| |
|
|
 |
Ročník 2003
Číslo 6, November - December
Cítime všetci, ako sa k nám potichučky blížia vianočné sviatky. Skôr než sa nazdáme, rozhostia sa okolo nás - presne tak ako nežné a nepatrné snehové vločky zasypávajúce všetko dookola trblietavou, ale mrazivou perinou. Jedným z najkrajších zážitkov z detstva pre každého z nás je čaro Vianoc a predstava rodiny, ktorá sedí okolo prestretého stola. A je to tiež istota, že ak sa dožijeme, stretneme sa takto znova o rok, aby sme sa potešili zo spoločnej prítomnosti. A tak nás rozprávková atmosféra vianočných dní obklopuje rok čo rok. Vždy sa však na ňu tešíme ako na niečo neopakovateľné, výnimočné a radostné. Vôňa ihličia sa preteká s vôňami koláčov a jedál, oči sa rozjasnia pri pohľade na vysvietený ozdobený stromček, darčeky a nezvyčajne pripravený stôl. Všetko je akési iné. Sviatočná nálada, spev, hry, zvyky a veštenie, to všetko patrí k pocitom domova a lásky v ňom.
Ale Vianoce, to nie je len hojnosť jedál, darčekov a prezdobená nádhera príbytkov, obchodov či priestranstiev. Vianoce sú aj osamelí, chorí a bohužiaľ aj ľudia v hmotnej núdzi. A pre tých sú Vianoce predovšetkým nádej a je na každom z nás, aby sme ju nejakým spôsobom skúsili opäť zasadiť do sŕdc všetkých ľudí, ktorí ju už stratili.
Zamyslime sa, ako vedno s prskavkami na stromčeku rozžiariť detské očká a zahriať srdcia všetkých ľudí. Tolerancia, úcta jedného k druhému, rešpektovanie iného názoru a pomoc všetkým, ktorí ju potrebujú. To je posolstvo, ktoré by mali blížiace sa Vianoce priniesť všetkým.
Dovoľte mi, milí spoluobčania, zaželať vám pevné zdravie, pokoj a lásku v mene svojom, pripájajú sa poslanci obecného zastupiteľstva, pracovníci obecného úradu a pracovníci obecného podniku služieb.
| Jana Bahnová, starostka | [ hore ] |
„Prečo píšete o vesmírnom žiarení ako o hudbe vesmíru? Iní tomu hovoria kakofónia vesmíru alebo len hluk,“ spýtali sa súčasného francúzskeho astrofyzika a spisovateľa Jeana-Pierra Lumineta. „Možno preto, že som kedysi skladal hudbu. A že hrám na klavíri. V organizácii vesmíru je určitá harmónia. Čo to môže byť iné ako hudba?“ odpovedal.
Zákonodarca, alebo vesmírny muzikant pochopil a nariadil, že deň sviatočný sa má svätiť. Ide totiž o rytmus ako súčasť diania a pohybu v priestoročase, striedanie dňa a noci, práce a oddychu, jara a leta, sakrality a banality, činu a kontemplácie. Narušenie rytmu znamená systémovú poruchu funkčnej kontinuity. Nie je to problém štátnej či cirkevnej legislatívy, ale opäť otázka integrity ľudskej duše, ktorá je zo všetkých strán devastovaná v záujme čohosi a kohosi. Menticída, čiže genocída slobodného, nezávislého a individuálneho vedomia a svedomia v mene uniformity a ľahkého ovládania. Dať sa oberať o peniaze a cítiť sa pri tom veselo a príjemne, oveľa príjemnejšie než v studenej a nudnej gotickej katedrále. Nákupné centrá a supermarkety sú svätyne pohanstva, chrámy materializmu, do ktorých človeka nikto priamo nenúti chodiť: môžeme si slobodne voliť. Slobodný človek môže napokon aj v nedeľu či sviatok loziť medzi lákavým tovarom, a zároveň si dokáže nájsť miesto a čas aj pre veci duchovné, ak má rozum a vie, že darmo by celý svet získal, a dušu by stratil.
Aj Vianoce ako prvok a súčasť všeobecného rytmického zákona sú teda hudba.
Pretože hudba neznamená oddych, relax, pohodu, konzum, liečenie a podobné nezmysly, ale znamená - tak ako kultúra vôbec námahu, poriadok, disciplínu, poznanie a podobne, hudbu vôbec nepotrebujeme. Ale musíme ju mať ako kozmický zákon, príkaz a varovanie, aby človek neprestal byť človekom.
