome záhradkárov bola otvorená výstava ovocia, zeleniny a kvetov, na ktorej prezentovali svoje výpestky členovia Základnej organizácie Slovenského zväzu záhradkárov v Pukanci a ďalší občania Pukanca a blízkeho okolia. S obdivuhodnou fantáziou upravili plody pukanských sadov, záhrad, viníc, lúk a lesov žiaci tunajšej základnej školy a svoje diela predstavili na výstave s názvom Slnko v plodoch. Návštevníci výstavy mohli vidieť praktické ukážky muštovania a sušenia ovocia a ochutnať výsledky týchto činností.
Krátko po obede ožilo námestie čulým ruchom. Sviatočnú atmosféru dotvárala svojím spevom mužská spevácka skupina Veselí chlapi z Veľkých Kozmáloviec. Pukanskí pestovatelia a remeselníci na jarmoku ponúkali burčiak, párance, štrúdle, pagáče, veterníky, morušový sirup, med, keramiku, ručne tkané koberce, drevené hríby a obrázky zdobené dekupážou. Pred pätnástou hodinou sa od Domu záhradkárov na námestie pohol slávnostný sprievod.
Po úvodnej básni odovzdali starostke obce Jane Bahnovej členovia folklórnej skupiny Vajrab kôš naplnený plodmi pukanských záhrad a viníc a členky súboru Bazalička dary zeme chlieb a víno a dožinkový veniec. Vo svojom príhovore pani starostka poďakovala za prijaté dary a zhodnotila uplynulý pestovateľský rok. Po nej sa prítomným prihovoril Mgr. Ján Mališ, katolícky farár a Mgr. Ján Ľachký, zastupujúci evanjelický farár. Na-koniec si spoločne pripili pukanským vínom na bohatú úrodu v budúcom roku. V kultúrnom programe potom vystúpila mužská spevácka skupina Veselí chlapi s pásmom ľudových piesní a folklórna skupina Jaročan z Jarku s pásmom oberačkových a dožinkových zvykov a piesní. V závere kultúrneho programu moderátorka Mgr. Zuzana Ďurčová vyhodnotila najkrajšie žiacke práce v súťaži Slnko v plodoch, ktoré budú odmenené vecnými cenami. Všetkým prítomným poďakovala za pozornosť a za účasť a vyslovila nádej, že o rok sa všetci spolu stretneme znova.
Organizátori ďakujú pekárni PEC za poskytnutý sponzorský dar a tiež všetkým, ktorí poskytli exponáty na výstavu v Dome záhradkárov.
Pusté sú polia, záhrady pustnú
a do rán vkrádajú sa hmly.
Je čas z polí zvážať.
V spomienkach môjho detstva
v medenom kotlíku
slivkový lekvár buble,
keď mať ho duridlom hnala.
A prvá cibera - ó, jak sladká bola!
Kto by jej odolal?!
Spomienka ďalšia vynorí sa v mysli:
hádanka o mrkve, čo sedí v komore
a vlasy má na dvore.
Cibuľka presádzaná koľkú vodu popila,
aby potom cez zimu po cukre chutila.
Jablká bortavky ráštepom sme zberali.
Nie do debničiek ako dnes,
lež do jutových vriec.
A otelák, ach koľká zlosť,
keď spŕchol skôr
než stepku odtrhnúť sme stihli.
A starosti tie s krezentínou:
vyštípať ju, aby veľká bola,
pozakrývať, žeby nepomrzla
a potom ešte tŕpnuť, aby včas vykvitla.
Nakoniec, keď záhrady sme pošatrili
ako nôž do chleba
do zeme zarezal sa pluh,
čo koník ho ťahal
a brázdu za brázdou zvlnil celý lán,
pripravený nové semä prijať.
A: konštatuje, že:
l. Obecné zastupiteľstvo je uznášaniaschopné, z 9 poslancov sa rokovania zúčastnilo 9 poslancov.
B: berie na vedomie:
1. Pripomienku overovateľa zápisnice OZ zo zasadnutia obecného zastupiteľstva 18.6.2009 poslanca Štefana Balku a žiada zapracovať do textu zápisnice OZ z 18.6.2009 schválené uznesenie o predaji majetku - nehnuteľnosť plynovej kotolne a technologického zariadenia pre spoločnosť Thermospol s.r.o. Pukanec, Štiavnická cesta 1.
2. Kontrolu plnenia uznesenia z predchádzajúceho zasadnutia OZ.
3. Žiadosť poslankyne Hermíny Bukayovej, Pukanec, Breznická 10 o odstúpenie z funkcie poslanca Obecného zastupiteľstva v Pukanci k 3.9.2009.
4. Sľub poslanca Milana Tupého, bytom Pukanec, Štiavnická cesta 24 ako náhradníka za odstúpenú poslankyňu Hermínu Bukayovú v zmysle § 51 zákona 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších zmien a doplnkov.
5. Informáciu riaditeľa Lespol s.r.o. Pukanec o projekte rekonštrukcie lesnej cesty Krížny Buk-Zadná Liešna.
6. Pripomienky členov komisie pre miestnu časť Majere predložené OZ v písomnej forme.
7. Pripomienky a podnety Oľgy Palajovej vo veci prevádzkovania viacúčelového ihriska pri ZŠ, obmedzenie doby osvetlenia ihriska a prehodnotenie výšky poplatkov za užívanie ihriska.
8. Správu o uskutočnených kultúrnych podujatiach v obci za prvý polrok 2009.
9. Správu o plnení daní a poplatkov za prvý polrok 2009.
10. Správu obecného kontrolóra o kontrole pokladničných a účtovných dokladov obce, OPS, Lespol s.r.o. Pukanec, Základnej školy v Pukanci za prvý polrok 2009.
11. Žiadosť Lenky Rosenbergerovej, Orchideová 2A, 821 07 Bratislava o odkúpenie pozemkov vo vlastníctve obce Pukanec, p.č. 2622 o výmere 467 m2, záhrada a p.č. 2625 o výmere 543 m2, záhrada s tým, že v prípade schválenia predaja bude v kúpnopredajnej zmluve zahrnutá aj cena za vyhotovenie znaleckého posudku.
