| |
|
|
 |
Ročník 2007
Číslo 6, November - December
Čas túžobne očakávaný všetkými. Každý rok veľmi podobný, a predsa iný, ale vždy nádherný, neopakovateľný. Ani sme sa nenazdali a opäť sa rok začal napĺňať, čaša času pojme už len pár kvapiek a skončí sa tento rok. Nadišiel typický predvianočný čas, ktorý nás všetkých bez výnimky či rozdielu dokáže tak opantať. Atmosféru Vianoc žiadna iná nenahradí. Čistá snehová bieloba sa vkráda do našich duší, stávame sa iní, lepší...
Symboly Vianoc vnášame do nášho konania a ich atmosféru do vzťahov na ulici, v obchode, na pracovisku, v rodine. Hľadáme a nachádzame viac úprimnosti a pochopenia, tolerancie, slušnosti, ľudskosti, lásky. Čas Vianoc budeme tráviť v kruhu svojich najbližších, ku ktorým patria deti. A podľa vlastných skúseností vieme, že na tieto chvíle s mamou, otcom, sestrou, bratom, babkou či dedkom sa nezabúda.
Kedysi niekto niekde povedal, že Vianoce patria deťom. Ja si myslím, že naše Vianoce patria nám všetkým. Všetci prepadneme ich čaru, vôňam medovníka a ihličia, tichu i koledám, cinkaniu zvončekov, trblietaniu hviezd nad hlavami či vŕzganiu bieleho snehu pod nohami. V mysli nie raz zaletíme do dávnych čias adventných večerov, lebo správne sa hovorí, že od Lucie do Vianoc každá noc má svoju moc. Zastavme sa teda, prežime podmanivú vianočnú atmosféru umocnenú láskou, šťastím, pokojom a nádejou.
Otvorme svoje srdcia dokorán, nech krásna chvíľa Vianoc môže prísť aj k nám. Nie bohatstvom zlata, chladného prepychu, ale šťastným úsmevom, teplom nežného dotyku. Nech v každej rodine svornosť panuje, do nového roka zdravia, šťastia, lásky zo srdca vinšujem.
Želám všetkým pevné zdravie, pokoj a lásku v mene svojom, pripájajú sa aj poslanci obecného zastupiteľstva, pracovníci obecného úradu, pracovníci obecného podniku služieb a Lespolu.
| Jana Bahnová, starostka | [ hore ] |
10.11. - v Pukanci sa dalo do užívania viacúčelové ihrisko
Slávnostne prestrihol pásku predseda vlády SR Robert Fico, zúčastnil sa aj minister vnútra SR Robert Kaliňák, podpredsedníčka Nitrianskeho samosprávneho kraja Ľubica Burdová a ďalší významní hostia. Prítomní boli aj zástupcovia firiem, ktoré sa na výstavbe ihriska podieľali.
23.11. - starostka obce bola na slávnostnom vyhodnotení 7. ročníka literárnej súťaže Cena Andreja Chudobu
Vyhodnotenie bolo v priestoroch Základnej školy v Pukanci za osobnej účasti víťazov jednotlivých kategórií z celého Slovenska a samozrejme prítomný bol spisovateľ Andrej Chudoba. Na podujatí sa zúčastnilo mnoho významných hostí.
30.11. - starostka obce cestovala do Nitry
Na Mestskom úrade v Nitre sa konala programová konferencia: Príprava Nitrianskeho samosprávneho kraja na implementáciu Regionálneho operačného programu 2007-2013. Cieľom stretnutia bolo zvýšiť informovanosť o regionálnom operačnom programe a o možnostiach, ktoré budú vytvorené pre obce identifikované v póloch rastu. Zároveň bola prezentovaná predstava a návrh NSK o rozhodujúcich kritériách pre budúce úspešné projekty, ktoré prispejú k odstraňovaniu alebo zmierňovaniu nežiaducich rozdielov medzi úrovňami jednotlivých regiónov v kraji.
5.12. - starostka obce sa zúčastnila pracovného zasadnutia Regionálneho združenia miest a obcí Tekova
Zasadnutie sa tentoraz uskutočnilo v obci Uhliská. Hlavným bodom programu pracovného stretnutia bola informácia Ing. Jaroslava Mrvu, riaditeľa finančnej sekcie Kancelárie ZMOS, o príprave rozpočtov obcí na rok 2008. Starostovia boli podrobne oboznámení s prípravou na zavedenie eura v SR.
6.12. - starostka obce spolu s pukanským spisovateľom Andrejom Chudobom bola pozvaná do Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici
Uskutočnila sa tam prezentácia knihy Duch v kameni. Andrej Chudoba písal prológ do tohto významného dokumentačného materiálu o župnom dome v Banskej Bystrici, kde v súčasnosti sídli Štátna vedecká knižnica.
7.12. - zasadalo obecné zastupiteľstvo
Bolo to posledné zasadnutie v roku 2007. Sústredilo sa na schvaľovanie všeobecne záväzných nariadení: o dani z nehnuteľností, o miestnych daniach, o miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, ďalej VZN o podmienkach poskytovania jednorazových peňažných dávok, príspevku na spoločné stravovanie dôchodcov a poskytovanie sociálnych pôžičiek. Obecné zastupiteľstvo schválilo rozpočet obce Pukanec na rok 2008, rozpočet na roky 2009-2010 vzalo na vedomie. Schválilo aj významný dokument pre obec: Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Pukanec na obdobie rokov 2007-2016.
17.12. - starostka obce navštívila Tekovskú knižnicu v Leviciach
Konala sa tam prezentácia knihy Kým slnko nezapadne. Autorom je jubilant Andrej Chudoba, ktorý v novembri oslávil 80. narodeniny.
A: konštatuje:
l. Obecné zastupiteľstvo je uznášaniaschopné, lebo z 9 poslancov sa rokovania zúčastnilo 8 poslancov.
B: berie na vedomie:
1. Kontrolu plnenia uznesenia.
2. Správu o dodržiavaní verejného poriadku a o stave kriminality v Pukanci, s pripomienkami.
3. Správu o využívaní knižného fondu a o činnosti Miestnej knižnice v Pukanci.
4. Správu o kultúrnych pamiatkach a ich ochrane v Pukanci, s pripomienkami.
5. Žiadosť folklórnej skupiny Vajrab na nákup ošatenia a iného materiálu podľa predloženého zoznamu. Nákup môže uskutočniť do sumy schválenej v rozpočte obce na rok 2007.