Zázrak najhlbšieho a najsilnejšieho dňa v ľudskom živote, totiž Štedrého dňa, sa celkom nepodarí pokaziť ani všemocným masovým médiám s predpoveďami stresu, žlčníkového záchvatu, stučnenia, rybacej kosti v hrdle a domáceho upratovania, cholesterolu a podobných vesmírnych katastrof v terore reklamy, komercie a politiky. Nepomôže im ani ten starý červený trulo s čiapočkou na hlave a brmbolčekom, ani pakultúra importovaná či rodná, írečitá. Nedajme sa zlomiť okupantom svojho vnútorného azylu a slobody. Preto si radšej človek na prehrávači zahrá uprostred svätej noci Romanovu Bergerovu Druhú konvergenciu pre violu - bachovskú meditáciu. Bude to ako nesmrteľný sneh, tá zazračná voda, čo stúpa nahor a nikdy nepadá na dno.
V tom sa prejavila láska Božia k nám, že svojho jednorodeného Syna poslal Boh na svet, aby sme žili skrze Neho. (1 J 4, 9)
Možno nikomu v súvislosti s Vianocami ešte nezišlo na um položiť si otázku: Ako privítam Štedrý deň? A tak mi práve preto dovoľte požiadať vás, aby ste ho privítali takým spôsobom, akým vám bol daný. A to nie inak ako s láskou. Dovoľte mi len malú prosbu: aby ste si dnes, v Štedrý deň povedali každý sám pre seba: Dnešok privítam s láskou v srdci! Pretože toto je najväčšie tajomstvo úspechu každého odvážneho činu. Svaly môžu rozťať štít, ba aj zničiť život, ale len sila lásky môže otvoriť ľudské srdce.
Dnešok privítam s láskou v srdci. Ako to dosiahnem? Odo dneška sa budem pozerať na všetky veci s láskou a znovu sa narodím. Budem milovať slnko, pretože zohrieva moje kosti, ale budem milovať i dážď, pretože očisťuje môjho ducha. Budem milovať svetlo, pretože mi ukazuje cestu, ale budem milovať aj tmu, pretože vďaka nej vidím hviezdy. Budem vítať šťastie, pretože robí moje srdce väčším, ale znesiem aj smútok, pretože otvára moju dušu. Ocením odmenu, pretože si ju zaslúžim, ale privítam i prekážky, lebo sú pre mňa výzvou.
Dnešok privítam s láskou v srdci. A ako budem hovoriť? Budem chváliť nepriateľov a stanú sa z nich moji priatelia, budem povzbudzovať priateľov a oni sa premenia na mojich bratov. Vždy sa budem snažiť nájsť dôvody na chválu a nikdy nebudem hľadať zámienky na ohováranie. Keď budem mať chuť odsudzovať, zahryznem si do jazyka, a keď ma niečo pohne k chvále, budem ju rozhlasovať do celého sveta. Nechvália snáď vtáci, vietor, more i príroda svojou hudbou Stvoriteľa? Prečo by som nemohol aj ja rovnakou hudbou hovoriť k Jeho deťom? Nabudúce si budem pamätať toto tajomstvo a môj život sa zmení...
Dnešok privítam s láskou v srdci. A ako budem konať? Začnem mať rád všetkých ľudí, pretože každý z nich má vlastnosti hodné obdivu, hoci sú skryté. Pomocou lásky zbúram múr podozrievania a nenávisti, ktorou ovinuli svoje srdcia, a namiesto neho vybudujem mosty, aby moja láska mohla vstúpiť do ich duší. Budem mať rád ctižiadostivých, pretože ma môžu povzbudiť. Budem mať rád neúspešných, pretože ma môžu poučiť. Budem mať rád vysoko predstavených, pretože sú to len ľudia, a budem mať rád pokorných, pretože sú to ľudia Boží. Budem mať rád mladých pre ich vieru a starcov pre ich prejavovanú múdrosť.
Dnešok privítam s láskou v srdci. Ale ako odpoviem na skutky ostatných ľudí? S lás- kou. Veď ako je láska zbraňou, ktorou otvorím ľudské srdce, tak je i štítom odrážajúcim šípy nenávisti a kopije hnevu. Protivenstvá a prekážky budú narážať na môj nový štít a premenia sa na najmiernejší dáždik. Čím viac ho budem používať, tým bude silnejší a bude ma lepšie chrániť.
Dnešok privítam s láskou v srdci. A ako sa budem správať k tomu, koho stretnem? Len jedným spôsobom. Ticho a pre seba ho oslovím a poviem: Mám ťa rád. Pretože keď si v duchu poviem tieto slová, budú žiariť v mojich očiach, zaženú chmáry z čela, rozosmejú moje ústa, budú znieť v mojom hlase a srdce tohto človeka sa otvorí. A kto by odmietol moju prítomnosť, keď v srdci pocíti moju lásku?
