| |
|
|
 |
Ročník 2009
Číslo 6, November - December
Už sviatky lásky, pokoja
zavítajú zase skoro k nám,
pod stromčekom ľudia postoja,
otvoria svoje srdcia dokorán.
Nech v dome vašom zavládne
tiež radosť, že ste spolu,
keď rodina si zasadne
k štedrovečernému stolu.
Čas vianočný
V rýchlom behu dní nášho uponáhľaného sveta prišiel čas Vianoc. Čas sviatočný, čas výnimočný, čas priam zázračný. Vošiel do našich príbytkov so všetkým, s čím sa spájajú najkrajšie sviatky roka. Je tu čas, keď sa stretávajú rodiny, príbuzní, známi, keď si sadáme k spoločnému stolu, aby sme sa tešili z jedinečnej sily, ktorej hovoríme rodinné puto. Vianoce sú obdobím, keď sa každý snaží byť s blízkymi, keď si viac uvedomujeme silu priateľstva, lásky, úcty a obetavosti.
K našim Vianociam patrí aj dodržiavanie zvykov našich predkov a všetci vieme, že bez tradícií nie sú Vianoce tými pravými. Preto nech v príjemnom teple vašich domovov budú znieť aj vianočné koledy a modlitby. Ako poďakovanie za míňajúci sa rok i ako prosba za zdravie a spokojnosť do budúcnosti. Niekde i ako spomienka na tých, po ktorých zostalo pri stole prázdne miesto. Tiché a úprimné rozhovory pri sviečkach, bez náhlenia, plné pochopenia, radosti a potešenia z prítomnosti najbližších zanechávajú stopy v človeku na celý život. Vianočné sviatky plné láskavosti, porozumenia, spokojnosti a srdečnosti máme zafixované my starší a radi toto posolstvo odovzdávame zase našim deťom. Nech čistá krása a úprimnosť sprevádzajúca vianočné sviatky pretrvá aj v ďalších generáciách.
Lebo človek nepotrebuje k životu len najnovšie výdobytky vedy a technického pokroku, ale ukazuje sa, že najviac potrebuje práve lásku, dobrotivosť, pochopenie a vľúdnosť. Dôležitý je pocit, že máte v blízkosti seba spriazneného človeka, ktorý vám rozumie a vie a chce vám pomôcť. Pomoc je ďalší rozmer vianočných sviatkov. Vieme, že sú medzi nami i sociálne slabší občania, ktorí potrebujú podporu ostatných. Nezabúdajme na nich, prejavme im všetkým spolupatričnosť. V dnešnej dobe sa pomoc druhým cení o to viac, že nie každý je ochotný a naklonený byť niekomu dobrým anjelom. No stále pribúda ľudí, ktorí majú srdce na pravom mieste.
Vo vašich domovoch bude rozvoniavať vianočné pečivo, škorica a vanilka, ihličie. V týchto chvíľach máme jedinečnú príležitosť všetko to krásne, čo sprevádza Vianoce, odovzdať svojim blízkym a často i ľuďom neznámym. Máme príležitosť zamyslieť sa, bilancovať končiaci sa rok, prehodnotiť skutky vykonané i nesplnené sľuby. Na to všetko sú Vianoce. Pripravme sa teda na ne spoločne a vychutnajme si ich so všetkým, čo k nim patrí. Uvidíte - prídu ticho, nenápadne. V dušiach nech sa nám rozhostí krásny pocit, na stole nech zavonia kapor či iné dobroty a Štedrý večer nech zanechá v srdciach stopu pohody a radosti.
V mene celého obecného zastupiteľstva, pracovníkov obecného úradu, ale aj osobne za seba želám Vám do nastávajúcich krásnych vianočných dní, nech sú naplnené spolupatričnosťou človeka k človeku. Prajem Vám vnútornú silu, stály zmysel pre radosť z malých i veľkých vecí života. Veľa zdravia, lásky a potešenia z najbližších a ľudí blízkych Vášmu srdcu. Zaželajme si nádherné Vianoce a pokoj v duši. Nech sa udrží po celý budúci rok. K tomuto úprimnému želaniu sa pripájajú aj všetci pracovníci Obecného podniku služieb v Pukanci a LESPOL s.r.o. Pukanec.
| Jana Bahnová, starostka | [ hore ] |
A: konštatuje, že
1. Obecné zastupiteľstvo je uznášaniaschopné, z 9 poslancov sa rokovania zúčastnilo 9 poslancov.
B: vyjadruje nespokojnosť so súčasným prevádzkovaním a spôsobom fungovania levickej nemocnice. Je za to, aby Nitriansky samosprávny kraj zrušil nájomnú zmluvu na prevádzkovanie levickej nemocnice a tým vytvoril priestor na ďalšie riešenie krízovej situácie.
C: berie na vedomie:
l. Kontrolu plnenia uznesenia z predchádzajúceho zasadnutia.
2. Správu o hospodárení za tretí štvrťrok 2009 v Základnej škole Pukanec.
3. Správu o hospodárení za tretí štvrťrok 2009 v Lespol s.r.o. Pukanec s pripomienkami.
4. Správu o hospodárení za tretí štvrťrok 2009 v Obecnom podniku služieb so žiadosťou o zmenu rozpočtu: zvýšenie rozpočtu o 15 000,- € na štvrtý štvrťrok 2009.
5. Správu o hospodárení za tretí štvrťrok 2009 v Thermospol s.r.o. Pukanec.
6. Správu Obecného podniku služieb o odvoze a likvidácii tuhého komunálneho odpadu k 30.9.2009.
7. Dôvodovú správu Združenia obcí pre separovaný zber Tatiar k mimoriadnemu členskému príspevku na vykrytie straty roku 2009.
8. Správu o dodržiavaní verejného poriadku, o stave kriminality v obci.
9. Správu o využívaní knižného fondu a činnosti miestnej knižnice.
10. Správu o kultúrnych pamiatkach a ich ochrane v obci.
11. Správu o čerpaní finančného rozpočtu obce Pukanec za tretí štvrťrok 2009.
12. Žiadosť Silvie Mrázovej, Pukanec, Námestie mieru l, o výmenu dverí a okien na prevádzke kaderníctva v budove Požiarnej zbrojnice s tým, že požiadavka sa bude riešiť v súvislosti s prípravou rozpočtu obce na rok 2010.
13. Žiadosť Jána Brnáka o prenájom časti nehnuteľnosti Požiarnej zbrojnice vo vlastníctve obce Pukanec.
14. Žiadosť Občianskeho združenia Pukanček, Záhradná 17, Pukanec, o poskytnutie priestorov na činnosť s tým, že požadované priestory v pavilóne materskej školy nie je možné za súčasných podmienok poskytnúť.
15. Ponuku Anny Zambojovej, Pukanec, Štiavnická cesta 4 darovať pozemok obci.
16. Žiadosť folklórnej skupiny Vajrab o zakúpenie elektrických ohrievačov. Poslanci odporúčajú v zimných mesiacoch využívať na nácvik priestory Miestnej knižnice.
17. Informáciu predsedu komisie ekonomickej, služieb a podnikania o znížení počtu členov komisie úmrtím Igora Majerčina.
18. Informáciu starostky obce o príprave nového projektu na rozšírenie kamerového systému v obci.
D: schvaľuje:
1. Príkaz starostky obce na vykonanie fyzickej a účtovnej inventarizácie za rok 2009 pre Obecný úrad, Obecný podnik služieb, Thermospol, Lespol, Základnú školu.
2. Vyradenie majetku DHM v OTE v zmysle návrhu Zariadenia školského stravovania pri ZŠ v Pukanci v hodnote 187,23 €.
3. Vyradenie DHM v používaní podľa priloženého zoznamu ZŠ Pukanec.
4. Predaj pozemku vo vlastníctve obce Pukanec p. č. 2622 vo výmere 467 m2 a p. č. 2625 vo výmere 543 m2 žiadateľke Lenke Rosenbergerovej, Orchideova 2/A, 82107 Bratislava za cenu v zmysle Zásad hospodárenia a nakladania s majetkom obce Pukanec vo výške 1,63€/m2, t.j. 1646,30 €. Náklady spojené s prevodom nehnuteľnosti a sumu za vypracovanie znaleckého posudku hradí kupujúca.
5. Úhradu nákladov spojených s vyhodnotením celoslovenskej literárnej súťaže Cena Andreja Chudobu, ktorá sa bude konať 16. novembra 2009 v Základnej škole v Pukanci do výšky 166,- €.
6. Odpustenie nájmu z roku 1994 firme Lespol s.r.o. Pukanec voči obci Pukanec vo výške 900 tisíc Sk, t.j. 29 874,52 eur vzhľadom na zlú hospodársku situáciu firmy.
7. Doplnenie člena komisie kultúry, vzdelávania a športu o Mgr. Zuzanu Kalmanovú, Pukanec, Štiavnická cesta 94, vedúcu folklórnej skupiny Vajrab.
E: odporúča:
1. Riaditeľovi Lespol s.r.o. Pukanec Ing. Arturovi Kowalczukovi, aby pripravil všetky podklady potrebné na zaujatie stanoviska (pracovné možnosti, úverové možnosti, podnikateľský plán) k predpokladanému schváleniu projektu na kúpu vývoznej súpravy Man a osobného vozidla Mitsubishi. V prípade potreby zvolať spoločné zasadnutie valného zhromaždenia a dozornej rady pre prípadné schválenie nákupu týchto vozidiel.
