| |
|
|
 |
Ročník 2003
Číslo 1, Január - Február
V tuhej zime ste zakliate v snehových vločkách, túlite sa jedna k druhej a tak tvoríte kompaktnú prikrývku našich polí, záhrad, lesov, ulíc a domov. No len čo príde jar a slnko začne lepšie hriať, meníte sa na priesvitné kvapôčky, združujete sa a už na predhorí tvoríte potôčiky s malými vodopádmi. Čím ďalej postupujete, pribúda vám sila a v dolinách už tečiete tak prudko, že vás nič nemôže zastaviť. Pri pohľade na vás sa aj nám rozprúdi v žilách krv usadnutá po zimnej prestávke a uvedomíme si: veď už je tu jar.
Kde sa vlastne tak ponáhľate? Keby ste vedeli hovoriť, iste by ste nám povedali: Čo my vieme? Príťažlivosť zemská nás ženie do väčšej rieky a s ňou vtečieme do mora. Tam nás už čakajú myriady našich sestier. Ale ani tam nebudeme mať pokoj. Slnko, ten čarodej, nás svojou mocnou rukou vyzdvihne pod nebeskú oblohu, kde budeme tvoriť biele obláčiky. Už hádam pračlovek večne pripútaný k zemi nám závidel našu ľahkosť, ako plávame pod nebeským blankytom. Vietor nás však zase rozoženie na všetky strany na našu dobrodružnú púť. Niektoré z nás sa stanú ľadovými poľami severného polárneho mora, iné uviaznu na štítoch vysokých hôr. Ďalšie naše sestry poputujú na juh, kde sa v prudkom spáde stratia v dažďovom pralese. Je dosť možné, že si stanú do bojového šíku zhubného tajfúnu alebo tornáda.
My ľudia máme jednu prosbu. Vráťte sa ešte raz k nám! So sviežim južným vetríkom a v tichom májovom daždi poroste naše polia a záhrady, aby nám priniesli bohatú úrodu. A zdeľte nám, odkiaľ prichádzate, či ozaj večná jar je tam.
V poslednom čase som viackrát počula od mládeže, že v Pukanci sa nič nedeje, že je málo diskoték, Pukanec je mŕtvy a podobné tvrdé vyhlásenia.
Možno má naša mládež aj v niečom pravdu. Určite však nie vo všetkom. Svedčí o tom fakt, že v Pukanci sa počas roka pravidelne opakujú rôzne kultúrne podujatia. Obec v spolupráci s folklórnou skupinou Vajrab a základnou školou organizuje fašiangový ples. Vo fašiangovej sezóne sa už niekoľko rokov robia v spolupráci referátu kultúry a Matice slovenskej páračky. Z napáraného peria sa šijú vankúše a periny pre detské domovy. Pri príležitosti oslobodenia Pukanca sa už tradične koná volejbalový turnaj o Pohár starostky obce. Skoro každý rok si divadelný súbor Mladosť pripraví aspoň jedno predstavenie pre našich občanov. A niekedy vystúpi aj mimo Pukanca. Aj folklórna skupina Vajrab reprezentuje našu obec nielen doma, ale aj v širokom okolí.
Každý rok sa zatiaľ u nás slávnostne stavia májový strom. Zaujímavé je, že pri stavaní mája chýba práve mládež. Aj Deň matiek si pravidelne uctievame. V spolupráci s materskou školou, základnou školou, Maticou slovenskou je pre matky a staré matky pripravený pestrý program. Najväčším kultúrnym podujatím v roku sú Pukanské remeselnícke trhy. Počas trhov sa kultúrny program snažíme vždy zostaviť tak, aby sa páčil mladším, starším aj najstarším. Tradíciou sa už stali aj oberačkové slávnosti, ktoré organizujú spoločne referát kultúry, slovenský zväz záhradkárov a už aj základná škola.
Na jeseň prejavujeme kultúrnym a spoločenským posedením úctu nielen našim jubilantom, ale všetkým dôchodcom. Deťom sa určite ráta, keď príde do Pukanca Mikuláš, ktorý im rozdá balíčky, rozsvieti námestie a spraví diskotéku. V závere roka, na Štefana, si vystúpením detí pripomíname staré vianočné zvyky. Minulý rok sa konali aj dve Štefanské zábavy.
Počas roka môžu fanúšikovia športu sledovať futbalové zápolenia na ihrisku TJ Tatran v troch kategóriách.
