| |
|
|
 |
Ročník 2005
Číslo 4, Júl - August
V historický deň - 29. augusta 1944 - spontánne a odhodlane povstal pred tvárou celého sveta slovenský ľud obkolesený nepriateľskou armádou so zbraňou v ruke proti nepriateľskou armádou so zbraňou v ruke proti nepriateľovi, pôvodcovi druhej svetovej vojny, proti nemeckému nacizmu a fašizmu. Celý svet s napätím sledoval tento otvorený boj proti najväčšiemu nepriateľovi ľudstva. Známi i neznámi hrdinovia - parašutisti, partizáni naši a mnohých iných národností, vojaci - viedli urputný boj v najťažších podmienkach, v horách za každého počasia, bez ťažkých zbraní. Celé dva mesiace trval boj na pravidelných frontoch a plných šesť mesiacov, až do oslobodenia, pokračoval v horách boj partizánsky. Mestá a dediny poskytovali bojujúcim partizánom a vojenským jednotkám sústavnú pomoc. Mladí i starí, muži i ženy vynášali do hôr zbrane, potraviny, správy a pomáhali pri stavbe prekážok. V bojoch Slovenského národného povstania sa zúčastnilo 40 tisíc civilistov, 20 tisíc partizánov a 60 tisíc príslušníkov armády. Medzi účastníkmi SNP bolo tritisíc príslušníkov bývalého ZSSR, dvetisíc Čechov, sedemsto Maďarov, dvestopäťdesiat Francúzov, dvesto Nemcov, menšie skupiny Bulharov, Poliakov, Juhoslovanov, Talianov, Grékov, Belgičanov, Holanďanov, Angličanov, Američanov a Rumunov. Boli to väčšinou zajatci z fašistických koncentračných táborov, z ktorých ušli. SNP viazalo a tým vyradilo z bojov na iných frontoch osem špeciálnych nemeckých divízií. Počas SNP nepriateľ stratil vyše 50 tisíc vojakov.
Od povstania do oslobodenia Slovensko zaznamenalo tieto obete na životoch: sovietska armáda 63 007 príslušníkov, československá armáda 9399 vojakov, 2662 partizánov rôznych národností, 10 543 rumunských vojakov. Za osem mesiacov bolo umučených 10 tisíc ľudí, zničených 60 obcí, 142 čiastočne vypálených obcí, na povstaleckom území bolo v rôznych okresoch zničených 30 181 domov, v masových hroboch sa našlo 4 tisíc obetí, do koncentračných táborov bolo odvlečených 30 tisíc ľudí. Pri Kremničke, kde je i pamätník, pripomínajúci najväčší masový hrob na Slovensku, povraždili nemeckí gestapáci a príslušníci pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy 747 osôb, z toho 241 žien a 58 detí.
V putovaní po stopách SNP treba navštíviť slávne mesto SNP Banskú Bystricu, kde sa nachádza múzeum SNP s celou históriou SNP.
| František Solárik, predseda SZPB | [ hore ] |
Trinásty ročník Pukanských remeselníckych trhov sa naozaj vydaril, i keď počasie zrána tomu nenasvedčovalo. Postupne sa však umúdrilo, pršať prestalo a slnko vystreklo svoje jemné lúče.
Začal som trochu poeticky, ale prečo nie? Veď píšem o ľuďoch, ktorí majú veľmi radi pero.
Dopoludnia sa v Dome záhradkárov uskutočnilo stretnutie rodákov a priateľov Pukanca. Tu som sa stretol s potomkom starých Pukančanov, ktorí odišli z Pukanca veľmi dávno, so spisovateľom Ladislavom Švihranom, naším popredným predstaviteľom literatúry faktu. Čas na dlhý rozhovor veľmi nebol. Počas neho som ho však pozval na literárnu besedu do našej školy, keďže je spisovateľom, o ktorom sa učia žiaci II. stupňa základnej školy. Moje pozvanie prijal a účasť na besede prisľúbil. Dúfam, že sa v blízkej budúcnosti nič nestane a beseda sa uskutoční. Z jeho diel spomeniem: Slávni vynálezcovia, Naj, naj, naj, Knihy na dračku, 1000 + 1 slovenských naj...
Druhý, ktorý je už priamy rodák a narodil sa tu pred 79 rokmi, je Oliver Emil Bakoš. Je to starší pán, poznačený chorobou, ale s ohromnou vitalitou a chuťou do života. I keď má problémy s chôdzou, veľmi túžil prísť na toto stretnutie. Môj rozhovor s ním bol veľmi srdečný. Prajem mu hlavne veľa zdravia a ešte viac chuti do tvorivej práce. Známa je jeho historická tetralógia Príchod jeho majestátu, Obdivuhodná legenda, Najväčšia cisárska návšteva, V službách majestátu.
V poludňajších hodinách sa konala v priestoroch obecného úradu recepcia pre pozvaných hostí a starostov zo širokého okolia. Medzi mnohými osobnosťami bol i náš vrcholný predstaviteľ lyrizovanej prózy Andrej Chudoba. Po slávnostnom príhovore pani starostka Jana Bahnová predniesla aj veľkolepý prípitok, ktorý mal u hostí značný ohlas. Na otázky, kto je jeho autorom, prezradila, že je ním Andrej Chudoba. Vzápätí zaznel dlhotrvajúci potlesk. Stál som hneď vedľa pána spisovateľa a úprimne som mu zablahoželal. Urobili tak i viacerí. Majster svoje dojatie neskrýval. Jeho tvorba: Krv nie je voda, Stopárka, Zázrak na konci sveta, Sneh a havrany...
Na recepcii bol prítomný i básnik, prozaik a esejista Miroslav Pius. Povedal mi, že práve priniesol prvých tridsať výtlačkov svojej najnovšej knihy Ruky a hlina s podtitulom Desať zázrakov Tekova a Hontu. Knihu venoval našej preslávenej keramike.
Poprosili sme ho, aby knihy podpísal, čo s radosťou urobil. Veď kniha podpísaná autorom doslova v deň vydania sa hocikedy nevidí.