Dnešok privítam s láskou v srdci. A budem milovať aj sám seba, pretože som stvorený z lásky. Budem milovať sám seba, pretože potom budem horlivo strážiť všetko, čo vstúpi do môjho tela, mojej mysle, duše a môjho srdca. Nikdy nedopustím, aby moje srdce a myseľ upútalo zlo či nenávisť. Nikdy nedovolím, aby moja duša podľahla samoľúbosti, radšej ju napojím zamyslením a modlitbou. Nikdy nepripustím, aby sa moje srdce zmenšilo a zatrpklo, radšej ho rozdám a ono bude rásť v srdciach druhých.
Dnešok privítam s láskou v srdci. Od tejto chvíle všetka nenávisť opúšťa moje žily, pretože na ňu nemám čas, mám čas len na lásku. V tejto chvíli urobím prvý krok, aby som bol láskavým človekom. Keby som nemal žiadnu inú dobrú vlastnosť, láska sama stačí k úspechu. Bez nej zlyhám a budem len prázdnou nádobou. Bez nej som ničím, i keby som mal všetky vedomosti a schopnosti, ktoré sú na svete.
Dnešok privítam s láskou v srdci a pravý zmysel Vianoc, Štedrého dňa príde aj do môjho života.
Prajem vám veľa odvahy k takémuto prežitiu dnešného Štedrého dňa a tohtoročných Vianoc.
| Mgr. Renáta Degúlová ev. a. v. farárka | [ hore ] |
V rodine vrcholia prípravy na Štedrý večer. Ešte treba dokončiť výzdobu stromčeka a otec vykladá z krabíc sadrové postavičky do Betlehema. Všetko sa deje v náhlení a značnom stupni nervozity. Nemôže nájsť malého Ježiška uloženého v jasliach. Otec hovorí deťom: „Tak budeme mať Betlehem bez Ježiška, nemôžem ho nájsť!“ Otcovi odpovedá malý Janko: „Ale Vianoce nemôžu byť bez Ježiška!“ Vtedy otec spozornel, zamyslel sa a hovorí: „Áno Janko, máš pravdu, my by sme v tomto náhlení zabudli na toho najdôležitejšieho, poďme spolu hľadať, určite ho nájdeme!“
Poďme aj my spolu hľadať podstatu Vianoc. Najlepšie ju nájdeme, keď budeme spolu hľadieť do betlehemskej maštale, kde sa približne pred 2000 rokmi narodil Ježiš Kristus - Boží Syn, náš Spasiteľ a Vykupiteľ.
Tento pohľad nám odkryje podstatu Vianoc a pomôže nám správne vyvážiť zhon, ktorý býva pri príprave na tieto sviatky, aby sa nám nestalo, že Vianoce budú bez Ježiša.
V centre nášho pohľadu do betlehemskej maštale vidíme Dieťa uložené v jasliach a zavinuté do plienok. Nie je to poézia, je to tvrdá realita, kde Jozef, Mária a Ježiš zápasia o našu spásu. V tomto Dieťati nám Boh dáva seba samého. Ponúka sa nám ako dar. Aj my v tieto vianočné dni napodobňujeme lásku Nebeského Otca a dávame si dary. Boh chce, aby sme boli darom jeden pre druhého.
V tomto Dieťati prišla svetu nová nádej, že túžby ľudského srdca sa naplnia. Túžba po šťastí, po opravdivej láske, po spravodlivosti, po pravde. Keď hľadíme na toto Dieťa, hľadíme na všetky deti, ktoré prichádzajú na svet. Ako v tomto Dieťati Boh obdarúva ľudstvo, tak môžeme v každom novom ľudskom živote vidieť dar od Boha. Aj dnes treba zápasiť o prijatie nového života. Tak ako to robili Jozef a Mária, ktorí v ťažkých podmienkach prijímali nový život. Okolnosti nie sú ľahké, ale pri pohľade na Betlehem dostávame novú silu.
