english slovensky   Diminuer ou agrandir la police.
 
 
Fotogaléria
Histoire  
Nature  
Tourisme  
Pukanske noviny
Pukanské noviny [späť na výber článkov]

Ročník 2008
Číslo 2, Marec - Apríl

Obsah


Zdravica jubilantovi Ivanovi Kadlečíkovi

Milý Ivan,
kedysi si oslovil, pozval či priam biblicky povolal, doma zotrvávajúceho básnika Milana Rúfusa o virtuálnu prítomnosť na pukanskej prezentácii Tvojej knižky Malé prelúdia. Nuž a tak mi dovoľ, aby som Ťa v úvode môjho jubilejného prívetu oslovil príhodnými veršami tohto nášho básnika z Božej milosti:
Aj ty už občas počuješ
smrť suchým bičom práskať.
A hádaš, či je ďaleko
alebo blízko od hrobu.
Zvon domova ti zazvoní.
Kadlúbka. Hnev i láska
v nej odlievali tvoju podobu.
Studnička pamäť. Hmatajúc
sa napiješ a že i zrkadlí,
pomaly čítaš z hladiny
svoju tvár.
A Ty z tejto studničky pamäti, z jej zrkadliacej hladiny, čítaš nielen svoju tvár, ale aj „tváre a oslovenia“ svojich pokrvných predkov - aj tváre tých literárne a duchovne spríbuznených: Rúfusa, Sládkoviča, Vajanského, Kukučína a napokon i samého Johanna Sebastiana Bacha, čo iste z čestných nebeských výšin sleduje a vidí celú jarne rozkvitnutú štiavnickú kotlinu so Sitnom a Pukancom i chalupu svojho obdivovateľa, ctiteľa a adoranta, ktorý značnú časť svojej literárnej tvorby zasvätil jeho hudobnému géniu.
A z Tvojho literárneho diela, z jeho manifestu a posolstva, je zrejmé a nespochybniteľné, že naši predkovia nás oslovujú, formujú a pred-určujú aj v tomto priestoročase. Pre nás, po-tomkov, uctievajúcich ich múdreho ducha, sú to predovšetkým spisovatelia a umelci anticko-kresťanskej proveniencie širokého domáceho a zahraničného diapazónu. Títo a takíto kultivujú našu kultúru, naše tvorivé snahy a úsilia. Vedieme s nimi stály dialóg v rámci našich spoločných humanistických tradícií. A v prerušení, ignorovaní, ba aj v zániku tohto dialógu vidím i ja načasované nebezpečenstvo pre našu ľudskosť, kultúru a civilizáciu, ako sa ona po viac ako dve tisícročia rozvíjala v našom stredoeurópskom a celoeurópskom priestore.
No, a mnohí z nás súhlasne s Tebou cítime, že spomínané nebezpečenstvo je čoraz reálnejšie a čoraz bližšie a navidomoči preniká i do našej súčasnosti.
Podľa staroluterského „tu stojím, inak nemôžem“ ho jasne, zreteľne a otvorene pranieruješ v dnešnom vykoľajenom čase, „keď kšeftári a politici likvidujú váhu slova, jazyka a reči a spoločnosť dehonestuje kultúru vôbec ako príťaž, zbytočnosť a prežitok“. Dokonca neváhaš prehlásiť, že súčasná manipulovaná a vulgárne materialisticky orientovaná spoločnosť zahnala skutočnú kultúru do geta.
Veru, máš svätú pravdu, ktosi má prvoradý záujem vygumovať našu historickú pamäť a vyrobiť z nás povestných mankurtov alebo nemysliacich plechových robotov, akých neraz vidíme v stupídne primitívnych sci-fi filmoch. A tieto a takéto manipulácie s naším vedomím a svedomím vyvolávajú v mysliach súčasníkov zmätok, dezorientáciu a bezradnosť. Ty sám hľadáš východisko, ono zelené svetielko na konci stále temnejšieho tunela. Mal by to a mohol to byť návrat k renesancii intelektuálnych a mravných základov tradičných kresťanských hodnôt. Bude to však veľmi obtiažny a kľukatý návrat a ťažký zápas budúcich generácií s falošným božstvom globálneho konzumizmu a deštruktívneho superliberalizmu. Zdá sa, že pre nastupujúcu generáciu kultivovaných a kultúrnych Európanov to bude priam hamletovská otázka života a smrti.
Napokon, ako príslušník staršej a životom preverenej generácie a uznávaný spisovateľ, vyslovuješ dôveru a vieru v záchrannú etickú a poznávaciu silu slova. Toto presvedčenie dôsledne uplatňuješ vo všetkých svojich literárnych prácach. Ako sa to uvádza v našich „piesňach duchovných“, najmä tvoje reflexiea eseje majú svoj nápev, slovo má v nich svojskú melódiu a harmóniu, komponuješ ho v textoch vari podľa bachovskej muštry a na istom mieste definuješ život ako „krásnu vetu“.
Ale čože mám znova písať o tom, čo som už napísal inde lepšie a presnejšie: „Kadlečík sa pohybuje v akomsi prísne uzavretom tmavomodrom kruhu, ktorý len zriedkavo prekračuje v snahe po úplnej slobode jestvovania v myšlienke a v slove, čo je preň sebapotvrdzujúcim najautentickejším činom. Z tohto presvedčenia vychádza Kadlečíkova takmer absolútna dôvera v slovo, preto ho s obdivuhodnou vynaliezavosťou obracia, skúma, brúsi a zušľachťuje, báda v hlbinách sémantiky, rozkladá ho a skladá a so zanietenosťou skúseného znalca skúša jeho výpovedné možnosti, skrátka hľadá tie jediné a presné vety, bez ktorých jeho koncentrované a disciplinované texty nemôžu jednoducho jestvovať. Kadlečík vo všetkých svojich opusoch zostáva verný svojim, takpovediac kmeňovým témam, svojej etike a estetike, svojej sugestívnej básnivosti, vyhranenej filozofii a svojmu neúplatnému kriticizmu, pre ktorý sa našim radovým občanom, omámeným ópiom bulvárnej pakultúry musí javiť ako programový nespokojenec, vyrývač a burič, teda - protestant.“
Nuž, a na záver prívetu, môj milý jubilujúci protestant, dovoľ, aby som svoju zdravicu uzavrel obligátnym želaním pevného zdravia, tvorivej výdrže a šťastia, tohto potrebného a užitočného sprievodcu nevyspytateľným životom.
Takže - mnogaja ljeta - s doslovom Milana Rúfusa:
Čo sme sa, nohy, nakrútili zeme.
Sedem kôl vždy tlačiť za jeho prevezenie
ten slávny kolotoč.
Ach, sláva. Horí tráva.
Sestrička samoty nás potom ohmatáva.
A s ňou si rozumieme.
Až do tej zeme
napokon.
A napokon - moje spoločné želanie - aby to rúfusovské „napokon“ bolo, pri dobrom zdraví, od nás ešte poriadne ďaleko...
Sedem kôl vždy tlačiť za jeho prevezenie
ten slávny kolotoč.
Ach, sláva. Horí tráva.
Sestrička samoty nás potom ohmatáva.
A s ňou si rozumieme.
Až do tej zeme
napokon.
A napokon - moje spoločné želanie - aby to rúfusovské „napokon“ bolo, pri dobrom zdraví, od nás ešte poriadne ďaleko...