2. Starostke obce preveriť skutkový stav pozemkov, ktoré ponúka darovať Anna Zambojová obci Pukanec.
3. Starostke obce rokovať s terajšími majiteľkami nehnuteľnosti na ulici Dlhá 15, p. č. 73 Bokrošovou a Bagalovou vo veci odkúpenia nehnuteľnosti obcou.
F: súhlasí:
1. So žiadosťou Miroslava Šušku, Viničná 22, Pukanec na výrub stromov pred objektom Viničná 22 z dôvodu narúšania základov oplotenia koreňmi.
2. S úhradou mimoriadneho členského príspevku Združeniu obcí pre separovaný zber Tatiar vo výške 1,55 € na obyvateľa na vykrytie straty v roku 2009, ktorá vznikla pre zníženie cien za komodity a neskorú úhradu nárokovateľného príspevku z Recyklačného fondu.
G: ukladá:
1. Ekonómke obce vyčísliť poskytnuté finančné prostriedky v roku 2009 na činnosť TJ Tatran.
Termín: do 30.11.2009
Zodpovedná Mária Hrubá, pracovníčka obce
A: konštatuje, že
1. Obecné zastupiteľstvo je uznášaniaschopné, z 9 poslancov sa ma rokovaní zúčastnilo 8 poslancov.
B: berie na vedomie:
1. Kontrolu plnenia uznesenia z predchádzajúceho zasadnutia OZ.
2. Vyjadrenie Františka Siekelu, Jilemnického 563/7, Žiar nad Hronom vo veci odstúpenia od zmluvy o kúpe budovy starého kina vo vlastníctve obce Pukanec.
3. Vzdanie sa Ing. Kataríny Rosinskej, Pukanec, Záhradná 12 funkcie hlavného kontrolóra k 31.12.2009.
4. Programový rozpočet obce Pukanec ma roky 2011-2012.
5. Informáciu starostky obce o nefunkčnosti požiarnej cisterny, ktorá v súčasnosti nemá STK ani emisnú kontrolu a je na uváženie jej vyradenie z evidencie motorových vozidiel.
6. Informáciu o finančnom vyúčtovaní obce za Pukanské remeselnícke trhy v roku 2009.
7. Informáciu o poskytnutých finančných prostriedkoch na činnosť TJ Tatran Pukanec v roku 2009.
8. Požiadavku občanov z Prieložnej cesty na zriadenie hydrantu pre prípad požiaru.
9. Sťažnosti občanov na Záhradnej ulici na parkovanie osobných motorových vozidiel na chodníkoch pred bytovými domami číslo 8, 10, resp. 1, 3 napriek vytvoreniu parkovacej plochy za bytovkou.
10. Informáciu a požiadavku poslanca Rudolfa Čechu na dosypanie piesku na umelý trávnik na ihrisko pred školou.
11. Požiadavku poslanca Jána Brnáka na inštaláciu osvetlenia smerujúceho na čakáreň na Námestí mieru.
C: schvaľuje:
1. Kontrolu plnenia uznesenia z predchádzajúceho zasadnutia.
2. Rozpočet obce Pukanec na rok 2010 s pripomienkami.
3. Plány práce orgánov obce na rok 2010, osobitne termíny rokovaní obecného zastupiteľstva: 24.2.2010, 28.4.2010, 22.6.2010, 26.8.2010, 29.10.2010, 30.11.2010.
4. VZN č. 1/2010 o dani z nehnuteľností tak, ako bolo predložené.
5. VZN č. 2/2010 o miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.
6. VZN č. 3/2010 o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach obce.
7. VZN č. 4/2010 o určení miesta a času zápisu dieťaťa na plnenie povinnej školskej dochádzky v základnej škole, ktorej zriaďovateľom je obec Pukanec.
8. VZN č. 5/2010 o výške príspevku zákonného zástupcu dieťaťa, resp. žiaka na čiastočnú úhradu nákladov a určenie podmienok úhrady v školskej jedálni pri ZŠ v Pukanci a MŠ Pukanec.
9. VZN č. 6/2010 o výške dotácie na prevádzku a mzdy v roku 2010.
10. Vyradenie drobného hmotného majetku (DHM) v školskej jedálni pri Materskej škole v Pukanci podľa priloženého zápisu.
11. Vyradenie DHM Základnej školy, Štiavnická cesta 26, Pukanec, podľa priloženého zápisu.
12. Prevod vlastných príjmov za obdobie august-november 2009 pre ZŠ v Pukanci vo výške 2 055,54 eur.
13. Zmenu rozpočtu obce č. 5 tak, ako ju predložila ekonomická komisia.
14. Prenájom nebytových priestorov - časť budovy Požiarnej zbrojnice s rozlohou 25,90 m2 na prízemí a 25,90 m2 na poschodí Jánovi Brnákovi, Pukanec, SNP 30 na obdobie 5 rokov s nájmom 10 €/m2/rok so splatnosťou do 15. januára bežného roka. Prenajaté priestory majú slúžiť ako novinový stánok a informačné centrum občianskeho združenia Terra Banensium.
15. Podpísanie zmluvy medzi Lespol s.r.o. Pukanec a Poľnohospodárskou platobnou agentúrou na poskytnutie nenávratného finančného príspevku na nákup lesnej techniky.
16. Opravu strechy spodného pavilónu Materskej školy v Pukanci, na ktorú sú vyčlenené finančné prostriedky vo výške 3320 € z kapitoly rozvoja obce v rámci schválenej zmeny rozpočtu obce Pukanec č. 5.
D: vyhlasuje:
l. Voľbu hlavného kontrolóra obce Pukanec v zmysle § 18 písm. a) zákona č. 369/1990 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov.
E: odporúča:
1. Starostke obce poslednou výzvou upozorniť obyvateľov na sídlisku Záhradná na zákaz parkovania na chodníkoch. Zároveň písomne požiadať Obvodné oddelenie PZ v Tlmačoch o sprísnenie kontroly a prípadne aj sankcionovanie za nesprávne parkovanie motorových vozidiel.
2. Starostke obce ponukou cez internet riešiť predaj požiarnej cisterny v celku alebo na náhradné diely. V prípade nezáujmu zabezpečiť odhlásenie cisterny z evidencie motorových vozidiel na dopravnom inšpektoráte.
F: súhlasí:
1. So zvýšením ceny za Pukanské noviny: predplatné na rok z 1 € na 2,10 €, t.j. za jedno číslo 0,35 €.
2. S kúpou 12 m rúry na odvodnenie povrchovej vody cez pozemok Jána Ilčíka.
G: nesúhlasí:
1. So žiadosťou Romana Ábelovského, Levice, A. Kmeťa 42 o prenájom nebytových priestorov, časť Požiarnej zbrojnice na Námestí mieru, na podnikateľské účely, predaj satelitnej techniky.
H: ukladá:
1. Vypracovať nájomnú zmluvu na prenájom časti budovy Požiarnej zbrojnice na Námestí mieru medzi obcou Pukanec a Jánom Brnákom, Pukanec, SNP 30 v zmysle bodu C odst. 14 tohto uznesenia.
Termín: do 31. 12.2009
Zodpovedná Mária Hrubá, ekonómka obce
2. Obecnému podniku služieb inštalovať osvetlenie na Námestí mieru osvetľujúce čakáreň.
Termín: do 31.12.2009
Zodpovedná Miroslava Hruškovičová, štatutár OPS
3. Obecnému podniku služieb inštalovať spadnutú tabuľu z budovy starého kina označujúcu ulicu Námestie mieru.
Termín: do 31.12.2009
Zodpovedná Miroslava Hruškovičová, štatutár OPS
Vážení občania bývajúci na sídlisku Záhradná, na váš podnet bolo vybudované parkovisko za obytným domom číslo 8/10, ktoré stálo obec nemalé finančné prostriedky. Napriek mnohým upozorneniam naďalej svoje vozidlá parkujete na chodníkoch pred vchodmi, týmto bezohľadným parkovaním znemožňujete bezpečný pohyb chodcov po sídlisku a tiež ich vstup do vlastných domovov.
Preto vás i touto cestou dôrazne vyzývame neblokovať automobilmi chodníky, ale využívať na parkovanie novovybudované parkovisko. V prípade neuposlúchnutia tejto výzvy pristúpime k nepopulárnemu opatreniu, a to upovedomeniu policajného zboru o porušovaní zákona o cestnej premávke číslo 8/2009 Z.z. § 52 ods. 2, kde sa uvádza: „Iní účastníci cestnej premávky než chodci nesmú chodník používať, to neplatí, ak dopravnou značkou alebo dopravným zariadením nie je určené inak, alebo ak ide o zastavenie alebo státie vozidla, pri ktorom ostane voľná šírka chodníka najmenej 1,5 metra.“
Veríme, že touto výzvou dosiahneme ústretovosť z vašej strany a tým predídeme nevyhnutnému radikálnemu riešeniu.
| Jana Bahnová, starostka | [ hore ] |
V tomto roku pripadol sviatok patróna našej obce práve na nedeľu. To sa hodilo hlavne organizátorom mikulášskeho popoludnia. Oslavy sviatku sv. Mikuláša sa začali poobede mikulášskym jarmokom. Predávajúci ponúkali med, medovníky, vianočné oblátky, pagáče, štrúdle, veterníky a iné sladkosti. Deti z materskej školy a žiaci základnej školy predávali vianočné ozdoby vlastnej výroby. Pre dospelých bol na zahriatie pripravený vianočný punč a varené víno s hriankami.
