| |
|
|
 |
Ročník 2005
Číslo 3, Máj - Jún
Už o niekoľko dní rozvíri hladinu pokojného života nášho mestečka virvar tradičného podujatia obce. Pukanské remeselnícke trhy budú už trináste v poradí. Že to číslo vo vás niečo evokuje? Nič si z toho nerobte, aj vo mne! Počas celého štúdia na priemyslovke som bol trinásty v triednom výkaze, a myslím si, že mi to až tak veľmi neuškodilo. Nakoniec, som kresťan! A ako taký by som nemal blábolom o trinástke veriť. Aj práve preto, že trinásty ročník remeselníckych trhov sa koná, tak ako každý iný, vo výročitý deň posviacky chrámu sv. Mikuláša, patróna nášho mesta. Tá sa tohto roku slávi už 499. raz. Dúfam, že i toto číslo vo vás, priatelia, vyvoláva istý pocit, a je to pocit hrdosti z toho, že generácie našich predkov dokázali postaviť a zachovať takú prekrásnu stavbu, akou zaiste náš chrám je. Ja ten pocit mám! No bohužiaľ niekde v kútiku duše mi drieme zárodok strachu, že my, naša generácia, také veľké bremeno neunesieme a toto dedičstvo nedokážeme ani zachovať, nie to ešte zveľadiť! Ako to len robili naši otcovia, ktorí ešte aj v čase druhej svetovej vojny dokázali tento stánok Boží nielen ochrániť, ale aj opraviť. Nám sa len horko-ťažko po desaťročných peripetiách podarilo z príspevku fondu Pro Slovakia dať zreparovať najviacej postihnuté sochy na oltári sv. Salvátora. Pri slávnostiach sa zaskvejú v plnej svojej kráse. Prečo sa o nich rozpisujem? Lebo zrejme patria k unikátom gotickej tvorby na Slovensku. Sú totiž datované a aj signované, teda podpísané majstrom, čo ich vyrobil. Vedomosť o tom máme už od roku 1941, keď sa pri oprave našla v hlave sochy Spasiteľa (Salvátora) správa napísaná gotickou nemčinou. V preklade to bol tento text: Roku Pána 1488 tento oltár vyrezal ku cti a sláve Sv. Dvanástich apoštolov majster Pavol maliar, nateraz pôsobiaci v Budíne a umiestnil ho v pukanskom kostole osem dní pred sviatkom Sv. Lukáša. Vo virvare vojnovej doby a následkom iných okolností sa na objav zabudlo a zostal nepovšimnutý. Až v šesťdesiatych rokoch banskoštiavnický muzeológ Gindl publikoval o ňom článok vo Vlastivednom zpravodaji. (Uverejnili ho i naše noviny.) Potom zase ticho. Výbuch nastal až vtedy, keď sa sochy chytili zlaté ruky reštaurátoriek a odkaz majstra Pavla našli znova na pôvodnom mieste, no aj s komentárom pána Schrameka, majstra maliara z Banskej Štiavnice. Priebeh prác prídu prezentovať práve v čase remeselníckych trhov. Verím, že to bude trhák!
No ale vráťme sa k trhom. Mal som tú česť stáť pri ich zrode a preto si tak trocha privlastňujem právo podať aj ich zhodnotenie. Pôvodný plán, aby sa stali kontraktačnou a prezentačnou výstavou našich majstrov z okolia, vymizol. Tak ako vymizli aj tradiční majstri z pukanských domov. Myslíte si teraz, že nariekam za takým stavom pukanských remesiel, keď bolo v meste 40 hrnčiarov, 50 garbiarov či 70 čižmárov... Nie! No jeden dobrý obuvník by sa iste zišiel, keď už Samko Kyškovský len „dorába objednávky“. Teda tento zámer nevyšiel. Podarilo sa však predostrieť zrakom našich občanov i návštevníkom krásu slovenskej remeselnej práce, predtým dennodenne používanú, ktorú čas povýšil na umenie. Dnes už rátame vystavujúcich umelcov nie na desiatky, ale na stovky (skoro dvesto pozvaných). Obrovským úspechom bolo aj zaangažovanie miestnych občanov prezentovať sa ľudovou výrobou, varením tradičných jedál a pohostením v tzv. dvoroch, podľa vzoru Hontianskej parády z Hrušova. Všetky dvory boli veľmi pozitívne hodnotené. Tu mi nedá nespomenúť prvenstvo pukanskej folklórnej skupiny v dnes takej samozrejmej činnosti, akou je predvádzanie ukážok ľudovej výroby. To do začiatku osemdesiatych rokov nebolo v móde. Boli zaužívané len tzv. „prehliadky tichej krásy“. Ľudové výrobky sa umiestnili na javisko alebo okolo neho, kde ich návštevníci mohli obdivovať. Keď bola folklórna skupina Smrečinár po prvýkrát vystupovať vo Východnej, podarilo sa mi nahovoriť režisérov, aby ako pozvánku na program o viniciach a vinohradníctve pred amfiteátrom pukanskí debnári robili sudy. To bola diera do sveta! Majstri debnári Lacko Hruškovič a Tibor Fülöp mali práce plné nielen ruky, ale aj ústa. Otázkam nebolo konca kraja. Musím povedať, že aj ja som sa vtedy dosť narobil - meral som pukanskô! Potom sa už ukážky stali bežnou súčasťou programov aj trhov.
