| |
|
|
 |
Ročník 2009
Číslo 3, Máj - Jún
A: konštatuje, že
l. Obecné zastupiteľstvo je uznášaniaschopné, z 9 poslancov sa rokovania zúčastnilo 8 poslancov.
B: berie na vedomie:
1. Kontrolu plnenia uznesenia z predchádzajúceho rokovania OZ.
2. Rozbor hospodárenia Obce Pukanec za rok 2009 s pripomienkami.
3. Správu o hospodárení Obecného podniku služieb Pukanec za rok 2009 s pripomienkami.
4. Správu o hospodárení Lespol s.r.o. Pukanec za rok 2009.
5. Správu o hospodárení Základnej školy v Pukanci za rok 2009 s pripomienkami.
6. Správu o hospodárení THERMOSPOL s.r.o. Pukanec za rok 2009 s pripomienkami.
7. Informáciu starostky obce o podpísaní zmluvy medzi Obcou Pukanec a posudzujúcim lekárom MUDr. Kunštárom, konajúcim vo veciach opatrovateľskej služby.
8. Informáciu starostky obce o návrhu nájomnej zmluvy medzi Marian Čaplom, M. Urbana l, Senec a Obcou Pukanec za užívanie pozemku prislúchajúceho ku Kultúrnemu domu Majere.
9. Informáciu starostky obce o ukončení prenájmu priestorov firmy NOVA Nitra s.r.o v priestoroch MŠ Pukanec, Záhradná 2 k 1.5.2009.
10. Informáciu starostky obce o vyhlásení výberového konania na riaditeľa ZŠ a riaditeľku MŠ v Pukanci.
11. Informáciu starostky obce o stave prípravných prác na výstavbu 18 BJ a 6 BJ v Pukanci.
12. Informáciu starostky obce o vydaní publikácie Tou pukanskou bránou vo vydavateľstve Lúč Bratislava.
13. Informáciu starostky obce o získaných finančných prostriedkoch z dotácií Nitrianskeho samosprávneho kraja pre obec Pukanec.
14. Informáciu starostky obce o úspešnosti podaného projektu na získanie finančných prostriedkov na rozšírenie bezpečnostného kamerového systému v obci vo výške 6500 € z MV SR.
15. Informáciu predsedu komisie ekonomickej, služieb a podnikania Jána Brnáka o pripravovanom dodatku Zásad hospodárenia s majetkom obce, ktorý bude riešiť prevod vlastníctva nehnuteľného majetku obce na iné fyzické a právnické osoby.
C: schvaľuje:
1. Zmenu programu rokovania OZ tak, že prednostne prerokuje požiadavky TJ Tatran Pukanec.
2. Postupový plán príprav XVII. ročníka Pukanských remeselníckych trhov.
3. VZN č. 13/2009 o poskytovaní opatrovateľskej služby, o spôsobe určenia a výške úhrady za poskytnutú opatrovateľskú službu na území obce Pukanec.
4. Finančnú pomoc vo výške 33 € Združeniu matrikárok a matrikárov SR na podporu uskutočnenia Európskeho kongresu matrikárov, ktorý sa bude konať v SR v máji 2009.
5. Presun vlastných príjmov ZŠ Pukanec za obdobie január - marec 2009 vo výške 1036,99 €.
6. Finančnú pomoc vo výške 100 € pre novozakladané Občianske združenie Pukanček združujúce mladé rodiny s deťmi.
7. Odmenu vo výške 8 € v čistom ľudovým remeselníkom za celodenné ukážky ľudových remesiel na XVII. ročníku PRT.
8. Žiadosť Obecného podniku služieb, Pukanec o vysporiadanie straty z hlavnej činnosti z roku 2008 vo výške 835 659 Sk.
9. Rozšírenie parkovacích miest na Záhradnej ulici v zmysle predloženej projektovej dokumentácie a cenovej ponuky.
10. Prenájom pozemku vo vlastníctve obce Pukanec p.č. 4143 - trvalý trávny porast s výmerou 3,8646 ha Rudolfovi Zliechovcovi, Pukanec, Majere 67 za cenu 10% zo sumy 9864 Sk/ha/rok na obdobie 5 rokov.
11. Presun finančných prostriedkov z rozpočtu obce vo výške 995,82 € (30 000 Sk) na účet TJ Tatran Pukanec na účely financovania prepravy športovcov na majstrovské zápasy.
12. Kúpu chladiaceho zariadenia a nehlučnej ventilácie do domu smútku z prostriedkov Fondu národného majetku z účtu v Dexii banke.