Pri Dieťati stoja Jozef a Mária. Obráťme svoj pohľad k Jozefovi. Svätý Jozef - pestún Pána Ježiša, manžel Panny Márie a hlava Svätej rodiny. Nebol skutočným otcom Dieťaťa, ale svoju úlohu otca splnil tak, že je vzorom pre každého otca. Vidíme ho, ako starostlivo stojí pri Dieťati a jeho matke a robí v týchto chvíľach, čo je v jeho silách. Trpí bolesťou, že nemohol nájsť lepšie miesto pre toho, ktorého mu ako svojho jediného Syna zveril sám Boh. Možno nerozumie všetkému, čo sa deje okolo neho, ale stojí na svojom mieste. Neuteká od zodpovednosti, poslúcha Božie pokyny a takto chráni rodinu pred nebezpečnými vplyvmi. Je nám vzorom, čo robiť vo chvíľach neistoty, biedy, prenasledovania. Spisovateľ Gould píše o otcovi takto: „Veď kto iný pracoval v zime i horúčave, v radosti i zármutku, nepríjemnom prispôsobovaní sa chúťkam iných, nepríjemnejšej samote a zo všetkého najnepríjemnejšom nepochopení, často i zo strany tých najbližších? Rozumiem. To všetko, čo je vo svete, si vykonal preto, že sa voláš otec.“
Drahí otcovia, mládenci, hľaďme na Jozefa, ktorý stojí pri jasliach Dieťaťa a cez neho napodobňuje toho otca, ktorý je na nebesiach, od ktorého pochádza všetko otcovstvo. Boh je zdrojom odvahy, trpezlivej múdrosti a zodpovednosti za tých, ktorí zoslabli, alebo sa ešte nestali dosť silnými. Zaujímavú myšlienku hovorí Balzacov otec Goriot: „Až vtedy som pochopil, kto je Boh, keď som sa stal otcom.“
Na záver pozrime na matku Máriu, ktorá stojí pri jasliach svojho syna. Trpí bolesťou najstarostlivejšej matky, ktorá chcela, ale nemohla. Po prvý raz privinúť k prsiam dieťatko tam niekde v pripravenom domácom kútiku, ako to mohli aj tie najchudobnejšie v galilejskom Nazarete. Mohla tak urobiť len v maštali, aj to len v požičanej. No zároveň prežíva i radosť, že sa stáva služobnicou Pánovou, že Boh zhliadol na jej poníženosť a navštívil a vykúpil svoj ľud. Je veľa vlastností, ktoré môžeme vidieť na matke Márii. Zostaňme chvíľu pri jej ochote slúžiť. Kristus hovorí svojim apoštolom: „...kto sa bude chcieť stať medzi vami veľkým, bude naším služobníkom.“ (Lk 10, 43) A tu je veľkosť Márie. Ochotne slúži, keď odovzdáva život, keď stojí pri jasliach, keď sprevádza a vychováva svojho syna, keď si všíma, že druhí niečo potrebujú na svadbe v Káne, keď stojí pod krížom a trpí spolu so svojím synom. Za túto službu ju Boh odmenil, keď ju vzal s telom i dušou do nebeskej slávy, kde stojí po boku svojho Syna ako kráľovná.
Brat, sestra, drahý čitateľ, snažil som sa načrtnúť pohľad do betlehemskej maštale, kde sa odohrala podstata našich kresťanských Vianoc. Prajem sebe i vám, aby tento pohľad prehĺbil v našich srdciach opravdivú lásku k Bohu a k blížnym, ochotu byť dobrými otcami a matkami, ochotu slúžiť, zmierňovať bolesť, aby aj cez nás Boh navštívil svoj ľud.
| Ján Mališ rím. kat. duchovný správca farnosti Pukanec | [ hore ] |
Mnohé európske školy si 14. novembra 2003 pripomínali rôznymi kultúrnymi akciami Európsky deň rodičov a škôl. Aj Základná škola v Pukanci v rámci projektu Zdravá škola organizuje pre deti rôzne výchovné aktivity, ktoré smerujú k zdravému životnému štýlu.
Spolupracujeme aj s rodičmi našich žiakov a im bol venovaný kultúrny program, ktorý si pre nich pripravili ich deti. Spevom, tancom, recitáciou a vtipnými scénkami ukázali svoje schopnosti a tvorivosť. Úspech zožala hlavne scénka žiakov 5. ročníka Uragán, dievčatá 9. ročníka sa pochválili zaujímavým moderným tancom. Samozrejme, že aj vystúpenia žiakov ostatných ročníkov boli pekné a obohatili toto kultúrne podujatie.
Aj takýmto spôsobom sa snažíme deti viesť k správnym hodnotám života, lebo na každom kroku sa môžu stretnúť s nepravými hodnotami, ako je fajčenie, alkohol a iné drogy. Preto sme sa aj my pracovníci a žiaci základnej školy zapojili do podpory projektu Stop fajčeniu. Na škole prebiehali prípravy od 17. do 21. novembra 2003 a vyvrcholili stretnutím rodičov, žiakov a učiteľov 23. novembra 2003.