Nedá sa teda povedať, že v Pukanci sa nič nedeje. Možno to nie je to, čo by chcela naša mládež. Zrejme by mládež prijala viac diskoték, možno spoločenský mládežnícky klub, možno má záujem aj o iné aktivity. Možno by nám mládež mohla povedať, čo by vlastne chcela. Budeme veľmi radi, keď nám povie, čo chce, v čom jej môže pomôcť obec, referát kultúry.
Obec dá dobrému návrhu určite zelenú. Veď aj folklórna skupina Vajrab vznikla len zo záujmu mladých o tanec. Posilňovňa funguje pre tých, čo majú chuť cvičiť. Aj do knižnice chodia cvičiť ženy, lebo prišli s dobrým nápadom. A samozrejme pri týchto aktivitách sa nenarúša verejný poriadok a neničí sa verejný majetok. Prijmeme každý dobrý a realizovateľný návrh.
Prvé slávnostné zasadnutie nového obecného zastupiteľstva sa konalo 3. januára 2003. Na slávnostnom zasadnutí sa zúčastnili všetci novozvolení poslanci. Okrem nich prijali pozvanie aj niektorí bývalí poslanci a ďalší občania Pukanca.
Obecné zastupiteľstvo vzalo na vedomie výsledky volieb v obci Pukanec na starostu obce a poslancov obecného zastupiteľstva, ktoré prečítal predseda miestnej volebnej komisie Zdenko Obadal. Potom starostka obce Jana Bahnová a poslanci obecného zastupiteľstva zložili zákonom predpísaný sľub.
Poslanci schválili zmenu programu rokovania obecného zastupiteľstva vypustením 9. bodu programu - voľba zástupcu starostu obce.
Obecné zastupiteľstvo zriadilo komisie a zvolilo predsedov a členov komisií: komisiu ekonomickú, služieb a podnikania - predsedníčka Zuzana Slosiarová, člen Štefan Balko; komisiu výstavby a životného prostredia - predseda Ivan Kokavec, člen Daniel Gunár; komisiu bytovú, sociálnych vecí a zdravotníctva - predsedníčka Gabriela Michalcová, členka MUDr. Janka Pacherová; komisiu kultúry, vzdelávania a športu - predsedníčka Mgr. Zuzana Ďurčová; komisiu pre ochranu verejného poriadku - predseda Rudolf Čecha, člen Boris Kyseľ.
Obecné zastupiteľstvo poverilo výkonom funkcie sobášiaceho Gabrielu Michalcovú a delegovalo MUDr. Janku Pacherovú do Rady základnej školy a Mgr. Zuzanu Ďurčovú do Rady materskej školy.
Obecné zastupiteľstvo konštatovalo, že je uznášaniaschopné - na zasadnutí sa zúčastnili všetci poslanci a starostka obce Jana Bahnová.
Poslanci vzali na vedomie informáciu starostky o zvolení členov Dozornej rady Lespol s.r.o. Pukanec valným zhromaždením na obdobie troch rokov podľa Spoločenskej zmluvy z 13.12.2001 v zložení: Ján Schmit, Zdenko Obadal, Rudolf Čecha a Tibor Flp, vzdanie sa funkcie hlavného kontrolóra obce Zdenka Obadala, informáciu o zriadení spoločnej úradovne Združenia miest a obcí Tekova a informáciu o ďalšom postupe v riešení projektu separovaného zberu desiatich obcí Bátovskej kotliny.
Poslanci zvolili za zástupcu starostu Štefana Balku a za hlavného kontrolóra Ing. Annu Frtúsovú.
Obecné zastupiteľstvo schválilo návrh plánu práce Obecného zastupiteľstva a komisií na rok 2003 a doplnenie členov do komisií obecného zastupiteľstva.
Poslanci ďalej schválili plat starostu, začlenenie obce do spoločnej úradovne Združenia miest a obcí Tekova (presun kompetencií na úseku stavebného konania a opatrovateľskej služby), vstup obce do neziskovej organizácie Tatiar - združenie obcí pre separovaný zber so sídlom v Pukanci. Peňažný vklad je stanovený na 27,- korún na obyvateľa. Schválený bol aj prevod hmotného investičného majetku na rekonštrukciu a modernizáciu Domu smútku do správy majetku obecného podniku služieb, predaj pozemku vo vlastníctve obce manželom Gracovskovcom zo Zvolena, presun ozvučovacieho zariadenia z Domu smútku na telovýchovnú jednotu Tatran Pukanec.