6. Informáciu starostky obce o pripravovaných zmenách v rozpočte obce na rok 2007.
7. Návrh opráv budov a objektov, ktoré sú majetkom obce predložený Obecným podnikom služieb v Pukanci ako správcom nehnuteľností.
8. Informáciu Miroslavy Hruškovičovej o prenájme priestorov v starej budove školy pre Jána Brnáka ml. na účely prevádzkovania posilňovne.
9. Informáciu starostky obce o vyčíslenej hodnote bytov vo vlastníctve obce podľa znaleckého posudku: byt na Záhradnej ul. 17 349 802,25 Sk a byt na Viničnej ul. 24 210 437,12 Sk.
10. Vzdanie sa členstva v komisii ekonomickej, služieb a podnikania: Ján Čalovka, Čierne blato 41, Pukanec a Ing. Zuzana Kmeťová, Záhradná 13, Pukanec, ku dňu 14. 10. 2007.
11. Informáciu starostky obce o realizácii výstavby viacúčelového ihriska a jeho sprevádzkovaní.
12. Žiadosť Pavla Ratulovského, Uhliská číslo 21 o prenájom obecných pozemkov v rozsahu prílohy č. 1 za cenu schválenú ekonomickou komisiou.
C: schvaľuje:
1. Príkaz na vykonanie fyzickej a účtovnej inventarizácie za rok 2007 OCÚ, OPS, Lespol s.r.o., Základná škola, s pripomienkami.
2. Dodatok č. 1 k Štatútu obce Pukanec z 27. 4. 2007. Podľa neho sa v ňom dopĺňa § 7 ods. l o text: “Pôsobnosť valného zhromaždenia v obchodnej spoločnosti Lespol s.r.o. Pukanec vykonáva Obecné zastupiteľstvo obce Pukanec.” Dodatok nadobúda účinnosť 1. 1. 2008.
3. Kúpu farebnej tlačiarne pre verejný internet do počítačovej miestnosti v knižnici.
4. Zaradiť do rozpočtu obce na rok 2008 na opravu kultúrnej nehnuteľnej pamiatky
rím. kat. kostol v Pukanci 50 000,- Sk.
5. Komisiu na inventarizáciu pozemkov vo vlastníctve obce, s určením ich priemernej hodnoty, v zložení: Ing. Ján Rievaj - predseda komisie, členovia - Ján Brnák, Mária Hrubá a Daniela Gunárová.
6. Žiadosť Základnej školy Pukanec o úpravu rozpočtu za rok 2007 za Školský klub detí pri ZŠ, zníženie rozpočtu oproti pôvodnému stavu o 102 000,- Sk.
7. Finančný dar pre ZŠ Pukanec 5000,- Sk na vyhodnotenie celoštátnej literárnej súťaže Cena Andreja Chudobu.
8. Žiadosť Ladislava Búlika, Karviná Raj, Školská 54/469 o odkúpenie pozemku vo vlastníctve obce p. č. 1241/2 - ostatné plochy za cenu znaleckého posudku. Všetky poplatky spojené s prevodom nehnuteľnosti platí kupujúci.
9. Doplnenie členov do komisie ekonomickej, služieb a podnikania: Igor Majerčin, nar. 9. 3. 1950, trvale bytom Pukanec, Záhradná 16 a Janette Sukupová, nar. 4. 5. 1972, trvale bytom Tekovské Nemce, Staré Grunty 137.
10. Predaj bytu na Viničnej ceste 24, ktorý je vo vlastníctve obce.
D: súhlasí:
1. S tým, aby Školská jedáleň pri ZŠ Pukanec, ktorej zriaďovateľom je obec Pukanec, nevykonávala podnikateľskú činnosť v oblasti stravovania, lebo réžia, ktorú inkasuje od cudzích stravníkov, pokrýva skutočné náklady na prevádzku a mzdy pracovníkov.
E: nesúhlasí:
l. So žiadosťou Roberta Scholtza, Veľký Slavkov 5 o prenájom pozemku vo vlastníctve obce, p. č. 5454/8 E (4143) s rozlohou 800 m2, lebo tento pozemok je už súčasťou iného prenájmu.
2. S predajom 3-izbového bytu na Záhradnej 17, ktorý je vo vlastníctve obce. V prípade možnosti uzavrieť nájomnú zmluvu na dobu určitú s doterajším nájomcom.
F: odporúča:
1. Starostke obce uzatvoriť zmluvu o vzdaní sa autorských práv Jána Zamboja na publikáciu Pukanec a o prevode týchto práv na obec Pukanec.
2. Starostke obce prerokovať možnosti využitia evidovanej kultúrnej pamiatky - ľudový dom po Zambojovej na Viničnej ceste 4 so Slavomírom Zambojom, spoluvlastníkom nehnuteľnosti.
3. Starostke obce pripraviť dokumentáciu v Lespol s.r.o Pukanec v súlade s platnou právnou úpravou, s účinnosťou od l. l. 2008.
G: ukladá:
1. Príspevkovej organizácii OPS postupovať vo veci predaja bytu na Viničnej ceste 24 v zmysle zákona o výpočte ceny bytu. Vyzvať doterajšieho nájomcu na kúpu bytu za určenú cenu.
Termín: do 10. 11. 2007
Zodpovedná: Miroslava Hruškovičová, pov. ved. OPS
Pukanec zaznamenal v priebehu dvoch týždňov dve významné návštevy: po veľvyslancovi Spojených štátov amerických R. M. Valeem v závere októbra v sobotu 10. novembra zavítal do tohto nášho starobylého banského mestečka predseda vlády SR Robert Fico, sprevádzaný podpredsedom vlády a ministrom vnútra Róbertom Kaliňákom. Pripadla mu tam povinnosť nanajvýš príjemná, akou prestrihnutie pásky na novučkom viacúčelovom ihrisku bezpochyby je.
Tejto cti sa mu nedostalo len tak náhodou, veď Úrad vlády SR v rámci rozvoja športu podporil výstavbu päťdesiatich takýchto ihrísk po celom Slovensku. Na každé jedno ihrisko vláda prispela čiastkou milión korún. Premiér s úsmevom konštatoval, že toto je v poradí už dvadsiate ihrisko, ktoré má to potešenie otvárať. Dopoludnia sme podobné športové zariadenie otvárali v Mošovciach. Na budúci rok sa ráta s výstavbou ďalšej stovky viacúčelových ihrísk, aby „pokryli“ čo najviac našich miest a obcí, aby mládež i ostatní občania mali viac možností na športové vyžitie.
