| |
|
|
 |
Ročník 2004
Číslo 3, Máj - Jún
Všetci priatelia Pukanca prijali s radosťou oznámenie o konaní XII. ročníka tradičných Pukanských remeselníckych trhov 3. júla 2004. Usporiadaním trhu Pukančania zachovávajú starú tradíciu. Samozrejme, v minulosti ich bolo omnoho viac - v starých kalendároch sa dočítame (napr. z roku 1918) o termínoch: 24. apríla, l. septembra, 6. decembra, v nedeľu Septuagesima a 2. júla “výkladný” jarmok, ktorému predchádzal v pondelok dobytčí trh. Časy sa odvtedy pravda poriadne zmenili, ale tak ako v minulosti aj dnes je Pukanec prirodzeným strediskom širokého okolia, podobne akým bolo v minulosti aj trhové mestečko Bátovce. Význam Pukanca bol však omnoho väčší, pretože až do roku 1876 bol slobodným banským kráľovským mestom a mestské práva stratil až v roku 1889. Významnú úlohu v dejinách Pukanca zohrala ťažba zlatých a strieborných rúd a neskoršie širokorozvinutá remeselnícka výroba, ktorej tradície pretrvávajú dodnes. Remeselnícke trhy v Pukanci majú teda svoje oprávnenie i v dnešnom období trhovej ekonomiky a k historickému významu pribudol dnes aj kultúrno-spoločenský aspekt. Rozvinutá remeselnícka výroba po vojnových udalostiach žiaľ podľahla v socialistických podmienkach vtedajšej necitlivej a bezhlavej likvidácii všetkých drobných a súkromných podnikateľských aktivít. Zamestnanie mal síce každý, ale stratili sa prirodzené aktivity a iniciatívy pre podnikanie a nachádzanie nových možností. Remeselnícke trhy majú teda význam nielen v oboznamovaní sa širokého okolia s pokračovaním remeselníckej výroby a nadviazaní obchodných spojení, ale aj v spoločenskom ohľade. Oficiálne stretnutie primátorov a starostov z niekdajšieho Sväzu slobodných kráľovských miest a okolitých obcí, významných rodákov, dôležitých činiteľov zo štátnych a vedeckých inštitúcií a ľudí, ktorí sa výrazne zaslúžili o rozvoj obce, ktoré tradične organizuje obecné predstavenstvo, prispieva významne k zviditeľneniu obce a k zdôrazneniu jej významu v tomto regióne.
Dôležitá je aj kultúrna časť, veď kto by si rád nepozrel peknú pukanskú mládež mladšiu i staršiu s bohatým kultúrnym a divadelným programom, ktorý čerpá z nášho národného a kultúrneho dedičstva a dokazuje, že sme ani v Pukanci nezabudli napriek mohutnému prívalu cudzích (často bulvárnych) vplyvov na naše slovenské národné povedomie. Nezabúdajme, že aj spojená Európa má byť spoločenstvom slobodných národov, učme sa z cudzích kultúr, ale nezanedbávajme ani vlastné národné a kultúrne tradície.