3. januára - v Dome záhradkárov sa konalo slávnostné zasadnutie obecného zastupiteľstva, sľub zložila starostka obce aj novozvolení poslanci
14. januára - starostka obce sa zúčastnila na pracovnom stretnutí starostov obcí a miest s prednostom Okresného úradu v Leviciach a vedúcimi jednotlivých odborov, ktorí informovali o reforme verejnej správy a prechode stavebnej agendy a opatrovateľskej služby na obce a mestá od 1. januára 2003
17. januára - starostka obce sa zúčastnila na zasadnutí Tekovského regiónu, kde starostovia rokovali o vytvorení spoločnej úradovne pre obce Tekovského regiónu so sídlom v Leviciach - spoločná úradovňa by mala mať kompetencie z oblasti stavebného konania a opatrovateľskej služby
20. januára - na Obecnom úrade v Pukanci sa stretli zástupcovia obcí Bátovskej kotliny so zástupcom firmy TEEP s.r.o. Bratislava Ing. Lukáčom a dohodli ďalší postup v projekte separovaného zberu
23. januára - zasadalo valné zhromaždenie spoločnosti Lespol s.r.o. Pukanec, boli zvolení noví členovia dozornej rady na obdobie troch rokov v zmysle Spoločenskej zmluvy spoločnosti
23. januára - starostka obce sa zúčastnila stretnutia na Úrade práce v Leviciach, kde starostov informovali o zmenách v evidencii nezamestnaných vyplývajúcich z novely zákona o zamestnanosti a o podpísaní Dohody o spolupráci medzi obcami a úradom práce
28. januára - na Obecnom úrade v Pukanci sa uskutočnila porada so zástupcami Západoslovenskej energetiky a.s. Bratislava, odbor projektov a inžinieringu Nitra, o odovzdaní staveniska spojeného s vytýčením základných smerových a výškových bodov pre stavbu v časti Majere - rekonštrukcia nízkeho napätia, s čím súvisí aj rekonštrukcia verejného osvetlenia, ktorú bude financovať obec
Kresťania vyznávajú, že Ježiš je jedinou cestou k Bohu. Robia to preto, lebo sú fanatici, alebo majú pravdu? Máme predsa slobodu vybrať si, kadiaľ pôjdeme, prečo teda práve kresťanstvo, prečo Kristus, nie niečo iné? Je predsa toľko ciest, prečo práve táto? Žijeme v modernej, pluralitnej spoločnosti, to znamená, že akceptujeme názory každého človeka často bez ohľadu na ich opodstatnenosť a pravdu. Veď všetci máme právo veriť čomu chceme a slobodne prezentovať svoje idey. Určite nie je správne nútiť niekoho kráčať cestou, ktorú mu vyberieme my. Výnimkou je iba rodičovský vzťah k deťom, pretože zodpovedný rodič musí dieťaťu ukázať, čo je dobré a kadiaľ má ísť, inak si vyberie zle.
V dnešnom zmätku náboženských a iných duchovných smerov akosi kresťanstvo začína blednúť a strácať svoju relevanciu. V médiách býva prevalcované naoko novými (u nás novými) názormi. Mediálni hovorcovia propagujú protikresťanské myšlienky. Citujem rabína S. Boteacha: "Som absolútne proti každému náboženstvu, ktoré tvrdí, že jedna viera je nadradená inej. Nevidím, že by to bolo niečo iné než duchovný rasizmus. Je to spôsob, ako tvrdiť, že my sme Bohu bližšie ako vy, a to vedie k nenávisti."
Pravda je však taká, že každé náboženstvo je výlučné v porovnaní s ostatnými. Mnohé tvrdia, že tolerujú iné vyznania a tým sa zdajú byť láskavejšie a miernejšie, ale v skutočnosti dovoľujú praktizovať iné náboženstvo len dovtedy, kým to súvisí s ich ponímaním pravdy. Indický teológ Ravi Zacharias povedal: "Vyhlásenie, že kresťania sú arogantní, keď hlásajú svoju výlučnosť, je ignorovaním skutočnosti, že každé väčšie náboženstvo robí to isté."