13. Poskytnutie sociálnej pôžičky Zdene Mackovej, Pukanec, Prieložná cesta 23 na opravu strechy rodinného domu vo výške 663,88 € v zmysle schváleného VZN č. 8/2009 o podmienkach poskytovania jednorazových peňažných dávok, príspevku na spoločné stravovanie a poskytovanie sociálnych pôžičiek.
14. Poskytnutie sociálnej pôžičky Anne Bukajovej, Pukanec, Prieložná cesta 61 na rekonštrukciu komory na kúpeľňu vo výške 663,88 € v zmysle schváleného VZN č. 8/2009 o podmienkach poskytovania jednorazových peňažných dávok, príspevku na spoločné stravovanie a poskytovanie sociálnych pôžičiek.
15. Vypracovanie projektovej dokumentácie pre územné rozhodnutie a stavebné povolenie na odkanalizovanie ulíc Štiavnická cesta a Čierne blato podľa predloženej cenovej ponuky.
D: súhlasí:
1. S odovzdaním kompetencie - Administratívno-správna agenda opatrovateľskej služby na vykonávanie Spoločnému obecnému úradu v Leviciach dňom 1.4.2009.
2. S užívaním verejného priestranstva, ktoré tvorí vstup na pozemok Oľge a Vítovi Tibenskovcom, Bratislava, Hečkova 2 a Róbertovi Scholtzovi, Veľký Slavkov 5 v miestnej časti Majere, bez nájomnej zmluvy.
E: nesúhlasí:
1. S návrhom nájomnej zmluvy medzi Marian Čaplom, M. Urbana l, Senec a obcou Pukanec.
F: odporúča
1. Starostke obce rokovať s Marian Čaplom, M. Urbana l, Senec o zriadení vecného bremena k nehnuteľnosti vedúcej ako vstup ku KD Majere.
2. Starostke obce ponúknuť nefunkčnú skriňovú AVIU na predaj.
3. Starostke obce v období po 9. máji zvolať komisiu na prípravu XVII. ročníka PRT.
G: ruší:
1. VZN č. 9/2009 zásady o spôsobe určenia úhrady, výške úhrady a spôsobe platenia úhrady za opatrovateľskú službu.
H: ukladá:
1. Komisii ekonomickej, služieb a podnikania pripraviť zmenu rozpočtu obce v súvislosti s navýšením finančných prostriedkov na činnosť TJ Tatran Pukanec na 2. polrok 2009.
Termín: do 10.8.2009
Zodp.: Ján Brnák, predseda komisie
2. Obecnému podniku služieb presunúť umiestnenie dopravnej značky na Štiavnickej ceste pri predajni Jednota tak, aby bola viditeľná.
Termín: ihneď
Zodp.: Miroslava Hruškovičová, štatutár organizácie
3. Hlavnej kontrolórke obce preveriť spôsob účtovania v Obecnom podniku služieb v zmysle zákona o príspevkových organizáciách.
Termín: do 18.6.2009
Zodp.: Ing. Katarína Rosinská, hlavná kontrolórka
4. Organizáciám OPS, Thermospol, ZŠ a Lespol posielať podklady na rokovanie komisie ekonomickej, služieb a podnikania starostke obce mejlovou poštou najneskôr jeden týždeň pred zasadnutím obecného zastupiteľstva, a to vo forme materiálov predkladaných daňovému úradu.
Termín: v zmysle textu
Zodp.: štatutári organizácií
5. Uzavrieť nájomnú zmluvu v zmysle písm. C, odst. 10 tohto uznesenia.
Termín: do 20.5.2009
Zodp.: Mária Hrubá, pracovníčka finančného oddelenia OCÚ
6. Uskutočniť presun finančných prostriedkov v zmysle písm. C, bod 11 tohto uznesenia.
Termín: ihneď
Zodp.: Mária Hrubá, pracovníčka finančného oddelenia OCÚ
Výberové konanie na funkciu riaditeľa Základnej školy v Pukanci bolo vyhlásené 21. apríla 2009. Inzerát bol uverejnený v Pohroní, v Pukanských novinách, na webových stránkach www.pukanec.sk a www.ksunitra.sk, na vývesnej tabuli na Spoločnom obecnom úrade v Leviciach a na vývesnej tabuli v Základnej škole v Pukanci.
Výberové konanie sa uskutočnilo 2. júna 2009 v zborovni Základnej školy v Pukanci. Zúčastnili sa ho dvaja uchádzači, ktorí prezentovali svoju koncepciu rozvoja riadenia školy.
