Dva prekrásne, stredne staré jedince moruše čiernej.

Mohutný exemplár moruše čiernej.

V 80. rokoch minulého storočia tu Ján Králik a Ján Rosenberger napočítali 460 jedincov, pričom sa pokúšali aj odhadovať ich vek. Najstaršie jedince odhadli na viac ako 500 rokov. Ja som sa o viac ako 20 rokov neskôr odhodlal na to isté s následným porovnaním dosiahnutých výsledkov. V extraviláne Pukanca som zaznamenal 421 stromv. To, že som zaregistroval o 40 stromov menej, je spôsobené najmä tým, že počas tých 20 rokov došlo k výraznému úpadku tradičného vinohradníctva a k zmene ich prirodzeného prostredia. V oblasti postupne ubúda vinohradov a dochádza k sukcesii. V konkurencii sukcesnej flóry moruša aj napriek svojej úžasnej húževnatosti hynie, pretože je veľmi citlivá na nedostatok slnečného žiarenia. Takýchto lokalít našťastie nie je veľa, ale aj dnes je ohrozených niekoľko (46) stromov, ktoré rastú obklopené krovinami. Počas mapovania som všetky stromy rozdelil podľa ich veku do 3 kategórií: (1) staré stromy typického vzhľadu s rozčesnutým kmeňom, (2) stredne staré jedince, ktoré mali ešte kompaktný kmeň, (3) mladé stromčeky.

Výskyt moruše čiernej v okolí Pukanca.
Lokalita	Počet stromov
Bátovce	40
Bohunice	40
Čajkov	20
Devičany	50
Jabloňovce	80
Pečenice	15
Pukanec	420
Rybník nad Hronom	20
Tekovská Nová Ves	30
Celkom	715

Samotný terénny prieskum pozostával z lokalizácie stromov, zhodnotenia zdravotného stavu stromov, odhadu veku stromov, vzhľadu stromov a prípadných zvláštností. Z celkového počtu 421 stromov som zistil, že 46 kusov sú mladé jedince vo veku do 30 rokov. Stredne starých bolo 102 kusov, približne vo veku 150 rokov. To sú stromy, ktoré majú ešte stále kompaktný kmeň. Zvyšných 273 je starších stromov, ktoré už majú rozčesnutý kmeň.

Pri porovnaní množstva a vekového zloženia stromov rastúcich v súčasnosti a stromov zaznamenaných pred vyše 20 rokmi, dochádzam k záveru, že v súčasnosti je podstatne vyššie zastúpenie mladých jedincov. V posledných rokoch došlo k oživeniu tradícií a znovu sa rozmáha pestovanie morúš. Je to veľmi dobrá správa, pretože v minulosti bol v tejto oblasti zaznamenaný len jeden stromček mladší ako 20 rokov, hrozilo, že moruše tu môžu úplne vymiznúť. Našťastie, situácia sa podstatne zmenila a dnešných 46 mladých stromčekov dáva tušiť, že ľudia si oveľa viac uvedomujú kvality tohto druhu.

Rozčesnutá moruša žije a rodí ďalej.

Čo sa týka ich výskytu, tak väčšina z nich (347) rastie na lúkach a v blízkosti chát, teda v udržiavanom prostredí na trávnatom povrchu, kde zatiaľ neprebieha sukcesia. Z týchto stromov rastie drvivá väčšina v tesnej blízkosti viníc. Všetky tieto stromy sú intenzívne využívané, teda ich plody sú zužitkovávané. Zo všetkých viac ako 400 stromov, až 24 kusov rastie priamo vo vinohradoch. Je to dosť zvláštny pohľad na pekne udržiavanú vinicu, uprostred ktorej rastie strom. Tieto moruše však nie sú tak rozľahlé a ich konáre bývajú opiľované. Na druhej strane, až 46 stromov rastie v pasekách alebo v prostredí ohrozenom sukcesiou, čím je ohrozená ich ďalšia existencia. O tieto stromy sa nemá kto starať, pretože väčšina z nich nepatrí nikomu. Aj ich plody bývajú využívané len cudzími ľuďmi alebo náhodnými okoloidúcimi.

Zrelé plody moruše čiernej.

Moruša čierna poskytuje veľa spôsobov využitia. Samozrejmosťou je konzumácia plodov moruše. Vďaka ich bohatému obsahu vitamínov, minerálnych látok a osviežujúcej chuti sú cez leto veľmi obľúbené. To vedeli už aj starí Rimania a Egypťania. V starom Anglicku ich mnísi rozširovali ako liek. Okrem priamej konzumácie surových plodov existuje veľké množstvo spôsobov ich spracovania. Už starí Rimania z nich dokázali pripraviť morušové víno - vinum moratum. Aj v súčasnosti sa zo šťavy robieva víno, ktoré sa však nenechá prejsť kvasom, a preto nevydrží veľmi dlho a ani neobsahuje alkohol. Vlastne to ani nie je pravé víno. Obľúbená je tiež šťava z morúš, ktorá je po zriedení vodou, pridaním cukru a citrónovej šťavy skvelým osviežením najmä počas horúcich letných dní.