Hoci bolo v tú sobotu typické novembrové chladné a „upršané“ počasie, Pukanec pripravil pre čelných vládnych predstaviteľov vskutku vrelé prijatie. Ľudia trpezlivo čakali na príchod R. Fica (ktorý sa trochu oneskoril, lebo jeho sprievod hneď na prvý raz netrafil na cestu Brehy-Pukanec), ale to ľuďom na dobrej nálade neubralo. Na pôde obce vládnu delegáciu srdečne uvítala starostka obce Jana Bahnová. Pozdraviť ju prišla aj podpredsedníčka NSK Ľubica Burdová, prednosta Obvodného úradu v Leviciach Ing. Jaroslav Novák, ako aj skupina starostov Tekovského regiónu na čele s predsedom Ing. Imrichom Králikom a starostkou Čajkova Emíliou Nichtovou. Úvod slávnosti patril vystúpeniu mažoretiek, ktorým pri perfektnom vystúpení neprekážal ani jemný dáždik a zreteľný chlad. Ten však nenechal ľahostajným vzácnu návštevu - predseda a podpredseda vlády ponúkli svoje kabáty uzimeným dievčatkám „strážiacim“ pásku prichystanú na prestrihnutie. Za to si pochopiteľne vyslúžili vďačný potlesk hľadiska. Obec uvítala návštevu dávnym dobrým zvykom - chlebom, soľou a keďže šlo o Pukanec aj vínom. Tá aj napriek dažďu prejavila záujem ihrisko si hneď aj vyskúšať. Bolo to, ako nám povedala jedna z početných diváčok, naozaj pekné popoludnie.
| Oľga Braunová, PRIMA noviny | [ hore ] |
Žiaci našej školy sa 13. novembra zúčastnili podujatia Deň otvorených dverí v Gymnáziu Andreja Kmeťa v Banskej Štiavnici. Program bol pestrý. Žiaci základných škôl boli informovaní o možnostiach gymnaziálneho štúdia, oboznámení s profiláciou vo štvrtom ročníku a výučbou piatich cudzích jazykov. Prezreli si školu a vyskúšali prácu s najmodernejšími učebnými pomôckami a výpočtovou technikou.
Súčasťou podujatia bola vedomostná súťaž Gymnaziálne pokušenie. Zúčastnilo sa jej šesť družstiev zo základných škôl banskoštiavnického regiónu. Naši deviataci Martin Kocmánek, Šimon Krajniak a Robert Matiašovic obsadili po vynikajúcom výkone prvé miesto. Preukázali hlboké všestranné vedomosti. Boli odmenení vecnými cenami. Naše druhé družstvo zložené z ôsmakov: Ján Galbavý, Martin Suja a Patrik Strašík sa umiestnilo na štvrtom mieste.
Dojmy žiakov z návštevy: Škola sa nám veľmi páčila, je útulná, vybavená modernými učebnými pomôckami a technikou. Aj pedagógovia boli veľmi príjemní. O štúdiu na tejto škole nie sme ešte rozhodnutí. Najviac nám vadí, že do Banskej Štiavnice je zlé autobusové spojenie a nie je možnosť denného dochádzania.
| Mgr. Ľudmila Perutková | [ hore ] |
Už po druhýkrát Občianske združenie Agraš v spolupráci s pani učiteľkami Darinou Palkovičovou a Jankou Maľovou zorganizovali pre deti výstavu ich vyrezávaných tekvíc najprv v priestoroch školy a v utorok 30. októbra presunuli všetky tekvice do Afrikoly, kde prišli aj skoro všetky deti, ktoré sa do úpravy tekvíc na výstavu zapojili. Členka občianskeho združenia Andrea Kurtiová pripravila pre deti občerstvenie v podobe pampúchov a horúceho čaju. Každé dieťa dostalo za odmenu aj malý balíček. Fantáziu a zručnosť týchto detí mohli potom obdivovať nielen návštevníci Afrikoly, ale načas sa podarilo spestriť aj naše námestie. Tak ako pribudli tekvice tento rok oproti minulému, veríme, že budúci rok ich bude ešte viac. Tešia sa na to všetci organizátori.
| Danka Kalinová, predseda OZ Agraš | [ hore ] |
Zem si človeka nenajíma, upisuje si ho, a preto ten, čo si zemi neupísal dušu, nemôže precítiť jej slasť ani jej prekliatie.
Andrej Chudoba
Starým slovanským zvykom, chlebom a soľou, vítali 23. novembra Pukančania účastníkov bienále celoslovenskej autorskej literárnej súťaže Cena Andreja Chudobu.
Pozvanie na vyhodnotenie súťaže prijali ocenení autori, ale aj vzácni hostia, medzi ktorými nechýbali podpredsedníčka Nitrianskeho samosprávneho kraja Mgr. Ľubica Burdová, prednosta Krajského školského úradu v Nitre PhDr. Vladimír Ďuga, vedúci metodického oddelenia Mgr. Marian Moravčík, Mgr. Vincent Mozdík, riaditeľ Domu Matice slovenskej v Leviciach, spisovateľ Andrej Chudoba, Mgr. Anna Števková, autorka súťaže, členovia hodnotiacich porôt, sponzori, zástupcovia tlače, spisovateľská obec a iní hostia.
V slávnostne vyzdobenej a do sviatočného šatu odetej pukanskej škole všetkých srdečne privítal riaditeľ školy Mgr. Dušan Bahna. Bohatú históriu, kultúrne a literárne dianie v obci priblížila v úvodnom príhovore starostka obce Jana Bahnová. V podaní Mgr. Miroslava Slivku zaznela báseň November od Andreja Chudobu.
Do 7. ročníka súťaže Cena Andreja Chudobu sa prihlásilo 115 autorov, ktorí poslali 224 prác. Spolu sa v doterajších siedmich ročníkoch súťaže predstavilo 1843 autorov a vďaka jej stúpajúcej úrovni je oficiálne zaregistrovaná aj na Ministerstve školstva SR. Jednotlivé kategórie vyhodnotili a ceny odovzdali predsedovia porôt: Mgr. Helena Bónová, Mgr. Magdaléna Vajdová a Ľudovít Bakaj.
K slávnostnej atmosfére prispelo vystúpenie pukanských žien, spevácko-dramatického súboru Bazalička, žiakov Základnej umeleckej školy z Levíc. Víťazné práce odzneli v podaní Mgr. Anny Medzihradskej a Mgr. Martiny Harmadyovej.
Listina víťazov 7. ročníka súťaže Cena Andreja Chudobu
Hlavnú cenu získala Zuzana Rusnáčeková v II. kategórii z Gymnázia A. Vrábla v Leviciach za prózu Moji nevšední priatelia.