V skutočnosti nie je možné považovať kresťanskú vieru za jednu z mnohých pravých ciest. Buď sa dáme na jej stranu, alebo ju úplne poprieme. Ježiš Kristus totiž povedal známe slovo: "Ja som cesta i pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa." Podľa tohto jeho výroku buď je klamár a jeho cirkev je falošná od základov, pravá cesta je určite niektorá iná, alebo je Ježiš jediný, cez koho môžeme prísť až k Bohu. Vyberme si, logicky obidva názory súčasne platiť nemôžu.
| Mgr. Ľuboslav Beňo, evanjelický farár | [ hore ] |
Naša základná škola sa zapojila do súťaže Čarovný príbeh, ktorý organizuje spoločnosť Coca-Cola Slovakia, s.r.o. Žiaci mali navštíviť starších občanov Pukanca, ktorých požiadali, aby si zaspomínali na dni svojej mladosti, keď ešte neboli rozšírené v takej miere rozhlasové prijímače či televízory. Do tejto súťaže sa zapojili žiaci oboch tried piateho ročníka. Deti "vyspovedali" svojich starých rodičov, susedov, tety, ujov... Nakoniec svoje úlovky priniesli do školy, kde boli príbehy ilustrované. Boli to príbehy od strašidelných až po veselé príhody z každodenného života. Z príbehov bola zostavená kniha pod názvom Tajuplné príbehy z nášho mesta.
Ďakujem našim deťom, že sa s takou chuťou pustili do práce. Počas tohto roka uverejníme príbehy, ktoré žiaci priniesli.
Voľakedy dávno Pukanec chránili mocné hradby. Slúžili ako ochrana proti Turkom. Dlho ich Turci nevedeli dobyť. Nakoniec sa im to však podarilo. Keď vstúpili do mesta, vypukla vojna. Jediný úkryt, ktorý sa v tom čase dal použiť, sa nachádzal v podzemí rímsko-katolíckeho kostola.
V tomto úkryte našla dočasný domov aj celá richtárova rodina. Richtárovu dcéru strážil a ochraňoval jeden odvážny a silný mládenec. Raz, keď sa zotmelo a všade bolo ticho, dievča si myslelo, že je po všetkom, a preto vyšlo von. Vonku ju čakalo prekvapenie. Ozbrojený Turek ju zdrapil a odviedol do Bátoviec. V Bátovciach sa konali trhy, kde sa predával nielen tovar, ale aj pekné mladé dievčatá.
Keď mládenec zistil, čo sa stalo, vydal sa dievča hľadať. Ďaleko sa však nedostal. Jeho cesta sa skončila na blízkom poli pred Bátovcami.
Keď Turci odtiahli, richtár dal na tom mieste postaviť šibenicu a mládenca obesili, pretože zle strážil jeho dcéru. Dievča predali do Turecka a miesto, kde skončil život smelý mládenec, sa dodnes volá Pukanské šibenice.
Príbeh, o ktorom teraz porozprávam, viem od svojho starého otca a on ho počul od svojho starého otca.
V našom okolí sa v minulosti pálievalo drevené uhlie. Raz jeden uhliar po ťažkej robote vyhladol a preto si sadol a začal jesť. Odrazu uvidel vedľa seba veľkú ropuchu. Chytil lopatu a milú ropuchu hodil do ohňa. Ona však z neho vyskočila. Znovu zobral lopatu a ropuchu hodil opäť do ohňa. Ropucha aj teraz z neho vyskočila. Uhliar ju však už viac nevidel. No o týždeň sa mu poskrúcali prsty na rukách a už ich do smrti nemohol vyrovnať. Tá ropucha vraj bola striga.
Stará pani z malého mestečka mi vyrozprávala tento zaujímavý príbeh.
Podnikavý chlap chodil v noci na cintorín a kradol z hrobov kvety. Potom ich predával na trhu. Raz v noci sa zobudil na to, že ho niekto volá. Nechcelo sa mu vstať z postele, nuž si pomyslel, že nech volajúci príde za ním ráno. Toto sa viackrát opakovalo. Zunovalo sa mu toto nočné budenie. Nakoniec sa išiel pozrieť, kto ho to volá. Nikoho nevidel, ale počul záhadný hlas, ktorý mu vravel: "Daj mi moje, čo nie je tvoje." Naplašil sa, že je to asi jeden z tých okradnutých mŕtvych, a preto prestal kradnúť kvety. Záhadný hlas sa už potom neozval.