Nezanedbateľným zážitkom pre nás všetkých bude aj príjemné posedenie pri pukanskom vínku a tradičných pukanských kulinárnych výrobkoch a ľudovej hudbe so starými dlho nevidenými priateľmi a známymi, čo prispieva k lepšiemu vzájomnému porozumeniu a k zvýrazneniu spolupatričnosti. Spoločné prekonávanie súčasných problémov a ťažkostí, ktoré prináša naša doba, sa dá úspešne prekonať iba mobilizáciou všetkých zdrojov, ktoré sú veľmi dobre vyjadrené v Programe hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce, ktorého autorkou je starostka obce pani Jana Bahnová, nadväzujúc na Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja mikroregiónu Hont – Tekov. Na základe podrobnej analýzy súčasných pomerov a vzťahov je tu daný základ budúcej prosperity Pukanca, o ktorý sa zo všetkých síl usiluje terajšie obecné zastupiteľstvo. Nemožno nespomenúť ani ďalšiu snahu uvedomelých obyvateľov Pukanca, ktorá má zvýrazniť jeho budúce postavenie ako turistického centra. Je to založenie občianskeho združenia Terra banensium – zeme baníkov 7. mája 2004, ktoré si dalo za úlohu priblížiť historický a kultúrny vývoj bývalého slobodného baníckeho a kráľovského mesta Pukanca širokej verejnosti pre propagáciu turistického a cestovného ruchu. Toto občianske združenie má už niekoľko desiatok nadšených členov, ktorí sa pod vedením dobrého organizátora – správcu pána Jána Brnáka podieľajú na vypracovaní niekoľkých projektov náučných chodníkov po stopách starých baníckych tradícií a v spolupráci a koordinácii s aktivistami Obecného úradu i ďalšími miestnymi i regionálnymi aktivitami a projektmi (napr. Magna Via doc. Ing. Húsku) prispejú k zviditeľneniu Pukanca v oblasti cestovného ruchu a pri zvýšení podielu turistiky na tvorbe rozvoja obce i mikroregiónu. Popri tom je tu aj daná možnosť získania podpory a grantov i zo štrukturálnych fondov EU a iných zdrojov. Už teraz v samých začiatkoch podujatia sa našli štedrí sponzori tohto podujatia, ako napríklad Miroslav a Mariana Mikuškovci z Pukanca, ako aj výrobca kvalitných plastových okien a dverí PaedDr. Marián Vajda, konateľ firmy MV - Plast z Kozároviec (všetci po1000 korún). Srdečná vďaka.
Nakoniec ďakujem všetkým organizátorom, účinkujúcim a všetkým dobrým ľuďom, ktorí sa zaslúžili o to, aby sme sa na tohoročných Pukanských remeselníckych trhoch všetci cítili dobre.
| RNDr. Miroslav Harman CSc., čestný člen OZ Terra Banensium. | [ hore ] |
Iste si všetci obyvatelia Pukanca všimli, že v rámci projektu Menších obecných služieb sa obec snaží udržiavať čistotu, poriadok a aj skrášľovať verejné priestranstvá.
Žiaľ, niektorí občania znehodnocujú najmä vysadené kríky, kvety a poškodzujú lavičky. Vysadené kvety v nádobách pred obecným úradom bývajú vytrhané, pohádzané po zemi. Je poľutovaniahodné, že v tomto roku sa posadili už niekoľkokrát a vždy boli zničené, čím je znehodnotená aj práca ľudí, ktorí sa o ne starajú. Aj nová autobusová čakáreň, ktorú postavila obec zo spoločných obecných peňazí nás všetkých, má steny počmárané, lavičky dostúpané.
Obec sa snaží udržiavať čisté a upravené prostredie. Nechce používať represívne opatrenia, dávať pokuty za poškodzovanie okolia. Očakáva však od občanov, že svojím prístupom prispejú k ochrane životného prostredia, upozornia deti, aby neničili hodnoty. Je všeobecne známe, že mládež sa často pohybuje a zdržiava na námestí v neskorých nočných hodinách a energiu si vybíja na okolitej prírode a zariadení.
Veríme, že táto výzva osloví všetkých, ktorým záleží na našej obci a jej životnom prostredí a že svojou všímavosťou a upozorňovaním zabránime ďalšiemu devastovaniu prírody a hodnôt okolo nás.
| Jana Bahnová, starostka | [ hore ] |
Aprílové obecné zastupiteľstvo 29. 4. bolo uznášaniaschopné, prítomní boli všetci poslanci i starostka obce.
Poslanci vzali na vedomie kontrolu plnenia predchádzajúcich uznesení, informáciu starostky obce o úprave verejného priestranstva na sídlisku a o ustanovení členov Rady školy pri základnej škole a materskej škole.
Poslanci schválili správy o invetarizácii majetku obce za rok 2003 – Obecný úrad, Lespol, Obecný podnik služieb a Zúkladná škola a zároveň aj rozbor hospodárenia, postupový plán Pukanských remeselníckych trhov, finančný príspevok ako doplatok na opravu KUKA-vozidla, pracovný poriadok a poriadok odmeňovania zamestnancov obce a jej volených orgánov a občanov obce.
Obecné zastupiteľstvo súhlasilo s prenájmom nebytových priestorov v budove OPS na zriadenie Gazdovských potrieb, s uzavretím nájomnej zmluvy na budovu na Námestí Mieru 5 na zriadenie reštauračnej prevádzky a s vyplatením odmeny pre remeselníkov za predvádzanie remesiel na Pukanských remeselníckych trhoch.
