| |
|
|
 |
Ročník 2002
Číslo 3, Máj - Jún
(Aby malo v Pukanci remeslo opäť zlaté dno)
Starobylý Pukanec sa pripravoval na tohtoročné remeselnícke dni obzvlášť starostlivo. Novodobé podujatie úspešne nadviazalo na niekdajšie trhy i jarmoky a už sa tiež stalo tunajšou tradíciou. Bývalé hrdé slobodné kráľovské banské mesto sa môže pýšiť vlastnou bohatou históriou mnohých remesiel. Obchodovanie má v Pukanci už takmer sedemstoročné tradície v týždenných trhoch. Cisár Leopold I. udelil mestu právo na štyri výročné jarmoky v roku 1702, teda presne pred 200 rokmi. Stáročné tradície aj tunajších cechov po zrušení týchto profesných organizácií v Uhorsku v roku 1872 nahradil v Pukanci už v tom istom roku remeselnícky spolok kolársko-kováčsko-mäsiarsky. Niektoré remeslá síce zanikli, no remeselná zručnosť mnohých odvetví prechádzala v pukanských rodinách z generácie na generáciu naďalej. Dvadsiate storočie nebolo veľmi priaznivé pre ručnú remeselnú výrobu. Už v jeho prvej polovici remeselnícke výrobky nahrádzala a z trhu temer vytlačila priemyselná veľkovýroba. Zákaz živnosti v polovici 20. storočia bol násilným prerušením stáročných skúseností a prirodzeného odovzdávania tajov každého remesla. Našťastie koniec 20. storočia a minulého tisícročia znamenal obrat aj v tomto smere. Možnosť venovať sa živnosti sa aj na Slovensku opäť obnovila. Aby živnosť uživila živnostníka - remeselníka či obchodníka - musí byť o jeho prácu, výrobky záujem. Napodiv, masová priemyselná produkcia trvalo nenahradila individuálne tvorené remeselné výrobky. Kým priemysel chŕli státisíce rovnakých výrobkov, z výrobku skutočného majstra svojho remesla cítiť konkrétneho človeka, jeho šikovné ruky, srdce s citom pre krásu a zároveň zodpovednosť za kvalitu vlastného výrobku. Dnešní ľudia, a to nielen mládež, zväčša nepoznajú, nevideli a nevedia, ako vzniká konkrétny remeselnícky výrobok. Nevideli, ako sa na hrnčiarskom kruhu formuje z hrudky hliny džbánok na víno, ako sa prepletaním prútikov vytvára ľahký, no pevný košík, neskúsili ťažkým kováčskym kladivom ukuť zo žeravého kusa železa malú podkovičku "pre šťastie", nie to ešte riadnu podkovu pre koňa. Koľkí z nás vedia správne chytiť do ruky hoblík a správne upevniť drevenú dosku na stolárskom ponku? Ženy si snáď vo väčšom meradle uchovali tradičný vzťah k ručným prácam s textilným materiálom, no sú techniky, ktoré prakticky ovláda malý počet žien. Napríklad tkanie, ktoré bolo ešte pred 50-60 rokmi bežné temer v každej dedinskej domácnosti. Hovorí sa, že je lepšie raz vidieť ako trikrát počuť - upravme to na čítať. Remeslo sa nedá naučiť z knihy čo ako dobre napísanej, ani z videozáznamu, ktorý nám umožňuje vidieť. No remeselník musí aj cítiť, a to ho môže naučiť iba človek, ktorý ten správny cit v rukách i v srdci má. Zmyslom takých - v súčasnej dobe vznikajúcich aj už fungujúcich - podujatí, medzi aké patria aj Pukanské remeselnícke trhy, je oživiť remeslo. Vytvoriť mu priaznivé prostredie medzi výrobcami i nádejnými spotrebiteľmi. Robiť mu pravdivú, účinnú a predsa finančne nie takú nákladnú reklamu ako je tá na bilboardoch. A nielen to. Tieto podujatia majú ambíciu aj vychovávať. Naučiť nás poznávať hodnoty ľudskej ručnej práce, získavať kladný vzťah k svojmu rodisku s jeho bohatými kultúrnymi tradíciami, nadobúdať nielen materiálne bohatstvo, ale najmä úprimnú a odôvodnenú hrdosť na svoju vlasť, na naše Slovensko. Prajem Pukancu, jeho obyvateľom a aj návštevníkom tohtoročných jubilejných X. Pukanských remeselníckych trhov, aby toto všetko prvý júlový víkend v Pukanci nadobudli. Zo srdca prajem Pukančanom a všetkým poctivým živnostníkom, remeselníkom i obchodníkom na Slovensku, aby po desaťročiach živorenia malo aj u nás remeslo opäť zlaté dno.