12. Správu o hospodárení ZŠ Pukanec za prvý polrok 2009.
C: schvaľuje:
1. Zmenu programu rokovania OZ z dôvodu vzdania sa funkcie poslankyne OZ Hermíny Bukayovej.
2. Správu o hospodárení Lespol s.r.o. Pukanec za prvý polrok 2009.
3. Správu o hospodárení príspevkovej organizácie Obecný podnik služieb Pukanec za prvý polrok 2009.
4. Správu o hospodárení Thermospol s.r.o. za prvý polrok 2009.
5. Rozbor hospodárenia obce za prvý polrok 2009.
6. Zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce Pukanec v zmysle novely zákona č. 138/1991 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov.
7. Prenájom aparatúry na kultúrne vystúpenie Jadranky 5.7.2009 a 26.7.2009 Marianovi Kokavcovi, Pukanec, SNP 20 vo výške 408 €.
8. Zmenu rozpočtu obce Pukanec č. 4 tak, ako bola predložená ekonomickou komisiou - tabuľková príloha.
9. Prevod vlastných príjmov ZŠ Pukanec za obdobie apríl-júl 2009 vo výške 2804,30 €.
10. Z účtu poľovného revíru poskytnúť kapitálový transfer Obecnému podniku služieb na účel zakúpenia podkopu na UNC do výšky 5974,91 €.
11. Z účtu poľovného revíru vyčleniť finančné prostriedky na opravu a údržbu miestnych komunikácií v zmysle predloženej cenovej ponuky.
12. Na základe požiadavky OPS ako správcu budovy zdravotného strediska finančný príspevok na maľovanie vnútorných priestorov zdravotného strediska do výšky 995,82 €.
13. Doplnenie člena a predsedu komisie bytovej, sociálnych vecí a zdravotníctva o Milana Tupého, Pukanec, Štiavnická cesta 24.
14. Odmenu pre Miroslavu Hruškovičovú, štatutára OPS, vo výške mesačného platu.
D: ruší:
l. Zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce Pukanec schválené OZ 5.12.2008.
E: súhlasí:
l. S použitím vlastných príjmov ZŠ Pukanec na doplnenie a opravy vybavenia zariadenia Školského stravovania pri ZŠ Pukanec podľa predloženej požiadavky vedúcej.
2. S podaním projektu Lespol na rekonštrukciu lesnej cesty Krížny Buk-Zadná Liešna, ktorá slúži na prepravu dreva.
3. S predĺžením nájomnej zmluvy Ivete Dubovskej, Pukanec, Záhradná 17, na trojizbový byt vo vlastníctve obce na obdobie jedného roka.
4. S predĺžením nájomnej zmluvy RNDr. Pavlovi Lizoňovi, CSc., Súmračná 13, Bratislava v zmysle Zásad hospodárenia a nakladania s majetkom obce Pukanec.
F: nesúhlasí:
1. So žiadosťou Michala Pešku, Pukanec, SNP 13 na povolenie prejazdu endurových motocyklov po lesných pozemkoch vo vlastníctve obce Pukanec.
G: odporúča:
l. Starostke obce postupovať vo veci žiadosti Lenky Rosenbergerovej, bytom Bratislava, Orchideová 2A o odkúpenie nehnuteľnosti vo vlastníctve obce p.č. 2622 o výmere 467 m2 - záhrada a p.č. 2625 o výmere 543 m2 - záhrada v zmysle § 9a zákona 138/1991 Zb. O majetku obcí v znení neskorších zmien a doplnkov.
H: ukladá:
1. Obecnému podniku služieb prehodnotiť v treťom štvrťroku 2009 stav nákladov na vývoz TKO a predložiť na najbližšie rokovanie OZ návrh na riešenie danej situácie.
Termín: podľa textu
Zodp.: Miroslava Hruškovičová, štatutár OPS
2. Obecnému podniku služieb pripraviť a zvolať rokovanie Lespol, Thermospol a OPS vo veci riešenia spôsobu vykurovania bytov na sídlisku Záhradná.
Termín: do 10. 10. 2009
Zodp.: Miroslava Hruškovičová, štatutár OPS
3. Komisii výstavby a životného prostredia preveriť, či nie sú prekážky brániace predaju pozemkov p.č. 2622 a 2625, ktoré sú vo vlastníctve obce.
Termín: do 10. 10.2009
Zodp.: Ing. Ján Rievaj, predseda komisie
4. Komisii bytovej, sociálnych vecí a zdravotníctva vyvolať jednanie s MUDr. Hajkom o výmene lekára v zdravotnom obvode Pukanec.
Termín: do 10. 10.2009
Zodp.: Milan Tupý, predseda komisie
5. Ekonómke obce vypracovať vyhodnotenie finančnej stránky XVII. ročníka Pukanských remeselníckych trhov.
Termín: do 10. 10.2009
Zodp.: Mária Hrubá, ekonómka obce
4.9. - starostka obce sa zúčastnila na pracovnom rokovaní o cestovných poriadkoch prímestskej autobusovej dopravy na obdobie platnosti 2009/2010, na ktorom starostovia obcí predniesli dopravcovi SAD Nové Zámky pripomienky a návrhy
16.9. - uskutočnil sa prvý kontrolný deň výstavby 18 b.j. a 6 b.j. obecných nájomných bytov, zúčastnila sa na ňom zástupkyňa Krajského stavebného úradu v Nitre a investora stavby, stavebný dozor a obec Pukanec
15.10. - starostka obce sa zúčastnila na mimoriadnom valnom zhromaždení akcionárov obchodnej spoločnosti Západoslovenská vodárenská spoločnosť a.s. v Nitre, kde sa schválil návrh ceny v zmysle zákona č.429/2008 Z.z. a zákona č.276/2001 Z.z.