Andrej Chudoba[ hore ]


Udalosti uplynulých dní

12. 3. - starostka obce sa zúčastnila na sneme Regionálneho združenia miest a obcí Tekova v Novej Dedine, kde sa odsúhlasil členský príspevok obcí a miest na rok 2008, návrh rozpočtu združenia na rok 2008 a príprava 18. snemu ZMOS v Bratislave
8. 4. - v obradnej sieni obecného úradu starostka obce privítala jubilanta Ivana Kadlečíka s manželkou za účasti jeho priateľov, novinárov regionálnych novín a štatutárnych zástupcov organizácií zriadených obcou
10. 4. - na obecnom úrade Krajský lesný úrad v Nitre posúdil návrh Lesného hospodárskeho plánu pre lesný celok Lesy Pukanec na obdobie rokov 2008-2017
23. 4. - starostka obce sa zúčastnila v Slovenskom národnom literárnom múzeu v Martine na slávnostnej prezentácii najnovšej knihy jubilanta Ivana Kadlečíka Dnes
25. 4. - konalo sa zasadnutie obecného zastupiteľstva

[ hore ]


Obecné zastupiteľstvo v Pukanci uznesenie č. 9/2008 – OZ z 29. februára 2008

A: konštatuje:
1. Obecné zastupiteľstvo je uznášaniaschopné, z 9 poslancov sa na rokovaní zúčastnilo 6 poslancov.
2. Pripomienky zo strany dotknutých orgánov štátnej správy a dotknutých právnických osôb sa v územnom pláne obce Pukanec akceptovali.
3. Schválený územný plán obce Pukanec sa člení na záväznú a smernú časť. V záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie sú stanovené plochy pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny.
B: berie na vedomie:
l. Kontrolu plnenia uznesenia z predchádzajúcich rokovaní OZ.
2. Správu o sociálnej starostlivosti o starých a invalidných občanov a rodiny s deťmi za rok 2007 v Pukanci.
3. Správu obecného kontrolóra o kontrole pokladničných a účtovných dokladov za druhý polrok 2007: Obce Pukanec, Obecného podniku služieb Pukanec, Lespol s.r.o. Pukanec, ZŠ Pukanec.
4. Správu o plnení daní a poplatkov za rok 2007 s pripomienkami.
5. Správu o kultúrnej činnosti v obci za rok 2007.
6. Správu o nákladoch na odvoz a likvidáciu odpadu v obci za rok 2007, správu o separovanom zbere za rok 2007.
7. Správu o inventarizácii majetku obce za rok 2007: OcÚ, OPS, Lespol, ZŠ, Ther-mospol.
8. Pripomienky Oľgy Palajovej k prevádzkovaniu viacúčelového ihriska pri ZŠ Pukanec.
9. Vzdanie sa Ing. Anny Frtúsovej funkcie hlavného kontrolóra obce Pukanec ku dňu 31. 3. 2008.
10. Informáciu starostky obce o možnosti rozšírenia existujúceho kamerového systému firmy Haiteg.
11. Odporučenie komisie výstavby, z troch variantov oplotenia viacúčelového ihriska pri ZŠ Pukanec realizovať vyznačený červený variant.
12. Informáciu Evy Foltánovej o prípravách na zabezpečenie kultúrneho programu na 16. ročník Pukanských remeselníckych trhov.
C: schvaľuje:
l. Cenu za prenájom pozemku vo vlastníctve obce Pukanec vo výške 56 Sk/m2/rok za umiestnené trafostanice Západoslovenskej energetiky v obci.
2. Územný plán obce Pukanec.
3. VZN obce Pukanec č. 5/2008 z 29. 2. 2008 o vyhlásení záväzných častí Územného plánu obce Pukanec.
4. Plán kultúrnych podujatí a športových akcií detí a mládeže na rok 2008.
5. Prenájom poľnohospodárskych pozemkov vo vlastníctve obce Pukanec Ing. Patrikovi Devošovi, Banská Štiavnica, 1. mája 6
- trvalý trávny porast s výmerou 84,73 ha za cenu 10% zo sumy 9864 Sk/ha,
- ornú pôdu s výmerou 21,56 ha za cenu 4% zo sumy 27305 Sk/ha.
Prvú splátku vyplatí nájomník obci pri podpise zmluvy, druhú splátku najneskôr do 31. 10. 2008. Nájomnú zmluvu uzavrieť od 1. 1. 2008 na 5 rokov.
6. Likvidačnú komisiu v zložení Ján Brnák, Miroslava Hruškovičová, Daniela Gunárová.
7. Odmenu vo výške mesačného platu starostke obce Pukanec Jane Bahnovej.
8. Odmenu vo výške mesačného platu riaditeľovi Lespol s.r.o. Pukanec Ing. Arturovi Kowalczukovi.
9. Odmenu vo výške mesačného platu štatutárnej zástupkyni OPS Pukanec Miroslave Hruškovičovej.
10. Vyradenie majetku obce v zmysle predloženého návrhu ústrednej inventarizačnej komisie.
11. Vyradenie majetku z evidencie majetku Základnej školy v zmysle predloženého návrhu.
12. Presun vlastných príjmov Základnej školy vo výške 22589 Sk na krytie výdavkov za ŠKD a ZŠS pri ZŠ Pukanec - originálne kompetencie obce Pukanec.
13. Odmenu Mgr. Zuzane Kalmanovej za ušitie krojov pre tanečnú skupinu Vajrab vo výške 8000 Sk v čistom.
14. Sociálnu pôžičku v zmysle VZN č. 4/2008 vo výške 20000 Sk pre Jána Sabu a družku Elišku Hübkovú, Pukanec, Vodná 20 na opravu rodinného domu na ulici Vodná 20.
15. Sociálnu pôžičku v zmysle VZN číslo 4/2008 vo výške 15000 Sk pre Gejzu Gurvaya a manželku Zuzanu, Pukanec, Prieložná 51, na rekonštrukciu kúpeľne.
16. Sociálnu pôžičku v zmysle VZN č. 4/2008 vo výške 5000 Sk pre Maxima Bukaja a matku Elenu Bukajovú, Pukanec, Prieložná 17 na rekonštrukciu kúpeľne.
17. Finančný príspevok Ev. a. v. cirkevnému zboru na uskutočnenie koncertu pri príležitosti 16. ročníka Pukanských remeselníckych trhov vo výške 10000 Sk.