Riaditeľa volili členovia rady školy, ktorí boli zároveň členmi volebnej komisie. Radu školy tvoria dvaja členovia volení z pedagogických zamestnancov školy, jeden člen volený z nepedagogických zamestnancov školy, štyria členovia volení z radov rodičov a štyria členovia delegovaní zriaďovateľom. Hlas vo voľbách mal aj zástupca Krajského školského úradu v Nitre Mgr. Marián Vajda a zástupkyňa Štátnej školskej inšpekcie Mgr. Alžbeta Pazderková.
Rada školy sa nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých členov rady školy na základe výsledkov výberového konania na obsadenie funkcie riaditeľa školy uzniesla navrhnúť zriaďovateľovi na vymenovanie do funkcie riaditeľa Základnej školy, Štiavnická cesta 26, Pukanec uchádzača Mgr. Dušana Bahnu.
V tomto roku bola urobená kanalizácia u obvodného lekára MUDr. Neumanna. Obytný dom bývalého obecného sluhu-hajdúcha bol adaptovaný a prerobený na kancelárie miestneho národného výboru. Postupne bol upravený aj vchod, dvor a vstup do dvora v týchto priestoroch.
Za obecnou váhou bol postavený oporný múr, viazaný betónovou maltou. Vybudovaním odvodného kanála bola odvodnená časť v okolí Skladanovho domu. Za domom Ladislava Krumpa bola vyčistená studňa a namontované do nej nové čerpadlo, čím sa zabránilo znečisťovaniu pitnej vody. Od domu Alojza Obadala bol zakopaný kábel pre elektrické osvetlenie. Bola urobená izolácia hornej časti národnej školy. Do Dlhej ulice bol navezený štrk, celá cesta bola vyvalcovaná. Od domu Daniela Zamboja cez námestie až do jarku za múrom bol vybudovaný nový úsek kanalizácie. Na ceste pod vinicami bol opravený most a vybetónovaná studňa.
Pokračovali práce pri čistení minerálnej vody Špitálka. Počas prác bola voda zo studne čerpaná málo výkonnými čerpadlami, preto boli z Banskej Štiavnice privezené výkonnejšie čerpadlá. Tie potom vodu prečerpali, ale následkom toho klesla voda aj v ďalších 22 studniach v okolí. Nedostatok vody riešil Hostiteľsko-hospodársky kombinát tak, že vozil pitnú vodu z Ergištôlne a predával ju - jednu kupu (čo je asi 8 litrov) za jednu korunu. Studňa Špitál-ka bola prehĺbená a vybetónovaná do hĺbky 30 metrov. Po skončení prác však už jej hladina nevystúpila do pôvodnej výšky a voda stratila aromatickú siričitú chuť, čím bol tento minerálny prameň zničený.
Okresný národný výbor v Leviciach vydal ďalšie stavebné povolenia na stavbu rodinných domov pre týchto občanov: Daniel Firický, Jozef Haraba, František Meliška.
| Spracovala Eva Blahová | [ hore ] |
V dňoch 25.-29. mája žiaci 6. ročníka našej školy absolvovali plavecký výcvik v Štúrove. Tešili sa naň celý školský rok. V pondelok na obed sme sa ubytovali na chate a hneď popoludní sa začalo prvé zoznamovanie s vodou. Hrami vo vode zahnali strach aj tí bojazlivejší a po hrách mohli byť rozdelení do skupín a začalo sa naplno pracovať.
Prvý deň zvládli splývanie, ďalšie dni plavecké štýly: prsia, kraul a nakoniec znak. Okrem plávania mali deti aj iné aktivity. Večer mávali športové hry, z ktorých sa im páčil najviac volejbal na pieskovom ihrisku a futbal. Neďaleko chaty bolo jazierko, v ktorom bolo veľa rýb. Deti ich rady pozorovali. Oboznámili sa aj s mestom, novovybudovanou pešou zónou, nakúpili darčeky pre rodičov a súrodencov. V stredu večer absolvovali vychádzku k Dunaju, pozorovali lode, výhľad na Ostrihom, dokonca sa prešli aj po moste Márie Valérie. Posledný večer čakalo deti veľké prekvapenie, o ktorom sa dozvedeli až tesne pred konaním. Mali rozlúčkovú diskotéku, na ktorej sa veľmi dobre zabávali.
A prišiel posledný deň. Deti sa chystali na preteky v plávaní. Súťažilo sa v plávaní na čas voľným spôsobom na 25 metrov. Odmenení boli prví traja: 1. Dominika Soláriková, 2. Norika Lukáčová a 3. Šimon Stribula. Všetci víťazi dostali diplom a pekné ceny. Po vyhodnotení sme sa rozlúčili s chatkami, kde nás už čakal autobus. Deti sa tešili na domov, ale zároveň im bolo aj smutno, že už odchádzajú.