| PhDr. Katarína Holbová, etnografka Tekovského múzea v Leviciach | [ hore ] |
Na zasadnutí sa zúčastnilo 12 poslancov a starostka Jana Bahnová. Obecné zastupiteľstvo vzalo na vedomie kontrolu uznesenia, správu o inventarizácii obce Pukanec (Obecný úrad, Obecný podnik služieb a Lespol s.r.o.) za rok 2001, prípravu 10. ročníka Pukanských remeselníckych trhov, aktuálne podmienky separovania odpadu v obci, informáciu starostky o doručení odvolania od pani Kostkovej, o žiadosti Jaroslava Virága o poskytnutie hmotnej pomoci pri oprave rodinného domčeka a o žiadosti Spoločenstva vlastníkov bytov na Záhradnej ulici o prešetrenie výpočtu cien za dodávku tepla za rok 2001. Poslanci schválili vyradenie videorekordéra z majetku Klubu dôchodcov, rozbor hospodárenia obce, Obecného podniku služieb a Lespol s.r.o. a plán organizačno-technického zabezpečenia 10. ročníka Pukanských remeselníckych trhov. Schválili s účinnosťou od 1. apríla 2002 požiarny poriadok obce, poriadok odmeňovania zamestnancov a pracovný poriadok, predaj pozemkov v extraviláne obce a správu nezávislého audítora z overenia účtovníctva obce za roky 2000 a 2001. Obecné zastupiteľstvo súhlasilo s prenájmom priestorov na prízemí budovy Obecného podniku služieb pre LUX Partizánske, s prenájmom priestorov na poschodí pre Elišku Zorvanovú, s výstavbou poľnohospodárskej účelovej stavby v extraviláne a s poskytovaním opatrovateľskej služby v Pukanci. Nesúhlasilo s uzavretím nájomnej zmluvy na byt na Štiavnickej ceste pre nevyhovujúci technický stav, ani s prenájmom priestorov v budove OPS pre Margitu Štubňovú a Petru Pastierovú. Obecné zastupiteľstvo menovalo Petra Jankulára do funkcie preventivára požiarnej ochrany obce a Štefana Patassyho do funkcie strojníka obecného hasičského zboru.
Členovia tanečnej folklórnej skupiny Vajrab a divadelného súboru Mladosť z Pukanca cestovali 6. júna 2002 do juhoslovanskej Selenče. Za svojimi priateľmi necestovali po prvýkrát. Veď už trinásť rokov trvá družba medzi Pukancom a Selenčou. Jej históriu by najlepšie vedeli rozpovedať tí, ktorí stáli pri jej zrode. Aj niektorí z nich - členovia bývalej folklórnej skupiny Smrečinár - cestovali. Tohto roku prijala pozvanie starostu Selenče aj pani starostka Pukanca Jana Bahnová s manželom. Pukančanom sa tradične dostalo srdečného prijatia od všetkých Selenčanov. Bývali v rodinách domácich obyvateľov, kde každý mohol tráviť čas podľa svojich predstáv. Večer mladí navštívili diskotéku, starší v družnej debate posedeli vonku na terasách selenčských krčmičiek a kaviarní. Bolo na čo spomínať. Veď len nedávno boli Selenčania v Pukanci na oberačkových slávnostiach. Podstatou návštevy Pukančanov v Selenči boli kultúrne programy. V sobotu sa v kultúrnom dome predstavil divadelný súbor Mladosť