Súčasťou projektu boja proti detskému fajčeniu bola aj dobrovoľná verejná zbierka Dýchame čistý vzduch 2003, keď návštevníci školy mohli prispieť na podporu tohto projektu. Získané peniaze škola využije pri organizovaní aktivít proti fajčeniu, napríklad formou besied s lekármi, súťažami žiakov a podobne.
Veríme, že tak ako tento ročník i budúce budú prínosom hlavne pre naše deti, čím sledujeme, aby nepodľahli nezmyselnému zlozvyku - fajčeniu.
8.12.2003 - zasadnutie členov Dozornej rady Lespol s.r.o. Pukanec. Hlavným hodom rokovania bola správa o splnení ročných úloh Lespol s.r.o. a správa o činnosti dozornej rady v roku 2003.
11.12.2003 - zasadalo obecné zastupiteľstvo.
- Obec po dôkladnom uvážení a rozhodnutí obecného zastupiteľstva v Pukanci v apríli 2003 vyhlásila verejné obstarávanie metódou “verejná súťaž” v zmysle zákona č. 263/1999 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Predmetom obstarávania bola Plynofikácia Základnej školy v Pukanci. V rámci vyhodnotenia ponúk komisia zo siedmich zúčastnených uchádzačov podľa stanovených kritérií vybrala firmu TERS/SYSTÉM spol. s r.o. Žiar nad Hronom. Cena predmetu diela spolu s DPH bola l 868 687,- Sk. Práce na plynofikácii školy sa začali koncom augusta a boli ukončené koncom októbra. Objednávateľ spísal Dodatok k zmluve o dielo, kde bola dohodnutá ešte cena diela 369 178,- Sk. Išlo o práce navyše (hydraulické vyregulovanie budovy školy termostatickými ventilmi a odčlenenie bytu školníka). Táto investičná akcia bola financovaná z prostriedkov navrátených obci z privatizácie SPP. Práce sú ukončené, v novembri začala škola využívať plynové vykurovanie. Predpokladáme, že v rámci úsporného vykurovania skutočne len priestorov, kde sa deti zdržiavajú, škola zvládne zo svojho rozpočtu vykurovanie budovy v nastávajúcich mesiacoch.
- Ďalej sa v poslednom období spravilo prekrytie tribúny TJ Tatran Pukanec. Na základe troch cenových ponúk určená komisia vybrala firmu COMAT-PLUS s. r.o. Levice a obec s ním spísala zmluvu o dielo, dohodnutá cena investičnej akcie 255 6200,- Sk. Na túto akciu obec získala finančné prostriedky - dotáciu na rekonštrukciu a dostavbu šatní a tribúny (100 000,- Sk). Finančný príspevok bol obci poukázaný na základe vypísaného projektu z rozpočtovej kapitoly Ministerstva školstva. Práce sa uskutočnili na základe stavebného povolenia v septembri a októbri. Na zlepšenie celkového vzhľadu športového areálu budú v jarných mesiacoch vymenené všetky drevené časti lavičiek. Obec uvíta od vedenia TJ Tatran Pukanec akúkoľvek aktivitu členov telovýchovnej jednoty, ktorí by chceli pomôcť pri celkovej úprave športového areálu, aby mohol slúžiť všetkým mladým ľuďom. Členovia TJ Tatran pomohli aj pri výkopových prácach pred začatím stavby tribúny, čo finančne ohodnotil zhotoviteľ a jeho príspevok za ich pomoc aspoň čiastočne vylepšil finančnú situáciu v TJ Tatran.
- Určite si mnohí všimli, že budova materskej školy zmenila svoj vzhľad. Na jeseň sa rekonštruovala strecha materskej školy. V rámci delimitácie z Okresného úradu v Leviciach na obec Pukanec prešla rekonštrukcia strechy MŠ Pukanec ako rozostavaná investičná akcia v hodnote 3 263 000,- Sk z roku 1998. Obec Pukanec dostala z Ministerstva financií Slovenskej republiky na rok 2003 záväzný limit dotácie na úseku školstva l 500 000.- Sk. S firmou LEVSTAV Levice s.r.o., ktorú vybral ešte Okresný úrad Levice, bola spísaná zmluva o dielo. Keďže za uplynulé roky došlo k viacerým cenovým zmenám, firma predložila prepracovaný rozpočet. V I. etape prác sa podarilo prekryť pavilón B a hospodársky pavilón. Cena tejto etapy je l 978 573,- Sk. Obec má uhradiť za tieto práce 478 573,- Sk do 31.3.2004. Obrátili sme sa s požiadavkou o ďalšie financovanie na Ministerstvo školstva. Veríme, že v pridelení financií v ďalšom roku bude Ministerstvo školstva pokračovať, keďže Materská škola Pukanec - rekonštrukcia strechy je vedená stále ako rozostavaná akcia.