I. KATEGÓRIA
Poézia:
1. Júlia Florková, ZŠ s MŠ J. Vojtáššáka Zákamenné
2. Eva Balušková, ZŠ Šal'a
3. Terézia Niková, ZŠ Topoľčany
Čestné uznanie:
Matúš Gáspár, ZŠ Šahy
Nikola Bírová, ZŠ Vlčany
Natália Šimová, ZŠ Ondreja Štefku Varín
Patrik Koczo, ZŠ s MŠ Kolta
Próza:
1. Barbora Gáborová, ZŠ Ondreja Štefku Varín
2. Veronika Košútová, ZŠ Ondreja Štefku Varín
3. Adriana Migrová, ZŠ Nitra
3. Filip Chovanculiak, ZŠ Ondreja Štefku Varín
Čestné uznanie:
Silvia Szabóová, ZŠ Dolný Pial
Lívia Veronika Bendelová, ZŠ Mojmírovce
Lívia Vajdová, ZŠ Ondreja Štefku Varín
Kristián Noga, ZŠ Ondreja Štefku Varín
II. KATEGÓRIA
Poézia:
1. Mária Marušáková, Gymnázium A. Vrábla Levice
2. Iveta Tomaschová, Gymnázium sv. košických mučeníkov Košice
2. Miroslava Čižmárová, Gymnázium Košice
3. Tomáš Zavatčan, Gymnázium sv. košických mučeníkov Košice
3. Igor Konka, Gymnázium Želiezovce
Próza:
1. Zuzana Rusnáčeková, Gymnázium A. Vrábla Levice
2. Michal Rovinský, Gymnázium sv. košických mučeníkov Košice
3. neudelené
III. KATEGÓRIA
Poézia:
1. Anna Lažová, Svidník
2. Katarína Čižmárová, Košice
3. Veronika Árendášová, Tlmače
Čestné uznanie:
Margareta Partelová, Trnava
Zuzana Demková, Zákamenné
Próza:
1. neudelené
2. Peter Mešo, Trnava
3. Anežka Szabóová, Levice
Čestné uznanie: .
Jozef Kottra st., Levice
Základná škola ďakuje všetkým sponzorom, ktorí nám pomohli pri organizovaní tejto literárnej súťaže. Osobitne ďakuje Ministerstvu školstva SR za finančný príspevok, Nadácii Matice slovenskej za poskytnuté knihy pre ocenených, Slovenskej bráne s.r.o. Tlmače za pomoc pri vydaní diplomov, čestných uznaní a zborníkov ocenených súťažných prác, za sponzorskú podporu SES a.s. Tlmače a ZeDa Metal s.r.o. Tlmače. Ďakujeme aj obci Pukanec, Hronfruct, a.s. Levice a celému pedagogickému kolektívu našej školy za pomoc a podnetné rady pri organizovaní 7. ročníka Ceny Andreja Chudobu.
Veríme, že tvorivých autorov bude stále viac a do našej literárnej súťaže sa zapoja aj v ďalšom ročníku. Prajeme autorom v ďalšej práci záujem a chuť pokračovať a obohacovať nás svojou tvorbou.
| Mgr. Zuzana Ďurčová, koordinátorka súťaže | [ hore ] |
Divadelné združenie v Pukanci bolo premenované na Hurbanovo divadelné združenie a v roku 1947 na domácom javisku uviedlo tieto divadelné hry: V januári hrali Hilbertovu hru Vina pod režijnou taktovkou Bela Beblavého. Vo februári sa predstavili s hrou J. G. Tajovského Ženský zákon. Réžiu mal opäť Belo Beblavý. V marci s hrou Štefana Králika Trasovisko prešli do súťaže, kde v obvodnom kole v Pukanci obsadili 1. miesto, na okresnom kole v Leviciach a na oblastnom kole v Nových Zámkoch sa umiestnili tiež na 1. mieste. Ochotníkov opäť viedol Belo Beblavý. Pod jeho vedením nacvičili aj ďalšiu hru od Štefana Králika Posledná prekážka.
Žiaci štátnej meštianskej školy hrali v marci divadelnú hru Ďumbier a hoľa. Výťažok z vystúpenia bol venovaný na akciu Pomoc Slovákom z Maďarska.
Dobrovoľný požiarny zbor sa v Mýtnych Ludanoch zúčastnil okresnej súťaže požiarnikov, kde sa umiestnil na 2. mieste. Funkcionármi zboru boli: Ladislav Adamčík, veliteľ, Daniel Macák, podveliteľ, Július Sianta, tajomník, Viliam Vajdička, pokladník, Samuel Schwarc, strojník.
V júli 1947 bola v Pukanci založená nová organizácia: Zväz slovenskej mládeže, ktorá mala týchto funkcionárov: Teodor Ollík, predseda, Jozef Vančo, kultúrno-propagačný referent, členovia boli Stanislav Halás, Emília Halásová, Samuel Štamposký, Daniel Bahna, Miloslav Ušiak. Činnosť organizácie bola zameraná na kultúrnu aktivitu mládeže a mala za úlohu zlúčenie evanjelickej a katolíckej mládeže, ktorá sa do tých čias na zábavách separovala. Organizácia mala zhruba 60 členov.
Vo vedení spolku Živena nenastali žiadne zmeny. Živena sa naďalej venovala kultúrnej a dobročinnej činnosti. Usporadúvala čajové večierky a pre ženy zorganizovala kurz strihov, ktorý veľmi ocenili hlavne mladé ženy. Členky Živeny usporiadali zájazd po rôznych miestach Slovenska.
Betlehemské svetlo, plamienok odpálený v Bazilike Narodenia Pána v Svätej zemi, sa dostane k ľuďom v Pukanci a v okolitých obciach aj v tomto roku. Obyvatelia si ho budú môcť odpáliť od pukanských skautov v čase blížiacich sa sviatkov. Betlehemské svetlo skauti roznesú po našej obci a bude možné odpáliť si ho aj v kostole sv. Mikuláša v Pukanci. Odporúčame všetkým záujemcom, ktorí si chcú odpáliť a bezpečne domov doručiť svetielko z Betlehema, aby si priniesli vlastný, najlepšie krytý kahanec.
Skautskí dobrovoľníci roznášajú plamienok z Betlehema na Slovensku už osemnásť rokov. Ich cieľom je, aby sa tento nádherný symbol ľudskej lásky, pokoja, jednoty a porozumenia dostal k čo najväčšiemu počtu ľudí. Malý plamienok sa odovzdáva osobným odpálením plamienka zo sviečky na sviečku, z ruky do ruky medzi miliónmi ľudí v Európe. Posolstvom betlehemského svetla je, aby sa šíril pokoj a mier v ľudských srdciach presne tak, ako sa od človeka k človeku šíri plameň betlehemského svetla.