A potom konečne prišiel na námestie Mikuláš v sprievode anjela a čerta. Najprv ho na pripravenom javisku privítali mažoretky vianočnou tanečnou kreáciou. Potom mu v krátkom kultúrnom programe zaspievali a zarecitovali deti z materskej školy a žiaci základnej školy. Mikuláš za to všetky deti obdaroval balíčkom plným sladkostí a rozsvietil vianočný stromček a slávnostnú výzdobu na námestí.
V ďalšom kultúrnom programe vystúpili domáce súbory spevácko-dramatická skupina Bazalička a folklórny súbor Vajrab. Zaspievali adventné piesne a vianočné koledy. Na záver všetci spoločne zaspievali známu pieseň Tichá noc.
Táto milá slávnosť sa mohla uskutočniť aj vďaka sponzorom: TOSTA s.r.o Levice, Mazy Čifáre, Branislav Uhliar - Priemyselný tovar Pukanec, pukanskí podnikatelia: Mária Blahová, Ján Brnák, Ján Frank, Ladislav Hruškovič, Zoltán Zamboj a Rodičovská rada pri ZŠ Pukanec.
Hodnotenie celoslovenskej autorskej literárnej súťaže Cena Andreja Chudobu sa uskutočnilo 16. novembra v našej škole za účasti významných osobností politického i kultúrneho života, zástupcov spisovateľskej obce a v prítomnosti spisovateľa Andreja Chudobu, na počesť ktorého táto súťaž vznikla.
Slávnosť sa začala nástupom mažoretiek, pokračovala tradičným vítaním hostí chlebom a soľou. Po privítaní hostí a ocenených sa všetkým prihovorila starostka obce Jana Bahnová. Riaditeľ školy Dušan Bahna otvoril slávnostné odovzdávanie cien autorom. Umeleckú úroveň prác v jednotlivých kategóriách hodnotili predsedovia porôt. Nasledovalo hodnotenie jednotlivých kategórií.
Spolu bolo vo všetkých troch kategóriách udelených 20 cien a 18 čestných uznaní. Odovzdávanie cien autorom spestrovali vynikajúce vystúpenia žiakov hudobného odboru Základnej umeleckej školy v Leviciach, žiaci literárno-dramatického odboru predniesli víťazné práce.
Napriek tomu, že po vzájomnej dohode predsedov porôt a spisovateľa Andreja Chudobu sa rozhodlo hlavnú cenu neudeliť, veľkým povzbudením a výzvou do ďalších ročníkov je fakt, že 8. ročník tejto súťaže bol výnimočný svojím počtom prác. Do súťaže sa totiž zapojilo 181 autorov s 348 prácami.
Na záver je dôležité poďakovať sa vyhlasovateľom súťaže (Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, obec Pukanec, Miestny odbor Matice slovenskej v Pukanci, Základná škola Pukanec), spoluorganizátorovi (Dom Matice slovenskej v Leviciach) a mediálnemu partnerovi (SB Press Tlmače) za pomoc pri organizovaní 8. ročníka. Zároveň naša vďaka patrí sponzorom, bez pomoci ktorých si už nevieme zabezpečenie súťaže predstaviť.
Víťazi v jednotlivých kategóriách:
I. kategória - poézia: Lucia Tisoňová, ZŠ Zákamenné
- próza: Monika Zimovčáková, ZŠ Želiezovce
II. kategória - poézia: Dominika Talánová, Pedagogická a sociálna akadémia Levice
- próza: Martina Kelešová, Gymnázium Košice
III. kategória - poézia: Július Novakovič, Revúca
- próza: Monika Sjekelová, Nová Dubnica
| Mgr. Martina Harmadyová | [ hore ] |
Projekt podporil Nitriansky samosprávny kraj. Jeho základným cieľom je rozvoj jemnej motoriky detí, rozvoj tvorivosti a fantázie, oboznámenie sa s novými výtvarnými technikami. Projekt prebieha od septembra do decembra tohto roku.
September:
1. V Pukanci sa nachádza asi päťsto stromov moruše čiernej, zväčša starších ako dvesto rokov. Prvé stretnutie bolo motivované touto drevinou. Vyrábali sme plody a listy moruše, ale aj maliny, ríbezle a iné plody z našich záhrad z modelovacej hmoty FIMO ako dekoráciu - visačku na fľašky a poháre s džemom.
2. Pukanec je známy keramikou a hrnčiarstvom. Tradícia ľudovej hrnčiarskej výroby sa na Slovensku udržala do súčasnosti len na niektorých miestach. Jedným z nich je Pukanec. Navštívili sme hrnčiarsku dielňu: exkurzia, výroba hlinených nádob, ktoré si deti dotvorili podľa vlastnej fantázie. Spoznali prácu na hrnčiarskom kruhu priamo u hrnčiara vo svojej obci. Hrnčiar im ukázal, ako a kde sa výrobky vypaľujú.
Október:
1. Je jeseň, obdobie krásnych farieb, ale aj obdobie, keď sa skončil zber úrody tekvíc a húb. Orientovali sme sa na huby a listy stromov, ktoré rastú v našej obci. Pomocou odliatkových foriem sme vyrobili vlastné odliatky, ktoré sme vymaľovali a naaranžovali.
2. Ďalšou aktivitou bolo navliekanie korálkov. Všetky ženy sa veľmi rady od dávnych čias skrášľovali rôznymi šperkami, čipkami a dekoráciami. My sme si vyrobili šperky z rôznych korálkov.
November:
1. Je stále jeseň, všetko je sfarbené teplými farbami od žltej po červenú. Servítkovou technikou a pomocou modelovacej hmoty sme vytvorili priestorové obrázky. Rámik sme vyhotovili z kartónu.
2. Ďalšiu metódu skrášľovania - batikovanie poznali už naše mamy aj staré mamy. Batikovať môžeme na obrus, tričko alebo hodvábnu šatku. My sme si zvolili hodvábnu šatku, ktorú môžeme využiť ako darček pod stromček. Poviazali sme na šatke uzly, namaľovali podľa vlastnej fantázie a potom už len obdivovali, aké všelijaké zaujímavé vzory nám vznikli.
December:
1. Metóda so savom (SAVO je chemické bielidlo) - táto zaujímavá práca nás ešte len čaká. Deti si prinesú farebné tričko. Vyrobíme si šablóny s rôznymi motívmi, ktoré chceme mať na tričku. Pre deti je táto technika zaujímavá, lebo si samy vytvoria tričko, aké sa im páči. Na základe návrhov urobíme šablóny. Prekreslíme návrhy zrkadlovo na lepiacu fóliu, vystrihneme. Vystrihnuté motívy nalepíme na tričko, zastriekame savom. Savo pôsobí pomaly, preto to nemôžeme prehnať. O pár minút začne tričko postriekané savom blednúť, belieť. Odlepíme lepiacu fóliu a bude nás čakať milé prekvapenie. Na záver tričká vyperieme a dáme vysušiť. Na nasledujúcej hodine budeme práce hodnotiť.
Dúfam, že pri takejto práci sa deti naučia niečo nové, zabavia sa a zároveň si aj oddýchnu.
Vo štvrtok 22. októbra otvorila svoje brány záujemcom o štúdium Stredná odborná škola na ulici E. M. Šoltésovej v Banskej Štiavnici, ktorá poskytuje stredoškolské štúdium orientované na lesnícke, záhradnícke a rezbárske práce. Žiaci majú možnosť vybrať si z viacerých študijných odborov (operátor lesnej techniky, umelecko-remeselné spracúvanie dreva - rezbárske práce) alebo učebných odborov (mechanizátor lesnej výroby, mechanik - opravár lesných strojov a zariadení, lesokrajinár, lesná výroba, záhradník - záhradníčka) a potom v prípade záujmu pokračovať v nadstavbovom štúdiu. Jej študenti sa zúčastňujú na mnohých súťažiach a podujatiach a okrem štandardného zabezpečenia im škola ponúka viaceré výhody, napríklad zľavy pri nákupoch pracovných nástrojov, zľavy pri absolvovaní kurzu na vodičský preukaz skupín A, B, C, E a T, bezplatné získanie kvalifikačného preukazu na prácu s rôznymi typmi náradia a mechanizmov, ktoré sú používané v lesníctve.
Keďže traja žiaci Základnej školy v Pukanci uvažujú o štúdiu na tejto strednej škole, na Dni otvorených dverí nemohli chýbať a tu sú ich postrehy a zážitky.
Miroslav Jelen: Táto stredná odborná škola má viac zaujímavých odborov a je super, že si tu žiaci môžu spraviť vodičák na všetky typy traktorov aj na auto či motocykel. Keď sme prišli, zaviedli nás do školskej jedálne, kde nás ponúkli čajom a pagáčikmi, potom sme išli na prezentáciu, kde sme dostali DVD o tejto škole.