Poslanci odporučili starostke obce konať vo veci odkúpenia pozemku na ulici Za múrom, aby sa zachovala prístupová cesta, prerokovať so SAD dodržiavanie vyznačených stanovíšť, zabezpečiť vyplácanie odmien členom komisií v deň volieb, pozvať firmu, ktorá ponúka bezpečnostný systém pre obec a prerokovať konečné riešenie benzínového čerpadla.
Poslanci uložili Obecnému podniku služieb vyčistiť verejné priestranstvo na ulici Za múrom, zlikvidovať divoké skládky, odviezť zeminu a asfalt spred základnej školy a komisii výstavby preveriť stav kanalizácie.
Mimoriadne zasadnutie bolo 15. júna.
Po informácii starostky obce o zmenách v zákone o zneškodňovaní komunálneho odpadu a drobného stavebného odpadu poslanci zrušili všeobecne záväzné nariadenia obce o nakladaní s odpadom a o miestnych poplatkoch, súčasne schválili nové všeobecne záväzné nariadenia obce v zmysle zákona. Súhlasili s užívaním verejného priestranstva pred Africolou na vybudovanie terasy a s vyberaním poplatku za odpad.
Počet osôb zapísaných vo voličských zoznamoch 1710
Počet voličov, ktorí prišli voliť 238
Počet platných hlasov 233
Počet platných hlasov odovzdaných pre každú politickú stranu:
Strana maďarskej koalície 6
Aliancia nového občana 11
Slovenská demokratická a kresťanská únia 21
Demokratická únia Slovenska 6
Komunistická strana Slovenska 15
Slobodné fórum 8
Koalícia Slovenská národná strana 7
Slovenská ľudová strana 1
SMER 69
Hnutie za demokratické Slovensko 52
Kresťanskodemokratické hnutie 30
Občianska konzervatívna strana 7
Významné zasadnutie Rady školy pri Základnej škole v Pukanci bolo 27. mája 2004.
Na základe nového zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa zmenili počty zástupcov jednotlivých záujmových skupín v rade školy a výrazne sa posilnil význam rozhodnutia rady školy pri riešení mnohých problémov, ku ktorým sa môže vyjadriť. Podieľa sa na rozhodovaní o tom, kto bude riaditeľom, na čo sa použijú peniaze z rozpočtu, akým smerom sa bude škola ďalej vyvíjať. Vyjadruje sa aj k úprave učebných plánov, pomáha vedeniu školy a podporuje ho v jeho činnosti, rozširuje okruh ľudí, ktorí sú so školou nejako spätí, dáva záväzné stanovisko k voľbe riaditeľa, presadzuje verejné záujmy a záujmy žiakov, rodičov, pedagógov a ostatných zamestnancov v oblasti výchovy a vzdelávania.
Posledné zasadnutie Rady školy bolo určené na výberové konanie na obsadenie funkcie riaditeľa Základnej školy v Pukanci. Výberovému konaniu predchádzalo vyhlásenie konkurzu na obsadenie tejto funkcie. Konkurz, riadiac sa zákonmi č.596/2003 Z.z. a č.552/2003 Z.z., vyhlásil zriaďovateľ školy Obec Pukanec 25. marca.2004.
Záujemcovia o konkurz sa mohli do 30. apríla 2004 písomne prihlásiť u zriaďovateľa, ak spĺňali požadované podmienky. Do konkurzu na obsadenie funkcie riaditeľa školy v Pukanci sa prihlásil len jeden uchádzač, súčasný riaditeľ školy Mgr. Dušan Bahna.
Príprava a realizácia výberového konania prebehla podľa Usmernenia Ministerstva školstva SR zo 14. 4. 2004. Rada školy je zodpovedná za kvalitu výberového konania, zabezpečujúc rovnaké šance pre uchádzačov spĺňajúcich požiadavky na funkciu riaditeľa školy, zabraňujúc diskriminácii, zabezpečujúc informovanosť o výsledkoch výberového konania ako i diskrétnosť pri narábaní s osobnými údajmi uchádzača pred výberovým konaním, počas neho i po jeho skončení.