D: akceptuje:
1. Stanovisko Krajského stavebného úradu v Nitre k návrhu územnoplánovacej dokumentácie č. KSÚNR-2008-171 z 10. 1. 2008.
E: súhlasí:
l. S dobudovaním závlahy futbalového ihriska TJ Tatran Pukanec podľa predloženého návrhu a vypracovanej cenovej ponuky.
2. S výrubom dvoch topoľov pri ZŠ Pukanec. Pozemok je vo vlastníctve obce.
3. So žiadosťou Milana Vernera, Pukanec, Za múrom 28 o predĺženie nájomnej zmluvy na pozemok vo vlastníctve obce Pukanec, p. č. 430 s výmerou 160 m2 na obdobie 5 rokov.
4. So žiadosťou Romana Janušicu, Panenská 30, Bratislava, z 21. 1. 2008 o vyňatie z poľnohospodárskeho pôdneho fondu v zmysle predloženého geometrického plánu č. 9/2008 z 18. 1. 2008 s podmienkou, že žiadateľ zabezpečí spevnenie svahu miestnej komunikácie tak, aby nedochádzalo k zosuvu pôdy a tým aj zanášaniu komunikácie.
5. S poskytnutím finančného daru - vstupného vkladu vo výške 20000 Sk na vydanie knihy o fajkách nebohého Miroslava Harmana, čestného občana Pukanca, z rozpočtu obce vydavateľstvu SB-PRES s.r.o. Tlmače.
6. S plynofikovaním bytu vo vlastníctve obce na Viničnej ceste 24.
7. S presunom prerokovania harmonogramu úloh pri zavedení eura na zasadnutie OZ v apríli 2008.
F: nesúhlasí:
1. So žiadosťou Ing. Patrika Devošu, Banská Štiavnica, o odpredaj poľnohospodárskych pozemkov vo vlastníctve obce Pukanec.
G: ruší:
1. Uznesenie Obecného zastupiteľstva v Pukanci č. 3/2007 - OZ, písm. E ods. 1, z 22. 2. 2007 vo veci vyňatia 143 m2 z poľnohospodárskeho pôdneho fondu na stavbu viacúčelovej viničnej budovy Romana Janušicu, Panenská 30, Bratislava.
2. Uznesenie Obecného zastupiteľstva v Pukanci č. 7/2007 - 0Z, písm. C ods. 10, z 19. 10. 2007 o predaji bytu vo vlastníctve obce na Viničnej ceste 24.
H: vyhlasuje:
1. Voľbu hlavného kontrolóra obce Pukanec v zmysle § 18 písm. a, zákona č. 369/1990 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov.
CH: odporúča :
1. Starostke obce rokovať o podmienkach inštalovania bezpečnostného kamerového systému pred areálom ZŠ Pukanec a viacúčelového ihriska a Námestia mieru v Pukanci.
2. Starostke obce podpísať zmluvu o prenájme poľnohospodárskych pozemkov vo vlastníctve obce s Ing. Patrikom Devošom, Banská Štiavnica, 1. mája č. 6 do 15. 3. 2008.
3. Starostke obce rokovať s dopravným inšpektorátom Policajného zboru o probléme nedodržiavania 40 km rýchlosti na úseku štátnej cesty pred ZŠ na Štiavnickej ceste v Pukanci a zabezpečenia častejších kontrol na uvedenom úseku cesty.
4. Starostke obce v záujme nerušeného plnenia administratívnych prác na obecnom úrade dodržiavať stránkové a nestránkové dni pre občanov.
5. Starostke obce získať cenové ponuky na vykonanie ekonomického auditu a na základe nich uskutočniť výber audítora.
6. Starostke obce:
A. aby obec sústavne sledovala, či sa nezmenili územno-technické, hospodárske a sociálne predpoklady, na ktorých základe je navrhnutá koncepcia organizácie územia. Ak dôjde k zmene predpokladov, alebo je potrebné umiestniť verejnoprospešné stavby, obec obstará doplnok a zmenu územnoplánovacej dokumentácie.
B. aby pravidelne, najmenej však raz za štyri roky preskúmala schválený územný plán obce Pukanec, či nie sú potrebné jeho zmeny alebo doplnky alebo obstaranie nového územného plánu.
C. aby obec obstarala zmenu alebo doplnok územného plánu obce, ak je to potrebné na zosúladenie s územným plánom regiónu alebo s jeho zmenami a doplnkami.
D. aby obec vyhotovila o obsahu územného plánu registračný list, ktorý spolu s kópiou uznesenia o schválení doručí Ministerstvu výstavby a regionálneho rozvoj SR.
E. aby obec zverejnila záväzné časti územnoplánovacej dokumentácie spolu s VZN
vyvesením na úradnej tabuli najmenej na 15 dní ako aj iným obvyklým spôsobom a doručením dotknutým orgánom štátnej správy
F. aby uložila schválený územný plán obce na Obecnom úrade, stavebnom úrade a na Krajskom stavebnom úrade v Nitre.
I: ukladá:
1. Pracovníčke oddelenia finančného a správy majetku obce Pukanec uzatvoriť nájomnú zmluvu s Milanom Vernerom na prenájom pozemku vo vlastníctve obce v zmysle žiadosti na dobu 5 rokov.
Termín: do 20. 3. 2008
Zodp.: Mária Hrubá, prac. OcÚ
2. Likvidačnej komisii v zložení Ján Brnák, Miroslava Hruškovičová a Daniela Gunárová uskutočniť dražbu vyradeného majetku obce v zmysle uznesenia OZ č.2/2008-MOZ z 23. 1. 2008 a zverejniť spôsobom v mieste obvyklým oznam o čase a mieste konania verejnej dražby.
Termín: ihneď
Zodp.: členovia likvidačnej komisie
3.V spolupráci so Základnou školou vypracovať harmonogram využívania viacúčelového ihriska pri ZŠ na Štiavnickej ceste, ktorého súčasťou bude využitie podľa vekovej kategórie, druhu športu, pravidlá zapínania a vypínania svetla a cenník, ako aj iné pokyny pre užívateľov.
Termín: do 15. 3. 2008
Zodp.: Boris Kyseľ, poslanec OZ