Aj v tomto roku, keď skauti na celom svete vrátane Slovenska oslavujú sto rokov skautingu, odovzdávame ľuďom okolo nás s plamienkom z Betlehema aj časť z nášho srdca. Naším cieľom je odpáliť plamienok aspoň sto ďalším ľuďom a symbolicky ich obdarovať sto srdciami.
Na začiatku betlehemskej štafety tento rok stála desaťročná Elizabeth Nemec z hornorakúskeho mesta Bad Ischl. V pondelok 26. novembra odpálila plamienok v rodisku Ježiša Krista a v sprievode 380 pútnikov ho prepravila špeciálnym lietadlom do Linzu a do Viedne. Slovenskí skauti a delegácie ďalších krajín ho preberú v sobotu 15. decembra v kostole Gustava Adolfa vo Viedni a od tohto okamihu začne svetlo pokoja a mieru roznášať milión ľudí vo viac ako 25 európskych krajinách vrátane Slovenska. Ešte v sobotu 15. decembra ho skauti počas sv. omše vo Františkánskom kostole v Bratislave slávnostne privítajú na Slovensku a večer ho osobne prijme aj prezident SR Ivan Gašparovič. Plamienok tento rok skauti doručia dvadsiatimi vlakovými spojmi do tristo miest a obcí na celom Slovensku a aj na najvyššie obývané miesto na Slovensku. Už štrnásty rok bude žiariť nad Slovenskom z Observatória SAV na Lomnickom štíte.
V mene všetkých skautov nášho skautského zboru Javor v Pukanci prajem príjemné prežitie vianočných sviatkov v radosti a spokojnosti, v šťastí, pokoji a láske. A do nového roka naplnenie všetkých túžob želajú každému pukanskí skauti.
Sychravé jesenné počasie nám pripomenulo, že aj medzi nami žijú tí, ktorí prežívajú jeseň svojho života. Naša obec na svojich seniorov nezabúda a každoročne na sklonku roka pre nich pripravuje slávnostné stretnutie. Nebolo to inak ani tento rok.
V nedeľu 2. decembra pripravila malú slávnosť pre dôchodcov, ktorí v tomto roku oslávili okrúhle životné jubileum 70, 75, 80, 85, 90 a viac rokov. Vítaní boli aj všetci ostatní dôchodcovia.
Slávnosť otvoril piesňou Zahučali hory Mgr. Miroslav Slivka. Potom všetkých prítomných v jedálni základnej školy privítala pracovníčka obecného úradu Mária Gembešová. Po básni Evy Blahovej sa im prihovorila starostka obce Jana Bahnová. Vo svojom príhovore ubezpečila dôchodcov, že v našej spoločnosti majú vždy svoje miesto a vyzdvihla ich celoživotné zásluhy. K spoločnému prípitku predniesla verše nášho spisovateľa Andreja Chudobu, ktorý práve v týchto dňoch oslávil svoje 80. narodeniny.
V kultúrnom programe básničkami, piesňami a tancami potešili svojich starých rodičov žiaci základnej školy. Svojich rovesníkov prišli pozdraviť piesňami a krátkou humornou scénkou aj členky hudobno-dramatickej skupiny Bazalička. Počas kultúrneho programu sa dôchodcovia mohli ponúknuť malým občerstvením, ktoré pre nich pripravili pracovníčky obecného úradu. Potom sa všetci jubilanti a ostatní prítomní dôchodcovia podpísali do Pamätnej knihy. Po podpise každému jubilantovi starostka osobne zablahoželala a odovzdala malý darček a kvet. Kvety dostali aj všetci prítomní dôchodcovia. V príjemnej atmosfére čas rýchlo ubehol a tak sa všetci spoločne tešíme na stretnutie o rok.
Je už všeobecne známe, že terajšia generácia našich detí oveľa menej číta a radšej sa venuje pozeraniu televízie, kde sleduje všelijaké reality show, hudobné programy a súťaže. Keď aj deti siahnu po knihe, čítajú bez toho, aby textu porozumeli, hádam ani nevedia, o čom čítajú a prečítané nevedia plynule vyrozprávať.
Nezáujem o čítanie sa začal prejavovať na prelome 80. a 90. rokov, keď sa do popredia dostali iné možnosti využívania voľného času. Prednosť dostalo video, satelitná a káblová televízia. Technika však ide rýchle dopredu, a tak na voľný čas čoskoro zaútočili počítače, internet, DVD a domáce kino.
Keď sme my boli žiaci základnej školy, učili sme sa čítať na Dobšinského rozprávkach. Neskoršie sme už čítali Rázusovho Maroška, Maroško študuje, Vansovej Kliatbu a podobne. Ako 14-ročný som už mal prečítané všetky klasické verneovky a mayovky, ktoré boli v tom čase vydané. Je tiež pravda, že viaceré knižné diela boli sfilmované a spôsobili nezáujem o čítanie týchto kníh. Čo dieťa má v knihe prečítať na jednej alebo dvoch stranách, to vo filme prebehne za pár minút a je to menej namáhavé ako čítanie. Ale keď dieťa číta knihu, rozvíja svoju fantáziu a obohacuje si svoj emocionálny život. Z tohto aspektu je čítanie kníh nenahraditeľné.
Aby naše deti boli gramotné, musia vedieť čítať a písať. Deti, ktoré nečítajú, majú malú slovnú zásobu. Nevedia sa vyjadrovať. Keď rozprávajú, väčšinou len jednoduchými vetami a vysloviť alebo napísať zložitejšie súvetie je nad ich sily. Robí im problém formulovať komplexnejšie úvahy, nepriťahuje ich viesť debaty alebo polemizovať. Na to je tiež potrebné vedieť bezchybnú gramatiku slovenčiny.
Mal by sa vymyslieť nejaký spôsob ako motivovať naše deti, aby rady a veľa čítali. Citujem tu ruského klasika, ktorý kedysi dávnejšie tvrdil: Za všetko, čo je vo mne dobré vďačím knihe. Či to už teraz neplatí?
| Vladimír Kocman- úvaha | [ hore ] |
Pukanec dal Slovensku mnohých vzdelancov, ktorí sa svojím nadaním a pozitívnou činnosťou vo verejnom živote vypracovali na významné osobnosti. Dnes mnohí sú už takmer zabudnutí.