- V rámci získania finančných prostriedkov na základe vypracovaných projektov obec získala v roku 2003 aj dotáciu vo výške 140 000,- Sk na výstavbu autobusovej čakárne z Minister-
stva životného prostredia, sekcia realizácie environmentálnych programov.
V súčasnosti vypracúva projekt Miestna knižnica v Pukanci na uskutočnenie XII. ročníka Pukanských remeselníckych trhov pre Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky.
Obec ako súčasť Združenia miest a obcí Tekovského regiónu spolu s ostatnými obcami využila možnosť Grantovej schémy miestneho a regionálneho rozvoja a zapojila sa do spracovania projektu - plány urbanistického a vidieckeho územného rozvoja a do projektu vytvorenia regionálneho informačného systému. Ide o projekty podporované zo zdrojov PHARE. V prípade úspešnosti projektu by sa získané finančné prostriedky použili na ďalšie spracovanie projektov, ktoré sú nevyhnutné na získavanie finančných prostriedkov z fondov Európskej únie pre ďalší rozvoj obce.
| Jana Bahnová starostka | [ hore ] |
November je už tradične mesiacom, keď obec Pukanec usporiadaním slávnostného stretnutia dôchodcov a 70, 75, 80, 85, 90-ročných a starších jubilantov prejavuje úctu svojim starším obyvateľom.
Aj v nedeľu 9. novembra 2003 sa stretlo vyše 60 dôchodcov a jubilantov vo vyzdobenej jedálni základnej školy, kde ich privítala matrikárka Mária Gembešová a slávnostný príhovor predniesla starostka obce Jana Bahnová, ktorá im zároveň zablahoželala a odovzdala pozornosť. Po zápise do pamätnej knihy nasledoval starostlivo pripravený program detí materskej školy a žiakov základnej školy, ktorý vyčaril na tvárach prítomných nielen úsmevy, ale aj dojatie a obdiv. Spokojné obecenstvo odmenilo školákov búrlivým potleskom. Zlatým klincom programu bolo vystúpenie ľudovej hudby Rikkoňovci z Levíc, s ktorým si spoločne zaspievali všetci účastníci podujatia. Tento dar vo forme prekrásnych ľudových piesní rozochvel nejedno srdce prítomných oslávencov.
Celé toto nedeľné popoludnie sa nieslo v znamení lásky a pozornosti k ľuďom, ktorí si ju zaslúžia nielen v jednom mesiaci, ale počas všetkých 365 dní v roku.
V piatok 5. decembra prišiel do Pukanca Mikuláš už v dopoludňajších hodinách. Jeho príchod netrpezlivo očakávali najmä deti.
Spolu s anjelikmi a čertmi na vyzdobenom voze zavítal najskôr medzi deti do materskej školy. Deti sa tešili, recitovali a spievali Mikulášovi, za čo ich on obdaroval balíčkami sladkostí a hračkami. Aj žiaci základnej školy boli plní očakávania už od rána. Keď sa objavil pred školou, vítali ho z okien školy výkriky nadšenia. Tohto roku zavítal do každej triedy, aby počul od učiteľov, ako sa žiaci správali a učili. Tí nezbednejší museli sľúbiť, že sa polepšia. Zástupcovia tried alebo triedne kolektívy od prvej po deviatu triedu mu zarecitovali alebo zaspievali a za to každý žiak dostal od Mikuláša balíček sladkostí.
Popoludní bol na námestí už tradičný Mikulášsky jarmok s vareným vínkom, horúcim čajom, štrúdľami, haruľou, palacinkami, vianočnými trubičkami, medovníkmi a inými dobrotami. Nechýbali ani vianočné ozdoby, ktoré zhotovili deti materskej a základnej školy. Tí, ktorí podporujú ducha remeselníckych tradícií mohli stráviť mikulášsky podvečer v príjemnom prostredí debnárskeho dvora Ladislava Hruškoviča pri dobrom vínku, teplej kapustnici, pečených zemiakoch a hriankach. Pre obdivovateľov debnárskeho remesla bola pripravená aj ukážka výroby sudov.
Tesne pred zotmením zavítal na námestie aj Mikuláš so svojím sprievodom. Po krátkom programe žiakov základnej školy rozsvietil svojou zázračnou palicou vianočný stromček a výzdobu námestia. A keďže nezabudol ani na deti, ktoré nenavštevujú materskú ani základnú školu, pod rozsvieteným stromčekom im porozdával balíčky. Na záver tohto podujatia sa mohli deti vyšantiť na Mikulášskej diskotéke v telocvični základnej školy.