Každoročne v lete majú mažoretky pestrý program. Aj v tomto roku je to tak. Reťaz vystúpení začali stavaním mája, kde sa s novými choreografiami predviedli obidve skupiny mažoretiek.
Potom bol sviatok matiek, kde spolu s tanečným krúžkom a ostatnými žiakmi školy predviedli zaujímavý tanečný program. Na tomto vystúpení každoročne predvedú žiaci všetko, čo sa na krúžkoch počas roka naučili. Okrem vystúpení žiaci celej školy nainštalovali na hlavnú chodbu výtvarné práce - maľby, nové výtvarné techniky, ale aj priestorové práce, projekty, prezentácie požiarnického krúžku a podobne. Žiaci sa tešili, že mohli ukázať, čo sa naučili. Tento rok si len málo rodičov našlo čas, aby sa prišli pozrieť na prácu svojich detí. Dúfame, že v budúcnosti si každý rodič nájde hodinku času a príde sa pozrieť na svoje dieťa.
Dňa 23. mája nás obidve skupiny mažoretiek reprezentovali na prehliadke mažoretiek v Tekovských Lužanoch, kde si budujú meno už po štvrtý rok. Ráno po polhodinovej prezentácii nastúpilo vyše 120 mažoretiek na prvú disciplínu, ktorou bolo pochodové defilé - sprievod obcou. Pochodovali až 700 metrov, aj keď to bol dosť veľký kus, nevzdali sa, šťastne došli do cieľa. Druhou disciplínou boli pódiové choreografie, ktoré tiež zvládli bez chyby. Táto prehliadka v nich zanechala pekné spomienky, ale ich aj motivovala k ešte lepším výkonom.
A 30. mája sa konalo vystúpenie v Jabloňovciach. Bolo to záverečné podujatie projektu Susedia organizované pri príležitosti Dňa detí. Dievčatá reprezentovali našu obec, aj sa výborne zabavili. Boli tam pripravené súťaže, odmeny a občerstvenie.
Dúfame, že budeme mať aj naďalej také šikovné deti, ktoré budú šíriť dobré meno našej školy.
Pukanček je občianske združenie, ktoré funguje v Pukanci od 5. mája 2009, hlavne zásluhou Ivety Dubovskej a Romana Gáboríka. Občianske združenie vzniklo na základe myšlienky uľahčiť a spríjemniť chvíle mamičkám na materskej dovolenke, odstrániť spoločenskú izolovanosť, do ktorej sa počas celodennej starostlivosti o deti dostávajú, umožniť im výmenu skúseností s inými mamičkami a tiež dať deťom príležitosť naučiť sa hrať v kolektíve a spolupracovať s inými deťmi. Stretávame sa každý utorok od 9. do 11. a vo štvrtok od 16. do 18. hodiny v telocvični materskej školy.
Vo štvrtok 4. júna sa väčšina mamičiek a otcov stretla a pripravila pre deti zábavné popoludnie plné hier, súťaží a zábavy. Podujatie slávnostne otvoril šašo, ktorý sprevádzal deti jednotlivými disciplínami. Deti hľadali kvietky so sladkými odmenami, hádzali loptičky do bazénika, jazdili na motorkách, hádzali krúžky na cieľ, triafali kolky, zhadzovali plechovky, skákali na hrade, húpali, šmýkali sa do guličiek, kreslili, lepili, navliekali. V jed-notlivých súťažných disciplínach deti dostali sladké odmeny, ale aj napríklad ceruzky, omaľovánky, perníky, ktoré nám sponzorsky venovala Wüstenrot poisťovňa. O občerstvenie sa postarali šikovné mamy, ktoré napiekli dobré koláčiky. Všetkých nás spolu bolo 42, z toho 17 detí a 25 dospelých.
Detské podujatie sponzorsky podporili: drevovýroba Stanislav Kašiar, Wüstenrot poisťovňa a ďalší dobrodinci. Ďakujeme aj pani starostke za príspevok, vďaka ktorému sme mohli kúpiť šmýkačku, nafukovací hrad, guľôčky, hračky, autíčka a mnohé iné potrebné veci pre deti.