Jedným z nich je aj Samuel Mikuláš Strecha. Narodil sa v Pukanci 6. decembra 1884 ako syn Samuela Strechu a Kataríny rod. Štrpkovej. Evanjelickú ľudovú školu navštevoval v rokoch 1891-1896 v rodnej obci a v rokoch 1896-1900 študoval na Evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici. V tom čase tu študovalo 17 Pukančanov. Toto obdobie sa už vtedy vyznačovalo tvrdým prenasledovaním národne uvedomelých slovenských študentov, ktorých kruto trestali za ich slovenské cítenie, niektorých z nich aj vylúčením zo všetkých ústavov Uhorska. Keďže medzi trestanými boli aj študenti z Pukanca, štiavnická maďarská tlač označila Pukanec za jedno z mála hornouhorských miest nasiaknutých jedom panslavizmu.
Mladý Samuel učiteľskú kvalifikáciu získal na Učiteľskom ústave v Šoproni (terajšie Maďarsko), kde v roku 1904 maturoval. Jeho prvým učiteľským pôsobiskom bola Evanjelická ľudová škola v Holíči. V prvej triede tejto školy bol jeho žiakom popredný slovenský historik univerzitný profesor PhDr. Daniel Rapant.
Po krátkom účinkovaní v Holíči nastúpil v roku 1906 za učiteľa na Obecnú školu v Kysáči (dnešné Srbsko), kde už vtedy v blízkom báčskom Silbaši pôsobil ako učiteľ jeho o niečo starší spolužiak z lýcea a rodák Samuel Hrúz. Onedlho títo dvaja dotiahli na „dolnú zem“ aj ďalšieho spolužiaka z lýcea, Pukančana MUDr. Samuela Teodora Kupčoka, ktorý prijal v Ky-sáči miesto lekára. Ako učiteľ sa v tomto takmer čisto slovenskom prostredí stýkal s mnohými roduvernými Slovákmi, medzi inými so spisovateľom Jánom Čajakom mal veľmi úzke priateľské vzťahy.
V roku 1913 odchádza za učiteľa do svojho rodiska, v ktorom pôsobil s kratšou prestávkou vojenskej služby až do roku 1919, kedy ho ako predprevratového Slováka poverila nová československá vláda organizovaním slovenského školstva v južných oblastiach Slovenska a menovala ho školským župným inšpektorom v Šahách. V roku 1920 vykonal na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe skúšku zo slovenčiny a o dva roky neskoršie aj skúšku zo zemepisu na Univerzite Komenského v Bratislave. V rokoch 1923-1925 vykonával funkciu župného školského inšpektora Nitrianskej župy a súčasne aj zemského školského inšpektora pre južné Slovensko. Pre nesúhlas s personálnou politikou pražskej vlády z týchto funkcií abdikoval a začiatkom roku 1925 sa vrátil do svojho rodiska ako tretí riaditeľ Štátnej ľudovej a meštianskej školy. V roku 1926 sa oženil s Elenou Prandorfyovou. V manželstve sa im narodili dve deti Milan a Tatjana.
Z Pukanca odišiel v roku 1933 do Bratislavy za riaditeľa Štátnej ľudovej a meštianskej školy Dr. Ivana Dérera na Jelenej ulici, na ktorej pôsobil do roku 1941, kedy bol klérokratickým ľudáckym režimom vtedajšieho Slovenského štátu po viacerých perzekúciách (domové policajné prehliadky a s nimi súvisiace nehoráznosti) z politických príčin predčasne penzionovaný. V roku 1953 sa s manželkou vrátil do svojej rodnej obce, v ktorej žil do 2. júla 1970, kedy zomrel vo veku 86 rokov.
Od svojej mladosti bol presvedčeným Slovákom. Ani maďarské školy, ktoré absolvoval a prostredníctvom nich tuho forsírovaná odnárodňovacia štátna ideológia ho v jeho presvedčení nedokázali zmeniť.
Jeho literárna činnosť bola zameraná najmä na problematiku školstva a výchovy. Spočiatku to boli odborné články v časopise Domácnosť a škola, po roku 1918 aj v periodikách Slovenský učiteľ, Prúdy, Naša škola, Naše slovo, Pero, týkajúce sa problematiky menšinového školstva, materiálneho vybavenia škôl, školských knižníc, úrovne meštianok, prípravy žiakov na stredné školy. V roku 1928 vyšla tlačou jeho obsiahlejšia práca - vlastivedná príručka pod názvom Pukanec, monografický nástin. Cestopisné a sociálne črty uverejňoval v časopisoch Ozvena hôr a baní a Živena.
Pracoval aj v slovenských spolkoch. Bol aktívnym členom Matice slovenskej, Živeny, Klubu československých turistov, Speváckeho spolku slovenských učiteľov a od roku 1906 aj členom Muzeálnej slovenskej spoločnosti, v jej časopise uverejnil v roku 1932 obsiahly článok o pukanskom učiteľovi Samuelovi Kupčokovi pri príležitosti jeho 82. narodenín.
Samuel Mikuláš Strecha pôsobil v rozličných prostrediach, prešiel mnohými úskaliami, jeseň svojho života však prežil vo svojom rodnom Pukanci, pretože si k nemu od svojej mladosti zachovával vrúcny vzťah. Zaslúži si preto túto skromnú spomienku.
Najznámejším kresťanským symbolom je kríž. Kríž bol nástrojom umučenia a smrti Ježiša Krista. No kríž je i znakom toho, že na tomto mieste ľudia uctievali Boha, klaňali sa mu a ďakovali za jeho dobrodenia.
Kríž na Gágri bol založený 18. apríla 1789. Založil ho pukanský obyvateľ Ján Fábry. Túto informáciu môžeme nájsť v kanonickej vizitácii z roku 1789. Kanonické vizitácie sú jedinečným zdrojom informácií o jednotlivých farnostich. Môžeme tu nájsť podrobné informácie o kostole, jeho vnútornom zariadení, liturgických predmetoch, knihách, stave financií, ďalej sú tam informácie o malých sakrálnych stavbách, ako sú kaplnky, Božie
muky, kríže a podobne. Je tu ale jedno ale. Na podstavci kríža je vytesané toto: FUNDATA JOANNE FABRY A. 1829 ERECTA A. 1909. V preklade to znamená asi toto: fundáciu, teda peniaze na kríž dal pukanský mešťan Ján Fábry v roku 1829 a nanovo postavený bol v roku 1909. Dostali sme sa k dvom letopočtom. Kde je chyba? Ktorý z nich je nesprávny? Odpovede na tieto otázky môžu byť dve. Stavba kríža bola v roku 1789 a rok 1829 bol uvedený nesprávne, alebo Ján Fábry mohol byť syn, prípadne vnuk Jána, ktorý žil v 18. storočí a on vidiac, že kríž je potrebné udržiavať, založil naň fundáciu v roku 1829.