Martin Petruška: Prezreli sme si celú školu, telocvičňu, posilňovňu, dvor, kde práve jeden zo študentov pracoval s hydraulickou rukou, dvaja študenti nám opisovali, ako treba postupovať pri pílení. Neskôr sme zašli do zváračského kurzu a do kurzu na vodičák. Dokonca sme si mohli vyskúšať šoférovanie na LKT a Zetore.
Silvester Lukáč: Bola to veľká zábava, ja som okrem traktorov skúsil aj trenažér na auto a bolo to perfektné. Nakoniec nás ešte pohostili guľášom z diviny, ktorý bol fakt dobrý. Veľmi sa mi v tejto škole páčilo a myslím si, že všetci traja z nej máme výborný dojem.
Z vyjadrení našich deviatakov možno usudzovať, že sú spokojní, že prezentácia tejto strednej školy splnila ich očakávania. Prajem im, aby uľahčila aj ich konečné rozhodovanie pred odoslaním prihlášok.
| Mgr. Anna Medzihradská | [ hore ] |
Dňa 4. novembra 2009 sme si pripomenuli 15 rokov od tragickej udalosti, keď bol ukončený život človeka, ktorý bol dobrým synom, vzorným manželom a otcom, čestným priateľom a zodpovedným spolupracovníkom. Bol to Štefan Turányi, člen obecnej polície v Pukanci. Zahynul pri plnení svojich pracovných povinností. Milosrdný čas boľavé rany zahojil, deti dospeli, manželke pribudli prvé vrásky. Ale pri spomienke na dobrého človeka, vzorného otca a manžela jazva stále zabolí.
Združenie náčelníkov obecných a mestských polícií Slovenska si na nášho Štefana Turányiho spomenulo pri príležitosti udeľovania ocenení Policajt roka. Rozhodli sa oceniť bývalého náčelníka obecnej polície v Pukanci Štefana Turányiho In memoriam. Slávnostný akt sa uskutočnil 10. decembra v kongresovej sále hotela Kaskády na Sliači, kde sa konalo celoslovenské stretnutie náčelníkov obecných a mestských polícií. Ocenenie prevzala manželka zosnulého Mária Turányiová s dcérou Veronikou a synom Tomášom. Prítomná bola aj starostka obce. Je nám cťou, že si na túto tragickú udalosť spomenuli a ocenili človeka, ktorého život ukončila násilná smrť pri plnení služobných povinností.
Česť jeho pamiatke!
Je lepšie raz vidieť ako stokrát počuť. V snahe podriadiť vyučovanie väčšej názornosti sme sa rozhodli spestriť hodiny dejepisu, a tak mali žiaci 5. a 6. ročníka našej školy 29. septembra možnosť zažiť vyučovanie priamo „na mieste činu“. Nuž a ktoré miesto by bolo histórii bližšie než múzeum!
V prehliadke stálych expozícií Tekovského múzea v Leviciach sme postupovali chronologicky. Najprv sme si prezreli časť venovanú praveku a staroveku, čiže exponátom nájdeným na území okresu Levice, ktoré boli datované práve do tohto obdobia: kosti, šperky,
náradie a nástroje, mince, nádoby i rekonštrukciu pravekého príbytku.
Nasledovali expozície týkajúce sa histórie hradu, napríklad zbrane a brnenia, ktoré asi viac zaujali chlapcov. V oddelení histórie lekárnictva si žiaci mohli pozrieť, ako vyzerala lekáreň kedysi a porovnať dnešný spôsob vydávania liekov s vtedajším, kedy sa liečivá museli odvážiť a neexistovali jednotlivé balenia ako dnes. Oboznámili sme sa aj so vznikom a fungovaním cechov v stredoveku na našom území, ktoré sa orientovali na výrobu látok, obuvi, keramiky a mnohých iných produktov. Ďalšie expozície boli venované kultúre bývania a odievania, napríklad čím boli charakteristické ľudové odevy práve v našom regióne alebo ako boli zariadené meštianske domy. O tom, že tu prekvital spoločenský život svedčia početné plagáty a pozvánky na rozlične akcie, či už to boli koncerty, plesy alebo rôzne športové podujatia.
Nedávna minulosť bola zastúpená fotografiami Ladislava Bielika, rodáka z Levíc, z augusta 1968, ktoré dosiahli medzinárodný úspech a neobišli sme ani výstavu nádherných malieb výtvarníka Cyrila Uhnáka; možnože práve jeho obrazy budú pre žiakov inšpiráciou na hodinách výtvarnej výchovy.
No asi najviac sa žiaci tešili na výstavu Núbia v dobách faraónov, ktorá zachytáva obdobie zjednoteného Dolného a Horného Egypta. Sošky, nádoby, mapy, obrazy,
maketa chrámu či dokonca drevená truhla, v ktorej bola pochovaná múmia mladej zámožnej ženy, to všetko nám priblížilo jednu z najzaujímavejších civilizácií staroveku.
Reakcie našich žiakov boli väčšinou pozitívne, zdá sa, že hodina v múzeu sa im páčila. Dúfajme, že to nebola len jedna z možností, ako sa vyhnúť klasickému vyučovaniu, ale že ich táto návšteva spojená s poznávaním vecí minulých obohatí a prispeje k ich všeobecnému vzdelaniu.
| Mgr. Anna Medzihradská | [ hore ] |
Pod uvedeným číslom Železnice Slovenskej republiky evidujú železničný úsek medzi železničnou stanicou Hronská Dúbrava a železničnou stanicou Banská Štiavnica. Ešte v nedávnej minulosti bol tento úsek trate známy ako Trať mládeže, ktorej prevádzka pred niekoľkými dňami oslávila 60. výročie. Prvý vlak s možnosťou dopravy osôb a prepravy nákladu tovarov na železničnej trati s normálnym rozchodom koľajníc prešiel v pamätný deň, v nedeľu 30. októbra 1949.
Dlhé desaťročia čakalo obyvateľstvo Banskej Štiavnice a jej okolia na tento deň, keď sa nahradí úzkorozchodná koľaj (l000 mm) a Štiavnická Anča pôjde do múzea. Prvý plán na zmenu existujúceho typu železnice sa zrodil ešte za monarchie Rakúsko-Uhorsko. V tomto návrhu bolo cieľom spojiť železnicou Banskú Štiavnicu s Levicami. Vypukla prvá svetová vojna, monarchia sa rozpadla a vzniklo nové štátne usporiadanie. Za dvadsať rokov ČSR sa nenašla ochota riešiť tento dopravný problém. Nový projekt stavby železničnej trate Hronská Dúbrava-Banská Štiavnica v dĺžke 20,3 kilometrov vznikol za slovenského štátu. Stavebne bol rozčlenený na šesť úsekov. Práce začala 6. októbra 1943 na šiestom úseku firma Jaroslava Velflíka. V nasledujúcom roku 22. júna 1944 začala firma Ing. Ladislava Hitsa pracovať na úseku číslo päť. Slávnostný výkop urobil bulharský excár Ferdinand Coburg. Býval v kaštieli vo Svätom Antone, odkiaľ koncom roku 1944, keď sa blížila Červená armáda, odišiel na západ.
Činnosť na začatých úsekoch prerušilo Slovenské národné povstanie a nasledujúce vojnové udalosti i politické zmeny. A tak v roku 1947, keď začaté úseky mali byť hotové, sa konštatovalo, že nemajú úroveň ani 50 percent. Po znárodnení stavbu síce prevzal národný podnik ČSSZ, závod pre dopravné stavby, ale Povereníctvo dopravy muselo uprednostňovať práce na iných, dôležitejších úsekoch železničných tratí (frontom zničený železničný zvršok a železničné mosty i tunely). S veľkou úľavou na Povereníctve prijali návrh delegácie Slovenského sväzu mládeže (SSM) o účasti mládeže na prácach vyprojektovaných a nedokončených železničných tratí formou organizovaných veľkobrigád. V návrhu išlo konkrétne o železničnú trať Hronská Dúbrava-Banská Štiavnica, kde SSM svojimi brigádnikmi chce budovať nezačaté úseky 1.-4. a pomôcť pri začatých úsekoch 5.-6. Na Povereníctve začali ožívať plány i predĺžiť túto stavbu smerom na Pukanec a spojiť tak Štiavnicu s Levicami (technická dokumentácia nebola žiadna, tento zámer mal viac politický rozmer). Ostával pôvodný cieľ - pomôcť Banskej Štiavnici.
Banská Štiavnica, zlaté mesto, ako ho nazval v trojzväzkovom románe Jozef Horák (1907-1974), koncom 18. storočia druhé najväčšie mesto na Slovensku a tretie v Uhorsku (malo až 20 tisíc obyvateľov), bývalé hlavné mesto baníctva ma strednom Slovensku, bývalé hlavné mesto vysokých škôl: Samuel Mikovíny v roku 1735 na základe dekrétu cisára Karola VI. založil Banskú školu a panovníčka Mária Terézia zas Banícku vysokú školu, ktorá bola prvou vysokou školou technického typu na svete (yučovanie sa začalo v septembri 1764 a dostala názov Banská akadémia, mala najprv dve katedry, chémie a metalurgie, neskôr pribudli ďalšie). Toto mesto so svojím mestským zriadením bolo v 19. storočí najprivilegovanejším na Slovensku. A v meste s takými literárnymi a historickými pamiatkami, kde sa narodili, študovali, žili a pôsobili spisovatelia, pedagógovia, vedci aj národovci, v štyridsiatych rokoch 20. storočia sa stav obyvateľstva pohyboval pri hranici 10 tisíc (mesto veľkého vymierania) a Banská Štiavnica so svetom nemala žiadne železničné spojenie.