[ hore ]


Deň narcisov

Prišiel apríl a s ním čas, keď sme sa opäť snažili podať pomocnú ruku tým, ktorí bojujú so zákernou chorobou rakovinou.
Deň venovaný narcisom, symbolickému kvetu v boji s rakovinou, bol 11. apríl 2008. Ľudia našich miest a obcí, dobrovoľní darcovia, prispievali ľubovoľnou sumou na podporu liečby tejto choroby.
Nebolo to inak ani na našej škole. Žiaci dobrovoľníci pomohli pri zbierke, na ktorej sa zúčastnili mnohí žiaci i pracovníci školy. Vďaka patrí i ostatným občanom Pukanca a okolitých obcí za ich príspevky. Veď za to, že pomohli, dostali od žiakov symbolický narcis, aby po celý deň mali na očiach, že sú medzi nami chorí, trpiaci, ktorým musíme pomáhať. Každý podľa svojich možností. V tomto roku sme síce vyzbierali menej peňazí ako vlani, presne 6280 korún, ale hlavné je, že sme sa na zbierke zúčastnili a dali do povedomia našich žiakov, že nie všetky deti či dospelí majú šťastie chodiť do školy, do práce, pretože choroba im to nedovolí.
Aj tentoraz naša škola ďakuje všetkým, ktorí do zbierky prispeli a podporili rozumnú a hlavne prepotrebnú vec: pomáhať osudom ťažko skúšaným.

Ing. Eliška Pacherová[ hore ]


Okienko do minulosti - Budovanie obce po februári 1948

V tomto roku bola dokončená stavba Štátnej meštianskej školy. Jej výstavba prebiehala veľmi pomaly. Dokončovacie práce musel riaditeľ často urgovať, pretože stavebné firmy neplnili svoje záväzky. Koncom roka ešte škola nemala elektrický prúd a ani inštalačné práce neboli celkom dokončené. No napriek týmto problémom bola 1. septembra 1948 odovzdaná do užívania. Do novej školy nastúpil učiteľský zbor v tomto zložení: Július Batel, riaditeľ školy, Zuzana Hrúzová, odborná učiteľka, Viliam Cibulka, definitívny učiteľ, Ľudevít Kráľ, definitívny učiteľ, Zdenka Batelová, dočasná učiteľka, Július Matulčík, výpomocný učiteľ, Katarína Patayová, výpomocná učiteľka, Mária Kráľová, dočasná učiteľka. Školu navštevovalo 164 žiakov, ktorí sa zapojili do vysádzania stromov, uskutočnili zber železa a papiera.
Ďalšou veľkou akciou bola výstavba vodovodu od prameňa Ergištólňa k cintorínu, kde sa plánovala výstavba kúpaliska pre mládež. Súčasne boli vybetónované ďalšie periská na pranie prádla pri tomto prameni. Na námestí boli vykopané jarky, do ktorých bolo uložených 250 metrov potrubia pre mestský vodovod a súčasne bolo kanalizované námestie za Krumpovým domom. Odpadová voda bola zvedená do jarku Za múrom.
Na niektorých budovách boli opravené vonkajšie fasády, napríklad na budove Národnej bezpečnosti, na rodinných domoch Kolomana Ollíka a Samuela Šubu.
Stavebné povolenie na stavbu rodinného domu od Okresného národného výboru dostal Ján Klein. Ostatné stavby a opravy rodinných domov, ktoré sa začali v minulom roku, sa postupne dokončievali podľa dodaného stavebného materiálu a možností majiteľov.
Do kameňolomu a do Uhlísk boli upravené cesty.
Československé autobusové dráhy postavili garáže pre štyri autobusy, dve spálne pre šoférov a sklad na palivo. V tomto roku bola rozšírená autobusová sieť. Do Levíc premávalo šesť spojov cez Devičany, šesť spojov cez Bátovce a tri spoje do Banskej Štiavnice.