20.10. - starostka obce sa zúčastnila na pracovnom stretnutí Regionálneho združenia miest a obcí Tekova v Žemberovciach, kde boli starostovia obcí informovaní o návrhu štátneho rozpočtu na rok 2010 a rozpočtov verejnej správy na roky 2010-2012, ktoré boli predmetom zasadnutia Rady Združenia miest a obcí Slovenska
20.10. - starostka obce sa zúčastnila na zasadnutí Správnej rady Združenia obcí pre separovaný zber TATIAR, kde sa hovorilo o hospodárení za prvý až tretí kvartál 2009 a o plnení limitov voči recyklačnému fondu
20.10. - na Obecný úrad v Pukanci zvolala starostka zasadnutie okrskových volebných komisií pre voľby do orgánov Nitrianskeho samosprávneho kraja
30.10. - zasadnutie Obecného zastupiteľstva v Pukanci
V sobotu 14. novembra 2009 sa na Slovensku uskutočnia voľby do orgánov samosprávnych krajov. V Nitrianskom samosprávnom kraji sa volí spolu 54 poslancov a predseda. Pukanec patrí do volebného obvodu č.2 Levice. Za obvod Levice sa bude voliť 9 poslancov. Pre tieto voľby obec Pukanec zriadila dva volebné okrsky.
Volebný okrsok č. l bude v Klube dôchodcov na Námestí mieru 3, patria sem ulice: Nová, Pažiť, Štiavnická cesta, Za školou, Záhradná, miestna časť Majere.
Volebný okrsok č. 2 bude v Miestnej knižnici na Námestí mieru 60 a patria sem ulice: Breznická cesta, Červená cesta, Čierne blato, Dlhá, Hrnčiarska, Krátka, Krížna, Kúty, Námestie mieru, Na žliabku, Partizánska, Pod hradbami, Potočná, Prieložná, Slúkova brána, SNP, Viničná, Vodná, Za múrom, Závoz.
Každému voličovi bolo do domácnosti doručené oznámenie o čase a mieste konania volieb. Volebné okrsky budú otvorené v sobotu 14.11.2009 od 7,00 do 22,00 hod.
Vážení voliči, viete, za čo je kraj zodpovedný? O čo ide vlastne v týchto voľbách? Ide napríklad o toto: aké budú cesty II. a III. triedy, teda aj cesta medzi Levicami a Pukancom, aká bude prímestská autobusová doprava, ako bude fungovať levická nemocnica, či a aké budeme mať domovy sociálnych služieb, ako budú vyzerať aj v našom okrese stredné školy.
Konkrétne naša obec bola na základe rozhodnutia poslancov zastupiteľstva Nitrianskeho samosprávneho kraja finančne podporená pri rôznych akciách: remeselnícke trhy, TJ Tatran, Základná škola, hrnčiar Ján Frank, skauting, oprava úseku štátnej cesty vedúcej cez Pukanec.
Vyzývam voličov, aby využili svoje volebné právo a prišli k volebným urnám. Je potrebný hlas každého voliča, aby bol obvod Levice dôstojne zastúpený v krajskom zastupiteľstve.
| Jana Bahnová, starostka | [ hore ] |
Oliver Bakoš, samostatný vedecký pracovník, bol filozofom a sociológom, predovšetkým však výtvarným teoretikom a spisovateľom. Narodil sa 4. februára 1926 v Pukanci ako posledný spomedzi piatich súrodencov. Už v ľudovej škole v Pukanci sa prejavil ako mimoriadne talentovaný žiak, rodičia ho preto dali študovať na gymnázium v Banskej Štiavnici. Viedol typický život chudobného študenta, no napriek tomu sa výborne učil.
Do jeho štúdia zasiahla druhá svetová vojna, ako spomínal, príliš kruto - z jeho triedy zmizlo naraz osem židovských chlapcov, spolužiakov a priateľov. Prehliadnutie surového režimu medzivojnového slovenského štátu ho viedlo k tomu, že sa napriek mladému veku aktívne zapojil do ilegálnej činnosti, už od začiatku roka 1942 robil spojku jednému z prvých hrdinov odboja proti fašizmu Ladislavovi Exnárovi, svojou obetavou a smrteľne nebezpečnou činnosťou podporoval partizánsku skupinu Sitno. Pomáhal pri organizácii úteku a prevádzaní sovietskych vojnových zajatcov cez oblasť Pukanca na stredné a východné Slovensko. Po potlačení Slovenského národného povstania bol od 24. novembra 1944 až do konca januára 1945 väznený gestapom v neľudských podmienkach v banskobystrickej sedrii. Na ťažké časy prežité vo väznici takmer nikdy nechcel spomínať, pretože z jeho cely, do ktorej bolo uvrhnutých pôvodne 80 väzňov, zostali nažive iba siedmi. Nikto z nich však po celý čas nevedel, koho popravia ďalší večer. Viac ako na svoju trýzeň však spomínal na to, že tam priam beštiálnym spôsobom zavraždili aj jeho triednu profesorku Alžbetu Göllnerovú-Gwerkovú. Z väzenia ho v poslednej chvíli vyslobodila Červená armáda.
Po skončení vojny študoval na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, ktorú ukončil doktorátom z filozofie. V akademickom prostredí si prehĺbil svoju prirodzenú celoživotnú iróniu, namierenú najmä voči pokrytectvu a hlúposti. Po skončení vysokoškolského štúdia nastúpil v roku 1951 ako asistent na Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, na Katedru vied o umení k profesorovi Mikulášovi Bakošovi, v roku 1960 prešiel na Katedru filozofie Vysokej školy technickej. Kvôli problémom s hlasivkami musel ukončiť pedagogickú činnosť, v roku 1963 odišiel pracovať do Filozofického a sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied. Po tom, čo ho v tzv. normalizačnom procese v roku 1970 pri politických previerkach vyhodili z práce, s námahou hľadal uplatnenie. Po čase ho našiel v Metodicko-výskumnom kabinete Slovenského rozhlasu v Bratislave, neskôr vo Výskumnom kabinete Československej televízie, potom v Slovenskom filmovom ústave a naostatok - od roku 1973 - pôsobil ako vedecký pracovník vo Výskumnom ústave kultúry, až pokiaľ v roku 1983 neodišiel do dôchodku. Popri vedeckej práci sa usilovne venoval teórii a dejinám výtvarného umenia, ako komisár zorganizoval početné výstavy významným slovenským výtvarníkom, akými boli napríklad Martin Benka, Ladislav Čemický, Edmund Gwerk, Zoltán Palugyay a iní. Niektoré z výstav boli natoľko úspešné, že s nimi precestoval Mexiko, Kubu či Indiu. Dielu slovenských výtvarných umelcov venoval aj svoje knihy a články - azda najznámejšou sa stala monografia venovaná Edmundovi Gwerkovi, ktorú vydalo vydavateľstvo SFVÚ v roku 1961 a ktorá bola ocenená ako najkrajšia kniha roka. Veľkú časť svojich tvorivých síl venoval štúdiu histórie Banskej Štiavnice, ktorú zachytil v literárnej tetralógii - dejinnej epopeji o najväčšej cisárskej návšteve Františka I. Lotrinského. V ďalších rokoch sa opätovne vracal k dielu i k životu Edmunda Gwerka v dvoch románoch, ktoré vyšli pod názvom Edmund Gwerk - hrdina našej doby a Sám kráčam k výšinám. Ešte v minulom roku 2008 vydal malú brožovanú knižôčku Korešpondencia Edmunda Gwerka s Dr. Alžbetou Göllnerovou-Gwerkovou.