Práce na tejto železničnej trati, stavebnom diele mládeže, sa začali 5. apríla 1948 slávnostným výkopom, ktorý urobil podpredseda Slovenskej národnej rady Karol Šmidke. Prvá brigádnická jednotka z radov mládeže v počte 24 osôb prišla už 8. marca a druhá v počte 120 o týždeň neskôr 15. marca 1948. Ich úlohou boli prípravné práce: stavby ubytovacích a hygienických objektov pre turnusy brigádnikov.
Za 18 mesiacov brigádnici a kvalifikovaní pracovníci odviedli pozoruhodné množstvo zemných i stavebných prác pre nový železničný zvršok - pre položenie koľajníc. Vybudovali aj rôzne technické objekty. Ich dominantou je v mieste 6,58 kilometrový viadukt, priehradová konštrukcia s tromi oceľovými profilovými poliami a dvoma mohutnými piliermi. Celková dĺžka viaduktu je 144 metrov, výška koľají nad terénom 23. Konštrukcia váži cca 430 ton. Počas osemnástich mesiacov sa na prácach vystriedalo 47 162 brigádnikov, z toho z českých zemí bolo 2779 a z iných krajín 1601. Spravidla absolvovali jednomesačný turnus. V tomto počte mali najväčšie zastúpenie učni a mladí robotníci zo závodov, potom nasledovali stredoškoláci a najmenej bolo vysokoškolákov.
Aj z Pukanca sa na týchto brigádach zúčastnila mládež, približne tridsiati. Najviac bolo učňov (vtedy aj od súkromných majstrov), ďalší boli študenti. Asi piati si brigádu zopakovali viackrát, napríklad Michal Hruškovič celé leto pracoval na Hlavnom štábe Trate mládeže (kde bolo stále v činnosti 500 brigádnikov, zväčša aparátnikov SSM, neskôr ČSM).
Ateizácia v roku 1948 na Trati mládeže cez politicko-ideovú náplň dňa nebola veľmi výrazná. V nedeľu sa nepracovalo a dokonca ešte v septembri sme sa mohli zúčastňovať v Jalnej (obec pri Hronskej Dúbrave) na svätej omši. Cesta vlakom hola pre nás brigádnikov zadarmo. Obsah prednášok v rámci kultúrnej výchovy sa zameriaval najmä na dejiny VKSb. Aj brigádnici, vyznamenaní odznakom Úderník Trate mládeže, dostávali ako dar knihu s týmto istým názvom. Témou besied boli politické udalosti doma, hnutie za prekračovanie plánu, objavované rozvratnícke centrá, ale hlavne ostrá kampaň proti Titovi (dokonca sa sondovala účasť na dobrovoľnej vojenskej akcii).
Protináboženské smerovanie sa prejavilo v roku 1949. Bol to dôsledok decembra 1948, keď bol v ČSR zriadený Úrad pre cirkevné veci a ustanovená tzv. cirkevná šestka: Čepička, Clementis, Fierlinger, Kopecký, Široký a Nejedlý, ktorá mala rozpracovať plán a usmerňovať boj proti cirkvám. Nedele sa začali využívať na „povinnú brigádu“ v záujme prekročenia týždenného plánu a na zníženie schodku z minulého roka (nepriaznivé počasie zapríčinilo nesplnenie plánovaných zemných prác). Ďalej sa nedele využívali ako náhradný pracovný deň, keď v niektorý deň v týždni pršalo. Modlili sme sa, aby v nedeľu bolo nepriaznivé počasie.
V lete, keď som opäť brigádoval, stretol som v treťom tábore študentov z levického učiteľského ústavu. Medzi nimi som spoznal Ondreja Hudobu, terajšieho spisovateľa Andreja Chudobu, s ktorým priateľstvo pretrváva dodnes.
Nakoniec niekoľko technických údajov. Pre brigádnikov bolo pozdĺž stavebných prác vybudovaných deväť táborov. V jednom tábore boli postavené dva až štyri drevené baraky (nemecký typ vojenských drevených kasární). Kapacita ubytovaných sa pohybovala medzi 130 až 250 brigádnikov. Jeden barak mal dva vchody, zboku pre dievčatá a stredový hlavný slúžil pre chlapcov. Z veľkej chodby sa vchádzalo do troch miestností, v ktorých boli poschodové drevené prične na spanie. Do bloku dievčat bol vstup pre chlapcov prísne zakázaný.
Denný režim brigádnikov (máj-september): Prvá smena: 5.00 budíček a raňajky, 5.45 nástup na pracovisko, 6.00-12.20 práca na vyhradenom mieste s prestávkou na desiatu 20 minút, 13.00 obed, 14.00-15.00 voľno, 15.00-18.00 kultúrno-ideová výchova a fyzkultúra (šport), 18.30 večera, 20.00 rozkaz, do 21.15 debatné krúžky a 21.30 večierka. Druhá smena začínala pracovať o 12.30 a kultúrna i fyzkultúrna činnosť bola do 11.00.
Keď som odchádzal z poslednej brigády, zložili sme na nápev starej vojenskej piesne častušku - uvádzam aspoň dve slohy:
V tábore sa nám žije zle, nieto sladkej kávy,
miesto cukru tam kuchári moc cigorky dali.
Postele tlačili, zuby drkotali,
sotva, že sme tam zaspali, budíček pískali.
Každý deň nám rozkazoval čatár s veliteľom,
v civile nám nerozkáže Toman s Dražilovou,
Toman s Dražilovou, všetci kultúrnici.
Odchádzajú do civilu štíhli brigádnici.
Hrnčiari v Pukanci sa s organizačnou a finančnou pomocou Ústredia ľudovej umeleckej výroby v Bratislave združili do Hrnčiarskeho družstva. Vzniklo na jar roku 1950 a jeho členmi boli desiati pukanskí hrnčiari. Ústredie ľudovej umeleckej výroby kúpilo v Pukanci dom bývalej národnej banky, v ktorom urobili potrebné úpravy a dodali vybavenie pre hrnčiarsku dielňu. Boli dodané a zapojené elektrické pece na vypaľovanie keramiky. Vedúcim družstva bol Ján Majláth, ktorého ku koncu roka vo funkcii vystriedal Ján Moravčík. Hlavným výrobným sortimentom družstva boli mliečniky, hrnce, pekáče, svietniky, kvetináče a v menšej miere aj ozdobná keramika. Výrobky pukanských hrnčiarov sa prostredníctvom Ústredia ľudovej umeleckej výroby predávali v celej republike.
Súkromné obchody boli dňom 1. mája 1950 združstevnené a prešli do spoločného obchodu Jednota a Zdroj.
Do Jednoty vstúpili: Ľudovít Hlôška - mäsiarstvo á údenárstvo, Ján Kováčik - obchod so zmiešaným tovarom.
Do Zdroja vstúpili:Samuel Kováčik - obchod so zmiešaným tovarom, Ladislav Krump - obchod so zmiešaným tovarom.
Poštátnenie sa netýkalo majiteľov, ktorí svoje obchody zlikvidovali. Boli to: Koloman Ollík - obchod so zmiešaným tovarom, Michal Szabo - obchod so zmiešaným tovarom, Ján Szabo - obchod so zmiešaným tovarom, Samuel Fontány - obchod so zmiešaným tovarom, Anna Gracová - mäsiarstvo a údenárstvo, Anna Michalovičová - mäsiarstvo a údenárstvo.
Na jar roku 1950 Československá autobusová doprava v Leviciach likvidovala menšie nákladné autá súkromníkom, ktoré neprevzal Hostiteľsko-dopravný kombinát obce Pukanec. Ján Bahna nedostal za auto vyplatenú žiadnu náhradu, Samuel Fontány a Ján Majláth dostali za autá vyplatenú protihodnotu.
| Spracovala Eva Blahová | [ hore ] |
Naša základná organizácia Slovenského zväzu telesne postihnutých má 90 členov z rôznych kútov Slovenska s rozličným zdravotným postihnutím. Schádzame sa v Klube dôchodcov v nedeľu poobede pri rôznych akciách.
Vďaka obetavosti členov výboru a finančnej podpore obecného úradu sa našej organizácii darí. Začiatkom každého roka mávame výročnú členskú schôdzu, na ktorej oboznámime prítomných s činnosťou za uplynulé obdobie. Dvakrát v roku sa predsedníčka zúčastňuje na zasadnutí pléna Okresného centra SZTP v Leviciach, kde sa preberajú rozličné informácie a rady pre zdravotne postihnutých a tie sa potom odovzdávajú v základných organizáciách.