divadelnou hrou Ivana Izakoviča Ploty stavať netreba. Humorná zápletka a dobré výkony hercov všetkých prítomných zaujali. V závere starosta Juraj Zolnjan poďakoval kyticou kvetov vedúcej súboru Márii Struhárovej aj všetkým jeho členom a pozval všetkých na nedeľňajšie vystúpenie tanečnej folklórnej skupiny Vajrab. Kultúrny dom sa zaplnil do posledného miesta. Vo vystúpení, ktoré sprevádzal hovoreným slovom Peter Frank, sa striedali tance, piesne a hudobný sprievod Ľuba Somsiho, Igora Somsiho a Petra Kürtiho. Tance nacvičili manželia Sujovci. Starosta Selenče všetkým účinkujúcim poďakoval, našej pani starostke vyjadril radosť zo spoločného stretnutia a na pamiatku venoval obci Pukanec olejomaľbu profesora výtvarnej kultúry v Selenči Michala Bolfa. Záverečné slovo patrilo pani starostke Jane Bahnovej, ktorá sa poďakovala za srdečné prijatie a odovzdala starostovi Jurajovi Zolnjanovi keramický krčah majstra Jána Könyvesa a hodiny s erbom Pukanca, ktoré majú Selenčanom odbíjať čas do ďalšieho stretnutia. Spomenula aj neprítomného Petra Klinka, ktorý stál pri zrode priateľstva medzi Pukancom a Selenčou. Jeho slová záverečnej piesne Mesto moje rodné zneli celou sálou na srbskú melódiu piesne Za moju Milicu.
V Novom Sade, hlavnom meste srbskej Vojvodiny, sa 9. júna 2002 konala medzinárodná konferencia učiteľov (ktorú každoročne organizuje Zväz učiteľov Srbska) na tému Učiteľ a nová škola. Jej cieľom bolo prehodnotiť a porovnať výchovno-vzdelávací systém a postavenie učiteľov vyučujúcich na prvom stupni základných škôl v Srbsku, Slovinsku, Chorvátsku, Čiernej Hore, Bosne a Hercegovine, Macedónsku a v ďalších susedných štátoch. Pozvanie na konferenciu prijali aj zástupcovia učiteľov zo Slovenska Mgr. Dušan Bahna a Mgr. Zuzana Raffajová-Ďurčová, ktorí boli v tom čase v juhoslovanskej Selenči na návšteve spolu s folklórnym súborom Vajrab. Informácie o súčasnom vzdelávacom systéme v Slovenskej republike vo svojom príspevku predniesol riaditeľ Základnej školy v Pukanci Dušan Bahna. Prítomných oboznámil s učebnými osnovami, učebnými plánmi, učebnicami, vyučovacími metódami, hovoril o vybavenosti škôl, o postavení slovenských učiteľov a o súčasnej reforme vo verejnej správe. V diskusii odpovedal na otázky z oblasti financovania škôl, platov učiteľov a ďalšieho vzdelávania pedagógov. Do srbského jazyka prekladala riaditeľka Základnej školy Jána Kollára v Selenči Svetlana Zolňanová. Zhoda termínov konania konferencie a návštevy súboru Vajrab v Selenči umožnila zástupcom našej školy reprezentovať Slovensko na takom významnom medzinárodnom fóre. Sme radi, že náš systém vzdelávania, koncepcia rozvoja školstva a naše skúsenosti pomôžu mladým štátom bývalej Juhoslávie v reformnom procese školstva, ktorý tam v súčasnosti prebieha.