Na zasadnutí Rady školy pri Základnej škole v Pukanci 27. mája 2004 po uskutočnení výberového konania tajnou voľbou 11 členov Rady školy bol do funkcie riaditeľa na ďalšie funkčné obdobie počtom 9 kladných hlasov zvolený Mgr. Dušan Bahna, 2 hlasy boli proti. Nové funkčné päťročné obdobie sa začína l. júla 2004.
Pánu riaditeľovi pri jeho náročnej práci prajeme veľa tvorivých síl, aby sa práca so žiakmi našej školy neustále skvalitňovala a vo výchovnom a vyučovacom procese sa využívali nové metódy a formy práce.
| Ing. Eliška Pacherová, predsedkyňa RŠ pri ZŠ v Pukanci | [ hore ] |
Obec Pukanec ako zriadovateľ Materskej školy v Pukanci vyhlásila komkurz a výberové konanie aj na obsadenie funkcie riaditeľa MŠ. V stanovenom termíne bola obci doručená jedna prihláška, uchádzačkou bola Mária Gančárová. Výberové konanie sa uskutočnilo 16. júna 2004. Výberovou komisiou bola Rada školy pri MŠ v Pukanci. Po krátkom predstavení sa kandidátky na funkciu riaditeľky MŠ a po oboznámení s koncepciou rozvoja školy sa konali voľby tajným hlasovaním. Mária Gančárová bola jednomyseľne zvolená za riaditeľku MŠ. Želáme jej veľa pracovných úspechov.
| Darina Máťašová, predseda RŠ pri MŠ v Pukanci | [ hore ] |
Často si vyberáme, čo počúvame. A najmä - koho. Niekedy nám väčšmi záleží na tom, kto hovorí, ako na tom, čo vlastne hovorí. Skúste si predstaviť, že by neexistoval obraz. Akákoľvek komunikácia by fungovala len na úrovni zvuku. Všetky hlasy by boli rovnaké, nedalo by sa rozoznať, kto to vlastne hovorí. Nepočúvali by sme potom viac-menej všetkých a nebol by rozhodujúci samotný obsah a zmysel počutých slov? Slovo by malo väčšiu váhu a význam. Dnes, keď otvorí ústa pre nás nezaujímavý človek, máme tendenciu povedať si: Tento mi nemá čo povedať! Ale ak vezme mikrofón nami uznávaná osobnosť, sme samé ucho. A tak sa stáva, že prepočujeme slová. Slová, ktoré by nás mohli obohatiť - a to len preto, že sme sa pozreli najskôr na človeka...
Odložme svoje sympatie, antipatie či neutralitu. Zabudnime na chvíľu, kto sme a do akej skupiny ľudí patríme - či do skupiny úprimne načúvajúcich všetkým duchovným osobnostiam, alebo do skupiny tých, čo ľahostajne sledujú „zaujímavejšie“ televízne programy, alebo dokonca medzi tých, čo so všetkým, čo sa týka viery v Boha, nesúhlasia, alebo si udržiavajú od tých vecí určitý odstup. Veď sme rôzni a máme právo na svoj vlastný svetonázor i spiritualitu. A predsa sme v istom zmysle všetci na tej istej lodi - sme ľudia a minimálne jednu vec máme všetci spoločnú: túžbu. Túžbu po slove porozumenia, povzbudenia. Túžime počuť slovo, ktoré by nás budovalo a nie vnútorne zničilo či „zabilo“.
A. S. Exupéry povedal: „To najdôležitejšie si človek nehovorí sám. To najdôležitejšie mu býva povedané.“ Slová nás môžu zastaviť. Môžu nás usmerniť.
Aké slová usmerňujú vás? Čím slovám dovolíte, aby vás viedli?
O biblii sa hovorí, že je knihou života. Možno by bolo lepšie osobne sa o tom presvedčiť, než ju skepticky hneď zavrhnúť.
Započúvať sa do toho, čo Boh hovorí do našich problémov, situácií, priorít, túžob a predstáv o živote.