Keďže občianske združenie je nezisková organizácia, radi prijmeme, keď nás akýmkoľvek spôsobom podporíte, finančne alebo hračkami či čímkoľvek, čo poteší detské očká, ich túžby.
| Mgr. Zuzana Ďurčová | [ hore ] |
V juhozápadnej časti nášho chotára sa nachádzajú veľké lúky nazývané podľa ich niekdajšieho vlastníka, pukanského občana Mušku. Táto rodina žila v Pukanci už v prvej polovici 16. storočia a zaslúžila sa veľkou mierou aj na ich skultivovaní. V dávnej minulosti tam boli aj oráčiny - krumpľoviská, ktoré však občania postupne zanechávali pre veľké škody spôsobované diviakmi. Na tejto veľkej ploche dorobili sa kedysi veľké množstvá sena a urodilo sa aj mnoho kvalitného ovocia.
Od roku 1950, ako prešli tieto pozemky do vlastníctva štátu, už nie sú využívané, zarastajú krovinami a o pár desaťročí tam bude les. Za tohto stavu postupne zaniká aj vzácna lokalita zákonom chráneného ponikleca veľkokvetého (Pulsatilla grandis VEND.). Krátko po druhej svetovej vojne zanikli na Predných Muškovských aj najvyššie položené vinice na Slovensku (495 metrov nad morom). Do tejto časti zasahuje aj západný okraj pukanského areálu moruše čiernej, kde sa jej jednotlivé stromy nachádzajú v nadmorskej výške 480 metrov nad morom. Ďalšou zvláštnosťou na Zadných Muškovských je vzácny, asi 150-ročný strom hrušky snežnej (Pyrus nivalis JACQ.) pôvodom z južnej Európy. Tento druh je zapísaný do zoznamu ohrozených taxónov Slovenska.
V tejto časti sa nachádza uzáver doliny s dvoma krátkymi rázsochami. Dlhoročnými a aj poslednými vlastníkmi týchto pozemkov boli Kovalovskovci - stará pukanská rodina. Podľa nich sa táto časť nazýva Kovalovského jama. V dolnej časti tohto údolia, ktoré smeruje k Mišpotoku, môžeme nájsť stopy po niekoľkých zarútených baniach a skoro na jeho konci sa nachádza baňa Barbora, ktorej bohatý vodný zdroj v súčasnosti využíva poľnohospodársky podnik v Devičanoch.
V rokoch 1768-1770 dal komorský úrad vybudovať v doline Štampoch tajch a na prosbu pukanskej mestskej rady a ťažiarov aj vyše 12 km dlhú vodnú priekopu privádzajúcu vodu na stupy do Gruntu a Mišpotoka. Kým väčšia časť priekopy viedla lesom, čiastočne aj lúkami, jej menšia časť z Gruntu do Mišpotoka pokračovala cez obec popod obidve Ľajtne, ponad Hornú pažiť a Kakajku, priberala vodu z bane Georg (Ergištólňa) a chotárnou časťou Podvinice dosiahla Mišpotok, kde do nej pritekala voda zo spomínanej bane Barbora. Tento pomerne bohatý zdroj vody umožnil v Mišpotoku prevádzku trom stupám a trom mlynom. Po úpadku baníctva postupne zanikli nielen stupy, ale na konci 19. storočia aj dva mlyny. Tretí, ktorý bol v devičianskom chotári, sa zachoval až do konca druhej svetovej vojny. Posledným mlynárom bol Jozef Čavojec. Vodná priekopa zo Štampochu do Gruntu dodávala vodu len do roku 1870, kým jej časť Grunt - Mišpotok bola funkčná ešte aj krátko po druhej svetovej vojne. Po jej zrušení zanikli aj zeleninové záhrady rozložené po jej obidvoch stranách počnúc od Hornej pažite popod Starú baňu, ponad Kakajku, Pod Ergištólňou (tu malá časť ostala), Pod vinicami a v Mišpotoku. Majiteľom pozemkov v Mišpotoku bol pukanský občan Miškovský, po ktorom má táto chotárna časť názov. Banská činnosť v minulosti zasahovala až sem, lebo na banskej mape z prvej polovice 19. storočia je tu zaznačená najnižšie (300 m n.m.) položená baňa s názvom Nikolaj.
Poznámka: Pri tvorbe článku boli použité údaje z nepublikovaných prác Jana Králika st.
V minulosti občania miestnej časti Majere trpeli nedostatkom pitnej vody. Bolo to najviac cítiť hlavne v letných mesiacoch, keď i potok z Poliakovej bol suchý. Niektorí občania sa pokúšali kopať studne, avšak vody sa nedokopali. Zlom nastal až začiatkom šesťdesiatych rokov minulého storočia. V tomto období sa začal v miestnej časti hydro-geologický prieskum. Bolo navŕtaných asi dvadsať vrtov. Jeden vrt bol navŕtaný v lesnom poraste Poliaková, vzdialený od hlavnej cesty asi 1200 metrov. Výdatnosť prameňa je 0,8 litrov za sekundu. Voda vytekala deň čo deň, vo dne i v noci do potoka.