Nie menej dôležitým výročím, ktoré počas trhov oslávime, je 930 rokov od prvej písomnej zmienky o Pukanci, keď sa v darovacej listine Gejzu I. Svätobeňadickému opátstvu spomína ako villa Baka, osada baníkov a zlatníkov. Pri tejto príležitosti obec pozýva rodákov i priateľov Pukanca na stretnutie, pri ktorom si v družnej debate pri dobrej pukančine radi vypočujeme chvály na naše úspechy a poučíme sa z nedostatkov, ktoré návštevníci postrehnú oveľa skorej než domáci. Pripravuje sa bohatý program rôznych žánrov, bohatá ponuka jedál a nápojov a samozrejme tá časť podujatia, ktorú až tak nepreferujeme, no darí sa jej dobre - výkladný jarmok. Verím, že každému sa podarí uspokojiť svoje kultúrne a spoločenské záujmy, aby to slobodné kráľovské a banské mesto Pukanec, aj bez štatútu mesta, zostalo i na- ďalej mestom nášho srdca.
30. 4.
- slávnostné stavanie májového stromu spojené s kultúrnym programom
8. 5.
- oslavy Dňa matiek
9. 5.
- starostka obce Jana Bahnová sa zúčastnila na riadnom zasadnutí Dozornej rady Lespol s.r.o. Pukanec, vypočula si správu o hospodárení za I. štvrťrok 2005, správu o vý- sledku previerky na úseku drevárskej výroby so zameraním na rentabilitu, správu o kontrole účtovných dokladov a po- kladne za rok 2004
10. 5.
- starostka obce sa zúčastnila na pracovnom stretnutí Regionálneho združenia miest a obcí Tekova v Hronských Kľačanoch, kde sa hovorilo o Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti, o príprave valného zhromaždenia akciovej spoločnosti, starostov informovali o ekonomických nákladoch a toku finančných prostriedkov spoločného obecného úradu v Leviciach k 31. 5. 2005 a zástupcovia Policajného zboru v Leviciach informovali o dopravných nehodách v Levickom okrese
24. 5.
- starostka obce sa zúčastnila na zasadnutí starostov a primátorov v Nitre, ktoré zvolal úrad Nitrianskeho samosprávneho kraja v zmysle záverov Koncepcie ochrany prírody a krajiny vypracovanej na Ministerstve životného prostredia SR, kde sa hovorilo o prehodnotení hraníc CHKO a o návrhu zníženia stupňa ochrany maloplošných území národnej sústavy chránených území
27. 5.
- slávnostné otvorenie náučného chodníka Po stopách starého rudného baníctva v Pukanci
3. 6.
- starostka obce sa zúčastnila na zasadnutí zboru poradcov Združenia pre separovaný zber Tatiar, kde sa hodnotilo hospodárenie združenia za január - máj 2005, kalendár zberu na III. kvartál 2005, prerokoval sa a odsúhlasil vstup Združenia obcí pre separovaný zber Tatiar Pukanec do Účelového zoskupenia separovaného zberu, n.o.
11. 6.
- starostka obce sa zúčastnila na oslavách 660. výročia udelenia mestských práv v Novej Bani
27. 6.
- zasadnutie obecného zastupiteľstva
| Jana Bahnová, starostka | [ hore ] |
Druhá májová nedeľa už tradične patrí oslave materstva. Obec Pukanec usporiadala v nedeľu 8. mája popoludní malú oslavu pre všetky mamy, staré mamy, babky, babičky. Telocvičňa v bývalej Meštianke bola zaplnená do posledného miesta. Na začiatku slávnosti zaspieval mamičkám Miroslav Slivka, ktorý potom celú slávnosť moderoval.
Všetkým prítomným sa prihovorila starostka obce. Vo svojom príhovore upozornila na dôležité postavenie ženy ako matky v rodine. Po nej vystúpili žiaci základnej školy a deti z materskej školy. Svoje mamičky a babičky pozdravili aj deti z Nedeľnej besiedky a členovia detského divadelného súboru Mladosť. Úsmevy na tvárach sa striedali so slzami dojatia, keď prítomné mamy a staré mamy sledovali vystúpenia svojich detí a vnúčat. V závere podujatia oslávenkyne dostali ako pamiatku na tento deň medovníkové srdiečko.