| Zuzana Ďurčová, Dušan Bahna | [ hore ] |
Rozlúčku s tohtoročnou futbalovou sezónou si nejeden hráč či funkcionár Tatrana predstavoval celkom inak. V poslednom zápase jarnej časti II. triedy majstrovstva okresu naši futbalisti pokračovali v nepresvedčivých výkonoch, zahodili množstvo šancí a prehrali s Hornými Túrovcami na domácej pôde 3:6. Aj keď ani víťazstvo by nebolo malo vplyv na zostup do III. triedy, ale mohlo znamenať aspoň čestnú rozlúčku so sezónou a účinkovaním v II. triede. Z tohto stavu sú sklamaní funkcionári, fanúšikovia aj niektorí hráči, ktorí berú futbal ako hru vážne a zodpovedne, aj ako formu reprezentovania Pukanca. Je isté, že je neskoro plakať nad rozliatym mliekom, aj keď je jasné všetkým, čo berú futbalové dianie v Pukanci vážne, že hlboká kríza sa začala prísnym vylúčením Pukanca zo súťaže pri postupe Kalnej z majstrovstiev okresu Levice. Z takéhoto stavu sa ťažko spamätávali futbalisti aj funkcionári, potom došlo ku generačnej výmene hráčov aj k výmene funkcionárov z ekonomických, a možno aj iných dôvodov. Začalo sa v zlých ekonomických podmienkach s dobrovoľnými funkcionármi budovať skoro celkom nové mužstvo, ktorého výsledky sú odvodené od prístupu hráčov k plneniu futbalových povinností. Bolo by asi zbytočné opakovať, že výsledky sa dostavia vždy len po určitom čase po zodpovednom prístupe na tréningoch, a podobne. Jarnú časť začalo naše mužstvo v eufórii po čiastočne dobrých výsledkoch, no po štvrtom zápase eufória opadla, prestalo sa trénovať (slabá účasť hráčov) a strácali sme body aj so slabšími súpermi. Občas sa mužstvu podarilo odohrať aj dobrý zápas, ale to bola len výnimka. Niektoré stretnutia sme nedokázali dotiahnuť do víťazného konca, keď naši hráči odpadávali v závere zápasov kondične a zahadzovali vyložené šance, čo skoro vždy vedel súper využiť. A tak sa stalo, čo nikto nepredpokladal: Pukanec vypadol do najnižšej súťaže v Levickom okrese. Isteže niekto vypadnúť musí, niekto musí byť aj posledný. Tento stav bude treba zmeniť k lepšiemu, skonsolidovať mužstvo, vytvoriť kolektív zodpovedných hráčov, ktorí chcú hrať futbal pre potešenie, radosť z hry a pritom dokázať, že sú lepší ako súper. Zodpovednosť za tento stav nemôže byť len na hráčoch, ktorí mali dokázať, že vedia hrať futbal, ale aj na funkcionároch, aby vytvorili vhodné podmienky a dobrú atmosféru v kolektíve. Niektorí funkcionári miesto toho, aby pomáhali v činnosti, radšej v pozadí všetku snahu negovali a kritizovali aj to, v čom mohli a mali byť nápomocní. Veď ľahšie je rečniť ako niečo v prospech futbalu urobiť! Každá dobrá rada a pomoc bola vítaná, len tých úprimne mienených bolo málo. Ako predseda TJ Tatran som nedokázal kolektív funkcionárov vyburcovať k tomu, aby sme spoločnými silami, bez sponzorov, len s pomocou obecného úradu, na báze dobrovoľnosti a zanietenia viedli pukanských futbalistov k lepším výsledkom. Aj keď ma to veľmi bolí a mrzí, že miesto úspechov je to neúspešné zavŕšenie sezóny, vzdávam sa funkcie, aby mali možnosť ďalší, odhodlanejší a dôslednejší funkcionári viesť pukanský futbal k lepším výsledkom a úspechom ako je to momentálne. Je isté, že o futbal a najmä o pukanský sa budem zaujímať naďalej. Prajem mu úspešné napredovanie a dosahovanie lepších výsledkov v blízkej budúcnosti a návrat k strateným pozíciám. Ostáva len dúfať, že o rok to bude oveľa, oveľa lepšie, že tak ako v súčasnosti žiaci Tatrana bojujú o majstra okresu, že o dva či tri roky to budú opäť muži Pukanca, čo budú patriť k najlepším v okresných súťažiach. V mene svojom, funkcionárov a hráčov ďakujem fanúšikom za dôveru a podporu a dúfam, že naďalej budú chodiť nedeľu čo nedeľu na futbal a slušným povzbudzovaním burcovať hráčov k lepším výkonom a víťazstvám.
Redakcia: Miestna knižnica, Námestie mieru 60, 935 05 Pukanec.
tel. 036/ 6393278. Registračné číslo: OÚ-5/93 |
| |
Obecný
úrad Pukanec, nám. Mieru 11, Pukanec, tel.: +421 (0)36 6393
108, +421 (0)36 6393 529 |
|
|
|