Občania sa rozhodli urobiť podpisovú akciu po domoch za vybudovanie vodovodu. Medzitým sme na Okresnej hygienickej stanici v Leviciach dali vyhotoviť rozbor vzorky vody. Vodu potvrdili ako pitnú. Požiadali sme vedúceho odboru poľnohospodárstva a vodného hospodárstva a zároveň aj podpredsedu ONV v Leviciach, či by nebolo možné v akcii Z vybudovať na Majeroch vodovod. Vedúci odboru Ing. Dominik Herc pri obhliadke vrtu - zdroja pitnej vody s naším návrhom súhlasil a doslova vyhlásil: „Chlapi, veď i za vás zomrel Kristus Pán, nemôžem vašu požiadavku odmietnuť. Dáme vyhotoviť projekt a dokumentáciu, zabezpečím finančné prostriedky a vodovod v akcii Z sa môže začať budovať.“
Koncom mája 1968 sa začali výkopové práce pre uloženie potrubia PVC. Tohto potrubia je uloženého v zemi viac ako 7000 metrov. Stavebná skupina zo závodu Smrečina v Pukanci pod vedením Jána Greguša vybudovala podľa projektu vodojem s obsahom 32 m3. Občania ochotne pomáhali pri kladení a zasypávaní potrubia. Pracovali starí, mladí, ba i ženy s nádejou, že v budúcom roku nám potečie voda už z vodovodu. Tento deň i prišiel a koncom októbra 1969 začala v domácnostiach na Majeroch tiecť voda z vybudovaného vodovodu.
Na vodovod je napojených 70 domov a 10 domov z obce Uhliská. Vodovod pracuje na spôsob samospádu. Je v správe Obecného podniku služieb obce Pukanec.
Chceme sa poďakovať hlavne Ing. Dominikovi Hercovi za jeho ochotu a pomoc na stavbe diela, ďakujeme všetkým, ktorí sa na akcii zúčastnili a odpracovali na diele 10, 12, ba i 15 dní. Iniciátormi akcie boli: Štefan Rudinský (+1972), Jozef Gracov-ský (+1997), Jozef Arvay, Ondrej Ivanič a Albín Šuba.
Keby ste sa v jarnom období pozreli večer alebo v noci na hviezdnu oblohu, našli by ste medzi súhvezdiami Leva a Veľkého voza malú, slabo trblietajúcu sa hmlovinu. Ak by ste sa na ňu pozreli trebárs aj poľným ďalekohľadom, javila by sa vám ako pavučina iskriaca maličkými kvapkami rosy. Je to hviezdna kopa Coma Berenices - Berenicine vlasy. Berenice bola kráľovnou starého Egypta, vlastne manželka egyptského kráľa. Bola vraj neobyčajne krásna, ale najpozoruhodnejšie na nej bolo to, že mala jantárovo zlatisté vlasy, ktoré jej v bohatých vodopádoch splývali cez plecia až do pása. O tomto fenoméne vedel celý vtedajší svet a egyptskí básnici skladali naň oslavné ódy. Jej manžel egyptský kráľ často chodieval na nebezpečné vojenské výpravy a ona sa bála o jeho život. Raz keď odchádzal na zvlášť nebezpečnú vojenskú výpravu sa zaprisahala, že si odstrihne svoje krásne jantárovo zlaté vlasy a položí ich ako obeť do Venušinho chrámu, ak sa jej manžel vráti z boja domov ako víťaz. Nevieme, či sa tak stalo, ale aby pamiatka na jej vlasy ostala zachovaná, akýsi hvezdár vyniesol jej vlasy na hviezdnu kopu. Vždy keď sa kráľ vrátil z ďalekej výpravy živý a zdravý domov, nedočkavo čakal, aby si mohol svoju tvár ponoriť do vodopádu jej vlasov. Čo si pri tom myslel? Alebo jej to aj hovoril?