Spracovala Eva Blahová[ hore ]


Činnosť tanečných krúžkov a krúžku mažoretiek

V školskom roku 2007/08 pracujú tri skupiny tanečných krúžkov - žiačky 1.-4. ročníka, žiačky 5.-7. ročníka a žiačky 8.-9. ročníka. Okrem toho dve skupiny mažoretiek. Na krúžky chodí spolu 53 detí.
Cieľom krúžkov je vytvoriť podmienky pre rozvoj schopností a zručností žiakov, umožniť deťom reprezentovať sa, zaujímavo im vyplniť voľný čas, vytvoriť podmienky pre oddych. Na krúžkoch si osvoja základy spoločenských tancov a zaujímavé choreografie, naučia sa narábať s paličkou. Práca na krúžkoch sa stala efektívnejšia a príjemnejšia vybudovaním tanečnej zrkadlovej miestnosti, ktorej účelom je uľahčenie nácviku choreografií. Každým rokom nám pribúda do zbierky stále viac tanečných kostýmov, pretože choreografia vynikne vďaka predvedeniu žiakov, ale dôležitú úlohu zohráva aj nápaditý kostým. Naším cieľom do budúcnosti je získať financie na nákup čižiem pre mažoretky.
Snažíme sa stále viac napredovať a pripravovať pre verejnosť stále nové choreografie a programy. Deti pravidelne reprezentujú školu na týchto podujatiach: program ku Dňu dôchodcov, program na stavanie mája, Deň matiek, reprezentujeme školu na podujatiach v okolitých obciach a na prehliadkach mažoretiek. Každoročne účinkujeme v programe na Pukanských remeselníckych trhoch.
Aj v tomto roku sa tešíme na vystúpenia a očakávame, že tanečné krúžky budú napredovať a programom a tancami budú šíriť radosť a dobrú náladu.

Mgr. Jana Maľová[ hore ]


V našej materskej škole krok za krokom

Dni a mesiace školského roka plynú veľmi rýchlo. V prvých januárových dňoch nás navštívila pani starostka Jana Bahnová, ktorá nám všetkým popriala do nového roka zdravie, úspechy a veľa pracovného elánu. Je pre nás príkladom - usmievavá, pohotová, kreatívna. Vytvára nám všetky podmienky na to, aby sme sa s deťmi v našej škôlke dobre cítili a boli v nej spokojní a šťastní. Hneď v januári nám pomohla vyriešiť problém s priestorom na cvičenie. Veľkú jedáleň sme priečkou predelili na dve časti. V jednej cvičíme - máme telocvičňu, v druhej nám chutí papať.
Nové úpravy si vyžiadali novú maľovku a tak sme vo februári, hoci v plnej prevádzke, krásne vymaľovali celú škôlku. Je v nej pekne a čisto. Zistili sme, že kryty na radiátoroch už nespĺňajú účel a ohrozujú zdravie a bezpečnosť detí. Z cenových ponúk sme vybrali tú najprijateľnejšiu a prvé drevené farebné kryty už zdobia náš interiér. Do konca apríla by sme ich už mali mať v každej triede a spálni.
V marci sme mali zápis do materskej školy. Zapísalo sa 19 nových škôlkárov. Dvaja z nich sú už medzi nami. Takže našu škôlku v školskom roku 2008/09 by malo navštevovať asi 44 detí.
Prišla jar a náš školský dvor sa nevie dočkať detského kriku a džavotu. Pieskoviská sú pripravené na vedierka, lopatky, fúriky, preliezačky pestro vyfarbené čakajú na prvých odvážlivcov. Trávnik je pripravený na lopty. Už chýba len teplé slniečko.
Čaká nás ešte veľa práce na zveľaďovaní nášho prekrásneho prostredia, kde veľkú časť dňa prežijú tí, na ktorých nám veľmi záleží - naši najmenší obyvatelia Pukanca. Obklopení sú zeleňou a krásnym prostredím, ktoré nám môže závidieť nejedna materská škola, ďaleko od hluku a prachu. Majú dostatok všetkého, čo práve potrebujú - hračky, priestor na ich prirodzený pohyb a hlavne lásku, ktorú im dávajú rodičia, my učiteľky a tety, ale aj tí, ktorí sa o nás vzorne starajú - Obecný úrad, Obecný podnik služieb.
Verím, že keď vyrastú, všetko to, čo dostali od nás a obce, dvojnásobne vrátia.