Prehľad činnosti v roku 2009:
15. mája výročná členská schôdza v miestnej knižnici za účasti hostí z obecného úradu
7. júna prehliadka ľudových piesní v Novej Dedine
10. júna a 25. augusta dva zájazdy na termálne kúpalisko v Podhájskej
2. augusta festival ľudových piesní v Rybníku
21. septembra prehliadka speváckych skupín seniorov v Družbe v Leviciach (zúčastnil sa spevácky súbor Bazalička)
27. septembra Poďakovanie za úrodu v Pukanci
22. októbra Úcta k starším v základnej škole
29. novembra mikulášske posedenie invalidov a dôchodcov v Klube dôchodcov
6. decembra mikulášske vystúpenie na námestí
10. decembra zájazd na benefičný koncert so spevákom Ottom Waiterom v Družbe v Leviciach
Záujemcom o členstvo v našej organizácii (ročný príspevok 2 €, zápisné 0,20 €, preukaz 0,66 €) podá potrebné informácie predsedníčka základnej organizácie Oľga Palajová, ktorá ďakuje všetkým svojim členom za spoluprácu a ďakuje aj pukanským podnikateľom, ktorí už druhý rok prispeli do tomboly na výročnej členskej schôdzi.
V poslednú vojnovú zimu prebiehali v Pukanci takmer tri mesiace sporadické bojové akcie. Smerom na Banskú Štiavnicu zimovali Nemci, smerom na Levice Rusi. Prví ruskí vojaci prišli do Pukanca vo štvrtok 21. decembra 1944 poobede (naša mama slávila 42. narodeniny a J. V. Stalin 65.), pobudli tu asi hodinu a potom sa stiahli nazad na juh. Na prvý sviatok vianočný 25. decembra okolo deviatej ráno sem dopadla a vybuchla prvá mína vystrelená niekde od Žabej hory. Potom ostreľovanie (z juhu ruské vojská alebo zo severovýchodu Nemci) a niekoľkokrát aj pouličné boje trvali až do konečného oslobodenia Pukanca 3. marca 1945. Niekoľko domov vyhorelo, takmer všetky domy mali stopy po strelách alebo črepinách z delostreleckých granátov a mín a boli aj mŕtvi a ranení.
Cez vojnu aj po vojne bolo zásobovanie potravinami a iným tovarom nedostatočné a 1. novembra 1945 pri prvej menovej reforme (menili sa slovenské koruny za nové československé koruny) sa zaviedol aj na Slovensku lístkový systém (v Čechách a na Morave platil počas celej vojny). Lístky na potraviny pre dospelých a iné menšie dávky pre deti a body na textil i obuv, zasa viac pre dospelých, vydávali na obecnom úrade. Už si nepamätám, aké množstvá potravín - mäso, cukor, múka, tuky, cukríky - sa prideľovali na mesiac, ale na každú potravinu bolo na liste niekoľko kupónov (napríklad: 100 g mäso, 200 g mäso, 500 g múka a podobne), ktoré sa strihali a obchodníci ich denne lepili na hárky a zúčtovávali. Do obchodov chodili pravidelné kontroly a porovnávali, či na všetok predaný tovar boli odovzdané lístky. Na textil boli body, na rôzne látky rôzne množstvo bodov na meter. Na pokladničnom bloku bola uvedená cena a aj množstvo bodov. Aj tieto body sa denne lepili a množstvo muselo byť rovnaké so súčtom z pokladničných blokov.
Po februárovom puči 1948 v roku 1950 prichádzalo k znárodňovaniu aj malých prevádzok. Znárodnili Krumpov obchod, Hlôškovu krčmu a všetky ďalšie maloobchodné prevádzky. Osobne som zažil aj znárodnenie nášho obchodu s textilom a textilnou galantériou. Predajňa bola v našom dome, vchod bol na zaoblenom rohu. Prišla komisia, urobila inventúru a už všetko, čo bolo v predajni a v sklade, bolo družstevné. Otec sa stal vedúcim predajne Vesna a mama predavačkou. V našom obchode sa vystriedalo niekoľko predavačov - pani Sláviková, matka Ľudmily Kováčikovej, pani Paulína Homoľová vydatá Briestenská, Mária Blahová, ktorá bola po odchode rodičov do dôchodku vedúcou predajne, vtedy to už bola Jednota a iní.
V čase, keď bol v predajni mladý tovariš, bol v Jabloňovciach družstevný deň a aj predajňa Vesna išla tam predávať (bližšie k zákazníkom). Mládenci si popili a pritom si zaspievali aj: Haj, husičky, haj, cez Gottwaldov raj... (zakázanú pesničku: Haj, husičky, haj, cez zelený háj...). Niekto ich udal a išli do väzenia. Do väzenia išiel aj Ladislav Kováčik, ktorý mal obchod s kožou a niečo si zo svojho znárodňovaného tovaru schoval. No nešiel len do väzenia, ale bol mu skonfiškovaný celý majetok, rodinné šperky a aj rozostavaný rodinný dom na Hrnčiarskej ulici číslo 13. Obraz tohto „nepriateľa“ sme mohli vidieť aj v kine vo filmovom týždenníku.
Lístkový systém sa skončil v pondelok 1. júna 1953 druhou menovou reformou. Ceny tovarov sa prepočítali 5:1, teda čo stálo 100 Kčs, po novom len 20 Kčs. Horšie to bolo s peniazmi občanov - týkalo sa to hotovosti aj vkladov. Do 5000 Kčs sa menilo 5:1, nad 5000 Kčs 50:1. Teda ak mal niekto desaťtisíc starých korún, dostal 1100 nových, kto mal stotisíc, dostal 2900 nových. Papierové štátovky boli v hodnote 1, 3, 5, 10, 25, 50 a 100 Kčs.
Na sobotu 30. mája 1953 pred menovou reformou mám dva osobné zážitky. Ako študent som niečo robil na národnom výbore, bol som sám v kancelárii predsedu, keď asi o pol dvanástej zazvonil telefón: Tu okresný národný výbor, prevezmite fonogram: Od 12. hodiny zavrieť všetky predajne a urobiť inventúry, bude zmena cien. Mali sme dohovorené v predajni domácich potrieb (kde je teraz pekáreň), že v pondelok si prídeme kúpiť chladničku Manetu za 36 tisíc Kčs. Po tej správe som hneď išiel domov a chladničku sme do 12. hodiny kúpili.
A v tú sobotu sme boli ako ochotníci hrať divadlo v Pečeniciach. Vybrané vstupné nám premenili 50:1 a my sme sa museli poskladať na zaplatenie nákladného auta, čo nás viezlo do Pečeníc, lebo majiteľ dopravné prepočítal 5:1. Peniaze sa menili v zasadačke obecného úradu. Niektorí doniesli peniaze aj v škatuli od topánok a odchádzali s hrsťou štátoviek.
Takéto sú moje spomienky, staré šesťdesiat rokov, bez písomných záznamov, nuž niektoré detaily môžu byť skreslené.
Slovné spojenie téma s variáciami je z hudobnej teórie i praxe. Znamená to, že nejakú hudobnú skladbu interpret rozvíja. Základná stavba hudobného diela je zachovaná, ale interpret ju rôznymi hudobnými variáciami a figúrami doplňuje a obohacuje.
Toto môžeme prirovnávať k životu človeka. Nie je priamočiary. I v ňom sa vyskytujú rôzne radosti, starosti, zármutky, ocenenia i sklamania. To platí v živote umelcov dvojnásobne. Zamerajme sa teda v skratke na životné osudy husľového virtuóza Niccola Paganiniho.
Niccolo Paganini sa narodil v Janove. Už ako malý chlapec javil hudobné nadanie. Keď mal päť rokov, jeho otec počul, ako hrá na lutne. Otec mu vytrhol lutnu z rúk, vtisol mu husle a po-vedal: toto bude tvoj hudobný nástroj.
Cremona bola mestom slávnych husliarov Amatiho, Stradiváriho a Guarnera. Žil v ňom gróf Cosio, ktorý bol fanatickým zberateľom ich diel. Raz otec zaviedol malého Niccola do domu grófa Cosia s prosbou, aby im ukázal zbierku tých hudobných nástrojov. Cosio bo1 už vtedy veľmi starý, ale zaviedol ich do jednej miestnosti k veľkej skrini, odostrel závoj a pred nimi sa objavilo asi sto hudobných nástrojov, husieľ, viol, violončiel a kontrabasov. Cosio pristúpil ku skrini, vybral jedny husle a kázal malému Niccolovi, aby mu niečo zahral. Malý Niccolo už vtedy so začínajúcou virtuozitou zahral Cosiovi jednu ľudovú taliansku pieseň. Cosio bo1 dojatý. Vybral zo skrine jedny z najvzácnejších husieľ Guarneriho a podal mu ich do rúk so slovami: odteraz budeš hrať na tomto hudobnom nástroji.
Keď bo1 Niccolo Paganini už starší, navštevoval hudobné konzervatórium v Parme, kde bo1 výborný učiteľ Paer. Boli tam viacerí žiaci, ale on vynikal nad všetkými. Samozrejme, že vzbudzoval u nich závisť. Keď na abiturientsky koncert vybral učiteľ Paer jeho, v nestráženej chvíli mu jeho závistlivci podrezali dve struny. Keď Paganini začal hrať, postupne sa mu roztrhli obe struny. Jeho to však nevyviedlo z miery a koncert dohral na dvoch strunách.
Po absolvovaní konzervatória začal Paganini konvertovať v rôznych mestách Talianska. Najprv v rodnom Janove, potom v Lace, Parme, Benátkach, Miláne a Ríme. S každým ďalším koncertom sa zvyšovalo jeho virtuózne umenie. Návštevníci s úžasom počúvali jeho interpretačné umenie. Medzi ľuďmi sa začali šíriť rôzne fámy, že je posadnutý diablom. Len diabol môže tak hrať, ináč sa to nedá pochopiť. Paganini si to vôbec nevšímal, prípadne sa nad všetkým len útrpne usmial.
