| |
|
|
 |
Pukanská keramika
 |
| Pukanský hrnčiarsky majster
pri práci. |
Tradícia ľudovej hrnčiarskej výroby sa na Slovensku udržala
do súčasnosti len na niektorých miestach. Jedným z nich je Pukanec,
bývalé slobodné kráľovské banské mesto. Leží 18 km nas východ
od Levíc, na úpätí Štiavnického pohoria. Z Pukanca, kde sa rudné
žily vyčerpali skôr ako v druhých banských mestách, postupne
vzniklo remeselnícke mesto. Svojimi výrobkami zásobovalo nielen
ostatné banské mestá, ale aj trhy a jarmoky v širokom okolí.
Hrnčiarske remeslo bolo v Pukanci organizované vyše 200 rokov
v cechu, o ktorom prvá písomná správa pochádza z roku 1663.
V období cechov dosiahli výrobky pukanských hrnčiarov výbornú
kvalitu z technologického hľadiska a mali tvarové i funkčne
Široký sortiment. Obľubu si získali aj svojou vysokou estetickou
úrovňou, ktorou predčili výrobky zo susedných hrnčiarskych stredísk.
V polovici 19. storočia pracovalo v Pukanci 49 hrnčiarskych
majstrov. Ich výrobky sa predávali na trhoch a jarmokoch v Leviciach,
Zlatých Moravciach, Nitre, Banskej Štiavnici, Krupine, Nových
Zámkoch, Ostrihome, vo Vacove a smerom na juh až na maďarskej
Dolnej zemi. Uplatnili sa v mestských i roľníckych domácnostiach.
Po zrušení cechov sa utvoril v Pukanci roku 1867 živnostenský
Hrnčiarsky spolok, ktorý pretrval až do druhej svetovej vojny.
Hrnčiari v tomto období veľmi ťažko odolávali konkurencii priemyselného
smaltovaného, porcelánového a skleného riadu, ktorý zaplavoval
trh. Ubúdalo majstrov a aj výrobky nevhodným napodobňovaním
továrenskej produkcie strácali svoju kvalitu. Od roku 1945 sa
trvale venuje starostlivosti o oživenie tradičnej hrnčiarskej
výroby v Pukanci Ústredie ľudovej umeleckej výroby. Pre hrnčiarov
zabezpečuje potrebné suroviny i odbyt hotových výrobkov.
Pre tradičné hrnčiarstvo v Pukanci bolo charakteristické, že
si hrnčiar so svojou rodinou, prípadne aj niekoľkými tovarišmi,
sám zabezpečoval celý technologický proces výroby hlineného
riadu. Kopanie, nabíjanie, strúhanie, mletie a miesenie hliny,
teda príprava hliny k jej spracovaniu na hrnčiarskom kruhu,
bola veľmi namáhavá a zdĺhavá. Riad, rukami majstra vytočený
na kruhu do rôznych foriem, sa sušil, maľoval, glazúroval a
napokon vypálil v hrnčiarskej peci. Hrnčiar si sám zhotovil
nástroje a pripravil farebné hlinky na maľovanú, spúšťanú či
rytú výzdobu. Aj predaj hotových výrobkov bol jeho starosťou.
Na vzdialenejších trhoch predával svoje výrobky prostredníctvom
najatých furmanov a priekupníkov. Do blízkeho okolia chodili
ženy hrnčiarov s košom na chrbte predávať hlinený riad.
 |
| Čutora z roku 1878 v zbierke
Tekovského múzea. |
Väčšiu časť hrnčiarskych výrobkov z Pukanca tvoril úžitkový
riad, ktorý sa používal denne pri varení, stolovaní, uskladnení
i transporte jedál a nápojov, prípadne na niektoré špecifické
práce. Tento sortiment predstavujú rôzne hrnce (širáň, variak,
obedár, kávnik, mliečnik, maslák, sikáč), krčahy (buťkáš, hrkáč)
a miskovité nádoby (tanier, misa, vajling, šálka, rajnica, trojnožka,
cedák, pekáč na hydinu, formy na koláče, dolkárne a iné). Úžitkový
hlinený riad sa vyznačoval dokonalým tvarom a kvalitne vypáleným
črepom. Výzdoba na ňom bola jednoduchá - farebná glazúra alebo
prostý maľovaný dekor na holom črepe. Len zriedkavo to boli
glazované nádoby s bohatším rastlinným ornamentom.
Menšiu časť výrobkov - čo do množstva i šírky sortimentu tvorili
hrnčiarske výrobky na ozdobu a reprezentáciu. Boli to rôzne
džbány (najmä cechové džbány), krčiažky, čutory, taniere a misy.
Charakterizovala ich prevažne biela glazúra a bielo-okrovo-hnedo-zelená
farebnosť výzdoby. Od konca 19. storočia k nej pribudla aj modrá
farba. Zdobil ich bohatý rastlinný ornament, často aj prosté
figurálne výjavy z každodenného života. Výzdobu dopĺňali obvykle
vtipné veršíky alebo výroky odzrkadľujúce životnú filozofiu
pukanských hrnčiarov.
Kompozícia, farebnosť a motivická mnohotvárnosť výzdoby charakterizuje
nielen jednotlivé vývojové obdobia pukanského hrnčiarstva, ale
aj prácu jednotlivých majstrov hrnčiarov. Malú časť ozdobných
hrnčiarskych výrobkov predstavujú sporiteľničky, detské hračky,
dózy na tabak, svietniky a sošky vymodelované do tvaru ľudských,
zvieracích či vtáčích figuriek.
V roku 1982 pracovalo v Pukanci ešte päť majstrov hrnčiarov:
Ján Moravčík, Ján Majláth, Ján Kônyves, Ľudovít Kohl a Viliam
Frank. Ich výrobky sa navzájom líšia svojským rukopisom v tvare
i výzdobe. Odzrkadľujú nadanie, zručnosť a vkus svojich tvorcov.
Tak ako v minulosti, niektoré výrobky pukanských hrnčiarov i
dnes plnia praktickú funkciu. Väčšia časť súčasnej pukanskej
keramiky však slúži ako vkusná ozdoba interiérov vo verejných
budovách a súkromných bytoch na celom Slovensku i v zahraničí.
|
| |
Municipal office of Pukanec, Nám. Mieru 11, Pukanec, tel.: +421 036 6393 529, +421 036 6393 108 |
|
|
|