Popoludnie bolo už v príjemnom počasí, v príjemnej prechádzke pomedzi remeselníkov, ktorí umne vytvárali zaujímavé diela, až... až ma ktosi poklepkal po pleci. Bol to môj dobrý známy Jožko Hanus, Pukančan naslovovzatý, syn pedagóga a básnika Jozefa Hanusa. Prezradil mi, že je tu s ním i jeho otec. Bolo to pre mňa veľké prekvapenie, lebo pán Hanus chodieva do Pukanca v súčasnosti len veľmi sporadicky. Jozef Hanus je príjemný starý pán, z ktorého priam srší láska a dobrota. Vydal dve básnické zbierky: Vám, moji najmilší, Farebné stuhy dúhy.
No a večer? Ten sa niesol v spomienkovom programe Vyznania. Desať osobností sa tu vyznávalo, aký je ich vzťah k Pukancu. Za všetkých spomeniem hudobného skladateľa Igora Bázlika a spisovateľa Antona Hykischa. S Antonom Hykischom som sa stretol večer v kostole. V našom kostole zastávam post organistu; plnil som si teda svoju každodennú povinnosť. Do kostola som prišiel o niečo skôr. Uvidel som staršiu paniu a pomohol som jej dolu schodmi a potom do lavice. V kostole už boli ľudia, ktorí sa modlili. Zrazu vystúpil z tretej lavice spredu starší pán v okuliaroch. Pokľakol si smerom k oltáru, otočil sa a vybral sa smerom k nám. V prvom momente som nevedel, kam ho mám zaradiť, ale vtom mi blyslo hlavou: veď je to Anton Hykisch! Pristavil a pozdravil som ho a predstavil mu paniu, ktorá sa ma držala a ktorá si ho pamätala ešte ako malého notárovho chlapca, keď navštevoval ľudovú školu v Pukanci. Vonku ho potom čakalo ďalšie prekvapenie v podobe spolužiačky Nely Makovinskej, rod. Konopkovej. Večer po programe sme zašli do miestnej knižnice, kde mi podpísal viaceré knihy. Napokon sme sa spolu večer odfotili, o čom svedčí i priložená fotografia.
Keď som si neskôr prezeral fotografie z trhov, zaujali ma fotografie rodákov počas obeda. Pri pánovi Oliverovi Emilovi Bakošovi som spoznal jeho syna, tiež spisovateľa, Olivera Bakoša. Napísal knihy Katedra paupológie, O učiteľoch a ľuďoch.
Konečná bilancia teda znie: sedem spisovateľov. Verte mi, že stretnúť sedem spisovateľov v Bratislave nie je žiadny problém. Ale stretnúť ich v Pukanci mimo nejakej literárnej akcie je naozaj rarita. Naozaj, kde sa ľudia dobre cítia, tam aj radi chodia.
| Mgr. Miroslav Slivka | [ hore ] |
Bolo to v roku 1937. Dostala som od rodičov na jarmok jednu korunu. Mala som vtedy sedem rokov. Za 50 halierov som si kúpila cukríky. Ešte by som bola chcela ligotavý prsteň, ktoré tu predávali a vyrývali na ne monogramy. No peniaze som už nemala a preto som len prechádzala okolo. Videl ma krstný otec Michal Velebný, ktorý na tom jarmoku predával klobúky. Bol klobučník. Pýtal sa ma, či sa mi prstene páčia a či prsteň chcem. Samozrejme som súhlasila. Na prsteň mi vyryli ĽZ. Urobil mi radosť, na ktorú som ani dodnes nezabudla.
Michal Velebný zomrel pri návrate z koncentračného tábora v Nemecku. Pochovaný je v Chebe. Česť jeho pamiatke!
Poslalo sa vyše dvesto pozvánok. Na ne zareagovalo a prihlásilo sa 113 rodákov a priateľov Pukanca.
Zraz účastníkov stretnutia bol o desiatej hodine v Dome záhradkárov. Tu na nich čakali prestreté stoly s malým občerstvením - obloženými chlebíčkami, pukanskými pagáčmi, nealkoholickými nápojmi a pohárikom pukanského vína. Prichádzajúcich hostí muzikou vítala Ľudová hudba Zoltána Vlačuhu. Prví rodáci začali prichádzať už okolo pol desiatej. Ako sa sála zapĺňala, pribúdalo zvedavých i rozpačitých výrazov v tvárach prítomných. Nečudo, veď mnohí z nich sa nevideli aj niekoľko desiatok rokov. O to srdečnejšie bolo zvítanie, keď sa spoznali a uvedomili si, kto je kto.
Prítomné zhromaždenie piesňou Prešiel som cudzie kraje privítal Miroslav Slivka. Potom sa im vlastnými veršami o Pukanci prihovorila Eva Blahová. Slávnostný príhovor predniesla starostka obce Jana Bahnová. Srdečne v ňom privítala všetkých prítomných rodákov a priateľov a poďakovala sa im, že prišli do Pukanca. Vyjadrila radosť z toho, že Pukančania ani vo svete nezabúdajú na svoj rodný kraj. Mnohí rodáci by sa boli radi zúčastnili na tomto stretnutí, ale zlý zdravotný stav, pracovné či iné povinnosti im to však nedovolili. Niektorí preto poslali svojim rodákom aspoň pozdravy. V závere svojho príhovoru popriala pani starostka všetkým prítomným veľa zdravia a vyjadrila presvedčenie, že aj o päť rokov sa zídeme v takomto hojnom počte.
Potom sa svojim rodákom prihovoril najstarší Pukančan - 92-ročný Viliam Hlôška. Tiež im poprial zdravia, poďakoval za účasť a požiadal všetkých zhromaždených, aby aj naďalej šírili vo svete dobré meno Pukanca a prejavovali mu svoju lásku.
Keďže väčšina rodákov sa navzájom nevidela aj niekoľko rokov a pomaly sa už ani nepoznali, vyzvala starostka prítomných, aby po prečítaní svojho mena povstali a predstavili sa prítomnému zhromaždeniu. Na záver prvej časti stretnutia sa rodáci a priatelia podpísali do pamätnej knihy a z rúk starostky dostali na pamiatku tašku s pukanskými suvenírmi.