Paganini však nehral len cudzie hudobné diela, ale skomponoval i svoje vlastné a nebolo ich málo. Spomeňme aspoň rozsiahle dielo, ktoré nazval La Mancanza del corde. Bola to hudba miznúcich strún. Je to zmes hudobných tém v takej zložitej forme, že po Paganinim už nobolo takého huslistu, ktorý by bol dokázal zahrať túto skladbu. Táto ťažká kompozícia sa hrala najprv na všetkých štyroch strunách a ďalšie variácie postupne na troch, dvoch a zakončenie na jednej strune.
Keď sa Paganini oženil so speváčkou Antóniou Bianchi a mal s ňou jediného syna Achilla, opustil Taliansko a začal koncertovať po európskych mestách. Tak postupne navštívil Varšavu, Prahu, Drážďany, Lipsko, Berlín, Viedeň, Frankfurt, čím ďalej na západ a tým bližšie k Parížu. Paríž bol v tom čase akýmsi arbitrom v oblasti umenia. Kto zvíťazil v Paríži, bol uznaný na celom svete. Keď prišiel do Paríža a ubytoval sa v hoteli, navštívil svojho bývalého učiteľa Paera, ktorý sa medzitým odsťahoval z Talianska do Paríža. Uvažovali o jeho koncerte v Paríži.
Udialo sa to 9.3.1831 v sále Veľkej opery. Paganini vedel, že do tohto koncertu musí vložiť celú silu svojho génia, musí prinútiť srdce sveta ustrnúť vo veľkom ošiali. Sála veľkej Opery bola obsadená do posledného miesta. A potom sa to začalo. Sálou akoby zavial vietor a rozozvučalo sa tisíc zlatých, strieborných i bronzových zvončekov. V rýchlom slede sa striedali menuety, sonáty, barcaroly a zmes variácií vlastnej fantázie. Poslucháčom sa zdalo, že sa husle rozdelili na dvoje, že spieva naraz desať, sto až tisíc husieľ. Zrazu spievajú husle víťaznú kantilénu a na koniec zaznelo ťažké smutné adágio. Po tomto koncerte si Paganini dobyl Paríž, ba celý svet.
Na druhý deň po koncerte sa rozpísali všetky parížske noviny a hudobné revue o nedosiahnuteľnej genialite Paganiniho. Za všetky aspoň jeden citát: „Ľutujeme každého, kto nepočul tento koncert. V živote človeka sa nestáva často aby stretol takéhoto génia, ktorý nám odhalil úžasný neznámy svet dosiaľ nikdy nepoznaného umenia.“
Každoročne sú žiaci 9. ročníka postavení pred prvé vážne rozhodnutie o svojom profesijnom smerovaní, musia sa správne rozhodnúť, na ktorej strednej škole budú študovať. Tento výber by mal však zodpovedať ich vedomostiam, schopnostiam a záujmom, zároveň by ich mal podnietiť k zodpovednejšej práci v škole. Na ich prípravu na vyučovanie sú kladené zvýšené nároky, nielen aby úspešne zvládli celoplošné testovanie zo slovenského jazyka a literatúry a z matematiky, ale aj preto, aby si uvedomili, že byť študentom na strednej škole znamená čeliť mnohým úlohám, ktoré sú omnoho náročnejšie než tie, na aké boli zvyknutí počas deviatich rokov na základnej škole.
Ich výber je neraz sprevádzaný pochybnosťami, či je ich rozhodnutie správne, či štúdium na strednej škole zvládnu a či po jej skončení budú mať šancu zamestnať sa. Pri tomto rozhodovaní zohráva hlavnú úlohu informovanosť a preto Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Leviciach organizuje Levickú burzu informácií, ktorá je zameraná na poskytovanie informácií o voľbe povolania a o možnostiach regionálneho trhu práce. Pedagógovia i študenti stredných škôl, ktoré sú v jeho pôsobnosti tu prezentujú jednotlivé študijné a učebné odbory, predstavujú svoje učebné plány, záujmové krúžky či úspechy svojich študentov.
Žiaci 9. ročníka Základnej školy v Pukanci sa na burze zúčastnili 7. októbra a mohli získať nielen nové informácie a propagačné materiály o jednotlivých školách, ale si aj prezreli vystavené výrobky niektorých škôl, pýtali sa na podmienky prijatia, predmety, vybavenie školy a podobne. Skrátka, získali celkový prehľad o odboroch a budú sa vedieť lepšie orientovať pri výbere povolania. Tí, ktorí ešte stále váhajú a nevedia si z ponuky stredných škôl vybrať, mohli zároreň využiť služby profesijného poradenstva, ktoré poskytujú metodici z Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Leviciach.
Navštívili sme aj Gymnázium A. Vrábla v Leviciach, v ktorom mali Deň otvorených dverí, takže sa naši žiaci mohli dozvedieť zaujímavosti zo života stredoškolákov, napríklad o jednotlivých predmetoch, o spoločenskom živote, mimoškolských aktivitách a nárokoch tamojších pedagógov.
Pevne verím, že návšteva burzy informácií splnila svoj zámer a poskytla deviatakom objektívne informácie. Oproti minulému školskému roku došlo k menšej zmene, lebo teraz sa burzy mohli spolu so žiakmi zúčastniť aj ich rodičia. Dúfam, že aj im priniesla odpovede na mnohé otázky, a tak budú môcť svojim deťom lepšie poradiť pri výbere školy, no umožnia im tiež prejaviť pri rozhodovaní vlastný názor, aby sa naučili niesť zodpovednosť za vlastné rozhodnutie.
| Mgr. Anna Medzihradská | [ hore ] |
Anna Bérová sa narodila 31. marca 1914. Narodila sa, keď sa končila prvá svetová vojna. Žila v skromných podmienkach, peňazí bolo málo, nie to ešte na štúdium, a tak odchádza za pomocnicu mimo Pukanca. Tam sa vydá a narodí sa jej dcéra. Druhá svetová vojna ju poznačí. Stratí svojho manžela, ktorý padne ako partizán. Začiatkom roka 1953 sa so svojou dcérou sťahuje do Pukanca k svojim rodičom, kde prežije značnú časť svojho života. Pôsobila v rôznych organizáciách: vo folklórnom súbore Smrečinár, ako sudca z ľudu, pracovala vo Zväze protifašistických bojovníkov, spievala v cirkevnom spevokole a pomáhala všade tam, kde potrebovali jej pomoc. Keď hodnotíme jej celý život, môžeme konštatovať, že prežila skoro celé storočie. Smrť jej to prekazila 11. novembra 2009.
Nech odpočíva v pokoji!
| Mgr. Miroslav Slivka | [ hore ] |
Ožltlo lístie stromov
Už príroda sa k spánku ukladá
Jesenný čas zosmutnil steny domov
Nič nie je také ako z jari, nič nie je také ako za mlada
Ba veru niečo áno
Smútočné sviece na hrobkách
A mráz ten smrtiaci milenec čo každé ráno
Bozkáva chryzantémy po lícach
Studený vetrík fúka zhasína sviečky smelo
Nesvätí sviatky nevediac či je nedeľa či sobota
V to ráno mrázik pobozkal aj tvoje čelo
A vetrík zhasol sviecu tvojho života
Ta odkiaľ nieto návratu ta ťa odniesol
Zbavil ťa bôľov tohto sveta
K Tomu čo za nás na kríži odvisol
Do raja večného ta
Opadlo lístie zo stromov
S prírodou i ty si išla do jej lona spať
Oddnes v nej naveky už budeš mladá s každou jarou
S jeseňou budeš rok čo rok smrť svoju zase prežívať
Ľudstvo je jednoducho zaujímavé, ale hlavne vynaliezavé. Vymýšľa si rôzne symboly, ktoré mu majú pripomenúť niektorý deň, sviatok.
Niektoré sviatky majú viacero symbolov. Napríklad Veľká noc ich má hneď niekoľko. Sú to vŕbové vetvičky zvané cinki, veľkonočný baránok - cukrový alebo živý, maľované vajíčka - kraslice, ale i tzv. Boží hrob s ležiacou sochou Krista.
Vianoce sú na tom podobne. Súčasnú dobu prezentuje vianočný strom, ozdobený mnohými žiarivými ozdobami, betlehem - drevená podoba maštaľky narodenia Krista, kapor vo vani, opekance na tanieri...
Každé obdobie ich má viacero, no je jedno, ktoré má len jeden symbol, a to symbol, ktorý je veľmi výstižný, ba priam symbolický. Ide o advent a adventný veniec. Slovo advent je latinského pôvodu. Adveniat regnuum tuum - príď kráľovstvo Tvoje, tak sa modlí v latinskom Otčenáši. Advent je obdobie vymedzené štyrmi nedeľami, ktoré sú pred sviatkami narodenia Krista. Je to vlastne obdobie duchovnej prípravy na Vianoce. Prečo vlastne štyri nedele? Je to symbol mystického obdobia 4000 rokov od mýtického stvorenia sveta až po narodenie Ježiša Krista. Každá nedeľa symbolizuje tisíc rokov.