Ďakujeme všetkým za pomoc pri organizovaní tohto podujatia a sponzorom: Lespol s.r.o., Dexia banka Slovensko a.s. Banská Štiavnica, De Miclén a.s. Levice, Rodičovská rada Základnej školy Pukanec, Autodoprava Levice, Stella Café Pukanec, pukanským podnikateľom Márii Blahovej, Jánovi Brnákovi, Branislavovi Uhliarovi, Rudolfovi Čechovi a Kvetoslave Vargovej za vecné a finančné sponzorské dary.
Pán Vajanský z Turca cestoval vlakom Vrútky - Pešť, potom z Pešti rýchlikom do Rijeky štrnásť hodín, my sme to s Jurkom z Pukanca zvládli na citroene s prestávkami za dvanásť hodín. „U nás sa ešte nekúpe,“ povedala pánovi Svetozárovi chorvátska babka v teplom vlniaku, lebo bol začiatok apríla zhruba pred sto rokmi. Nepredpokladajme, že vyše päťdesiatročný spisovateľ mal so sebou kúpací úbor, keď išiel na kongres, alebo že potom odišiel v dlhých mokrých spodkoch. Isté je, že zhodil gate, košeľu s mašľou, a rovno z vápencovej skaly skočil do rozbúrených a studených vĺn Adrie. Nebál sa, intelektuál, nepohody. Ešte dnes má z toho človek zimomriavky, „husacú kožku“, aj keď sedí v horúcom auguste pri červenom víne v reštaurácii Stari grad. Spisovateľ potom ešte stihol napísať krátku ódu na Ivana Gunduliča, kúpil si tiket od hungaro-croatskej paroplavebnej spoločnosti a odplával do Dubrovníka, kde ho nosili na pleciach okolo Gunduličovej sochy. Gate mal suché.
Stratený zlatý prsteň spred štyridsiatich rokov človek nenašiel, ale slová od priateľa - ako morská soľ - sú nad zlato: „Pekným obrazom je ten váš prsteň na dne chorvátskeho mora. Nebolo to iste nič príjemné, keď sa vám to prihodilo. No možno sa to stalo akousi skrytou symbolickou motiváciou vašich nasledujúcich tvorivých postojov a činov. Nevdojak som si v tejto súvislosti spomenul na jednu z najobľúbenejších rozprávok svojho detstva - Dlhý, Široký a Bystrozraký. Aj títo fantastickí a preto skutoční hrdinovia vyťahovali princovi prsteň z mora. Príbeh ma fascinoval hlavne preto, že jeho protagonistom nebol princ ani nejaký ľudový bohatier, ale traja obyčajní tuláci, putujúci odnikiaľ nikam, bez zisku a úspešnosti, a majúci azda práve vďaka svojej nepripútanosti k čomukoľvek nutkanie i schopnosť pomáhať iným a vyplňovať tak prázdne miesta v deravej mozaike každodennosti. Vnútorne slobodní rebeli sa zmierovali so svetom tým, že naplno využívali a uplatňovali svoje mimoriadne schopnosti a splývali tak s Večnosťou.“ Neboli to egocentrici.
Bude opäť treba zaviesť do obehu a vedomia starú dobrú diagnózu: malomeštiactvo, ktorého postmoderné formy a rozmery sú až obludné. V podstate ide o vypätý, chorobný egocentrizmus duchovný i materiálny. Ako o tom presne píše Ivan Čičmanec v čísle 2/2003 Tvorby.
Ale to sa už dotýka etiky a estetiky, čo je veľmi nemoderné, „netrendové“, nie „cool“, skoro až smiešne a zakázané. No tak či onak sú to nosné stĺpy civilizácie, nie zábava a hračka. Chce to dosť námahy, sebadisciplíny, skoro by človek povedal, že až týrania seba samého v askéze. Znásilňovanie seba tak ako naučiť sa hrať na klavíri, čítať, jesť príborom, negrgať pri stole... Aký som, taký som, je to moje právo. Chcem byť prirodzený, užívať si a byť „v pohode“. Som úprimný, autentický, spontánny a blbý bez pokrytectva a predsudkov, mám nárok „byť svojho názoru“, mať slobodu, nuž si vyložím nohy na stôl pri slávnostnej večeri, uľavím si v gotickej katedrále, najlepšie nahlas. Som nekonvenčný. Neporiadok, teda neorganizovanosť systému, ktorý potom stráca funkčnosť. „Mne je máločo sväté,“ povie aj veselá slovenská spisovateľka v tlači. Miláčikovi psíčkovi dáme ľudské meno a ideme s ním do opery - pes je už človek a človek ešte hovädo.