Na páračkách sa povrávalo, že v kameňolome pod Uhliskami straší kňaz bez hlavy. Všetci sa usilovali, aby cez polnoc tou cestou nemuseli prejsť.
Raz predsa jeden človek prechádzal cez polnoc kameňolomom, idúc z roboty domov. Nemyslel na strašidlá. Veselo si popiskoval, keď zrazu pozrel pred seba a uvidel postavu, ktorá sa podobala na kňaza bez hlavy. Vrchná časť postavy sa natriasala. Veľmi sa zľakol. Nevedel čo robiť. Od strachu sa pritlačil k stromu a čakal. Postava sa k nemu pomaly približovala. Mala dlhé šaty ako kňaz a na mieste, kde má byť hlava, sa čosi široké natriasalo. Nohy mal meravé. Nevládal ani dýchať. V strachu čakal, či ho to čudo zbadá. Táto jesenná chvíľa sa mu zdala nekonečná. V duši sa už lúčil so svojimi najbližšími. Postava sa pomaly približovala. Jasný mesiac ju osvetľoval, až v tom svite mesiaca zbadal, že je to žena v dlhej sukni. Na chrbte v koši mala kvety - chryzantémy, ktoré boli vyššie ako jej hlava.
Prosím všetkých Pukančanov a Pukančianky: Ak ste zažili alebo počuli nejaký príbeh, strašidelný, veselý, prípadne smutný - nenechajte si ho pre seba. Ohláste sa na Obecnom úrade v Pukanci v redakcii Pukanských novín. Veď po malej úprave môže byť váš príbeh spracovaný a uverejnený na stránkach našich novín a pritom nik nemusí vedieť, že je práve od vás. Preto neváhajte, rozmýšľajte a príďte!
| Mgr. Miroslav Slivka | [ hore ] |
Najpočetnejšia a podľa všetkého aj najaktívnejšia organizácia Slovenského zväzu záhradkárov v Pukanci bilancovala činnosť za rok 2002 na výročnej schôdzi v sobotu 8. februára.
V Dome záhradkárov sa stretlo 83 členov, zúčastnil sa aj pán Marko, podpredseda okresného výboru Slovenského zväzu záhradkárov, Ing. Bobok, predseda záhradkárskej organizácie z Hronských Kľačian a starostka Pukanca Jana Bahnová. Záhradkári zhodnotili svoju činnosť za minulý rok. Nie všetko, čo sme mali v pláne, sa podarilo v celom rozsahu realizovať. Nevýhodné obchodné podmienky obmedzili výkup ovocia. Jablká vykupovali traja súkromní podnikatelia za výhodnú cenu a výkup šípok zastavil nezáujem odberateľov, ktorí mali ešte zásoby z predošlého roku.
Členská základňa a široký okruh zákazníkov využívali možnosti muštárne a kupovali osivá, sadivá, chemické ochranné prostriedky, hnojivá, rašelinu a vinohradnícke resp. záhradnícke potreby v maloobchodnej predajni. Na náučnom a poznávacom zájazde v ovocnej škôlke v Ostraticiach sa zúčastnilo 38 členov. V rámci oberačkových slávností sme sa prezentovali už tradičnou výstavou ovocia a zeleniny. Tajomníčka našej organizácie Eva Macková úspešne dokončila trojročné štúdium na Ústrednej záhradkárskej akadémii v Nitre. Za dlhoročnú aktívnu činnosť sme ocenili čestným uznaním našu najstaršiu členku 93-ročnú Annu Zambojovú, 90-ročného Viliama Hlôšku a 60-ročného Alexandra Gregáča. Ďakovné listy republikového výboru SZZ boli odovzdané Eve Mackovej a Janke Herczegovej, čestné uznanie okresného výboru SZZ Danielovi Herkovi a Petrovi Titurusovi. Za najkrajšie exponáty na výstave ovocia a zeleniny dostali čestné uznanie Božena Štamposká, Janka Herczegová a Daniel Petržel.