Mária Gančárová, riaditeľka MŠ[ hore ]


Spomienka

Pri príležitosti milého Dňa učiteľov, ktorý prináša mesiac marec, spomíname i my čitatelia nášho milého časopisu Pukanské noviny na učiteľku Janku Bahnovú, rodáčku z Pukanca, ktorá svojou prácou robila česť svojmu rodisku. Zaslúži si, aby sme si spoločne v tento deň na ňu spomenuli a za jej prácu poďakovali.
Janka Bahnová bola nielen vzornou a zaslúžilou učiteľkou, ale svoj čas venovala aj vzdelávaniu občanov a rodičov svojich žiakov v obci, v ktorej učila. Bola aj literárne činná. Slovenskú literatúru obohatila nejednou nádhernou prózou i poéziou. Školu, v ktorej učila zdobí pamätná tabuľa, ktorú jej venovali vďační občania a žiaci.
Preto si na ňu spoločne zaspomínajme: Milá Janka, spomíname, nezabúdame. Sme na teba hrdí a ďakujeme ti za tvoju prácu. Tvoji rodáci a všetci, ktorí ťa poznali.
Verím, že táto skromná spomienka a vďaka zaletí na miesto jej tichého večného odpočinku a premení sa na veľkú kyticu vďaky - kyticu pukanských ruží.

Božena Kováčiková - Skutecká[ hore ]


Minulosť a súčasnosť našej obce

Prešlo už šesťdesiattri rokov odvtedy, ako bola v marci 1945 v období druhej svetovej vojny oslobodená naša obec.
Aby sme na túto vážnu chvíľu ani s odstupom rokov nezabudli, pripomíname si ju aj na našej škole počas vyučovania i aktivitami v mimovyučovacom čase.
Už viac rokov sa v marci koná na našej škole súťaž pod názvom Poznaj minulosť a súčasnosť našej obce, určená žiakom ročníkov 5.-9. Aj tentoraz sa do súťaže prihlásilo 27 žiakov, súťažné družstvá jednotlivých ročníkov, aby reprezentovali svoju triedu.
Boli pre nich pripravené okruhy otázok, ktoré zhŕňali udalosti, život v Pukanci už od obdobia prvej písomnej zmienky o existencii Pukanca až po súčasnosť. Deti sa na súťaž pripravovali zodpovedne. Veľmi dobrou pomôckou sa im stala monografia Pukanec ako i internetová stránka, kde získavali informácie o dianí v obci, prírode, o náučnom chodníku a podobne.
Súťaž sa konala 13. marca v spoločenskej miestnosti našej školy a obsahovala niekoľko okruhov: - flóra, fauna a podnebie, - najstaršie dejiny, - významné osobnosti, - hrnčiarstvo, - cechy a remeslá, - nárečie, - súčasná literárna tvorba.
Všetci súťažiaci sa do súťaženia pustili s veľkou vervou. A že boli šikovní, to je pravda. Na ich výkony sa priši pozrieť aj ich spolužiaci, ktorí kamarátov podporovali a tešili sa spolu s nimi z úspechu. Ale ako to už na súťažiach býva, niekomu sa darí lepšie, inému nie. Niektorí tvrdili: Nesadli nám otázky. Ale to vôbec nevadí, hlavne, že sa deti chceli dozvedieť nad rámec svojich povinností veľa nepoznaných zaujímavostí o svojej obci. V tomto ročníku súťaže sa jednotlivé triedy umiestnili takto:
1. V. ročník Kvasničák, Michalovič, Jašková
2. IX. ročník Pacher, Krajniak, Cibulka
3. VI. ročník Kubíková, Udvardyová, Borbuliak
4. VII. ročník Tereň, Pacherová, Solárik
5. VIII. ročník Galbavý, Kurincová, Suja
Za svoju šikovnosť boli súťažné kolektívy odmenené vecnými cenami, na ktoré finančne prispel obecný úrad v Pukanci. Ďakujeme za podporu užitočnej veci a dobrú spoluprácu. A ďakujem za pomoc pri realizovaní tejto súťaže pani učiteľke Mgr. Maľovej a žiakom IX. ročníka Michalovi Pacherovi, Šimonovi Krajniakovi a Róbertovi Matiašovicovi.

Ing. Eliška Pacherová[ hore ]


Kniha priateľ človeka

Za socializmu bol knihe venovaný celý mesiac. Áno, mesiac marec bol mesiacom knihy. A bolo to správne podujatie. V tomto mesiaci boli uskutočňované rôzne akcie. Čitatelia sa mohli do knižníc prihlásiť za člena bez poplatku, pri vrátení prečítanej knihy po lehote vrátenia nemuseli platiť pokutu. Organizovali sa čitateľské besedy. Boli vydávané výherné knižné poukážky - lósy, a aj keď ste nič nevyhrali, mohli ste touto poukážkou zaplatiť kúpenú knihu.
Už v dávnoveku ľudia túžili, aby ich rečové prejavy a činy boli nejako zaznamenané. A tak vzniklo písmo asi pred štyritisíc rokmi pred Kristom. Najprv to boli len primitívne formy. Prvé písmo bolo obrázkové, takzvané piktogramy. Ale každý národ si utvoril svojský štýl písma. Americkí Indiáni mali uzlové písmo. Na povrázku robili rôzne uzly. Sumeri vytvorili klinové písmo. V starom Egypte zase hieroglyfy. Číňania a Japonci ako aj národy juhovýchodnej Ázie majú jednoslabičnú reč a tak ju znázorňujú znakmi. Až obyvatelia starovekého Talianska Etruskovia a po nich Latinovia pred 6.-7. storočím pred Kristom vytvorili abecedu, ktorá sa časom zdokonaľovala a ktorou píšeme teraz i my. Preto sa táto abeceda volá latinka. Z abecedy sa dali skladať slabiky, zo slabík slová a zo slov akýkoľvek rečový prejav alebo kniha. Naši predkovia starí Slovania používali na písanie hlaholiku a neskoršie vylepšenú cyriliku. Potom však prešli na latinku. Rusi a Srbi dosiaľ používajú azbuku.
Kým ešte nebol vynájdený papier, ľudia písali na rôzne materiály. Na kamenné dosky, na drevené dosky natreté voskom, na zvieracie kože. V Egypte rástla hojne rastlina papyrus a tak sa z nej vyrábali papyrusové zvitky. Pozdejšie sa už písalo aj na pergamen. Číňania v roku 100 pred Kristom vynašli papier, ktorého výrobu do Európy priniesli cestovatelia. Od tých čias sa už teda písalo na papieri, zatiaľ len ručne. Mnísi v kláštorných celách hlboko do noci opisovali Bibliu.
Revolučným činom bolo vynájdenie tlače Johanom Gutenbergom v Nemecku. Už v roku 1448 boli vytlačené drobné tlače. V rokoch 1451-1455 bola prvýkrát vytlačená Biblia v náklade 180 kusov. Technická výroba papiera nebola ešte taká dokonalá, listy strán boli hrubšie, takže Biblia mala 1282 strán. Dnes však už máme krásne tlačené knihy s lesklými farebnými prebalmi a aj keď kniha obsahuje päťsto či šesťsto strán, jej hrúbka nepresahuje päť centimetrov.
Kniha je teda náš najlepší priateľ. Keď ju kúpime a odložíme na neskoršie čítanie, trpezlivo čaká a nevtiera sa. Aj keď ju prečítanú uložíme do knižnice, čaká, či si ju znovu vezmeme prečítať, hoci len jednu kapitolu alebo čo aj len určitú pasáž, ktorá nás pri prvom čítaní zaujala. Dobre vie, že čítaním sa rozširuje naša vzdelanosť.