Stretnutie rodákov a priateľov Pukanca
Počas individuálneho programu si mohli prezrieť stánky remeselníkov i s ukážkami remesiel, prípadne navštíviť niektorý z dvorov. Ďalej si mohli pozrieť výkladný jarmok alebo sa zúčastniť na prehliadke rímsko-katolíckeho kostola s odborným výkladom Mgr. Slivku či navštíviť pamätnú izbu v budove obecného úradu. Po celý deň bola otvorená výstava Minulosť a súčasnosť pukanskej keramiky v Klube dôchodcov a výstava obrazov maliarov z regiónu a fotografií Pukanca v obradnej sieni.
Popoludní o štrnástej hodine pokračovalo stretnutie druhou časťou. Spoločný obed s čestnými hosťami starostky sa konal v jedálni základnej školy. Pre mnohých rodákov to bola prvá a možno aj jediná možnosť navštíviť priestory tejto - pre nich novej - stavby. Po prípitku a obede (ktorý pripravili kuchárky základnej školy) a krátkom spoločnom posedení sa účastníci stretnutia opäť rozišli za svojimi záujmami.
Stretnutie vyvrcholilo večerným programom Vyznania. Vystúpenie operných spevákov Ivana Ožváta a Ľudmily Hudecovej sprevádzal na klavíri hudobný skladateľ Igor Bázlik. Ich hudba podfarbovala vidoeprojekciu zo života našej obce v minulosti i súčasnosti. V programe vystúpili známi rodáci a priatelia Pukanca. Domácich Pukančanov zastupovali spisovateľ Andrej Chudoba, Ján Brnák a jedna z najstarších obyvateľov našej obce 91-ročná Katarína Blahová. O svojom vzťahu k rodnej obci porozprávali Doc. Jozef Húska - vysokoškolský učiteľ na dôchodku a Štefan Locner, rímsko-katolícky kňaz pôsobiaci v Holíči, ktorých pracovné povinnosti zaviali preč z rodnej obce. So spomienkami na svoje detstvo, ktorého časť prežil v Pukanci, sa s divákmi podelil spisovateľ Anton Hykisch. K nemu sa pripojil aj účinkujúci Igor Bázlik, ktorého korene siahajú do Pukanca. Zaujímavé boli vyznania tých, ktorí nemajú pôvod v Pukanci, napriek tomu sem chodia radi a trávia tu veľa času. Takýto priateľský vzťah k Pukancu majú geológ RNDr. Miroslav Harman a mykológ RNDr. Pavol Lizoň. Celé podujatie hovoreným slovom sprevádzali moderátori Ján Kováčik a Peter Klinko. Na záver programu účinkujúci spolu s divákmi v hľadisku zaspievali pukanskú hymnu, ktorej text napísal Peter Klinko. Bola to pekná bodka za príjemným dňom stráveným v spoločnosti rodákov, priateľov a známych.
V piatok 1. júla 2005 popoludní otvorením výstavy Minulosť a súčasnosť pukanskej keramiky sa začal XIII. ročník Pukanských remeselníckych trhov. Vo večerných hodinách, už pomedzi kvapky dažďa, zabávala Pukančanov i jeho návštevníkov skupina RANČ.
V sobotu ráno sa organizátori trhov určite nepotešili. Zatiahnutá obloha a sústavný dážď neveštili nič dobré. Našťastie sa však dažďa nezľaklo viac ako sto remeselníkov z celého Slovenska. Na námestí návštevníci už tradične mohli obdivovať prácu a um hrnčiarov, drotárov, rezbárov, medovnikárov, kamenárov, tkáčiek a veľa ďalších druhov remesiel. Tak ako ubúdal počet kvapiek z oblohy, pribúdal počet návštevníkov na námestí.
Od poludnia až do neskorých nočných hodín ožil Pukanec slovom, tancom, spevom a hudbou. Od 16. hodiny sa začal v parku M. R. Štefánika kultúrny program. Na jeho začiatku sa prítomným prihovorila starostka obce Jana Bahnová, ktorá pripomenula históriu Pukanca od jeho vzniku v roku 1075 až po súčasnosť. Zdôraznila význam remesiel a nadviazala na vznik Pukanských remeselníckych trhov. Divákom sa potom predstavili folklórne skupiny Novičianka z Novej Dediny, Ponitran z Nitry a domáci súbor Vajrab. Záujem vzbudila aj výstava obrazov regionálnych maliarov a fotografií Pukanca.
Na večer strávený v parku M. R. Štefánika budú určite spomínať všetci, ktorí milujú Pukanec. Vystúpenie operných spevákov Ivana Ožváta, Ľudmily Hudecovej s hudobným sprievodom skladateľa Igora Bázlika, spestrené hrejivými slovami a vyznaniami rodákov a osôb srdcom blízkych Pukancu, podporené videoprojekciou o Pukanci, boli určite hodnotným darčekom pre všetkých, ktorí oslavovali 930. výročie prvej zmienky o Pukanci.
Je dobré aj to, že k obci ako k hlavnému organizátorovi sa z roka na rok pridáva stále viac organizácií a súkromných podnikateľov. Novinkou v tomto roku bol Poľovnícky posed u Jána Rosenbergera a hneď si získal dobré meno. Už tradične spestril trhy Gazdovský dvor v Dome záhradkárov, Debnársky dvor u Ladislava Huruškoviča a Fiškálsky dvor u Petra Klinku. Novinkou bol dvor MajVild, ktorého názov bol súťažnou otázkou pre Pukančanov i hostí. Vo všetkých dvoroch, ale aj v pukanských reštauračných zariadeniach sa ľudia zabávali do neskorých nočných a v niektorých aj ranných hodín.
V nedeľu v parku vystúpili pukanské deti v programoch Deti Pukancu a Pukanská Superstar. Výkony detí nenechali žiadneho rodiča, príbuzného, známeho a diváka bez odozvy a vysoko nastavili latku pre ďalšieho vystupujúceho Otta Weitera. Ten si však svojím bezprostredným vystupovaním získal celé publikum a bol dobrým zavŕšením XIII. ročníka Pukanských remeselníckych trhov. Ako organizátori si môžeme určite tento rok povedať: zlý začiatok, dobrý koniec.
Narodil som sa už veľmi, veľmi dávno. Môj rodný list je z roku l075, keď mi dali meno Villa Baka. Bol som malou banskou osadou, ale postupne som sa začal rozrastať zásluhou nemeckých baníkov, ktorých som pritúlil v tejto malebnej dolinke. Z mojich útrob začali baníci ťažiť zlato a striebro, remeselníci - debnári, kolári, garbiari, hrnčiari, všetci mali svoju prácu, svoje rodiny, plodili deti, a tak som rástol a mohutnel.