Zaujímavú myšlienku o kríži na Gágri vyslovil prednedávnom zosnulý Ján Rosenberger starší v 10. čísle Pukanského klebetníka na rok 1994. Doslova píše: „...či kríž pod Hoja Ďuňďou nie je jedným zo symbolov nejakej svätyne.“ Ďalej píše: „Tesne nad krížom stála malá budova s rozmermi približne 3 x 4 metrov s jednou miestnosťou, s okienkom zvláštneho zaobleného tvaru, v románskom slohu, umiestneným v hornej tretine s výhľadom na pozadie kríža. Nedá sa vylúčiť, že táto miestnosť kedysi neslúžila ako kaplnka alebo modlitebňa. Tým skôr, že základy kríža boli zviazané so základom tejto budovy, ktorá bola asanovaná v roku 1973.“
Toľko teda o histórii kríža a tohto miesta. Možno sa v budúcnosti podarí urobiť na tomto mieste archeologický prieskum a ten osvetlí viaceré tajomstvá.
| Mgr. Miroslav Slivka | [ hore ] |
Druhý impulz - nové možnosti pre zlepšenie života skupín ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením. Taký je názov projektu, ktorý vypracovali členovia občianskeho združenia Partnerstvo sociálnej inklúzie okresu Levice a ktorý bol schválený Fondom sociálneho rozvoja z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu.
Partnerstvo sociálnej inklúzie (PSI) Levice je dobrovoľné nepolitické združenie občanov a organizácií okresu, ktoré vzniklo v septembri 2005 a v súčasnosti má 32 členov. Zameriava sa najmä na riešenie nezamestnanosti, nedostatočného vzdelania, nízkej úrovne dostupnosti sociálnych služieb a ďalších problémov súvisiacich s chudobou v levickom regióne. Zároveň umožňuje občanom a komunitám zmeniť tento stav na princípe rovnocenného partnerstva.
Cieľovými skupinami, ktorým chce združenie v rámci projektu Druhý impulz pomôcť, sú najmä obyvatelia separovaných rómskych komunít, občania bez prístrešia (bezdomovci) a osoby, ktorým je poskytovaná starostlivosť v útulku, znevýhodnení uchádzači o zamestnanie.
Akými formami pomáhať? V rámci projektu sa spraví analýza sociálnych potrieb, ktorá bude identifikovať nielen potreby cieľových skupín, ale aj možnosti, kde je sociálna služba dostupná. Zoznam poskytovateľov sociálnych služieb v okrese Levice bude dostupný v každej obci a meste nášho okresu, dokonca bude aj vytvorený spolu s obcami.
Na základe analýzy potrieb cieľových skupín sa vytvorí strategický dokument na podporu zamestnanosti a sociálnej inklúzie v okrese do roku 2013. Dokument zmapuje špecifiká hospodárstva a zamestnanosti v regióne, identifikuje príčiny nezamestnanosti a navrhne podporné a doplnkové aktivity na podporu zamestnanosti. Okrem expertov a predstaviteľov samosprávy budú na projekte spolupracovať i komunitní lídri, u ktorých chceme podnietiť záujem o riešenie svojich potrieb, pomôcť im pri definovaní problémov v komunitách a hľadať spoločné riešenia. Pri tom budú v rámci projektu pomáhať komunitní konzultanti, ktorí budú pôsobiť v teréne s cieľom aktivizovať komunity a získavať informácie o potrebách komunít i o chýbajúcich sociálnych službách. V rámci projektu budú pôsobiť traja komunitní konzultanti, ktorí nadviažu kontakty so samosprávami aj inštitúciami a budú pracovať tak, aby geograficky pokryli celý okres Levice (oblasť Levíc, Šiah, Želiezoviec).
Celý projekt sa bude realizovať od novembra 2007 do októbra 2008. Jedným z ďalších výstupov projektu bude v máji 2008 spoločná konferencia lokálnych partnerstiev sociálnej inklúzie okresov Levice, Nové Zámky, Komárno, Šaľa a Zlaté Moravce. Na tejto konferencii s medzinárodnou účasťou bude vytvorený priestor na výmenu skúseností s riešením problematiky chudoby, sociálnej inklúzie v jednotlivých okresoch západného Slovenska, ale aj na nadviazanie spolupráce so zahraničnými partnermi:
Všetci, ktorí chcú pomôcť riešiť problémy chudoby v našom regióne, nás môžu kontaktovať v kancelárii PSI Levice na Kasárenskej 6 (budova Mládežníckeho centra Kontakt, 2. poschodie, Mgr. Miroslava Števková) alebo získať ďalšie informácie prostredníctvom našej webovej stránky www.psi-levice.sk
Občania Pukanca pri riešení týchto problémov majú možnosť prvého kontaktu s komunitným konzultantom priamo v obci. So svojimi problémami, prípadne aj nápadmi sa obráťte osobne alebo telefonicky (0905622219) na Danku Kalinovú.
| JUDr. Judita Trníková, predsedníčka PSI Levice | [ hore ] |
Naše mestečko, kedysi slobodné kráľovské banské mesto, sa nachádza na okraji Štiavnických hôr a od východu ho stráži Sitno. Sme najsevernejšie miesto, kde sa ešte na južnej strane kopca vo veľkom množstve pestuje vínna réva. Z hrozna sa po dozretí urobí vínko a to potom v kamenných pivniciach - ľochoch - dozrieva a slúži majiteľom na zdravie, osvieženie a posilnenie ducha a uctenie si hostí.
Na dolnej južnej strane sa rozprestierajú zeleninové záhradky, kde gazdinky dopestovali všetku zeleninu, strukoviny a zemiaky pre obživu rodiny na celý rok, ako i na predaj na trhoch.
Otcovia chodili za prácou i na týždňovky - boli debnári, kolári, stolári, murári, čižmári a krajčíri a tak z práce rúk dokázali uživiť a spolu so svojimi manželkami dobre vychovať svoje potomstvo. V jeseň po zbere úrody chodili na dolné zeme na obilie, aby bola múka na chlebík, ktorý sa piekol jedenkrát týždenne v pekácich murovaných peciach, ktoré sa vykurovali drevom. Donášali odtiaľ aj zrno a kukuricu na kŕmenie zvierat - prasiatka, kravičky, kozičky, zajačky a sliepočky, aby bolo na nedeľnom stole aj mäsko. Toto obilie sa nekupovalo, ale sa čarovalo, vymieňalo za zeleninu a hlavne presádzanú cibuľku, ktorá je zdravá a veľmi lahodná, lebo prší - neprší, cibuľka sa poliať musí. Po nej nás i prezývajú, cibuliari nás volajú.