Bohužiaľ, 21. storočie je storočím tvrdého konzumu. Už pomaly v októbri počuť z obchodných sietí zvuky kolied, výklady sú plné vianočných stromčekov, vianočných ozdôb. Celá tá nádhera je zameraná na jedno: Človek, ži, jedz, pi, užívaj si. Je to potrebné a dôležité. Nesmieme však zabudnúť, že nielen z chleba žije človek! Sú i hodnoty, ktoré ďaleko presahujú jedlo a nápoj. Je tu rodina, láska, spoločenstvo ľudí. To sú hodnoty, ktoré začínajú byť utláčané do úzadia. Je len na nás, čo s tým urobíme.
Adventné vence sú dnes všade. Pozerajú sa na nás z novinových stránok a z časopisov, kde nám radia, ako si ich môžeme vyrobiť. Vidíme ich na televíznej obrazovke, môžeme si ich kúpiť v našich obchodoch, slovom, stali sa dobrým obchodným artiklom. Z môjho detstva si pamätám, ako som obdivoval v pukanskom kostole kostolníka, ktorý s pomocou dlhej palice zapaľoval sviecu, vlastne sviece na venci, ktorý bol zavesený na lustri chrámu. Pre nás deti bolo zaujímavé hľadieť na zelený kruh vyrobený z jedľových vetvičiek, na ktorom plápolali blikajúce sviečky.
Adventný veniec má zaujímavú históriu. Vznikol v krajine, ktorá dala svetu krásny vianočný symbol stromček. Predstavme si, že sme v nemeckom meste Hamburg v roku 1839. Mesto má mnoho obyvateľov, ale jeden z nich sa stal zaujímavým. Teológ, vychovávateľ a učiteľ v jednej osobe Johann Henrich Wichem má zriadený útulok pre opustené deti. Deti nielen ubytováva, ale im poskytuje vzdelanie a tým slabším dáva možnosť vyučiť sa nejakému remeslu. No deti sú len deti. Vždy boli na všetko zvedavé. S príchodom vianočných sviatkov stále domŕzali, kedyže už príde Ježiško. Takto teda koncom októbra 1839 dostáva nápad. Zo starého dreveného kolesa vyrobí drevený veniec a na ten pripevní 24 sviec. Štyri z nich sú vyššie. Každý deň pri modlitbe s deťmi zapáli jednu z nich a tak deti rýchlo zistia, koľko dní z adventu uplynulo a koľko ich ešte čaká. Tento zaujímavý nápad sa začal o niekoľko rokov šíriť i medzi ostatných obyvateľov a keďže tí mali známych a príbuzných po celom Nemecku, nový zvyk sa začal rýchlo šíriť ďalej. Približne od roku 1860 drevený veniec vylepšili jedľovými vetvičkami. Začiatkom 20. storočia už bol typickým adventným nemeckým zvykom. Po čase sa počet sviec začal zmenšovať, až nakoniec ostal pri čísle 4. Adventný veniec prebrali viaceré cirkvi a začali ich umiestňovať vo svojich chrámoch, čo veriaci s radosťou prijali. Napríklad v Miláne si veniec upravili podľa svojich zvyklostí a má šesť sviečok.
Úpravy venca šli ďalej. Amerika si tento symbol prispôsobila svojsky. Zrušila všetky sviece, veniec maximálne ozdobila a začala ho vešať na dvere domov a bytov. Mnohí ľudia tento veniec nazývajú vianočný, ale v skutočnosti ide o upravený adventný veniec.
Myslím si, že mať v domácnosti, napríklad v obývačke adventný veniec je pekné a symbolické. Môže sa pri ňom stretať celá rodina, deti môžu lepšie vnímať svetlo sviec, ale hlavne teplo ľudskej lásky. Lebo tá sa z našich vzťahu akosi vytráca.
| Mgr. Miroslav Slivka | [ hore ] |
Každý človek sa narodí vtedy, kedy má. Nik si nemôže určiť dátum príchodu svojho narodenia, ale každý si môže určiť, ako prežije svoj život.
Pani Mária Struhárová, rodená Maruniaková, si zvolila, že prežije svoj život naplno. Už v mladosti sa venovala ochotníckemu divadlu, neskôr tieto skúsenosti zúročila, keď viacero rokov úspešne viedla skupinu mladých ľudí, ktorí pod jej vedením nacvičovali divadlá, s ktorými vystupovali nielen v našej obci, ale v celom širšom okolí. V súčasnosti sa venuje viacerým aktivitám. Už dlhodobo ju mnohí poznajú ako skvelú kuchárku a výbornú cukrárku. Svoj záujem o veci ľudové pretransformovala i do oblasti gastronómie. Venuje sa
vareniu tradičného ľudového jedla - párancov, ktoré predvádza na folklórnych festivaloch. Ďalšia činnosť, kde ju môžeme vidieť, je kultúra. Dala dohromady ženy dôchodkyne a stala sa zakladateľkou spevácko-dramatickej skupiny Bazalička.
Neviem si predstaviť, že by prestala pracovať a venovať sa kultúre. Samozrejme, že i jej pribúdajú rôčky. I keď sa ženám nepatrí „vykrikovať“ roky, v jej prípade treba urobiť výnimku. Október bol mesiac, keď si pripomenula v kruhu svojich blízkych 70 rokov.
Pri príležitosti tohto významného životného jubilea jej želám veľa zdravia, pokoja, Božieho požehnania. Nech sa i ďalšie roky teší v kruhu svojich blízkych a priateľov a svojou prácou nech ešte dlho potešuje všetkých ľudí. Živijó!
| Mgr. Miroslav Slivka | [ hore ] |
Keď sa povie jubilant, každý si predstaví človeka - muža či ženu, ktorý sa dožil pekného jubilea. Pri vyslovení slova jubilanti však spozornieme, pretože pravdepodobne ide o viac ľudí. V tomto prípade ide o jubilantov manželov Kráľovcov, ktorí svoj plodný život zasvätili vznešenému povolaniu odovzdávať múdrosti a vedomosti deťom a žiakom. Pani učiteľka Mária Kráľová sa dožila krásnych 85 rokov a pán učiteľ Ľudovít Kráľ vzácnych 91 rokov. Zahĺbme sa spoločne do ich životných osudov.
Mária Kráľová, rodená Maruniaková sa narodila v Pukanci. Pochádza zo skromných pomerov. Jej otec bol debnárom a matka bola domáca. Po skončení štúdia učila od roku 1944 až do zaslúženého dôchodku v Pukanci.
Ľudovít Kráľ sa narodil v Čremošnom. Jeho matka bola domáca. Študoval na učiteľskom ústave, kde mu bola spolužiačkou významná slovenská spisovateľka Mária Ďuríčková. Ako učiteľ pôsobil v Slovenskom Pravne. Tu sa zoznámil so svojou budúcou manželkou. Po vypuknutí Slovenského národného povstania sa doň aktívne zapojil. Neskôr pôsobil v škole v Novej Dedine, odkiaľ bol preložený za riaditeľa školy do Pukanca v roku 1946. Tu ho čakala neľahká práca, pretože popri novom pracovnom zaradení sa musel postarať o dokončenie vonkajších úprav novej školskej budovy a jej okolia. Novú budovu školy začali stavať ešte v období prvej slovenskej republiky a k úplnej kolaudácii došlo až po skončení druhej svetovej vojny.
Manželia začali spolu žiť v novej budove, takzvanej meštianke, v školskom byte. Neskôr si začali stavať rodinný dom na Pažiti. Spoločne vychovali tri deti: Igora, Milana a Máriu. Svojim deťom vštepovali myšlienky humanizmu, ktoré sú v živote každého človeka veľmi dôležité.
V pukanskej škole odchovali stovky detí, no nielen z Pukanca, ale i z okolitých obcí: Bohuníc, Devičian a Uhlísk. Pani učiteľka ako učiteľka dolného stupňa ich uvádzala do tajov písmen a číslic. Pán učiteľ na hodinách slovenského jazyka vštepoval žiakom zásady a pravidlá jazyka a na hudobnej výchove spolu so svojimi husličkami učil žiakov spievať naše ľubozvučné piesne. Dnes spoločne prežívajú svoju jeseň života. Do ďalších dní im prajem veľa lásky, zdravia, porozumenia a pokoja, aby sa mohli tešiť zo svojich detí a vnúčeniec. No neprajem im to len ja, v duchu sa ku mne pripájajú tie stovky detí, ktoré vychovali.
Záverom im ďakujem tak trochu osobne. Obaja učili moju mamu a ona, keď som bol malý, mi vždy vedela poradiť a pomôcť. Veď mala z čoho.
| Mgr. Miroslav Slivka | [ hore ] |
60
Erika Kováčiková
Marta Smidáková
Jozef Haraba
Ladislav Tököly
65
Marian Vančo
70
Ivan Cibulka
Július Kozdera
Mária Struhárová
Margita Soláriková
75
Vladimír Mastiš
80
Eugen Pataky
František Solárik
85
Mária Kráľová
90
Anna Michalcová
Anna Cibulková
91
Karolína Uhrinová
Redakcia: Miestna knižnica, Námestie mieru 60, 935 05 Pukanec.
tel. 036/ 6393278. Registračné číslo: OÚ-5/93 |
| |
Obecný
úrad Pukanec, nám. Mieru 11, Pukanec, tel.: +421 (0)36 6393
108, +421 (0)36 6393 529 |
|
|
|