Za svoju účasť v SNP bol odmenený v roku 1964 pamätnou medailou, v roku 1989 Čestným uznaním pri príležitosti výročia SNP. Za tvorivú činnosť v oblasti výtvarnej kultúry mu bola udelená medaila Oblastnej galérie M. A. Bazovského v roku 1969. Pamätnú medailu za spoluprácu mu udelila Východoslovenská galéria v Košiciach v roku 1977. Jeho literárna činnosť bola ocenená Pamätnou medailou Janka Kráľa v roku 1972 a Cenou Martina Benku v roku 1974.
Napriek zložitým životným peripetiám nezatrpkol a takmer až do 13. septembra 2009, kedy jeho život náhle vyhasol, nielen vytváral, ale i realizoval mnohé zo svojich nespočetných tvorivých plánov. S úctou spomíname.
| Emília Kuriačková | [ hore ] |
Bližšie som sa s ním zoznámil pred takmer dvadsiatimi rokmi. Prihlásil sa ku mne ako ku krajanovi ako príslušník známej bakošovskej rodiny, aj ako rovesník mojej manželky, aj ako vedec, pedagóg a literát. Vedel som o ňom, že absolvoval štúdium filozofie, psychológie a estetiky na pražskej Karlovej univerzite, prednášal na bratislavskej Univerzite Komenského, neskôr pracoval v Sociologickom ústave Slovenskej akadémie vied, v Slovenskom filmovom ústave, v Československom rozhlase v Bratislave a napokon vo Výskumnom ústave kultúry.
Popri umenovednom, sociologickom a kulturologickom výskume sa v závere svojej kariéry začal orientovať na vlastnú ambicióznu literárnu tvorbu. Vážil som si ho nielen ako rozhľadeného teoretika a historika výtvarného umenia, ale najmä ako dobrého priateľa a hontianskeho lokálpatriota, ktorý nestratil úprimný vzťah k rodisku ani k mestu svojich štúdií Banskej Štiavnici, kde ho začas v období Slovenského národného povstania aj väznili. Pri našich početných stretnutiach v Pukanci to neraz spomínal.
Už pri jeho prvých návštevách u mňa sme sa názorovo zblížili a rýchlo sme našli spoločnú reč. Mne prejavoval nevšednú dôveru. Prejavila sa už pri tom, keď mi postupne, medzi prvými prinášal rukopisy svojej „štiavnickej“ tetralógie: Obdivuhodná legenda (1997), Príchod jeho majestátu (1997), Najväčšia cisárska návšteva (1998) a V službách majestátu (1999). Všetky knihy jeho tetralógie som mal česť recenzentsky uvádzať a hodnotiť.
Emil Oliver Bakoš okrem historickej cisárskej návštevy v Banskej Štiavnici (1751) osobitnú pozornosť sústredil na významného slovenského maliara Edmunda Gwerka, ktorému venoval viacero publikáci vrátane dvoch románov, odbornej monografie a knihy o umeleckých názoroch jednej z našich najvýraznejších tvorivých osobností 20. storočia. V roku 2008 k nim pribudla Korešpondencia Edmunda Gwerka s Dr. Alžbetou Göllnerovou-Gwerkovou. V oblasti vedeckého bádania sa zaoberal problematikou vplyvu mediálneho pôsobenia na verejnosť.
V ostatnom čase sa mi zdôveroval s myšlienkou memoárovo spracovať širšiu genealógiu pukanského bakošovského rodu, no nastupujúca seniorská vyčerpanosť a zradná choroba mu nedopriali čas na jej uskutočnenie.
Na spoluprácu s osobným a literárnym priateľom Emilom Oliverom Bakošom mi zostali nielen nezabudnuteľné spomienky, ale aj zaujímavá korešpondencia a v jej závere, žiaľ, smútočné oznámenie s múdrym mottom od A.-S. Exupéryho: Čo dáva zmysel životu, dáva zmysel i smrti.
Odpočívaj v pokoji, milý priateľ. Česť tvojej pamiatke.
Prípravný výbor jednotného roľníckeho družstva v Pukanci už v minulom roku zaistil dostatočné množstvo členov pre založenie JRD.
V januári 1950 na zakladajúcej členskej schôdzi Jednotného roľníckeho družstva v Pukanci boli zvolení títo funkcionári: predseda Daniel Bahna, účtovník Ľubomír Jokanovič, hospodár Michal Krbúšik, členovia výboru Ján Greguš, Ján Kunic, Katarína Hrúzová, Daniel Plavec.
Celková výmera pôdy predstavovala okolo sto hektárov a pozostávala z pôdy obecnej, cirkevnej, úpadkovej (ako bola pôda Schwarcova, Demicherova, Delingova) a z pôdy jednotlivých členov. Strojový park Hospodársko-strojového družstva prešiel do správy JRD spolu s hydinárskou farmou a týmto dňom Hospodársko-strojové družstvo zaniklo.