V roku 1323 ma premenovali na Pucas a kráľ Karol Róbert mi udelil mestské práva - stal som sa slobodným kráľovským banským mestom, jedným zo siedmich významných kráľovských banských miest. Neskôr mi pridelili aj právo meča, čo bola pre mňa veľká česť.
Zažil som však aj ťažké časy. Chceli sa ma zmocniť Turci, obkľúčili ma, vypálili, vyrabovali, povraždili mojich ľudí, odvliekli do zajatia. Pukančania sa však nedali, ohradili ma vysokými hradbami a gotický kostol sa stal v modlitbách ich útočišťom. Hrozné chvíle pominuli, vyzdravel som, a čas plynul ďalej. Mladí sa milovali, starí zomierali a ja som rástol.
Môj pokojný život prerušila strašná správa - I. svetová vojna! Mladí chlapi rukovali, starí nevládali, ženy sa stávali vdovami, deti sirotami. Po vojne hlad, nezamestnanosť, vysťahovalectvo. Tí, ktorým ostali zdravé ruky a nohy odchádzali ďaleko z môjho náručia za prácou. Nevládal som im pomôcť!
Ešte sa mi nezacelila jedna rana a už sa mi otvorila druhá, strašnejšia - II. svetová vojna! A opäť plač, vdovy, siroty, nové hroby. Vydýchol som si až po šiestich rokoch. Utíchla streľba, oschli slzy a môj pracovitý pukanský ľud sa opäť vzchopil.
Prišli roky údajného pokroku. Štát si privlastnil polia mojich ľudí, lesy, majetok. Začali sa stavať fabriky, vytvárať družstvá, ľudia aspoň mali prácu. Veď v komunizme si mali byť všetci rovní. Stavali sa nové domy, postavilo sa sídlisko, škola. Omladol som.
Vychoval som veľa generácií, z ktorých vzišli významní ľudia. Kňazi, lekári, učitelia, spisovatelia, ale aj zruční remeselníci debnári, kolári, hrnčiari, murári.
Známe osobnosti slovenských dejín navštívili moje domácnosti, kde boli vždy milo prijatí, pohostení dobrým vínkom z mojich viníc, z krčiažkov hrnčiarov, ochutnali sladučké štrúdle, ktoré vedia vyčariť šikovné gazdinky, no a moja široko známa sladká cibuľka nesmela chýbať pri slaninke, klobáske a pečených krumpľoch.
Ozaj, tento rok sa dožívam 930 rokov od prvej písomnej zmienky o mne. Chcem vás, môjmu srdcu blízkych rodákov, priateľov, tulákov, všetkých, ktorí ma majú radi alebo si ma zaľúbia: príďte sa pokochať mojimi krásami. Moja náruč je všetkým ľuďom dobrej vôle otvorená!
Pondelok 4. júla bol v znamení posledného pracovného stretnutia učiteľov. Nebolo už veľmi dlhé, lebo sme vedeli, čo nás čaká. Mali sme prejsť pukanským náučným chodníkom.
O 11. hodine sme sa stretli pred evanjelickým kostolom na námestí, kde je umiestnená tabuľa náučného chodníka Po stopách starého rudného baníctva v Pukanci. Počasie bolo dobré. Vykračovali sme si po chodníku, čítali texty na jednotlivých tabuliach a dopĺňali ďalšími zaujímavosťami. Všetkých zaujalo banské dielo Weitenzech s obrovskou haldou v tvare písmena C. Deviatou zastávkou je banské dielo Dorothea (po pukansky Potkanka). Leží vo výške 495 m n. m. Viacerí, ktorí tu ešte neboli, vošli do vnútra štôlne, kde uvideli typický lichobežníkový banský profil. Potom sme prešli popri troch šachtách, až sme nakoniec už trochu unavení zakotvili u našej kolegynky Zuzky Ďurčovej, ktorá nás pozvala a pripravila nám pohostenie. Zaujímavé, ba až dobré, bolo takéto neformálne stretnutie učiteľského zboru, veď počas školského roka niet veľa času.
Občerstvení a posilnení sme sa nakoniec poďakovali a rozišli na zaslúženú dovolenku.
| Mgr. Miroslav Slivka | [ hore ] |
Tohto banskoštiavnického rodáka netreba nikomu predstavovať. Všetci ho poznáme ako spisovateľa, politika a diplomata. Vyštudoval Ekonomickú univerzitu v Bratislave, potom pracoval ako ekonóm. Neskôr bol redaktorom a po čase aj riaditeľom vydavateľstva Mladé letá. Zmenou politického systému prišli do jeho života veľké zmeny. V rokoch 1990-1992 bol poslancom NR SR. Zrod nového roka 1993 vítal už ako prvý novozvolený veľvyslanec SR v kanadskom hlavnom meste Otawa, kde zotrval až do roku 1997. V súčasnosti žije v Bratislave ako slobodný umelec. Je ženatý. Má dve deti a štyri vnúčatá. Vydal vyše 27 kníh - romány, poviedky, literatúru faktu, eseje.
Úspech mu priniesli jeho historické romány. Román Čas majstrov (1997, 2003) venoval tajomnému maliarovi oltárnych obrazov z gotického kostola sv. Kataríny v Banskej Štiavnici. Zostali po ňom iniciálky M. S. Nemenej zaujímavý je i jeho román Milujte kráľovnú (1984, 1988, 1998). Je to životopisný román o cisárovnej Márii Terézii. Oba romány sa stretli s veľkým čitateľským úspechom, o čom svedčia preklady do češtiny, chorvátčiny, maďarčiny, nemčiny, poľštiny. Je autorom niekoľkých rozhlasových hier - Praskanie (1996), Počatie (1969).
Aký bol jeho vzťah k Pukancu? V Banskej Štiavnici mali veľkosklad podnikatelia Wetzler a Bálint. Mladučká dcéra pána Bálinta sa zaľúbila do mladého Vojtecha Hykischa. Svoju lásku rýchlo spečatili a 23. februára 1932 sa im narodil syn, ktorému dali meno Anton. Mladej rodine však šťastie nežičilo. Malý Tonko zostal s matkou, otec odišiel za notára do Krušoviec. Neskôr, približne v roku 1939, prišiel za notára do Pukanca. Svoju funkciu tu vykonával až do roku 1944.