V predvečer prvého mája sa na námestí stretlo niekoľko desiatok Pukančanov, aby spoločnými silami postavili májový strom. Väčšina prítomných boli len pasívni diváci, no niektorí prispeli pomocnou rukou či aspoň dobrou radou. Po malej nepríjemnosti so zlomeným vrcholcom v úvode akcie sa napokon podarilo strom postaviť do jeho majestátnej výšky dvadsiatich metrov.
Pod vztýčeným stromom predviedli svoje umenie mažoretky základnej školy. V krátkom kultúrnom programe vystúpila chlapčenská spevácka skupina žiakov základnej školy a detský divadelný súbor Mladosť. Hlavným bodom programu bolo tanečné vystúpenie folklórneho súboru Vajrab.
V tomto roku sme oslávili už 60. výročie skončenia druhej svetovej vojny. Najhroznejšia vojna v novodobých dejinách ľudstva postihla národy celej Európy. Na bojiskách ostali milióny obetí. Na tieto strašné dni si dnes pamätá už len niekoľko žijúcich účastníkov odboja proti fašizmu. Ale ani my ostatní nezabúdame a rozprávanie starých ľudí chápeme ako memento pre našu súčasnosť.
Výročie víťazstva nad fašizmom sme si pripomenuli aj v našej obci. Obecný úrad v spolupráci so základnou organizáciou Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov usporiadali pietnú spomienku pri pomníku padlých 6. mája. V prítomnosti žiakov základnej školy a niekoľkých divákov zástupcovia organizátorov položili veniec k pomníku a všetci prítomní si chvíľkou ticha uctili pamiatku rodákov, ktorí zahynuli v bojoch druhej svetovej vojny.
Tak ako každoročne aj v tom- to roku 1. jún patril deťom. Deň detí sa na našej škole začal cirkusom, ktorý potešil najmä malých, potom pokračoval galaprogramom, v ktorom vystúpili žiaci s tanečnými a speváckymi číslami. Podvečer sa konala diskotéka.
Žiaci druhého stupňa sa zúčastnili aj na spoločnom dni detí v Bátovciach, ktorý sa začal vystúpením našich mažoretiek. Žiaci sa zapojili do medziškolských súťaží. Súťažili v cez-
poľnom behu, v orientačných pretekoch, vo vybíjanej, v minifutbale spolu so žiakmi z Bátoviec, Novej Dediny, Žemberoviec. V orientačných pretekoch sa umiestnili na 2. a 3. mieste. V okolí školy boli rôzne zaujímavé súťažné stanovištia - Slovenský červený kríž pod vedením pani Sedláčekovej, Tekovské múzeum pod vedením RNDr. Smatanu a Mgr. Smatanovej, Klub netradičných športov Pampúch a ďalšie. Najzaujímavejší bol program, ktorý pripravili vojaci (pristátie helikoptéry, jej prehliadka a prehliadka ďalšej bojovej techniky), kynológovia - ukážky výcviku psov, požiarnici - priamy zásah požiarnikov.
Po namáhavom, ale zaujímavom dni boli účastníci pozvaní na obed a na záver všetci žiaci dostali diplomy, účastnícky list alebo sladkosť. Ďakujeme všetkým organizátorom za radostný detský deň a veríme, že takých bude v budúcnosti pre deti čo najviac.
| Mgr. Magdaléna Skalková | [ hore ] |
V tomto roku si pripomíname 930. výročie prvej písomnej zmienky o našej obci. Každá obec má svoju povesť či báj, ktorá vysvetľuje pôvod jej vzniku, resp. názvu. Naši piataci sa podujali na zaujímavú úlohu: mali sa pokúsiť napísať, ako asi v ich fantázii vznikol Pukanec, prípadne jeho názov. Prečítajte si prvých desať prác, s ktorými sa dnes predstavujú.
| Mgr. Miroslav Slivka | [ hore ] |
Raz, no to bolo veľmi dávno, bývali tu mocní dobrí, ale aj zlí trpaslíci. Jedného dňa sa tí zlí rozhodli, že budú bojovať. Chceli vytlačiť tých dobrých. Dobrým sa veľmi do boja nechcelo, ale čo už. Bitka nebola veľmi dlhá. Skončila sa šťastne pre dobrých. Po bitke všetci vyhladli. Pripravili veľkú hostinu, na ktorej im najviac chutili pukance. Od toho dňa sa toto miesto volá Pukanec.