Jarné poľnohospodárske práce robili družstevníci už s vlastnými traktormi. Pomáhala im pri nich Strojno-traktorová stanica Devičany. Jarné osivo dodali členovia družstva.
Žatvu i mlátenie robili spoločne, ale obilie z poľa, ktoré v minulosti patrilo niektorému družstevníkovi, si brali domov. Pre družstvo ostalo obilie z majetkov obecných, cirkevných a úpadkových. Slamu uložili do stohov a ostala v družstve. Oziminy boli zasiate jednotlivo. Družstevníci majitelia pozemkov si ich na svojich poliach zasiali pomocou družstevných traktorov. Ostatnú pôdu obrábali spoločne. Odmeny za prácu v družstve neboli v tomto roku vyplácané v peniazoch, ale v naturáliách vo forme obilia.
Jednotné roľnícke družstvo začalo hneď v prvom roku svojej činnosti aj so živočíšnou výrobou. Mladý hovädzí dobytok bol sústredený v bývalom Demicherovom veľkostatku. Miestny národný výbor v Pukanci odovzdal 27. marca 1950 obecné býky do vlastníctva družstva. Od Jána Hrnčiara bol do JRD prevzatý pluh za traktor, mláťačka a elevátor. Traktor od neho prevzala Strojno-traktorová stanica Kalná. V jeseni bol pre JRD v Pukanci vypracovaný jednotný osevný plán na rok 1951, podľa ktorého sa v budúcom roku postupovalo.
| Spracovala Eva Blahová | [ hore ] |
V pukanských viniciach a záhradách sa stretávame so zriedkavo pestovanou ovocnou drevinou mišpuľou obyčajnou (nemeckou), známou pod vedeckým názvom Mespilus germanica L. V stredoveku sa táto drevina pestovala skoro po celej strednej Európe a tak došlo k omylu u známeho švédskeho prírodopisca Karla Linného, ktorý ju označil druhovým názvom germanica - nemecká, hoci jej pôvodnou domovinou je južná, juhovýchodná Európa, Malá Ázia až po Irán. Je známe, že v starom Grécku pestovali mišpuľu už od 8. storočia pred naším letopočtom. Od Grékov jej pestovanie prevzali asi v 2. storočí pred naším letopočtom starí Rimania a tí ju postupne rozširovali aj do svojich kolónií. V stredoveku bola hojne pestovaná v kláštorných záhradách.
V Pukanci je známa pod menom nešpľa. Ako ker alebo menší strom dorastá do výšky cca 6 metrov s jednoduchými listami, nápadnými obojpohlavnými kvetmi farby bielej, zriedkavo jemne ružovej. Plodom je hruškovitá alebo guľovitá malvica na vrchole s trvácim kalichom. Plody sú jedlé a konzumujú sa až po uhniličení alebo premrznutí. Vtedy dužina už stmavne, zmäkne a nadobudne lahodné chuťové vlastnosti. Plody možno použiť aj na výrobu kompótov, lekvárov a muštov. Dužina plodov obsahuje asi 75% vody, l0% cukrov, 6% bezdusíkatých látok, 8% vlákniny a 1% kyselín najmä jablčnej.
K pestovaniu vyžaduje chránené, slnečné až polotienne stanovište s pôdami mierne kyslými až zásaditými, suchšími, priepustnými, ale dostatočne hlbokými a bohatými na živiny. Z jej kultivarov pre klimatické podmienky Slovenska je najvhodnejší kultivar Holandská s dosť veľkými plodmi, cv. Apyraena má plody bez semien. Túto zaujímavú drevinu možno použiť v domácich záhradkách aj ako okrasný strom s dekoratívnymi kvetmi.
Neraz sa tak zamýšľam o našej mládeži,
či ju už na tomto svete žiadna krása neteší.
Neprečíta si aspoň pár veršov zo zbierok básní,
nepremýšľa o tom a vôbec sa nezasní,
nemá rada krásu, esprit ani šarm poézie,
veď básnik ju písal srdcom, vo dne i v noci s ňou žije,
neprecíti neopakovateľnú lásku smutnej Tatiany,
keď prelietavý Onegin jatril jej boľavé srdca rany,
nezačíta sa do diel romancierov slávnych,
v knižnici si nevypožičia ani jedno dielo z nich,
nezaspieva si našu krásnu ľudovú pieseň,
veď tá nám vždy zahnala smútok i tieseň,
nepočúva geniálnu hudbu Bacha, Mozarta či Chopina
a jeho nežné vyznanie lásky ju vôbec nedojíma,
nezahľadí sa na nočnú oblohu plnú jagavých hviezd,
ktorá nočným pútnikom ukazuje smer a jednu z ciest.
Nuž keď toto všetko nemá rada naša mládež,
končím už a so smútkom v duši odchádzam tiež
ponoriť sa do kúzla čarovných spomienok,
kde zvečera drieme romantika nedávnych dôb.
Pre nás Slovákov je typické opisovať našu národnú históriu tak, ako to komu vyhovuje. Stáva sa, že pri sumarizovaní dát a udalostí „zázračne vypadnú“ určité momenty, ktoré akosi nepasujú do celkového rámca. Zaváňa to akousi glorifikáciou. Zabúda sa však na jedno: Písanie histórie nie je beatifikačný proces, z ktorého má vzísť nový svätec.
Známy slovenský historik Pavel Dvořák to veľmi pekne charakterizoval v jednej zo svojich kníh. Podáva to priam poeticky, keď uvádza, že je „škoda, ak sa veci voňajúce človečinou z dejepisu vytrácajú“. Veru. Často odtrhávame od našich historických osobností ich problémy, starosti či prehrešky a pritom práve tie nám môžu pomôcť pochopiť človeka či historickú udalosť.