Nechaj ma dlho, dlho vdychovať vôňu tvojich vlasov. Je to symbióza vôní tuberóz, ruží z juhu, tymiánu a santalového dreva. Nech ponorím celý svoj obličaj ako smädný do vody z prameňa a pri tom cítim, že si očisťujem svoje telo i dušu. Keď žmolím tvoje vlasy vo svojich rukách, akoby som v nich cítil jemný zamat s hodvábnym leskom. V oceáne tvojich vlasov počujem šepot morských vĺn. Cítim pasáty, ktoré ma ženú do modravých diaľok, kde sú ostrovy s čarovným podnebím voniace južným ovocím. Tvoje vlasy sú bezpečným prístavom v hroziacich búrkach zradného osudu. V prudkom ohnisku tvojich vlasov je obsiahnutý celý vesmír s myriadami jagavých hviezd. Nechaj ma preto dlho vdychovať vôňu tvojich vlasov, nech sa živím dávnymi spomienkami, ktoré rozochvievajú dušu melancholickými akordmi.
Po prekonaní nemalých ťažkostí v roku 1975 vydalo Vydavateľstvo Osveta v Martine jedinečnú, doteraz neprekonanú monografiu Pukanca, známu Pamätnicu. Jej zostavovateľ Ján Zamboj a ďalších 20 zanietených spoluautorov do nej vložilo celé svoje srdcia.
Autorkou malej kapitoly v tejto publikácii pod názvom Zaujímavosti a rekreačné možnosti v okolí Pukanca (s. 57-61) je nenápadná, obetavá, menej známa Mária Schultzová. Dňa 5. júla uplynie od jej narodenia 104 rokov a 5. augusta rovných 30 rokov od jej smrti.
Mária Schultzová sa narodila v Pukanci ako posledné, siedme dieťa v chudobnej rodine kolára Jána Schultza a Anny rodenej Ivanovičovej. Jej najstarší súrodenec Ján Schultz (1892-1976), pedagóg, v tom čase náš najlepší odborník v stenografii (rýchlopise) preslávil túto rodinu i Pukanec ďaleko za hranicami našej vlasti. O ňom snáď nabudúce.
Mária navštevovala základnú školu v Pu-kanci, meštiansku školu v Banskej Štiavnici a učiteľský ústav v Leviciach. Namiesto maturity musela absolvovať liečenie tuberkulózy vo Vysokých Tatrách. Po čiastočnom zlepšení zdravotného stavu sa vrátila domov. V dôsledku komplikovanej zlomeniny nohy už do smrti krívala a bola odkázaná na palicu. Žila v Bratislave, kde po návrate z ruského zajatia pôsobil aj jej brat Ján. Zamestnala sa najprv v kníhkupectve, neskoršie v presídľovacom úrade a v časoch vojnovej Slovenskej republiky bola správkyňou stredoškolského internátu v Bratislave na vtedajšej Prayovej, terajšej ulici 29. augusta.
Neskoršie sa vrátila do Pukanca, aby doopatrovala svoju matku, ktorá zomrela v roku 1955. Tu našla náplň svojho života v spolkovej činnosti. Pracovala v Živene, v Červenom kríži, kde bola roky funkcionárkou. Pracovala tiež v pukanskej odbočke Matice slovenskej. Organizovala kultúrne podujatia a zájazdy. Neustále sa vzdelávala. Známemu pukanskému archivárovi, jednému zo spoluautorov Pamätnice Jánovi Králikovi staršiemu (1892-1973) pomáhala spracovávať a prepisovať jeho početné práce. Na fotografii Jána Králika st. je sympatická, usmievavá Mária Schultzová pri oberačkách hrozna v roku 1930 so svokrom Jána Králika st. Jánom Vavríkom (1863-1948).
Z maďarčiny preložila prvé listy, ktoré písal pukanský cestovateľ Samuel Šikeť (1863 Pukanec - 1903 Tanzánia) svojmu bratovi spočiatku po maďarsky a ktoré sa stali predmetom záujmu ďalších spracovateľov. Eugen Gindl oboznámil s nimi čitateľov týždenníka Život (č. 24-39/1973) a PhDr. Michal Eliáš, riaditeľ Pamätníka slovenskej literatúry Matice slovenskej v Martine spracoval o tomto pukanskom svetobežníkovi literárne pásmo pre Slovenský rozhlas.
Mária Schultzová dožila svoj život v Pukanci so svojimi slobodnými sestrami Annou a Katarínou. Zomrela v bratislavskej nemocnici, ale pochovaná je v Pukanci.
Keď vypukla v Rusku v roku 1917 boľševická revolúcia, na osobný príkaz Vladimíra Iľjiča Lenina ako vodcu revolúcie bola zavraždená celá rodina cára Mikuláša II. Romanova. Boľševici zavraždili aj všetku inteligenciu, ktorej sa nepodarilo ujsť. Tisíce emigrovali do celej Európy, do Československa ich prišlo niekoľko tisíc. Medzi nimi boli aj dvaja lesní inžinieri, Ing. Piskúň a Ing. Mankovský. Po roku 1920 sa usadili na Slovensku v Banskej Štiavnici. Mankovský pracoval v Lesnom závode a hneď vo vedľajšej budove pod Kalváriou je Výskumný ústav lesného hospodárstva, kde pracoval Piskúň.