Jedného dňa sa Anička a Jurko vybrali na prechádzku do lesa na Budačku. Boli veľmi smädní, a tak sa napili vody, čo vyvierala zo zeme. Zrazu ich zaujal nezvyčajný zvuk. Z diery v skale vyšiel malý trpaslík. Oni sa ho nezľakli, hoci boli veľmi unavení. Trpaslík ich pozval dnu. Z batohov im vychádzala zaujímavá vôňa. Boli to pukance. Ponúkli trpaslíkov a tí jedli a jedli. Najmenší sa najedol do prasknutia. Keďže už bol večer, Anička s Jurkom sa uložili spať. Ráno chýbal jeden trpaslík. Bol to ten, čo ich pozval dnu. Keď vyšli von, celý les bol pokrytý bielymi pukancami. Ako sa to stalo? Trpaslíkovi puklo brucho a pukance sa rozleteli po hore. A tak to miesto nazvali Pukancom.
Pred mnohými a mnohými rokmi obývali naše územie drobní ľudkovia - permoníci. Svojmu drobnému ľudu vládol starý kráľ so svojou dcérou Zlatanou. Mládenci putovali z ďalekých krajín, aby uzreli jej krásu. Ich pokojný život sa však mal skončiť. Do ich kraja vtrhli zákerní obri. Starému kráľovi dali podmienku: Zlatana si zoberie za muža ich veliteľa, alebo celú krajinu zrovnajú so zemou. Permoníci odmietli poslúchnuť zlých obrov. Schovali sa do podzemia a všetky vchody zasypali. Obrov premenili na mohutné sopky. Vždy, keď sa nahnevali, chrlili popol a lávu. A tak vzniklo Štiavnické pohorie. Permoníci sa obrov - sopiek báli, preto ostali v podzemí naveky. Za svojou stratenou slobodou veľmi žialili. Kadiaľ prešli, tam ostávali po nich zlaté slzy. Po tisícročiach obri zabudli, na koho sa hnevali a nadlho zaspali. Do krajiny prišli ľudia. Objavili zlato - slzy permoníkov. Baníci založili naše mesto, Pukanec. Niektorí z nich drobných permoníkov v štôlňach videli na vlastné oči.
Raz sa jeden škriatok z planéty Pluto rozhodol, že odíde hľadať novú planétu. Z Pluta odletel na malej kozmickej lodi. Po troch dňoch sa vrátil naspäť na svoju planétu. Jeho kamarátka Zem sa rozhodla, že v noci odíde tiež hľadať novú planétu. Celú noc letela vesmírom, ale nič nenašla. Cestou spať uvidela krásnu modrú planétu. Rýchlo letela domov a povedala to kamarátovi Osvaldovi. Osvald sa veľmi potešil a hneď chcel odísť, ale mama mu v noci nedovolila odísť preč. Ráno, keď sa zobudil, utekal za Zemou. Keď nasadli do lode, obidve mamy im povedali, že nikam nejdú. Osvald a Zem zosmutneli. Na ďalší deň sa tajne vybrali hľadať tú planétu. Keď ju Osvald uvidel povedal, že táto planéta dostane meno Zem. Ľudia ju však budú poznať i pod názvom Modrá planéta. Keď sa Osvald prechádzal po Európe, našiel krásnu čistinku, kde založil obec s názvom villa Baka a potom aj Pukanec.
Dávno pradávno, keď si Pukančania mysleli, že sú na tomto svete jediní, stalo sa toto: Zrazu vybuchla sopka Sitno a vypľula štyroch ľudí. Pukančania sa začudovali: kto sú a čo sú a skadiaľ sú. No zavolali si starostu. Bol ním veľký fiškus Jano Pongrác. Začal sa ich vypytovať. Oni mu povedali, že sú zo Sitna a že chceli spoznať svet. Keď sa porozprávali, pozvali Pukančanov do Sitna, kde ich niečo naučili. Stali sa veľkými kamarátmi. Kto neverí, nech tam beží.
Kedysi dávno žil jeden mladý usilovný a múdry baník, ktorý sa volal Matúš. Mal deväť krásnych detí a peknú ženu. Každý deň robotoval od rána do tmavej noci, potom sa unavený a stuhnutý, čo celý deň bol v bani, umyl a ľahol si konečne do postele.