Vladimír Kocman[ hore ]


Pestujeme voňavé muškáty

Koncom 18. storočia sa dostávajú do európskych botanických záhrad z Južnej Afriky prvé muškáty. Postupne sa ich pestovanie rozšírilo do celej Európy. S ich šľachtením sa začalo až v 19. storočí a jeho úsilím bolo dosiahnuť zdokonalenie vlastností súvisiacich najmä s veľkosťou a farbou kvetov, rastom a odolnosťou voči chorobám.
Zvláštne postavenie medzi muškátmi má skupina tzv. voňavých muškátov, ktoré sa označujú aj ako ružové alebo citrónové muškáty. Pri miernom stlačení ich listov, obsahujúcich žliazky s éterickým olejom, vydávajú príjemnú vôňu. Môžeme zacítiť rôzne vône - vôňu citróna, balzamu, pomaranča, ruže, mäty, eukalyptu, jablka a mnohé ďalšie, dosť ťažko porovnateľné. Priemyselne sa získava gerániový olej najmä z listov muškátu citrónového, ružového a omamného. Obyvatelia Južnej Afriky využívajú tieto rastliny ako ochranu proti hmyzu. Najmä muchy, mušky a komáre túto vôňu, ktorá pri vysokých teplotách uniká z listov, neznášajú. Dobre sa uplatňujú v sanatóriách, kde ich vôňa pôsobí úľavu najmä astmatikom. Gerániový olej sa používa pri výrobe šampónov, pleťových vôd, masážnych olejov, nosových a očných mastí, ružových mydiel, ale aj ako korenina do rôznych sladkostí, marmelád, rôsolov, pudingov, nápojov, príchutí do mäsa a tak ďalej.
Voňavé muškáty umiestňujeme v byte v blízkosti miest na sedenie, pri vchode do domu, na balkóny. V lete vyžadujú slnečné a teplé stanovište. V zime majú byť umiestnené v chladnom (12 až 16°C), ale svetlom prostredí. Zalievať menším množstvom vody.
Zo semena vypestované muškáty rastú veľmi dobre. Najčastejšie sa však rozmnožujú odrezkami na jar alebo začiatkom leta. Najvhodnejšie sú dobre vyvinuté odrezky vrcholové vysadené do zmesi rašeliny s prímesou piesku alebo perlitu. Sadíme najlepšie do kvetináčov s priemerom 10 cm, 2-3 odrezky spolu. Odporúča sa zakryť kvetináč priesvitnou fóliou, ktorá bráni ich vädnutiu. Zakorenia asi tak za 3-4 týždne. Zakoreňovanie v pohári vody sa neodporúča.
Muškáty sú náročné na svetlo a dobre znášajú aj intenzívne slnečné žiarenie. Náročné sú aj na živiny a preto je nevyhnutné prihnojovať ich viaczložkovým hnojivom aspoň raz za 1-2 týždne. V horúcich dňoch polievame aj dvakrát za deň.
K najčastejšie pestovaným voňavým muškátom patria muškát citrónový (Pelargonium odorantissimus) a muškát omamný (Pelargonium graveolens). Pre svoj atraktívny vzhľad sa čoraz častejšie využívajú v obytných priestoroch, lebo šíria príjemnú vôňu a nepretržite kvitnú. Aj keď sú ich kvety malé, ale veľmi pôvabné.

Ján Králik[ hore ]