Na rok 2003 sme si stanovili základné úlohy, ako zlepšovať činnosť a aktivitu členov. Jedným zo zámerov je vytvoriť stálu výstavu v minulosti používaných vinohradníckych potrieb, nástrojov a náradia. Mala by to byť jedna z foriem ako prispieť k rozvoju agroturizmu. Súčasne chceme v areáli Domu záhradkárov vysadiť stromky, vytvoriť malú škôlku s možnosťou praktických ukážok rezu a tvarovania štíhleho vretena jabloní. Popritom chceme pravidelne informovať záhradkárov aj iných záujemcov o aktuálnom a praktickom využívaní chemických ochranných prostriedkov v priebehu celého vegetačného obdobia. Tieto a ďalšie aktivity chceme využiť na omladenie a rozšírenie členskej základne z radov mládeže a strednej generácie a tým vyvolať väčší záujem o záhradkársku a vinohradnícku malovýrobu.
Oficiálnou časťou rokovania sa stretnutie záhradkárov nekončilo, pokračovali sme spoločenským posedením s bohatou tombolou. Neodmysliteľnou súčasťou výročnej schôdze bola aj degustácia vín z úrody hrozna roku 2002, na ktorej sa hodnotilo 57 vzoriek. Majitelia najlepších vín v troch kategóriách získali diplomy a vecné ceny.
Leanka
1. miesto Jozef Matúš 16,37
2. miesto Miroslav Jelen 15,87
3. miesto Anton Morvay 15,62
Biele vína
1. miesto Miloslav Moravčík 16,75
2. miesto Miroslav Jelen 16,62
3. miesto Ivan Foltán 16,50
Červené vína
1. miesto Richard Zamboj 17,00
2. miesto Juraj Flp 16,62
3. miesto Marián Bukovčan 16,50
| Peter Titurus, predseda MO SZZ | [ hore ] |
Po roku a pol, ktorý som prežila na Blízkom Východe, som predsa len podľahla "tlaku" svojich priateľov, známych aj náhodných okoloidúcich, ktorí začuli moje meno "Petra", a vydala som sa navštíviť svojho "bájneho menovca".
V tom čase som bývala neďaleko Tel Avivu a do Jordánska to bolo "na skok". Autobusy do Eilatu, letoviska pri Červenom mori, odchádzali niekoľkokrát denne. Aj keď cesta trvala okolo päť hodín, pre mňa to bol zážitok, pretože som sa mohla po prvýkrát v živote zoznámiť s púšťou - Negev. Obývaná je tradičným beduínskym obyvateľstvom. Ešte aj dnes tam žijú spôsobom života svojich predkov v beduínskych stanoch, venujú sa chovu tiav a kôz a výrobe umeleckých predmetov, ktoré sú medzi turistami mimoriadne obľúbené. Nanešťastie, ako som neskôr zistila, mne ostáva len snívať, že by som niekedy vlastnila tradičný odev beduínskych žien - dlhé čierne šaty bohato ručne vyšívané žiarivými farbami, pretože ich cena je astronomická.
Vďaka napätej politickej situácii medzi Izraelom a Jordánskom som prešla oboma hraničnými priechodmi za necelých pätnásť minút. Asi desať minút z toho mi trval prechod zhruba 30 metrov širokého deliaceho pásma, pretože teplota bola až 40o C, hoci bol len koniec mája.
Bola to moja prvá "expedícia" na vlastnú päsť a na začiatku som z nej mala trochu obavy. Tie som však zo seba striasla hneď po prechode na jordánsku stranu. Srdečný pozdrav: "Welcome" alebo po arabsky "Ahlan sahla" (Vitaj) ma sprevádzal každým krokom, ako aj pri každej mojej ďalšej návšteve Jordánska. Neostáva mi nič iné, len sa pridať k státisícom spokojných turistov, ktorým sa potvrdila povestná jordánska pohostinnosť. Všetci ľudia sú neuveriteľne milí, prívetiví, pozorní a ochotní kedykoľvek pomôcť. Ak vás aspoň desaťkrát denne niekto nepozve, aby ste si s ním vypili čaj, tak chyba bude určite vo vás! Nikto sa tu nikam nenáhli a každý má dosť času porozprávať sa. Postupne si uvedomíte, že otázky typu: Koľko máš rokov? Si vydatá? nie sú vôbec mienené ako invázia do vášho súkromia.