Prešiel rok. Najstaršia dcéra sa mu mala vydávať a on chudák nemal pre ňu peniaze ani veno. Veľmi ho to trápilo, a tak sa rozhodol, že sa z bane vráti, až keď nájde toľko zlata, aby mohol dcére veno zaobstarať. Keď konečne vyšiel aj s priateľmi von, rozhodli sa, že prespia pri bani, aby skoro ráno mohli ísť pracovať. Neďaleko bane bol malý lesík a za lesíkom bolo pole s kukuricou. Pásli sa tam diviaky, srny, jelene, a tak tam išli aj naši baníci. Natrhali kukuricu a vrátili sa k táboru. Keď sa najedli dobre opečenej kukurice, všetkým sa chcelo spať, len Matúšovi nie. Zvyšnú kukuricu ešte hodil do ohňa, aby k nim v noci neprišli diviaky alebo iná lesná zver. Pomaly zaspal aj on. Ohník už dohorieval, kukurica bola čierna ako uhoľ, a vtedy sa s ňou začali diať čudné veci. Začala najprv skákať, potom praskať, až okolo baníkov a Matúša boli všade, veď viete čo. Najprv si mysleli, že sa sneh spustil z oblohy. No mýlili sa, boli to pukance. Celá hora bola nimi obsypaná. Matúš skúsil ochutnať a zachutilo mu. Tak si baníci dali druhú večeru. Matúš išiel rýchlo do dediny, aby to všetko povedal dedinčanom. Keď tam dobehol, zastihol ľudí, ako vchádzajú do kostola. Všetko im rozpovedal a oni to povedali farárovi a richtárovi. Richtár sa hneď išiel pozrieť na vrch a tam zbadal celé hory pukancov. Dal zapriahnuť kone, naložili plné vozy a odišli do mesta na trh predávať pukance. Keďže všetkým dobre chutili, rozhodli sa pomenovať svoje mesto podľa nich - Pukanec. Dobrú chuť!
Kedysi dávno, keď sa voda sypala a piesok sa lial, žil v jednej dedine bez názvu jeden koktavý sedliak. Ten sedliak stále, keď rozprával, dával pred každé slovo slovíčko pu. Napríklad: Pu, zase prší, pu, som hladný, pu, idem robiť. Raz ráno sa sedliak vybral do lesa nakosiť trocha trávy pre svoj dobytok. Ako tak kosí, zrazu počuje čudné pišťanie a funenie. Zľakol sa: Pu, čo sa to deje?
Vtom sa vynoril z húštiny veľký diviak a začal sedliaka naháňať. Ten začal ozlomkrky bežať a kričal: Pu, kanec! Pu, kanec!
Do dediny dobehol s veľkým krikom a všetci vybehli z domov pozrieť sa, čo sa deje. Sedliak bol celý zašpinený od blata, do ktorého pred chvíľou spadol. A stále vykrikoval: Pu, kanec! Pu, kanec!
A odvtedy sa dedina bez mena volá Pukanec.
| Dominik Šumichrast | [ hore ] |
Kedysi dávno žil na svete obor, ktorý sa volal Pukanec. Chodil po svete a držal v ruke sklené vedro, v ktorom boli čarovné orechy. Ako tak chodil a jedol čarovné orechy, zrazu mu jeden padol na zem. Na tom mieste sa odrazu zjavil dom a pri ňom ďalší a ďalší. Čudoval sa, čo je to. Radšej sa toho netýkal, lebo sa bál. A takto blúdil so svojím skleným vedrom. Raz narazil do stromu. Vedro sa mu rozbilo a čarovné orechy sa skotúľali do vody, kde sa premenili na ryby. Obor tresol hlavou do stromu a odrazu sa premenil na človeka. Spytoval sa ľudí, kde je, ale ľudia nepoznali názov miesta, kde žili. Jednoducho boli bez názvu. Bývalý obor si povedal, že pomenuje toto miesto podľa svojho mena - Pukancom.
Môj kamarát si myslel, že v Pukanci sú samé pukance, ale omyl. Teraz vám poviem, alebo skôr napíšem, ako vznikol jeho názov.
Žil raz jeden mladík, ktorý sa volal Pukanec. Raz k nemu dobehol zadychčaný chlapec. Chlapec Pukancovi povedal, že ich napadli Turci. Chlapec rýchlo bežal do dediny Zastaralec. Prišiel včas, zlých zabil. A tak zachránil všetkých obyvateľov dediny Zastaralec. A napokon s poslednými silami zachránil i vládcu dediny Viktora. On mu bol za to veľmi vďačný. Svoju vďačnosť prejavil tak, že dedinu Zastaralec premenoval na Pukanec.
Kedysi vraj bývalo v Pukanci toľko blata, že orechy mali bahenné škrupinky a jablká bahenné jadierka. Aj sliepky sa prali v bahennom prachu. V onom čase pásol na Trninách pastier stádo. Korbáč sa mu vliekol po zemi, pretože sa mu naň nalepilo toľko blata, že ním nevládal plesnúť. I zahrešil: Bodaj ho, ani len tým bičom puknúť nevládzem. Bodaj si sa opukol až do pekla!