Kde v Pukanci býval? Najskôr na Dlhej ulici v dome pozdola hrnčiara Jána Moravčíka. V súčasnosti dom patrí rodine Solárikovej. Potom prešiel bývať do domu na ulici Čierne blato, ktorý potom patril pani Kataríne Hudečkovej-Hruškovičovej. Súčasným majiteľom domu je rodina Richarda Zamboja mladšieho. K tomuto domu sa viaže i zaujímavá udalosť. Pán notár poprosil miestneho hajdúcha, či by nemohla jeho žena postrážiť dom na jednu noc, pretože musel súrne odísť. Ona súhlasila a vzala so sebou i svoju najmladšiu dcéru. Keď tam prišli, dohodli sa, čo majú robiť, a keď pán notár odchádzal, povedal im: „Tam na stole v kuchyni je položená pištoľ. Ak by sa chcel niekto vlámať, strieľajte!“ Chvalabohu pištoľ zostala na mieste bez pohnutia až do návratu notára, pretože ju nebolo treba použiť.
Malý Tonko začal chodiť do ľudovej školy v Banskej Štiavnici. Vychodil tu štyri triedy. Cez prázdniny chodieval k svojmu otcovi do Pukanca. Prázdninový pobyt si štvrtáčik Tonko predĺžil o celý školský rok 1942/43. Vychodil tu piatu ľudovú. Z tohto obdobia sa zachovala fotografia žiakov IV. a V. triedy, kde môžeme vidieť jeho usmievavú tvár medzi postavami kňaza Gejzu Navrátila a učiteľky Margity Štulerovej. Trojicu dopĺňa jeho triedny učiteľ Ján Martiník.
Jeho spolužiakov je v Pukanci málo. Sú to: Nela Makovinská rod. Konopková, Anna Gregušová rod. Kozderová, Anna Könyvesová rod. Nováková, Eugen Molnár. Keď som ich oslovil, aký bol ich spolužiak Anton Hykisch, odpovedali mi: tichý, dobrý a solídny chlapec. Nikomu neubližoval. Učenie mu išlo veľmi dobre, veď vieme kam to dotiahol.
Pri svojej tohtoročnej návšteve Pukanca počas remeselníckych trhov si zaspomínal na svoje detstvo u otca. Spomínal viaceré veci, no všetkých zaujalo jedno: klobásky. Ale aké? Podľa neho to boli najlepšie klobásky na svete. Ich chuť nosí v sebe vyše 60 rokov. Čo v nich bolo? Dôležitou surovinou bola srňacina, ktorá dodávala klobáskam zaujímavú a charakteristicky výraznú chuť. Bolo by dobré, keby sa podarilo objaviť tento recept, ktorý bol tajomstvom niekoľkých pukanských rodín. Vlastní ho niekto? (Hneď by bolo popri párancoch na svete ďalšie zaujímavé jedlo!)
Svoj vzťah ku klobáskam vyjadril i vo svojom historickom románe Čas majstrov, kde uvádza, ako sa majster Šebastián a Erazmus Rössl zastavia v krčme na Štampochu na pukanskom území. Tu jedia klobásky i „najsladšiu cibuľu na svete“. Pukanec a Štampoch vo svojom románe spomína štrnásťkrát.
| Mgr. Miroslav Slivka | [ hore ] |
Tam pod Sitnom mesto milé
srdcu môjmu blízke,
spomienky na detstva chvíle,
lásky prvé - čisté.
Sťa cudzinec na hrude rodnej -
tak sa občas cítim,
keď zo sveta diaľky hodnej
k domovu sa blížim.
A keď v diaľke Tatiar vidím
k nebu hrdo pnúť sa,
že som ušla - až sa stydím.
Odpusť, rodná postať!
Zrazu čujem známu náreč:
Skeďeže ťi pochodíš?
Sťato, ťetka!
Otvor náruč, Pukanec!
Dcéru svoju pritúliš.
Tu všetky žiale spadnú zo mňa,
duša radosťou plní sa.
Tu som predsa doma.
Doma! Srdce radosťou zajasá.
Nevymením za svet šíry
tento malý Zeme kút,
čo mi radosť v srdci živí,
čo mi nedá zabudnúť
na šedivú moju matku,
jak cibuľku polieva,
keď sklonená ponad hriadku
malý zázrak robieva.
Na otca, čo z tvrdej hrudy
prácne žmýka vínny mok,
aby v sudoch slnko ukryl
pre budúci šťastný rok.
Tu som prišla na tento svet,
tu kosti svoje zložiť chcem.
Krajšieho nad tento kraj niet,
len Pukanec svoj milujem.
Základná organizácia Slovenského zväzu záhradkárov a obec Pukanec pri príležitosti konania XIII. ročníka Pukanských remeselníckych trhov a 930. výročia prvej písomnej zmienky o obci vyhlásili súťaž 0 najkrajší balkón, o najkrajšiu predzáhradku. Do súťaže, ktorá prebiehala počas mesiaca júl, bolo prihlásených 18 majiteľov balkónov a predzáhradiek. Na konci súťažného obdobia komisia zložená zo zástupcov ZO SZZ, obce a nezávislého člena súťaž vyhodnotila a určila poradie víťazov.
V kategórii O najkrajší balkón ocenila:
l. miesto: Mária Kostková, Štiavnická cesta
2. miesto: Anna Stiková, Závoz
3. miesto: Jozef Matúš, Závoz
V kategórii O najkrajšiu predzáhradku sa umiestnili:
l. miesto: Ján Cibula, Pod hradbami
2. miesto: Marta Cibulová, Za múrom
3. miesto: Anna Komendová, Závoz
Anna Kvasničáková, Štiavnická cesta
Zoltán Zamboj, Nová ulica
Víťazi súťaže boli odmenení vecnými cenami (v celkovej sume tritisíc korún), na ktoré prispeli obec Pukanec a Základná organizácia Slovenského zväzu záhradkárov.