Takto prežili dvadsať rokov ČSR a šesť rokov Slovenského štátu. Tu ich zastihla i druhá svetová vojna a príchod Červenej armády do Banskej Štiavnice. Po skončení vojny prišli do domu Ing. Piskúňa dôstojníci ČA-NKVD a zobrali ho so sebou nevedno kam. Jeho manželka a deti nevedeli, kde ho hľadať. Hľadali ho prostredníctvom Československého veľvyslanectva, tiež Červeného kríža, no odpovede nedostali odnikiaľ. Pevne však dúfali, že sa ich otec a manžel iste vráti.
Až prišiel rok 1960 - oslavy SNP v Banskej Bystrici. KSČ a vláda ČSR na tieto oslavy pozvali Nikitu Sergejeviča Chruščova. Keď sa dozvedela pani Piskúňová, že do Banskej Bystrice príde sám Chruščov, zaumienila si, že sa s ním musí stretnúť a požiada ho o pomoc pri hľadaní manžela - ak ešte vôbec žije. S pomocou priateľov a straníckych kádrov jej bolo stretnutie nakoniec na pár minút umožnené. Piskúňová si pred týmto človekom kľakla na kolená a so slzami v očiach mu povedala, že pätnásť rokov hľadá svojho manžela a deti otca, čo sa s ním stalo, ako ho v roku 1945 na konci vojny zobrali ruskí dôstojníci Červenej armády. Generálny tajomník KSSZ Chruščov ju vypočul a na tomto mieste ju uistil, že po návrate do ZSSR vec dá prešetriť a Piskúň sa do konca roka 1960 vráti do Banskej Štiavnice.
Táto vec sa stala skutočnosťou a Ing. Piskúň sa pred Vianocami do Štiavnice vrátil. Osem rokov strávil v gulagoch na Sibíri, kde s ostatnými zajatými pracoval na rôznych miestach pri stavbe ciest, železnice a ďalších nútených prácach. Istého dňa do sibírskej stepi prišla skupina zememeračov, že idú vymeriavať trasu novej širokej cesty. Postavili zememeračský prístroj teodolit a vyhlásili, že prístroj je „necharašo“. Neďaleko vo výkope pracoval Piskúň, počul to a opýtal sa ich, či mu dovolia na prístroj sa pozrieť. Opýtali sa ho „što ty?“. Piskúň hovorí - ja som inžinier. Prikázali - ihneď z výkopu von, postaviť sa k teodolitu a merať trasu novej cesty. Oni totiž nevedeli s týmto prístrojom pracovať. Keď sa dozvedeli, že je lesným inžinierom, pridelili mu na spracovanie časť územia od Bajkalu po Vladivostok. Mal svojho pilota a vrtuľník. V roku 1960 bola udelená čiastočná amnestia a vzťahovala sa i na Piskúňa. Tak ho z gulagu prepustili domov do Československa.
Tento príbeh mi pri istej príležitosti rozprával sám Ing. Piskúň. Ja som vo Výskumnom ústave pracoval do 1. apríla 1961. On sa po návrate vrátil na svoje pracovisko vo Výskumnom ústave lesného hospodárstva v Banskej Štiavnici pod Kalváriou. Tu sme spolupracovali viac ako rok.
Otázkou stále zostáva, prečo ho zobrali a pätnásť rokov držali, keď v tom čase už bol občanom Československej republiky.
60
Pavel Bátovský
Pavel Ziman
Ján Bukay
Pavel Ďurč
Anna Pacherová
65
Elena Bukajová
Margita Foltánová
Anton Morvay
Zoltán Zamboj
Milka Zliechovcová
Vladimír Tkáczyk
70
Viliam Homola
Elena Ondriškovicová
Mojmír Pohorelec
Zoltán Virág
75
Katarína Zambojová
Ján Belujský
Zdenka Grillingová
85
Júlia Franková
Redakcia: Miestna knižnica, Námestie mieru 60, 935 05 Pukanec.
tel. 036/ 6393278. Registračné číslo: OÚ-5/93 |
| |
Obecný
úrad Pukanec, nám. Mieru 11, Pukanec, tel.: +421 (0)36 6393
108, +421 (0)36 6393 529 |
|
|
|