Vtom vyleteli z neďalekého duba dva jastraby - čierny a hnedý. Po tejto udalosti sa mu už dobre pukalo - plieskalo bičom. I nazvali toto miesto Pukancom.
V piatok 3. júna sa v Leviciach uskutočnila žiacka súťaž o naj-žiaka/žiačku.
Z Pukanca sa na tejto súťaži zúčastnili Veronika Slosiarová, Veronika Búriová, Maťka Kováčiková a Anna Galbavá. Táto súťaž prebiehala v S-clube. Porotcami boli aj známy spisovateľ Andrej Chudoba a žiak 6. ročníka ZŠ Pukanec Miroslav Maruniak. Do súťaže žiakov prihlásila pani učiteľka Janka Maľová, ktorá zabezpečila aj dopravu do Levíc. Udeľovanie cien spestrili aj vystúpenia žiakov z Levického okresu.
Všetci zúčastnení žiaci boli víťazmi, a preto boli aj ocenení účastníckymi listami, tričkami s logom Pohronia a perami. Z Levíc sme síce odchádzali bez prvého miesta, ale s dobrým pocitom.
| Maťka Kováčiková, Anna Galbavá | [ hore ] |
Žiaci Základnej školy v Pukanci pod vedením Ing. Marty Ďurovičovej a Mgr. Magdalény Skalkovej s pomocou predstaviteľa Dobrovoľného hasičského zboru v Pukanci Štefana Patassyiho pracujú v krúžku Mladých požiarnikov a každoročne, už viac ako tridsať rokov, sa zúčastňujú na okresnej súťaži Plameň.
Aj v tomto školskom roku žiaci 8. ročníka preukázali svoje schopnosti v Novej Dedine, kde sa konala prehliadka činnosti družstiev mladých požiarnikov pri príležitosti sviatku sv. Floriána - patróna hasičov. Súťažilo sa v týchto disciplínach: požiarny útok, štafeta a štafeta požiarnych dvojíc. Naši žiaci získali diplom a pohár za tretie miesto.
Zúčastnili sa aj na okresnom kole Plameň 2005 v Kozárovciach. Súťažili v štafete, kde sa im darilo, získali najlepší čas bez trestných bodov. V CTIF (malý požiarny útok) boli ich výsledky slabšie, získali viac trestných bodov. V požiarnom útoku s vodou, čo je najobľúbenejšia disciplína žiakov, sa im darilo, žiaľ, s vodou nemohli súťažiť všetky zúčastnené družstvá, lebo hasičom organizátorom sa minula voda. Táto disciplína sa nehodnotila. Súťažiaci dostali diplom za účasť.
Veríme, že v budúcom roku budú naši žiaci úspešnejší. Napriek tomu, že neobsadili popredné miesto, im srdečne blahoželáme.
| Mgr. Magdaléna Skalková | [ hore ] |
V piatok 27. mája 2005 sme slávnostne otvorili náučný chodník Po stopách starého rudného baníctva v Pukanci, bývalom slobodnom baníckom a kráľovskom meste. Projekt sa uskutočnil vďaka neúnavnej a nezištnej práci niekoľkých pukanských nadšencov združených v Občianskom združení Terra Banensium - Zem baníkov a sympatizantov pod vedením správcu združenia.
Aby mal náučný chodník potrebnú úroveň, bolo treba preštudovať množstvo odborných a literárnych podkladov, starých máp a ďalšieho grafického materiálu, konzultovať s odborníkmi v geológii, baníctve, s historikmi a archeológmi, s botanikmi a znalcami životného prostredia. Pretože občianske združenie disponuje doteraz najrozsiahlejšou databázou informácií o Pukanci všeobecne, bolo možné z týchto podkladov vypracovať projekt náučného chodníka na vysokej odbornej úrovni. Aj preto sme ako prvých na otvorenie náučného chodníka pozvali odborníkov z týchto oblastí.