Lebo čo ak práve on má to pravé slovo, čo ak je práve jeho slovo tým slovom, ktoré potrebujete počuť?
| Mgr. Renáta Degúlová, ev. farárka | [ hore ] |
Na námestí, pred katolíckym kostolom, rastie skupina veľkých listnatých stromov. Pri prvom pohľade na ne môžeme zistiť, že sú to dva druhy lipy - malolistá a veľkolistá. Bližšie k autobusovej zastávke je rad líp veľkolistých a smerom k nákupnému stredisku Jednota je rad líp malolistých. Jeden strom, ktorý je podnetom k napísaniu tohto príspevku, je však iný. Ktorý? Je to strom stojaci nad sochou Nepoškvrneného Počatia Panny Márie. Tento mohutný strom pozná málokto. Volá sa brekyňa alebo jarabina brekyňová (Sorbus torminalis L. crantz).
Je to naozaj ojedinelý strom. Málokedy narastie do takýchto rozmerov (obvod stromu vo výške jedného metra je 182 cm). Chodia ho obdivovať dendrológovia až z Bratislavy. Je to akási živá rarita nachádzajúca sa pri miestnom gotickom chráme. Žiaľ, vlaňajší požiar Afrikoly strom značne poškodil. Treba len dúfať, že sa preberie a bude ešte dlho zdobiť priestranstvo pred kostolom.
Zvyčajne je to nízky až stredne vysoký strom. Listy má striedavé. Majú perovito zárezovú čepeľ. Kvitne v máji - júni. Kvety má obojpohlavné, biele. Plod je malá malvica, ktorá je koncom jesene jedlá. Drevo je pevné a pružné, ale zároveň aj tvrdé, trvanlivé a výhrevné. Využíva sa v nábytkárstve, kolárstve, rezbárstve, vyrábajú sa z neho kolky.
Rozšírený je v Európe, na Ukrajine, v Malej Ázii. Často rastie v teplejších listnatých lesoch.
K sadeniu líp a brekyne sa viaže zaujímavá udalosť, ktorú som sa dozvedel od pani Juliany Hirnerovej - Tegelhoffovej, ktorá sa tento rok dožíva 90 rokov. Tento príbeh jej vyrozprávala mama Mária Náterová, ktorý sa stal v jej detstve. (Narodila sa v roku 1887.)
Priestranstvo pred chrámom bolo prázdne a tak sa veriaci rozhodli zasadiť pri ňom lipy a brekyňu. Jej otec bol mestský hajdúch. V ten deň, keď sa mali sadiť stromy, vykonával si svoje hajdúšske povinnosti pred „meskin domon“ (mestským domom - terajší obecný úrad). Malá Marienka sa prišla opýtať otca, či sa môže ísť pozerať na sadenie stromov. Dovolil jej a ona išla. Prišla do kostolného parku a pozerala sa spolu s ostatnými ľuďmi, ako sadia stromy. Zrazu sa však nebo zatiahlo a nastala taká búrka, na akú sa nepamätali ani najstarší obyvatelia. Hromy-blesky začali biť. Vtom blesk zasiahol kostolnú vežu. Zásah bol taký silný, že sa vraj poškodil aj organ. Všetci ľudia sa naľakali. Otec utekal po dcéru. Predpokladal, že je ešte pri kostole. A nemýlil sa. Našiel ju tam celú otrasenú. Našťastie sa nikomu nič nestalo, len všetci zostali veľmi vyľakaní.
Aj stromy majú svoju históriu.
| Mgr. Miroslav Slivka | [ hore ] |
Nové technológie výroby v rôznych oblastiach priemyslu, mnohé produkty, tovary, ktoré prináša súčasná pretechnizovaná doba, na jednej strane zvyšujú životnú úroveň ľudí, na druhej strane prinášajú so sebou aj nárast produkcie odpadov. Neraz sme svedkami neoprávneného likvidovania odpadov v množstve divokých skládok a tým aj znečisťovania životného prostredia a znehodnocovania pôdy. Pôda je médium, ktoré sa vyznačuje veľkou sorpčnou vlastnosťou, nebezpečné prvky sa v nej akumulujú, uvoľňujú a dostávajú do podzemných vôd. Zaťaženie územia odpadovými látkami, neraz nebezpečnými, je neprimerané, preto je nevyhnutné venovať veľkú pozornosť vplyvu takéhoto vývoja na kvalitu pôdy a životného prostredia.