Jarné upratovanie

Už sa zdalo, že tá zima nemá koncakraja, ale predsa. Kolobeh prírody chvalabohu ešte funguje a jar sa prihlásila. Ešte trochu zubaté slniečko rozpustilo posledné zvyšky snehu, ale keď zbadalo ten „poriadok“ čo sneh zakrýval, radšej sa skrylo za mraky a spustilo potoky sĺz v podobe dažďa, ako keby sa snažilo pomôcť upratať tú spúšť okolo našich domovov. Pomôžeme mu, poupratujeme to, to je jasné. Vyzbierajme papiere, pet fľaše, sáčky, handry, vyhrabme zoschnutú trávu a lístie, spod okien vyzametajme stovky špačkov, z bytov a pivníc povynášajme nepotrebné kusy nábytku a iných dožitých zbytočností. A ak nebude silný vietor, bude okolo aká taká čistota a poriadok. Gazdinky ešte poumývajú svoje windows, chlapi vyprášia roztočom na kobercoch zadky a zas budeme aspoň do Vianoc, kedy sneh znovu všetko zakryje, spokojní, ako veľa sme urobili pre svoje životné prostredie.
Skutočne sme ale urobili tak veľa? Nemala by byt' čistota nášho okolia každodennou samozrejmosťou? Jarné upratovanie okolo našich obydlí by malo byť vyhrabanie suchej trávy, opadaného lístia a polámaných konárikov zo stromov, vyzametanie chodníkov od zimného posypu, ale to, čo nahrabeme a nazametáme okolo svojich domov vôbec nesvedčí o tom, že tu žije homo sapiens alebo homo culturalis.
Všetko, čo sa dá vyhodiť z okna či balkóna, letí. Zdá sa, že detskú hru, ktorú sme sa kedysi naučili v škôlke - Letí, letí, všetko letí ... uplatňujeme v živote doslova. Hlavne ohorky z cigariet, vypálené zápalky, plastové vrchnáčiky, polámané štipce, papieriky od sladkostí, gumičky, šnúrky... A to všetko padá zhora samo. Veď kto by si hádzal špinu pod vlastné, resp. susedovo okno? Je tu ešte jedna možnosť, asi fajčia aj anjeli, ale v nebi chcú mať čisto, preto hádžu špaky pod naše okná, vedia, že my to upraceme.
Niekedy by naozaj boli namieste zákony zo Singapuru, ale to by na Slovensku asi všetci museli vykonávať nútené práce, nemal by kto prstom ukázať na neporiadnikov a robili by sme iba na pokuty. (Na prechodné obdobie určite zaujímavé riešenie.)
Upratovanie. Patrí naozaj k jari. A nie je to len výmysel modernej odpadkovej doby. Aj naši predkovia vždy s príchodom jari upratovali a nielen okolo svojich obydlí. Upratovali všetko zlo stelesnené v podobe Moreny. Slamená dievka skrývajúca v sebe všetko to, čoho sa v tých časoch snažili ľudia zbaviť - chorôb, zlých vzťahov, zimy a smrti - končila v plameňoch a vo vode.
Skúsme aj my všetci poupratovať nielen svoj životný priestor, ale aj priestor v sebe, vo svojej duši, vo svojich vzťahoch k najbližším, v rodine, na pracoviskách, v školách, medzi susedmi, priateľmi a známymi, všade tam, kde cítite, že je dôvod na upratovanie.

Miroslava Hruškovičová[ hore ]


Moja bilancia

GEOGRAFICKÁ OLYMPIÁDA
5. ročník 2003/2004 okresné kolo: 8. miesto, úspešný
6. ročník 2004/2005 okresné kolo: 2. miesto, úspešný
krajské kolo: 5. miesto, neúspešný
7. ročník 2005/2006 okresné kolo: 1. miesto, úspešný
krajské kolo: 4. miesto, úspešný
8. ročník 2006/2007 okresné kolo: 1. miesto, úspešný
krajské kolo: 3. miesto, úspešný
9. ročník 2007/2008 okresné kolo: 2. miesto, úspešný
krajské kolo: 2. miesto, úspešný
celoštátne kolo: bude sa konať 2.-4. mája 2008
MATEMATICKÁ OLYMPIÁDA
7. ročník 2005/2006 okresné kolo: 3. miesto, úspešný
8. ročník 2006/2007 okresné kolo: 5. miesto, úspešný
9. ročník 2007/2008 okresné kolo: 7. miesto, úspešný
krajské kolo: 15. miesto, neúspešný
PYTAGORIÁDA
7. ročník 2005/2006 okresné kolo: 11. miesto, úspešný
8. ročník 2006/2007 okresné kolo: 7. miesto, úspešný
FYZIKÁLNA OLYMPIÁDA
7. ročník 2005/2006 okresné kolo (ARCHIMEDIÁDA): úspešný do 10. miesta
8. ročník 2006/2007 okresné kolo: 1. miesto, úspešný
9. ročník 2007/2008 okresné kolo: 1. miesto, úspešný
krajské kolo: nie sú zverejnené výsledky
CHEMICKÁ OLYMPIÁDA
9. ročník 2007/2008 okresné kolo: 2. miesto, úspešný
krajské kolo: 1. miesto, úspešný
BIOLOGICKÁ OLYMPIÁDA (odbornosť geológia)
9. ročník 2007/2008 okresné kolo: 2. miesto, úspešný
krajské kolo: bude sa konať 13. mája 2008
OLYMPIÁDA V ANGLICKOM JAZYKU
7. ročník 2005/2006 okresné kolo: zúčastnený
INTERNATIONAL JUNIOR SCIENCE OLYMPIAD (IJSO)
Zúčastnil som sa na celosvetovej súťaži IJSO, ktorá sa konala na Taiwane v novembri 2007, kde som získal bronzovú medailu.

Martin Kocmánek, Základná škola v Pukanci[ hore ]


Naši jubilanti

60
Mária Jeleňová
Viera Luptáková
Ján Nemec
Ján Rosenberger
Edita Šarköziová
65
Anna Kaskötö
Bohumil Raffaj
Margita Schmidtová
70
Ivan Kadlečík
Mária Krumpálová
75
Anna Könyvešová
80
Ema Hruškovičová
85
Mária Pacherová
Katarína Hrúzová
Ida Tökölyová
92
Zuzana Krumpálová
97
Zuzana Hlôšková

[ hore ]


Redakcia: Miestna knižnica, Námestie mieru 60, 935 05 Pukanec. tel. 036/ 6393278. Registračné číslo: OÚ-5/93
  Obecný úrad Pukanec, nám. Mieru 11, Pukanec, tel.: +421 (0)36 6393 108, +421 (0)36 6393 529