Kultúra a umenie sú vlastne namáhavým prekonávaním egocentrizmu, ktorý je súkromným i spoločenským peklom. Nejde teda o to, aby sa človek po smrti nedostal do horúceho pekla a večného zatratenia, skôr bude pravdou otázka a problém, ako sa dostať von z toho pekla, v ktorom už dávno je, hoci o tom egocentrik ani nemusí vedieť. Lebo on už veľa vedieť nepotrebuje a nechce, nič sa ho netýka okrem vlastného ohradeného a stráženého piesočka. Bagdad je ďaleko za plotom.
Som s Romanom Bergerom romanticky a utopicky presvedčený ako v rozprávkach, že skôr či neskôr musí prísť von Weizsäkerova „premena vedomia“, skok do vyššieho systému ako biblická nová pieseň a spev, ktorým spevnieme.
A teraz už človek len čaká, kedy si niekto všimne a bez obligátneho fňukania a alibizmu nahlas povie, že pred tridsiatimi piatimi rokmi spojenecké tanky varšavskej zmluvy nás dočasne porazili len mocensky a politicky. Bolo to dňa 21. brežneva, slušnejšie povedané augusta 1968. Vtedy sme zvíťazili morálne, eticky i esteticky, podobne ako štúrovci v rokoch meruôsmych, lebo spoločenská aj individuálna hladina malomeštiackeho egocentrizmu v krvi klesla na minimum aspoň načas, koncom augusta, ešte azda aj v septembri a októbri, bola to krása. Potom začala čoraz prudšie stúpať, až sme napokon prehrali sami nad sebou a vlastnú hanbu zvaľujeme na Rusov. A zase, aj po Novembri, sa to opakuje a krúti ako ruská ruleta, takže radšej ani nehovorme o súvislostiach a podobách historických i dnešných javov, keď nejaké armády svojvoľne pod nejakou zámienkou obsadia nejaký štát a bombardujú krajinu v mene záchrany nejakého čohosi. Pokroku? socializmu? civilizácie? demokracie? kultúry?
Je už najvyšší čas, aby na dne tohoto malomeštiacky militantného cynizmu konečne niekto začal aj nesvätuškársky a nepoklesnuto, fundovane a argumentovane moralizovať bez pokrytectva a kompromisu. Veď získať celý svet, alebo z mora vyloviť prsteň je oveľa ľahšie, než vlastnú dušu si zachovať. „Pohoda, pohodička,“ počujem práve v rozhlase nejakého slovenského intelektuála, naozaj nemenovaného.
V novembri sa skončila jesenná časť futbalovej sezóny majstrovstiev okresu. Naše mužstvá sa dobre umiestnili. Mužstvo žiakov z trinástich zápasov jedenásť vyhralo a len dvakrát odišlo z ihriska porazené. So skóre 57:13 obsadilo vo svojej skupine druhé miesto, len tri body za vedúcim KŠK Levice.
Mužstvo dorastu odohralo na jeseň deväť zápasov. V šiestich zvíťazilo, trikrát prehralo, dosiahlo skóre 38:12 a osemnásť bodov. Vo svojej skupine bude zimovať na druhom mieste, o tri body za vedúcim Slovanom Levice B.
Na záver k mužstvo dospelých. Muži po jesennej časti vedú svoju skupinu, keď všetkých deväť zápasov vyhrali. Najmä v domácom prostredí nadeľovali súperom množstvo gólov, vonku to už bolo ťažšie, ale i tak po všetkých vyhratých zápasoch majú skóre 34:4 a s plným počtom bodov sú na prvom mieste, tri body pred svojím najväčším súperom z Rybníka nad Hronom. Tento náskok sa bude snažiť mužstvo udržať aj v jarnej časti, pretože jeho cieľom je postup do II. triedy majstrovstiev okresu.
Prebiehajúci ročník futbalových majstrovstiev okresu je zatiaľ pre naše mužstvá úspešný čo sa týka postavenia v tabuľkách (dve druhé a jedno prvé miesto). Preto patrí všetkým hráčom a vedeniu mužstiev poďakovanie za dobrú reprezentáciu našej TJ TATRAN Pukanec.
Výsledky umiestnenia našich mužstiev nech sú pozvánkou pre všetkých fanúšikov na začiatok jarnej sezóny v marci 2004.
| Pavol Medzihradský predseda TJ TATRAN | [ hore ] |
Redakcia: Miestna knižnica, Námestie mieru 60, 935 05 Pukanec.
tel. 036/ 6393278. Registračné číslo: OÚ-5/93 |
| |
Obecný
úrad Pukanec, nám. Mieru 11, Pukanec, tel.: +421 (0)36 6393
108, +421 (0)36 6393 529 |
|
|
|