Za vidiecky parlament sa zúčastnil jeho predseda Ing. Rusnák z Banskej Bystrice. Z Banskej Štiavnice sme privítali riaditeľa Slovenského banského múzea PhDr. Jozefa Labudu CSc. so sprievodom, zástupcov banskoštiavnických vysokých škôl doc. Ing. Ivana Herčka CSc. a doc. RNDr. Jozefa Šteffeka CSc. so sprievodom. Za občianske združenie S.O.S. Kremnica sa zúčastnil Ing. Daniel Kianička a ďalší. Z Banskej Hodruše prišiel Ing. Ivan Karsten a dvaja členovia občianskeho združenia Kerling. Archeológov zastupovali Prof. PhDr. Václav Furmánek DrSc. a PhDr. Ondrej Oždáni CSc. z Archeologického ústavu SAV v Nitre, Krajský úrad životného prostredia v Nitre reprezentovala riaditeľka RNDr. Zuzana Jenčová s manželom a Okresný úrad životného prostredia v Leviciach zastupovala Ing. Magdaléna Ďurišová. Oblasť agroturizmu zastupoval náš člen a predseda občianskeho združenia Magna Via doc. Ing. Jozef Húska CSc. z Poľnohospodárskej univerzity v Nitre, Slovenskú mykologickú spoločnosť náš člen RNDr. Pavel Lizoň CSc. z Botanického ústavu SAV v Bratislave. Oblasť geológie reprezentoval náš čestný člen a krstný otec projektu RNDr. Miroslav Harman CSc.
Pozvanie prijali aj zástupcovia regionálnej tlače a infokanálu z Levíc. Medzi pozvaných hostí patrili zástupcovia pukanskej školy: riaditeľ Mgr. Dušan Bahna a jeho zástupca Mgr. Peter Palkovič, ktorý zabezpečil dokumentáciu tohto podujatia. Ďalej tu boli zástupcovia Lespolu Ing. Kowalczuk a Jozef Blaho, lesný hospodár, a riaditeľ Obecného podniku služieb v Pukanci Stanislav Križan. Rím. kat. cirkev reprezentoval pán farár Mgr. Ján Mališ. Z Pečeníc prijal pozvanie starosta Ing. Dušan Hudík. Podnikateľskú sféru zastupoval Ing. Viliam Hruškovič s manželkou Katkou. Z našich členov prijali pozvanie zástupca správcu občianskeho združenia Mgr. Miroslav Slivka, Anna Koželuhová, Pavel Stika, Ladislav Hruškovič, Daniel Gunár a ďalší.
Hostí slávnostne privítala v zasadacej sieni Obecného úradu v Pukanci starostka obce Jana Bahnová. Oficiálne otvorenie náučného chodníka sa konalo na námestí odhalením informačných tabúľ. Pani starostka s krstným otcom projektu Dr. Miroslavom Harmanom prestrihli pásku (na fotografii) a potom sa účastníci vybrali po trase náučného chodníka s itinerárom a vysvetľujúcim komentárom správcu občianskeho združenia. Pri jednotlivých zastávkach vyznačených informačnými panelmi s mapovými prílohami a fotografiami odpovedali jednotliví odborníci na otázky účastníkov a rozvinula sa živá diskusia. Na trase v mieste zvanom Betón sme si mohli prezrieť neobyčajné banské dielo pretvorené na vínnu pivnicu, ktorá nie je zahrnutá v trase chodníka, za čo patrí vďaka majiteľovi Jánovi Rosenbergerovi.
Účastníci vysoko hodnotili názornosť a úroveň informačných tabúľ na trase chodníka a s uznaním prijali možnosť oddýchnuť si v príjemnom prostredí vedľa banského diela Dorothea v novovybudovanom odpočívadle pre desať osôb. Ďakujem našim sympatizantom, ktorí upravili priestor na umiestnenie tohto odpočívadla. Je to ťažká fyzická práca a ešte sa bude v nej pokračovať pri dokončení úpravy vstupu do štôlne Dorothea. Na úprave terénu sa podieľali títo mladí muži: Ján Kabát ml., Jozef Gajarský, Igor Trokšiar ml., Ján Brnák ml., Jozef Haraba ml., Richard Bahna, Martin Dubovský, Tomáš a Braňo Ballonovci, archívne foto zabezpečila Danka Pacherová ml.
Veľký záujem účastníkov prírodovedného zamerania vyvolala obhliadka snežnej hrušky na Predných Muškovských, ktorá sa na Slovensku vyskytuje len v niekoľkých exemplároch. Za popis flóry na náučnom chodníku (vrátane tejto vzácnej hrušky) ďakujeme botanikovi Ing. Jánovi Králikovi, RNDr. Branislavovi Mikuškovi a RNDr. Pavlovi Lizoňovi CSc.
Po skončení prehliadky trasy náučného chodníka sa hostia zhromaždili na debnárskom dvore u debnárskeho majstra Ladislava Hruškoviča zvaného Darvaš. Pri pukanských párancoch a dobrom pukanskom vínku pokračovala diskusia o odborných i organizačných otázkach v príjemnom, srdečnom a pohostinnom prostredí. Zúčastnení hostia vyslovili obdiv usilovnej práci členov občianskeho združenia, ktorí dokázali za obdobie jedného roka činnosti vybudovať takéto dielo, ktoré znesie najprísnejšie kritériá odbornosti a organizácie. Správca občianskeho združenia oboznámil hostí s ďalšími plánmi práce i so súčasne prebiehajúcimi činnosťami, čo všetci prijali so súhlasom a uznaním. Za vytvorenie príjemného posedenia a pohostenia ďakujem Miroslave Hruškovičovej a Erike Michalovičovej a všetkým, ktorí sa o nás starali.