Väčšine z nás je známy pamätný výlet na Devín, ktorý sa udial v nedeľu 24. apríla 1836. Účastníkov bolo 16-17. Vieme, že si tu pridali slovanské mená ako Štúr Velislav, Hurban Milo-slav, Škultéty Horislav, Bórik Jaroslav, Grossmann Dobroslav. Zaujímavé je i vekové zloženie budúcich štúrovcov: Štúr ešte nemal 21 rokov, Hurban mal 19, Grossmann 23. Najstarší z nich Čendekovič mal 32. Ako a kde sa skončil tento pamätný výlet? Jednoducho. V devínskom hostinci pri nádherne prestretom stole, jedlo sa strieborným príborom. Pečené moriaky! Po dobrom obede sa zistilo, že nemajú na zaplatenie. Čo teraz? Ubziknúť? To by sa dalo jednému či dvom, ale nie všetkým. Poslali teda svojho tajomníka Bórika do Prešporku, aby išiel zohnať peniaze. Ostatní si zatiaľ objednávali pivo, aby hostinského upokojili, že peniaze majú. Všetko sa nakoniec dobre skončilo, ale na začiatku to tak veru vôbec nevyzeralo.
Chvíle práce striedali chvíle odpočinku. Jednou z činností na strávenie dlhej chvíle bolo fajčenie. Nie však cigariet, ale fajok napchatých sušeným tabakom. Dnešok fajčenie odsudzuje. Istotne viacerí poznajú populárnu vetu s refrénom fajčenie škodí zdraviu! Nie, vôbec nechcem zastávať alebo nebodaj propagovať fajčenie. Chcem len poodkryť závoj histórie a ukázať fakt, že i medzi štúrovcami boli takí, čo holdovali fajčeniu.
Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici opatruje množstvo artefaktov. Lenže, ako každá vec, nemôžu rozprávať. Keby tak mohli, to by bolo! Vieme však, že je to možné len v rozprávkach. Veď aj deti na základnej škole vedia, že pripisovanie ľudských vlastností neživým predmetom sa nazýva personifikácia. Jedným z predmetov, ktoré skoro donedávna prekladali z po-lice na policu, je malá fajka. Naozaj malá, pretože jej výška je 97 milimetrov a šírka 48 milimetrov. Prednú stranu sivobielej fajky vypĺňa tmavomodrý text: Swému milovanému bratrovi Ludewítowi Gustav G--n. ps w Halle 1840.
Pracovník múzea Marián Bovan sa podujal pátrať. Pátral, pátral a vypátral. Najskôr sa myslelo na najznámejšieho štúrovca Ľudovíta Štúra, ten však nemal brata Gustáva. Zrazu ako kamienok do mozaiky zapadlo, že brat Gustáv je blízky spolupracovník Štúra Gustáv Dobroslav Grossmann, ktorý sa narodil v Pukanci 12.8.1813. Jeho štúdium bolo náročné, pretože mal ešte dvoch mladších bratov Ľudovíta a Ladislava, ktorých musel podporovať, pretože ich otec skoro zomrel. Študoval v Leviciach, Banskej Štiavnici, Prešporku a Halle. Istý čas pôsobil ako vychovávateľ v Bohuniciach u baróna Nyáryho. Potom učil v Pliešovciach. Keďže chcel pôsobiť ako duchovný, doplnil si vzdelanie ako množstvo evanjelických kňazov štúdiom na univerzite v Halle v rokoch 1839-1840. Keď doštudoval, stal sa farárom v Turčianskom Svätom Martine, kde 14.4.1846 zomrel. Paradoxom je, že mal nedožité Kristove roky. Je viac ako pravdepodobné, že si bol so svojím mladším bratom veľmi blízky, keď sa rozhodol venovať mu veľmi osobnú vec, akou bola vtedy fajka.
Prostredný z Grossmannovcov Ľudovít Bohdan sa narodil v Pukanci 15.4.1818. Podľa priezviska sa dá ľahko zistiť, že má korene z Nemecka. Jeho starý otec prišiel do Pukanca z Nemecka. Ľudovít neskôr vo svojom testamente o sebe napísal: „Slovákom som sa narodil, za Slováka som sa považoval vždy od toho času, ako som k povedomiu svojho pôvodu prišiel, a ako Slovák chcem i zomrieť.“ Do školy chodí v Pukanci, Banskej Štiavnici - tu absolvuje i lýceum, neskôr v Šajógemeri. V Štiavnici nadviaže priateľstvo s Andrejom Braxatorisom, neskorším Sládkovičom. Od jesene študuje v Prešporku teológiu. Trpí finančnou núdzou, a tak si privyrába doučovaním v bohatých rodinách. V Halle študuje teológiu spolu so Sládkovičom. Pred hallským štúdiom dva roky (1841-1843) pôsobil ako učiteľ v Pukanci. Keďže boli s jeho prácou veľmi spokojní, pred jeho odchodom do Nemecka urobili pre neho zbierku na cestu a požiadali ho, aby sa po skončení štúdia vrátil do rodiska. Po doštudovaní pôsobí tri roky ako vychovávateľ v Necpaloch. V roku 1846 odchádza z Pukanca učiteľ Imrich Blaškovič. Na jeho miesto sa hlási jedenásť kandidátov, Grossmann je však jednohlasne zvolený. Ibaže presne v tom čase má možnosť získať post profesora na ev. gymnáziu v Banskej Bystrici. Bystrica ho láka. Pôsobí tu plných 41 rokov (1847-1888). Ustatý a zodratý v práci odchádza na zaslúžený odpočinok. Zomiera v Bystrici 6.2.1890. Pre zaujímavosť treba dodať, že ako profesora ho chceli i Banskoštiavničania i Veľkouherčania.
Grossmann pôsobil i na poli literatúry. Jeho príspevky možno nájsť v Slovenských novinách, Pešťbudínskych vedomostiach, Černokňažníku, Včielke, Priateli dietok a inde. Najznámejší a najvýznamnejší je jeho príspevok Nákres života Ondreja Braxatorisa Sládkoviča.
Čas je milosrdný i nemilosrdný. Zahráva sa s nami ako vietor s korunami stromov. Keď chce, zhodí nám listy zelenej farby nádeje, aby sme mohli lepšie spoznať ľudí, čo žili pred nami. Konštatovať sa dá jedno: Boli to ľudia presne takí ako my!
| Mgr. Miroslav Slivka | [ hore ] |
Prijmi, Janko, malú kytičku gratulačných slov k tvojim krásnym narodeninám od hŕstky družiny, v ktorej si bol najstarší.