V okolí Pukanca sa z morúš robieva aj džem, sirup a tiež sa zavárajú plody. Snáď úplne najtypickejšie pre Pukanec je pálenie plodov, čím vzniká lahodný destilát - morušovica. Tá, pokiaľ je dostatočne odstáta, má veľmi výraznú arómu. Okrem toho má aj výborné liečivé účinky, najmä pri bolestiach hrdla a pri zažívacích problémoch.

Kvety moruše čiernej.

Využitie v lekárstve: už v 16. storočí sa liečebne využívali plody, kôra a listy moruše čiernej. Plody pri zápaloch a na zastavenie krvácania, kôra pri bolestiach zubov a listy pri uštipnutí hadom a ako protilátka pri otrave Aconitum napellus (prilbicou modrou). V súčasnosti sa plody využívajú pri bolení hrdla, chudokrvnosti, slabosti a tiež sa používajú ako preháňadlo.

Listy majú antibakteriálny účinok, podporujú potenie a uľahčujú vykašliavanie. Tiež sa používajú pri prechladnutí, na tlmenie horúčky, pri bolestiach hlavy a hrdla. Najväčší význam však majú ako stimulátor tvorby inzulínu. Vetvičky majú antireumatický účinok a tiež znižujú krvný tlak. Odvar z kôry sa v ľudovej medicíne používa proti hlístam.

Vzhľadom na svoje nesporné kvality si M. nigra zaslúži aj náležitú ochranu. V minulosti bol podaný návrh, aby bola M. nigra chránená. Mal byť vyhlásený Chránený prírodný výtvor Pukanské moruše čierne. Bohužiaľ, k nadobudnutiu platnosti tohto zákona nikdy nedošlo. So zmenou režimu došlo aj k prekategorizovaniu všetkých položiek ochrany prírody. Prestala existovať aj kategória chránený prírodný výtvor. Teraz neexistuje žiadna podobná kategória, do ktorej by sa dali Pukanské moruše čierne preradiť. Na správe Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy uvažovali o tom, že by táto CHKO posunula hranice a pod svoju ochranu by zobrala aj spomínané moruše. Vyskytol sa tu však ďalší problém: všetky tieto stromy rastú na súkromných pozemkoch, tak sa rokovania postupne spomalili, až napokon úplne zastavili. Takže M. nigra je stále bez zákonitej ochrany, ktorú by si v každom prípade zaslúžila.

V okolí Pukanca rastie M. nigra najmä v oblasti viníc a to spolu s ďalšími ovocnými druhmi. Každý správny záhradkár vie, aké sú tieto stromy cenné. Keďže ani nie sú veľmi náročné na pestovanie (stačí poopiľovať staršie konáriky a takýmto spôsobom sa dá strom veľmi dobre zmladiť), môžu tento druh pestovať aj menej skúsení záhradkári. Myslím si, že záujem o ňu v tejto oblasti určite nepoklesne. Strom tu rastie dostatočne dlho, má bohatú základňu, čo sa týka záujemcov o jej pestovanie, a má vysokú úžitkovú hodnotu, ktorú si pestovatelia veľmi dobre uvedomujú. To je dostatočne silný predpoklad, aby sa strom zachoval aj v budúcnosti. Aj keď v súčasnosti dochádza k sukcesii a počet morúš sa znižuje a pravdepodobne sa v najbližších rokoch (až desaťročiach) ich počet ešte mierne zníži, moruša tu zostane pestovaná ako kultúrna drevina.

Druh nie je náchylný ani na choroby alebo škodcov. Zatiaľ sa u neho neprejavili ani žiadne negatívne vplyvy znečistenia životného prostredia ako ovzdušia, vody alebo pôdy. Je odolný aj voči vysokým výkyvom teplôt. Keď v zime v roku 1928/29 poklesla teplota na -30 °C, zamrzli len mladučké stromčeky a najmladšie výhonky - letorasty. V lete tu teplota vystúpi aj na +35 °C, čo stromu tiež viditeľne neškodí. Pri súčasnom trende otepľovania sa očakáva, že do roku 2050 sa priemerná teplota zvýši o 2 °C. Ani táto skutočnosť by nemala výrazne ohroziť výskyt moruše čiernej v okolí Pukanca.

Morus nigra je výnimočný druh, ktorý si určite zaslúži väčšiu pozornosť. Bola, ale aj stále je pestovaná len v určitých oblastiach a mnohí ľudia tento druh ani nepoznajú, čo je škoda. Nie je možné prehliadať jeho nesporné kvality.

• Výskyt moruše čiernej (Morus nigra) v okolí Pukanca, 2002 [PDF]
  
  
• Chránený prírodný výtvor "Pukanské moruše čierne", 1994