Pochopiteľne úspech celého tohto podujatia by nebol možný bez ochotnej spolupráce Obecného úradu v Pukanci, najmä pani starostky Jany Bahnovej a jej administratívneho aparátu, ktorí sú si vedomí významu oživenia turistického ruchu v Pukanci.
Zároveň si dovolím poďakovať a zaželať veľa pracovných úspechov členom i sympatizantom občianskeho združenia Terra Banensium - Zem baníkov ako aj všetkým ľuďom dobrej vôle, ktorí sa dokážu dívať na budúcnosť Pukanca aj inými očami.
| Ján Brnák senior, správca Terra Banensium | [ hore ] |
Zaujímavosťou na trase náučného chodníka, vo vzdialenosti asi 500 metrov od východiskového bodu, asi 20 metrov vľavo na Viničnej ceste medzi domami, je Barčina studňa. Roky rokúce z nej vychádzajú na hladinu bublinky. Ako keby v nej sedel potápač. Stačí tam chvíľu postáť a presvedčiť sa na vlastné oči. Meno Barča dostala podľa svojej majiteľky. Zápis v mestskej kronike z roku 1730, č. 369 a 396, podľa kronikára Jána Králika: Ďuro Repiský ponosoval sa na svoju ženu Barboru Zambojovú, že mu ustavične nadáva a vadí sa s ním. Magistrát ju dal predvolať, ktorému musela sľúbiť, že bude v mlčanlivosti svoj jazyk držať, manžela ctiť a vážiť a jemu zlé slová nehovoriť. Po tejto jazyčnej žene ostala pomenovaná Barča, ktorá sa v archívnych záznamoch spomína pod menom Barčina studňa, lebo vraj ani susedom nedovolila z nej polievať.
Koniec školského roka patrí aj školským exkurziám a výletom žiakov. Aj keď pre nedostatok peňazí nie sú také časté ako v minulosti, žiakom 9. ročníka sa podarilo nasporiť si na trojdňový výlet spojený s exkurziou na najkrajšie miesta v našej republike.
Účastníci navštívili v Martine Národný cintorín, kde sú pochovaní mnohí naši národní dejatelia, a Národné múzeum zamerané na život a prácu slovenského roľníka, potom Oravský Podzámok, kde vystúpili na Oravský hrad a pozreli si vystavované exponáty, vodné dielo Oravskú priehradu a v Zuberci múzeum oravskej dediny. Na druhý deň sa zastavili v Spišskom Podhradí, kde si prezreli Spišský hrad, ktorý je najrozľahlejší v strednej Európe, navštívili Levoču, ktorá je známa dielami Majstra Pavla z Levoče vystavenými v kostole sv. Jakuba, a klietkou na námestí. Cesta pokračovala do Kežmarku, kde si žiaci pozreli drevený kostolík, národnú kultúrnu pamiatku. Chceli sme si pozrieť aj naše veľhory, plánovali sme turistickú vychádzku zo Štrbského plesa na Popradské pleso, ktorá nám však nevyšla pre zatarasené chodníky. Tretí deň sme navštívili poľovnícky zámok v Betliari. Výlet mali žiaci spestrený kúpaním v krytej plavárni vo Svite, diskotékou a voľnou zábavou v krásnom podtatranskom prostredí Lopušnej doliny pri Svite, kde boli ubytovaní v dvoch chatách.
O stravovanie sa postarali pani učiteľky Marta Ďurovičová, Viera Píšová, Gizela Gunárová, Magdaléna Skalková. S dopravou nám pomohol Lesný závod Bohunice, autobus viedol spoľahlivý vodič Pavol Miezga, ktorému ďakujeme za bezpečnú jazdu. Po troch dňoch sa žiaci unavení, ale obohatení o nové zážitky vrátili domov. Veríme, že budú dlho spomínať na zážitky a v budúcnosti sa budú na tieto miesta vracať a spoznávať aj ďalšie krásy našej vlasti.
| Mgr. Magdaléna Skalková | [ hore ] |
Redakcia: Miestna knižnica, Námestie mieru 60, 935 05 Pukanec.
tel. 036/ 6393278. Registračné číslo: OÚ-5/93 |
| |
Obecný
úrad Pukanec, nám. Mieru 11, Pukanec, tel.: +421 (0)36 6393
108, +421 (0)36 6393 529 |
|
|
|