Uplynulo štyridsať rokov odvtedy, ako opustili lavice žiaci pukanskej školy narodení v rokoch 1949-1950. Deviaty ročník povinnej školskej dochádzky končilo 68 žiakov. To boli triedy!
V piatok 12. augusta sa v Dome záhradkárov konala stretávka nás, ktorí sme neľutovali cestu z rôznych končín Slovenska, Čiech i ďalšieho zahraničia. A veru sa oplatilo!
Za účasti bohužiaľ len jedného z triednych učiteľov Zdenka Obadala a štyridsiatich šiestich spolužiakov nebolo spomienkam a rozhovorom konca-kraja. Všetci účastníci boli nadšení naším nápadom zase sa stretnúť a pri rozchode každý potvrdil aj našu túžbu - túžbu usporiadateľov naše stretnutie zopakovať.
Podľa historických záznamov ešte v roku 1901 bola založená hydrometeorologická stanica v našej obci, vtedy Bakabánya. Skončením prvej svetovej vojny obec znovu nadobudla bývalé pomenovanie Pukanec. Takto sa meralo s istými prestávkami aj v druhej svetovej vojne a ďalej. V osemdesiatych rokoch chýbajú meteorologické denníky P. B. Beblavého, ale aj iných, aj presťahovanie materiálov z tekovského archívu do Levíc znemožňuje nazrieť do týchto záznamov.
Vtedy sa vykonávali pozorovania padajúcich zrážok z atmosféry použitím zberných nádob a odmeriek, pre zimné obdobie bola doska na meranie nového snehu. Tieto hodnoty sa merali každý deň a zapisovali do denného výkazu.
Roku 1994, už ako dôchodca, som prevzal zberné nádrže, odmerku a dosku na nový sneh od Vladimíra Ciglana. Hydro- meteorologický ústav dal hneď namontovať prístroj ombrograf do mojej záhrady na Čiernom blate 16. Na pásku sa zaznamenávajú padajúce zrážky dňom i nocou, ale len v letnom období - bez mrazov. O 8. ho- dine prístroj znovu nastavujem, robím odpis a porovnávam podľa odmerky. Zaznamenávam každé ráno rosu aj iné atmosferické javy. Pribudol snehový váhomer, ktorým sa vážia raz do týždňa pribudnuté hodnoty (námraza). Už jedenásť rokov vediem denníky a posielam mesačné výkazy. SHMÚ takto z denných záznamov vypracúva - kreslí mapy pre letecké spoločnosti a lodnú dopravu.
V novembri minulého roku Pukanec dostal pre bátovskú kotlinu moderný A. P. St. systém (Automatic Precipitation station system) na okamžité celoročné záznamy cez Globtel. Má citlivé senzory tlaku vzduchu a snímač rôznych žiarení z geologických zlomov ako varovný systém pred povodňami.
Zapisujem aj pozorované zvláštnosti správania živočíšstva v prírode. V roku 2000 a v tomto roku znova pritiahli väčšie severské chocholáče. Videl som belavého žltochvosta, videli aj drozda čierneho s belavými chvostovými brkami.
Letné horúčavy netreba podceňovať: možnosť búrok a usmrtenia bleskom. Keď počujeme prvé zahrmenie - v diaľke 10-20 km - treba nechať včas prácu na poli. Počas búrky sa treba vyhnúť vodným tokom, nemať pri sebe oceľové predmety. Blízke kopovité oblaky sú tiež predzvesťou popoludňajších búrok. Keď zbadáme záblesk, môžeme vypočítať vzdialenosť búrky tak, že počítame sekundy po zahrmenie (každá sekunda je 330 m - rýchlosť šírenia zvuku vo vzduchu), 7-16 sekúnd je 3-5 km, 1-3 sekundy je 1 km a bližšie.
Tesnosť dverí a komínov má tiež význam. Na Štiavnickej ceste 30. augusta 1998 o 15. hod. udrel guľový blesk do komína Boženy Korbeľovej a vybehol popod dvere letnej kuchyne, poškodil čiastočne komín. Majiteľka mala šťastie, že sedela mimo dráhy blesku.
Krátkodobé víchrice s lejakmi prichádzajú na Pukanec od Brehov a Hrona spoza Agraša a od Mačieho brodu. Možno sa tohto roku 15. augusta leto skončilo.
| Vladimír Schwarz st. | [ hore ] |
Obec Pukanec a starostka Jana Bahnová ďakuje za poskytnutie sponzorských darov. Pomohli ste obci úspešne zvládnuť XIII. ročník Pukanských remeselníckych trhov spojený s 930. výročím prvej písomnej zmienky o Pukanci, za čo vám všetkým srdečne ďakujem.
de Miclén Levice
EDUARD RADA a.s. Pivovar Steiger Vyhne
EXUNACO a.s. Pukanec
Kamenárstvo Michal Hudec Pukanec
LESPOL s.r.o. Pukanec
LEVITEX a.s. Levice
MIRES Miroslav Kotrus Tlmače
ORTOMAG s.r.o. Nitra
PEC s.r.o. Pukanec
Poľnohospodárske družstvo Žemberovce
SLOVHUNT s.r.o. Vráble
SLZA Zoltán Zamboj Pukanec
TERS SYSTÉM s.r.o. Žiar nad Hronom
TIPOS národná lotériová spoločnosť a.s. Bratislava
Uhoľné sklady Mária Koišová Nová Baňa
VARES s.r.o. Banská Bystrica
WIKO a.s. Vráble
Ing. Miloslav Bahna Bratislava
Ing. Vladimír Balúch Čajkov
Viliam Hruškovič Levice
Vladimír Hruškovič Bratislava
Stanislav Kašiar Pukanec
Ľudmila Kováčiková Bratislava
Branislav Uhliar Pukanec
Milota Voldánová Jindřichův Hradec
„Dosť už na dnes, Priskus,“ povedal starý cisár Markus Aurelius svojmu otrokovi - pisárovi. „Chvála veľkému Jupiterovi sa mi zase podarilo nadiktovať jednu kapitolu mojej knihy Hovory so sebou samým. Nezabudni nakoniec poznamenať, že som ju napísal v našom vojenskom tábore pri rieke Granus (Hron). A teraz, Priskus, nunc est bibendum - ako hovorí Horatius - je čas napiť sa. Nalej mi do čaše vína, ale nezabudni mi ho ad usum romanum - podľa rímskeho zvyku - zmiešať s vodou... Fuj, ale je protivná táto brečka, čo nám posielajú z našej materskej základne vo Vindobone. Transportujú ho vo vakoch z kozej kože, a aby sa cestou neskazilo, pridávajú do neho pryskyricu z ihličnatých stromov. Smrdí to a je to nechutné. To by neboli pili ani naši legionári, keď ich tu neďaleko pred časom obkľúčili barbari a trpeli smädom. Zachránil ich iba zázračný dážď, údajne na prosby niekoľkých kresťanov v našom vojsku. Veď tú príhodu som nechal zvečniť na stĺpe na Martovom poli v Ríme.“
„Pane, dovoľte mi poznamenať, že ako som sa dozvedel z rozhovoru s barbarmi, ktorí do nášho tábora prichádzajú predávať cibuľu a inú zeleninu, údajne sa aj na ich území dorába dobré víno.“
„Ozaj, Priskus? Doveď mi teda hneď dvoch legátov z prvej kohorty tretej légie ad verbum audienvdum - k vypočutiu slova, na raport.“
Po krátkom čase sa Priskus dostavil s dvomi legátmi.