Problematika likvidácie odpadov a najmä zhodnocovanie odpadov spojila starostky a starostov štrnástich obcí k spoločnému realizovaniu separovaného zberu. O pomoc požiadali Ing. Milana Lukáča z TEEP Bratislava a už v januári 2003 bol projekt na svete. Po mnohých „vybavovačkách, písačkách“ na kompetentné miesta vzniklo Združenie obcí pre separovaný zber TATIAR so sídlom v Pukanci, ktoré bolo 20. 8. 2003 zaregistrované na KU v Nitre. Zakladateľmi združenia je týchto štrnásť obcí: Pukanec, Uhliská, Vysoká, Dekýš, Devičany, Bohunice, Jabloňovce, Pečenice, Drženice, Bátovce, Žemberovce, Domadice, Nová Dedina, Čajkov (spolu 9296 obyvateľov). Činnosť združenia riadia orgány: Správna rada - každá obec má svojho zástupcu, Zbor poradcov - 5, riaditeľ. Predsedníčkou Správnej rady je Jana Bahnová, starostka Pukanca, štatutárnym zástupcom, teda riaditeľom, je Stanislav Križan.
Separovaný odpad z domácností sa zváža, dotrieďuje a lisuje v triediacej hale, ktorá sa nachádza v prenajatých priestoroch EXUNACO Interiéry a.s. Pukanec, tam sa dotrieďujú a lisujú plasty a papier. Sklo sa triedi v priestoroch bývalých Zberných surovín v Pukanci.
Zber spočíva vo vzťahu občan - združenie - zhodnotiteľ. Každá domácnosť dostala štyri vrecia, do ktorých dáva osobitne plasty, papier, sklo a drobný kovový odpad. V určený deň, podľa vývozného kalendára, ktorý dostane každá domácnosť, vyloží občan vrece pred dom, pracovníci zberového vozidla ho vysypú do auta a vrátia občanovi.
Je potešiteľné, že prvé výsledky z minulého roka presvedčili aj zastupiteľstvá iných obcí a v apríli a máji 2004 neváhali so vstupom do združenia Podlužany, Veľké Kozmálovce, Malé Kozmálovce, Kozárovce, Štiavnické Bane, Hronské Kľačany, Rybník, Veľký Ďur a Dolný Pial.
Pri vstupe do združenia obce vložili vklad 27,- korún na občana, ktorý sa použil na nákup malého lisu, zvozového vozidla AVIA a čiastočnú rekonštrukciu haly-triediarne. Obce združenia sa v rámci prevádzkových nákladov separovaného zberu podieľajú len na nákladoch za zvoz vyseparovaných zložiek, čo predstavuje 1,80 Sk/občan/mesiac. Ostatné náklady (dotrieďovanie, lisovanie, odvoz k spracovateľovi) sa hradia z príjmov za predaj vyseparovaných komodít a príspevku z Recyklačného fondu. Z Recyklačného fondu sme tento rok dostali aj dotáciu na kúpu veľkého dvojkomorového lisu a kúpu zberového vozidla s lineárnym stlačovaním, ktoré naraz prepraví desaťkrát viac plastov. Lis už pracuje skoro mesiac a vozidlo bude v priebehu mesiaca, dvoch. Združenie dáva veľký dôraz na efektívnosť a znižovanie nákladov, preto v triediarni pracujú dvaja ľudia v rámci VPP (ešte do konca mája) a nezamestnaní v rámci malých obecných služieb. Vedenie združenia uvažuje o prijatí stálych pracovníkov, najmä keď bude nové vozidlo.
O tom, že separovanie sa oplatí, sa presvedčili všetci, ktorí do združenia vstúpili. Pri prepočtoch za vlaňajší rok sa im znížili náklady za odvoz a skládkovanie odpadu o 20-30 %. Pri dôslednosti a uvedomelosti občanov sa tieto čísla môžu aj zvýšiť. Veď len za jún až december 2003, keď v združení fungovalo štrnásť obcí, sa vyseparovalo a zhodnotiteľom odovzdalo 60,699 ton vyseparovaných komodít.
Naším heslom je chrániť životné prostredie, v našich obciach odpad triedime.
| Mária Pacherová, Združenie Tatiar Pukanec | [ hore ] |
Redakcia: Miestna knižnica, Námestie mieru 60, 935 05 Pukanec.
tel. 036/ 6393278. Registračné číslo: OÚ-5/93 |
| |
Obecný
úrad Pukanec, nám. Mieru 11, Pukanec, tel.: +421 (0)36 6393
108, +421 (0)36 6393 529 |
|
|
|