Táto skupinka mladíkov vznikala práve pred 65 rokmi. Spoločne sme budovali protitankové opevnenie na Štampochu (pracovná povinnosť bola šesť hodín, strava so sebou, cesta ta i späť pešo). Aj na „panské“ sme spolu chodili. Dozor už nerobili pandúri s korbáčmi, ale ruskí vojaci so samopalmi. Stavali sme v pukanských uliciach protitankové zátarasy. Pri jednej - naproti Bakošovmu domu, rázcestie Hrnčiarskej a Potočnej ulice - chýbal na jej výplň pevný materiál. Keď nám na ten účel rozkázal vojak Červenej armády rúcať Gracovu garáž (tam žije buržuj), ty si protestoval. Od vojaka si dostal jednoduchú odpoveď úder pažbou samopalu po hlave.
Aj pri kopaní zákopov pre Červenú armádu pod Babou boli sme skoro všetci, keď nás pri práci prekvapila hliadka nemeckej armády. Museli sme si zobliecť kabáty až po košele a položiť k nohám. Niekto z nás sa začal modliť. Mysleli sme, že sú to posledné chvíle nášho života. Neboli! Nemci len chceli vedieť, či niekto nemá uniformu ČA.
No i príjemnejšie chvíle sme zažili, keď sa v kasíne nacvičovali divadelné hry. Boli sme členmi ochotníckeho krúžku Urbánek. Najveselšie chvíle bývali na večierkoch, ktoré nám pripravoval pán organista Vojtíček, vedúci krúžku.
Čas nás potom rozohnal po rôznych miestach republiky, ale keď sme prišli do rodiska, našli sme vždy cestu k sebe. Janko, bol si nám vzorom v trpezlivosti, umienenosti, rozvážnosti, ale najmä v usilovnosti.
Ján Könyveš sa narodil vo furmansko-maloroľníckej pukanskej rodine. Mal tri sestry. Po skončení školopovinnej dochádzky 1. júla 1933 nastúpil u pána Pavla Mádaya za hrnčiarskeho učňa. Po vyučení šiel na vandrovku k hrnčiarskym majstrom na Brehy, do Poltára i Banskej Bystrice. Získal nové skúsenosti pri rôznych výrobkoch a spoznal nové technológie zdobenia, ale finančne si nepomohol. Vrátil sa do Pukanca, kde ako tovariš pracoval u pána Hajniša a neskôr u pána Kollárika. Ani títo majstri neposkytovali celoročné zamestnanie. Zásluhou zvyšovania stavebnej konjunktúry našiel si stále zamestnanie ako robotník v tehelni na Majeroch.
V roku 1940 nastúpil základnú vojenskú službu k technickému práporu. Keď sa po dvoch rokoch vrátil do civilu, začal ako živnostník, samostatný hrnčiarsky majster. Súkromné podnikanie mu trvalo do roku 1951, v tom čase sa oženil, za manželku si vzal Annu Novákovú a za-ložil si rodinu. Zrušením živností v ČSR (súkromného podnikania) prešiel aj on ako ostatní pukanskí hrnčiari do Hrnčiarskeho ľudového družstva. Tam v rôznych funkciách pôsobil desať rokov. V roku 1961 uzavrel zmluvu s ÚĽUVom a pre túto organizáciu a podľa jej návrhov pracoval až do roku 2004. Ďalšiu spoluprácu musel prerušiť pre začínajúce zdravotné problémy. Remeslo ani choroby nezamietli do kúta. Robil podľa možností naďalej výrobky potrebné do domácností, ako aj rôzne miniatúry či ozdobné predmety. Poslednú pec pre prvé vypaľovanie nakladal 4. septembra 2009.
Janko! Stal si sa nestorom pukanských hrnčiarov minulého storočia, ako boli páni Bajnóci, Benkovič, Frank, Hajniš, Kollárik, Máday, Majláth a Moravčík. U niektorých to boli rodové remeslá. Každý z maj-strov mal svojské výrobky, ktoré sa odlišovali tvarom, technickým zázemím, miešaním a výberom farieb, nanášaním zdobenia, výberom figurálnych prvkov i vypaľovacími pecami. Ty si preslávil široko ďaleko Pukanec jeho keramikou vďaka dlhodobej spolupráci s ÚĽUVom. Srdečné poďakovanie za túto reprezentáciu aj pri príležitosti tvojej deväťdesiatky. Nech ti Boh žehná ďalšie dni!
| Za priateľov Ján Krbúšik | [ hore ] |
Za všetkých folkloristov Peter Klinko
Cez Pukanec bystrá voda pretekáva, už ma môj najmilejší zanaháva...
Veruže pretekáva dolu Starým jarkom a roky už, tetka Zuna. Popred tvoje okná, či si bývala v Grunte alebo v Mrnčalove. Koľko jej len pretieklo popod most pri Gracovej jatke. Vedela by veru rozprávať o tých deviatich krížikoch na tvojich pleciach. Pošla však nadol do Dunaja a odniesla na svojich vlnách dni krásne i dni ťažké a kruté. Odniesla spústu radosti i more sĺz, čo vyplakali tvoje oči. Veď prežiť detstvo bez rodičov, stratiť manžela, pochovať dieťa, to sú ťažké rany zaťaté osudom. A ty si trpela ako biblický Jób, lebo si vedela, že koho Boh miluje, krížom ho navštevuje. No dobrotivý Pán Boh ti doprial aj dni radostné. Môžeš sa tešiť zo svojich vnúčat a pravnúčat. Tvoja radosť bola iste znásobená tým, že jedného z nich si povolal Pán do svojej vinice, keď prijal kňazskú vysviacku. Iste si mala aj radosť zo svojej práce, keď si ako pukanská poštárka roznášala do našich domácností poštu. Myslím si, že takou radosťou bol i spev. Nielen v chráme, ale aj medzi mladými vo folklórnej skupine, ktorú si spolu so svojimi sestrami pomáhala zakladať. Tu si spolu s nimi odovzdala ďalším generáciám krásu ľudovej slovesnosti a bohatý piesňový repertoár. Dnes, keď sa dožívaš deväťdesiatich rokov, ti, naša tetka Zuna, chceme okrem: Ďakujeme za tie krásne chvíle! aj zavinšovať. Samozrejme veršíkom z Kupčokovho Vinšovníka:
Naša milá Zuna, naša tetuška,
šepneme ti dneska tíško do uška
vinšík krátky, srdečný.