„Ave imperator,“ zvolali.
„Legáti, homines amplius oculisquam auribus credunt, ako hovorí Seneca, ľudia viac veria očiam ako ušiam, je na čase preskúmať pomery v barbarskom území na východ od Hrona. Podľa Ptolemaiovej mapy by tam niekde mala ležať aj osada Pariena. Zoberte so sebou dvadsať legionárov - jazdcov, vozy a príslušnú výbavu. Vyskúmajte nálady domorodého obyvateľstva a pátrajte po zdrojoch potravín a vína. Chovajte sa umiernene, dosť sme sa tu s barbarmi nabojovali a teraz máme obdobie mieru. Za potraviny a víno zaplaťte - suum cuique tribuendum - každému treba dať čo mu patrí, ako hovorí Cicero, a nedávajte svojím chovaním príčinu ku casus belli - k vojne. Za desať dní mi podáte správu.“
Po uplynutí desiatich dní sa legáti hlásili u cisára.
„Pane, tak ako si nám prikázal, prekročili sme rieku Hron a po niekoľkodňovom pochode cez husté lesy sme narazili na prekrásnu kotlinu, ktorá sa k severovýchodu zužovala a nad jej ukončením trónila vysoká rozložitá hora s vyšším kamenným vrcholom a menším zalesneným vrchom. Tam sme kúpili víno, ráč ochutnať.“
„Práve som sa vás chcel spýtať, čo to nesiete v tých zvláštnych baňatých drevených nádobách?“
„Tí ľudia tam, pane, neskladujú svoje víno v mechoch z kozej kože ani v hlinených amforách ako my, ale v drevených sudoch z dubového dreva, ktoré si sami vyrábajú. Víno sa v nich uchová veľmi dobre. Rastie na vulkanických horninách, ako u nás v Itálii.“
„Namôjveru, pravdu bude mať Ovídius, keď hovorí: Fas est ab hoste doceri! - dovolené je učiť sa aj od nepriateľa. Per Jovem, to som zvedavý, Priskus, nalej mi z neho, ani ho nemusíš miešať s vodou... Pri Jupiterovi fulminans, je výborné, to je ozaj víno majstrovské, tak by som povedal, bakalárske, veď bakalári sú na našich školách majstrami - magistrami svojho umenia. A tento prívlastok patrí k tomuto vínu. Ešte dolej, Priskus, určite si z neho potajomky chlipnú aj naše ženy, aj keď majú v Ríme prísne zakázané piť víno. A čo ste ešte zistili?“
„Cestou sme sa zhovárali s príslušníkmi barbarských kmeňov Kvádov a Markomanov. Povedali nám: Sme tu nespokojní. Vy Rimania ste si nás podrobili a dali ste nám aj kráľa. Nepáči sa nám takto žiť a preto čo nevidieť sa pohneme na západ a tam sa postupne rozptýlime u príbuzných germánskych kmeňov. Už sa pomaly chystáme na odchod.“
„Zhovárali sme sa aj s ľuďmi z neveľkého kmeňa Keltov, zvaných Kotíni, ktorí v tomto kraji ryžujú zlato a striebro, a keď ho na povrchu už nenachádzajú, kopú nehlboké jamy, aby sa k nemu dostali. Preto sme tento kraj nazvali Terra banensium, teda zem baníkov. Povedali nám: My sa tu dlho nezdržíme. My sme baníci a kováči a viac ako zlato, striebro a meď nás láka železo. Ako naši prospektori zistili, ďalej na východ v Gemeri a pod vysokými horami Tatrami sa vyskytujú dobré železné rudy. Neuplynie mnoho času a my sa tam presťahujeme.“
„Na samom konci kotliny sme sa stretli so skupinou podivne oblečených ľudí, ktorých viedol ich staršina - starý múdry kmeť s dlhou bradou. Ovládal niekoľko jazykov. Povedal nám: My sme Slovania. Je nás už príliš veľa, v našej pravlasti na Dnestri a na juhoruských stepiach je nám tesno. Musíme hľadať nové bydliská. Prišli sme na prieskum a tu sa nám páči. Zanedlho - ja sa už toho asi nedožijem - nastane veľké sťahovanie národov a my sa k nemu pripojíme. Máme to už rozplánované - najďalej na západ pôjdu české kmene a Lužičania, ktorí sa popri Baltickom mori dostanú až na ostrov Rujanu, kde si založia dŕžavu a vybudujú svätyňu. My, Slovieni a Moravania, sa tu spojíme z dvoch prúdov - zo severu a z juhu a usídlime sa tu natrvalo. Vy, Rimania, budete už po čase unavení stálymi vojnami a postupne sa stiahnete dolu do Itálie. My obsadíme vyprázdnené kraje a časť pôvodného obyvateľstva, ktoré tu ešte nájdeme, asimilujeme. Tento vysoký dvojitý vrch, ktorý dominuje celému okoliu a ktorý vznikol zo sopečného ohňa nazveme Sytuna - Sitno, čo v našej reči znamená peklo a stane sa naším kultovým miestom na počesť Perúna, nášho boha ohňa a hromu. Od vás a od Keltov prevezmeme skúsenosti dobývania a spracovávania kovov, veď aj naše ženy chcú mať zlaté a strieborné šperky, a železo tiež potrebujeme na nástroje i na hrivny, ktoré sú naším platidlom. Je tu aj dosť výbornej hliny pre našich hrnčiarov. V hlbokých lesoch tu rastie veľké množstvo húb, a my Slovania ich veľmi radi jedávame. Naučíme sa od vás a iných národov pestovať révu a robiť dobré víno a drevené sudy na jeho uskladnenie. Z vášho názvu vína, ktoré sa tu rodí - bakalárske, teda majstrovské, použijeme pre pomenovanie tohto miesta časť tohto slova Baka a k nemu pridáme slovanské Baňa, pretože sa tu dobývajú zlaté, strieborné a medené rudy. Tu budeme žiť natrvalo a odtiaľto nás nevyženú ani hordy divých kočovných a nomádskych kmeňov, ktoré sa sem budú tlačiť z východu.“
„Veľmi zaujímavé,“ povedal starý cisár Markus Aurelius. „K tomu možno dodať iba Cicerónov výrok: Providentia deorum mundus administratur - Svet spravuje božia prozreteľnosť. Legáti, odmena vás neminie. Zhromaždili ste legendy, a tie, ako napísal Vergílius - fama crescit eundo - povesť šíriac sa rastie, a ja k tomu dodávam, že jedna povesť plodí druhú, a je vecou každého, či jej uverí alebo nie.