Na našich lúkach - kopčekoch bolo dosť trávy pre statok a tam sme mali i pekné ovocné sady, lebo naši starí otcovia sa o stromky starali. Rástli tam čerešne, marhule, broskyne, hrušky, slivky a čierna moruša. Tak sa predávalo i ovocie. Za Rakúsko-Uhorska si na našich jabĺčkach pochutnávali i na kráľovskom dvore. Na pokraji viníc sa pestovali ríbezle, egreše a jahody, takže mali sme stravu bohatú aj na vitamíny.
Naši starí rodičia to nemali veru ľahké, ale predsa sa dožívali vysokého veku. Moja babka dožila 98 rokov a 8 mesiacov, jej dcéra - starká 90 rokov a krstná mama má 93 rokov a ešte si pri dome všetko na obživu sama dopestuje.
Aby bolo pár korún na cukor, obuv a ošatenie rastúcich potomkov (rodina vtedy mala štyri, päť, šesť a viac detí), staré mamy chodili raz za týždeň od jari do pozdnej jesene so zeleninou a cibuľou do trhu do Novej Bane, Levíc a Banskej Štiavnice. Na Novú Baňu sa chodilo pešo, cez kopec Liešnu - tam na vrchole bol postavený kríž, pri ňom sa oddýchlo, pomodlilo a potom sa išlo dole kopcom cez Brehy a rieku Hron, tu nás prevážali na loďke a neskôr na kompe, a tak sa išlo na tržnicu. Do Liešnej staršia mládež pomohla tovar vyniesť a potom od kríža mamky niesli na chrbtoch všetko samy. Cesta trvala ku krížu hodinu a do Novej Bane ešte dve. Pomocníci potom bez nákladu zbehli domov z kopca aj za 20 minút a ešte si do rána pospali.
Do trhu sa odchádzalo ráno medzi druhou a treťou hodinou, aby sa o šiestej bolo už na pľaci. Poobede sa zasa išlo domov pešo, bez nákladu to už bolo ľahšie. Takáto túra nebola veru ľahká.
Ja som od šiestich rokov chodila so starkou na Novú Baňu. Išla som po chodníku vpredu s lampášom, ktorý mal kostru z dreva, štyri steny presklené a vo vnútri horela sviečka. Keď bolo horšie počasie, tak ma starká nezobudila a potom som bola celý týždeň namrzená. Vtedy žiaci ľudovej školy mali voľné soboty, len do meštianky sa chodilo aj v sobotu doobeda.
Cestou do Brehov sme mali raz, dvakrát oddych, prestávku pri studničkách na oddychovadlách - briežok bol upravený tak, že sa i s nákladom dalo dobre sadnúť a potom i vstať. Keď sme sa osviežili dobrou vodou, oddýchli si, pokračovali sme ďalej. Aby sa starkám ľahšie kráčalo, používali paličky, drevené halúzky, ktoré si našli v lese ešte na začiatku cesty.
Na trh do Banskej Štiavnice alebo do Levíc sa nechodilo pešo, ale na voze. Tri-štyri gazdinky tovar naložili na voz, obyčajne jednej manžel mal koníkov, a ony išli viac pešo za vozom, no domov z trhu sa už viezli na voze.
Dnes sa už toho toľko nepestuje, na trhy sa nechodí. Dnes nám už na našu tržnicu z dolnej zeme všeličo vozia i v obchodoch ovocie a zeleninu predávajú. Zato to, čo sa urodilo a dopestovalo u nás doma, bolo chutnejšie a zdravšie, lebo aj zloženie zeminy ovplyvňuje akosť a chuť rastlinstva.
Dnešná mládež sa kazí pri čítaní bulvárnych časopisov a pri sledovaní zlých televíznych programov. Rodičia pre nich nemajú čas a pravda je, že čo sa za mlada nenaučíš, už to nikdy nedobehneš a na svoju nevedomosť neskoršie iste doplatíš.
Ja som vďačná starej mame, že mala s nami vnúčatami trpezlivosť a na naše všetečné otázky ochotne odpovedala a pritom nás všeličomu priučila. Mám dneska na čo spomínať.
Príbeh lásky, do ktorej vstupuje zlo v rozličnej podobe a spôsobuje jej zrútenie, chce znovu a znovu dokázať, že pokus o deštrukciu ľudskej samoty je voči chladnému osudu márny; nie je však márna ľudská aktivita: ľudia sa k sebe stále navzájom blížia a stále odďaľujú. V tom je osud človeka rovnako tragický ako heroický.
Čo teda znamená láska? pýtame sa aj pri 80. narodeninách spisovateľa Andreja Chudobu. Z jeho tvorby vyplýva niekoľko základných téz. Láska je pre človeka v jeho úzkosti a osamelosti vlastne jedinou odpoveďou na otázku jeho existencie. Ľudská bytosť je sizyfovsky odsúdená k zúfalo vášnivému a bezuzdnému hľadaniu a strácaniu lásky. Bez lásky človek zošalie vo svojej izolovanosti. Láska je mostom od človeka k človeku. Je neustále ohrozovaná zlom, bojuje so smrťou a snúbi sa s ňou. Takmer každý Andrejov príbeh je baladou o hľadaní miesta pre človeka vo svete, teda baladou o hľadaní lásky a o jej strácaní; je to vlastne boj človeka o svoj vertikálny zmysel; a človek, hoci nie každý, vzdoruje - i keď bez nádeje.
60
Helena Sluková
Ján Frtús
Emília Kyseľová
Zuzana Cibulková
65
Ján Slosiar
70
Margita Lasáková
Magdaléna Belujská
Ján Benkovič
Zdenka Turányiová
Mária Ondriškovičová
75
Anna Arvajová
80
Ondrej Hudoba
Ondrej Mlynarčík
85
Mária Beťková
92
František Tkáczyk
Redakcia: Miestna knižnica, Námestie mieru 60, 935 05 Pukanec.
tel. 036/ 6393278. Registračné číslo: OÚ-5/93 |
| |
Obecný
úrad Pukanec, nám. Mieru 11, Pukanec, tel.: +421 (0)36 6393
108, +421 (0)36 6393 529 |
|
|
|