Nebolo žiadnym problémom nájsť si na hraniciach taxík, ktorý ma odviezol do Aquaby, jordánskeho protipólu izraelského Eilatu. Najprv som mala v úmysle cestovať do Wadi Mousa, turisticky orientovaného mestečka postaveného pred vchodom do skalného mesta Petry, autobusom, ale horúčava a váha môjho ruksaku ma celkom premohli. A tak som sa vôbec nevzpierala, keď mi taxikár navrhol, že jeho brat, ktorý má nový "žltý" taxík s klimatizáciou, ma tam odvezie. Hoci som sa pri slove "klimatizácia" zachvela vzrušením, obišla som celkom naprázdno. Ako sa mi aj neskôr potvrdilo, ani tí, ktorí si ju v Jordánsku môžu dovoliť, ju nepoužívajú - jednoducho neznášajú, keď na nich fúka chladný vzduch. A tak som sa len pokorne lepila na kožené sedadlo auta a vďačne som vypila dobre vychladený, aj keď nechutne presladený mangový džús, ktorý mi šofér po ceste kúpil. Bol to veľmi milý človek. Napríklad mi zastavil pri okraji cesty, aby som si mohla pozrieť stádo tiav, v ktorom práve mláďatko salo mlieko. Mimochodom, ako som sa neskôr dozvedela, ťavie mlieko je vraj zaručené afrodiziakum. A podľa počtu detí, ktoré beduínske rodiny majú, to bude asi pravda!
Keď sme už boli takmer vo Wadi Mousa, zrazu zastavil na jednej zákrute a zavolal ma, aby som sa prišla na niečo pozrieť. Boli sme hore na kopci a dole pod nami sa rozprestierali rozprávkovo krásne vrchy Petry. Jordánci milujú svoju krajinu a jej prírodu. Je celkom bežné, že podvečer sa celé rodiny vyberú na najbližší kopec sledovať západ slnka. Niektorí si tu pripravia večeru - beduínske barbeque (kura s cibuľou, paradajkami, zemiakmi, baraními rohmi, bohato okorenené orientálnymi zmesami korenia), iní si v plechovej kanvici na pár suchých konároch uvaria sladký arabský čaj s mätou. Je fascinujúce, ako si títo ľudia nájdu čas na svojich blízkych, priateľov a akokoľvek ťažký je ich život, svoj domov vrúcne milujú.
Už pred odchodom do Jordánska som si zistila cenovo najvýhodnejší a zároveň čistý hotel. V Jordánsku sa dá bez problémov ubytovať aj na streche hotela, približne za sto korún za noc, použitie toaliet a spŕch je v cene, ale až taká dobrodružná nie som. Ďalšou možnosťou sú takzvané "dormitory"- izba s viacerými posteľami, o ktorú sa delíte s ďalšími turistami. Keď som prišla do hotela, všetky lacné možnosti už boli vychytané. Na moje šťastie, pretože sa vôbec neviem zjednávať, bolo v tom čase vo Wadi Mousa veľmi málo turistov, a tak zo strachu, že by som si išla hľadať lacnejšie ubytovanie, mi dali veľmi výhodnú zľavu. Ako som si pri neskorších návštevách v Jordánsku mohla overiť, moja izba bola nadštandardne čistá, vkusne upravená a s fungujúcim ventilátorom. Okrem toho tam tiekla voda 24 hodín denne, aj keď teplá iba večer. Ak sa chystáte niekedy do Jordánska, zapamätajte si, že mať čistú kúpeľňu, v ktorej je aj mydlo a toaletný papier, je vrchol luxusu. Moslimi sa totiž po každej návšteve toalety musia dôkladne umyť, ale zatiaľ som neprišla na to, ako to robia. Väčšina toaliet, na ktoré narazíte, je tureckého štýlu a stojí pri nich zaujímavo tvarovaná nádoba z umelej hmoty, čosi pripomínajúce našu krhlu, s vodou... hmmmm... Akokoľvek, rada do života pri cestovaní na Blízky Východ: Bez hygienických utierok ani na krok!
Nuž to bol môj prvý deň v Jordánsku. Keď som po vyše dvojhodinovej jazde rozpálenou diaľnicou konečne došla do cieľa, nechcelo sa mi nič iné, iba sa osprchovať studenou vodou a spať!
Redakcia: Miestna knižnica, Námestie mieru 60, 935 05 Pukanec.
tel. 036/ 6393278. Registračné číslo: OÚ-5/93 |
| |
Obecný
úrad Pukanec, nám. Mieru 11, Pukanec, tel.: +421 (0)36 6393
108, +421 (0)36 6393 529 |
|
|
|