Priskus, nalej ešte toho bakabanského vína. Nad ním budeme filozofovať nad premenou časov, lebo: tempora mutantur et nos mutamur in illis - časy sa menia a my sa meníme s nimi.“
V júni 2005 skončili naše mužstvá poslednými zápasmi v krajskej súťaži a okresných súťažiach sezónu 2004/2005. Mužstvo dospelých sa ako nováčik II. triedy majstrovstiev okresu umiestnilo spomedzi 16 mužstiev na 10. mieste, čím splnilo svoj cieľ nevypadnúť a umiestniť sa v strede tabuľky, aj keď v závere súťaže bolo ohrozené zostupom, pretože vypadávali až tri mužstvá. Dorastenci reprezentovali našu TJ a obec Pukanec v krajskej 5. lige a ako nováčik si počínali vcelku úspešne a obsadili 10. miesto. Družstvo žiakov vo svojej skupine majstrovstiev okresu skončilo na 7. mieste. Účinkovanie všetkých mužstiev môžeme hodnotiť pozitívne, lebo dve naše družstvá sa ako nováčikovia vo vyšších súťažiach dokázali vyrovnať ostatným mužstvám.
Počas letnej prestávky sa v júli konal na ihrisku v Pukanci futbalový zápas medzi mužstvom dospelých a fanúšikmi, ktorý pobavil divákov počas Pukanských remeselníckych trhov.
Nová sezóna 2005/2006 sa začala prvý augustový víkend, keď sa naše mužstvá predstavili na ihriskách súperov a dosiahli dobré výsledky. Mužstvo dospelých zvíťazilo v Hontianskych Trsťanoch 4:0. Dorastenecké mužstvo, ktoré nás bude túto sezónu reprezentovať v okresných majstrovstvách, priviezlo bod za remízu 1:1 v Hronských Kľačanoch. Žiacke družstvo zvíťazilo nad svojím súperom KŠK Levice 3:1. Ďalšiu nedeľu si dorastenci a muži zmerali svoje sily so súpermi na ihrisku v Pukanci. Dorast prevýšil svojho súpera zo Žemberoviec a zvíťazil 4:0. Muži mali za súpera TJ Čatu a vo vyrovnanom zápase sa zrodila remíza 1:1.
Pozývam všetkých fanúšikov na ďalšie zápasy našich mužstiev v Pu- kanci, kde sa stretnú s týmito súpermi: Žiaci: 27. augusta o 17. hod. s TJ Žemberovce, 10. septembra s TJ Kozárovce. Dorast: 28. augusta o 14. hod. s TJ Kozárovce. Muži: 28. augusta o 17. hod. s TJ Tešmak, 11. septembra o 16. hod. s TJ Santovka.
| Pavol Medzihradský, predseda TJ Tatran | [ hore ] |
Pani Vilma Hruškovičová, rodená Ollíková, oslávila 8. júla 2005 svoje 97. narodeniny. Žije v Bratislave a s rodinou často spomína na roky prežité v Pukanci. Do ďalších dní jej prajeme aspoň také zdravie ako doteraz, veľa radosti a pokojných chvíľ.
Človeka vždy prekvapí a zároveň zamrazí, keď sa dopočuje, že predčasne umrel človek. Zvlášť, keď je to niekto blízky, s kým sa stretával dlhé roky denne v práci. Človek začne premýšľať, v spomienkach sa vráti do nedávnych čias, keď ako kolegyňa denne dochádzala z Bátoviec, aby učila naše deti spisovnej slovenčine. Pani učiteľka odišla do dôchodku len nedávno 30. júna 2002.
Do školských služieb nastúpila po skončení pedagogickej fakulty v roku 1967 v ZDŠ Teplý Vrch, dva roky učila v Sv. Antone, jeden rok v Bátovciach a od 1. augusta 1971 v našej základnej škole. Počas svojej pedagogickej praxe vyučovala najmä slovenský jazyk, pôsobila aj ako výchovná poradkyňa. Žiakov zapájala do literárnych a recitačných súťaží.
Po odchode na dôchodok navštívila školu už len zriedka, na stretnutiach ktoré škola organizuje pre svojich dôchodcov.
V mene bývalých kolegov a žiakov ZŠ Pukanec pani učiteľke Vlaste Dodokovej poslednýkrát ďakujem za obetavú prácu na poli výchovy a vzdelávania.
Česť jej pamiatke.
Redakcia: Miestna knižnica, Námestie mieru 60, 935 05 Pukanec.
tel. 036/ 6393278. Registračné číslo: OÚ-5/93 |
| |
Obecný
úrad Pukanec, nám. Mieru 11, Pukanec, tel.: +421 (0)36 6393
108, +421 (0)36 6393 529 |
|
|
|