Srdce tvoje čo si žiada,
k blahu, k zdraviu čo ti padá,
popraj ti to Boh večný!
By si ešte dlho žila,
lásku v srdci nám nosila,
prijala nás do náručia.
Nech bôľ, choroby ťa nemučia!
To je vinš náš opravdivý.
Monografie sú knihy, kde je sústredené množstvo informácií. Sú to diela, ktoré sa nepíšu ľahko, skôr naopak. Je potrebné osloviť množstvo informátorov, navštíviť rôzne archívy a v nich bádať a bádať. Bádanie sa mnohokrát podobá hľadaniu ihly v kope sena, pretože často prejde i niekoľko hodín, kým nájdeme informáciu, ktorú dokážeme vtesnať do jednej vety.
Zostaviť monografiu obce je náročné, a je to o to náročnejšie, ak obec bola v minulosti slobodným kráľovským a banským mestom. Monografia Pukanca je veľmi dobre spracovaná, i keď sú tam opísané informácie, o ktorých by sa dalo polemizovať. Projekt každej monografie musí mať dušu. Tou dušou bol učiteľ vo výslužbe Ján Zamboj, ktorého 30. výročie smrti si 2. novembra pripomíname.
Podnet na zostavenie monografie vznikol v 60. rokoch 20. storočia, s blížiacim sa výročím prvej písomnej zmienky o Pukanci v roku 1975. Popud vznikol v silnej skupine bývalých študentov generácií zo začiatku 20. storočia. Ján Zamboj začal oslovovať konkrétnych Pukančanov, rodákov a nadšencov, teda ľudí, ktorí budú ochotní (bez nároku na odmenu) sústreďovať a zhromažďovať informácie nielen z minulosti, ale i zo súčasnosti. Boli to: Ján Králik, Ján Králik starší, Miroslav Harman, Gabriel Mazúr, Samo Mazúr, Samuel Borovička, Daniel Kovalovský, Mária Schultzová, Viliam Hruškovič, Ján M. Bahna, Anna Iľašková, Zuzana Hrúzová, Ladislav Čief, Jaromír Báz1ik, Oliver Bakoš, Ján Greguš, Viliam Cibulka, Andrej Polonec a manželia Anna a Ján Zambojovci. Zámerne píšem boli, pretože z tohto spoločenstva žijú iba Ján M. Bahna - architekt v Bratislave, Ján Králik - stredoškolský profesor v. v. v Leviciach a Anna Zambojová - učiteľka v. v. v Pukanci.
Treba spomenúť ešte jedno: Gejzu Navrátila, pukanského farára a dekana, neskoršieho kanonika v Bratislave, správcu Dómu sv. Martina. Ten po príchode do Pukanca sa doň zamiloval. História mu bola miláčikom, a tak nazhromaždil nemálo informácií, ktoré poskytol do publikácie. Pretože vtedajší režim neumožňoval propagáciu duchovných akýchkoľvek konfesií, „mohol“ byť uvedený iba na jednom mieste, aj to len v poznámkovom aparáte. O Zdenkovi Obadalovi, organizátorovi prvých stretnutí autorov (vtedajšom predsedovi MNV) po okupácii 1968 nesmela byť v monografii ani zmienka.
Podklady sa sústreďovali v rodine Zambojovcov, kde sa kompletizovali, prípadne upravovali. Ján Zamboj venoval tejto náročnej práci mnoho času, čo sa neskôr odrazilo i na jeho zdravotnom stave. V knihe spracoval kapitoly Baníctvo a Obdobie predmníchovskej ČSR. K tomu musel preštudovať veľké množstvo materiálov z archívu v Banskej Štiavnici, kde strávil mnoho času.
Pri kompletizácii došlo k úzkej spolupráci s redaktorkou vydavateľstva Osveta Ivou Kadlečíkovou, manželkou spisovateľa Ivana Kadlečíka. (Iste vtedy netušila, že o pár rokov bude žiť so svojou rodinou v Pukanci.) Monografiu sa podarilo vydať len ako Pamätnicu k 30. výročiu oslobodenia ČSR, preto sa musela tomu prispôsobiť a rozsahy jednotlivých kapitol podstatne skrátiť. Kompletné materiály sú stále v rodine Zambojovcov, resp. oskenované u Jána Brnáka seniora.
Všetkým autorom patrí veľká vďaka za dielo, ktoré vytvorili. Publikácia vyšla v roku 1975 v náklade 4000 kusov. Žiaľ, náklad je definitívne rozpredaný, no svitlo na lepšie časy. Vďaka modernej technike sa knihu podarilo kompletne oskenovať, a tak nie je problém sa k nej dostať v elektronickej podobe. Stačí sa len informovať na obecnom úrade v Pukanci alebo v občianskom združení Terra Banensium - Zem baníkov.
| Mgr. Miroslav Slivka | [ hore ] |
60
Anna Koželuhová
Ivan Gajdoš
65
František Koželuha
Mária Cimbalíková
Darina Siekelová
Katarína Tkáczyková
70
Mária Beňová
75
Elena Chrieňová
Jozef Drapko
Anna Sudorová
85
Terézia Dupajová
Ondrej Krnáč
Zuzana Mádajová
90
Ján Könyveš
Zuzana Locnerová
Zuzana Fašáneková
Zuzana Herchlová
RNDr. Branislav Mikuška
RNDr. Tatiana Fislová PhD.
12.9.2009 Bratislava
Ľubomír Foltán
Jana Slosiarová
12.9.2009 Pukanec
Redakcia: Miestna knižnica, Námestie mieru 60, 935 05 Pukanec.
tel. 036/ 6393278. Registračné číslo: OÚ-5/93 |
| |
Municipal office of Pukanec, Nám. Mieru 11, Pukanec, tel.: +421 036 6393 529, +421 036 6393 108 |
|
|
|
