História | Príroda | Turistika | Remeslá | Samospráva | PN | Kontakty

História Príroda Turistika Pukanské noviny História [späť do sekcie história] Chronologický prehľad 1075 Prvý písomný historický dokument o existencii Pukanca - v zakladajúcej listine hronskobeňadického opátstva sa spomína Villa Baka ako hraničný bod opátskych majetkov 1156 Pri B. Štiavnici sa spomína "Terra Banensium" (Zem baníkov) 1270 Prvý písomný doklad o výskyte striebornej rudy v okolí Pukanca 1290 Najstarší hodnoverný doklad o existencii Pukanca ako banskej osady v jeho názve - Bakabanya 1310 Doklad o existencii nemeckého osídlenia - Nemeth Baka 1317 Kráľ Karol Róbert dal právo hľadať zlato, striebro a iné kovy na území Pukanca komesovi Gregorovi 1321 Zmienka o strieborných baniach - Argenti fodina Bacabana, Zachovaný náhrobný kameň pukanského richtára Alberta Náhrobný kameň z roku 1320 pravdepodobného pukanského rychtára Alberta. Nadpis "CSEPULT ALBERT DORM ANN. DO. MCCCXX" - "Pochovaný Albert odpočíva v pánu 1320". 1323 Udelenie mestských výsad kráľom Karolom Róbertom 1331 Pukanec je samostatné mesto s richtárom a samosprávou 1337 Niekoľkí pukanskí baníci objavili bohatú rudnú žilu na území dnešnej Novej Bane a dostali do prenájmu od Hronskobeňadického opátstva miesto na postavenie stúp na novobanskom potoku 1345 Pukanec je už kráľovským mestom 1388 Najstarší doklad o členstve Pukanca v zväzku stredoslovenských banských miest 1405 Kráľ Žigmund vyhlasuje v okolí slobodné banské podnikanie a nariaďuje, aby bolo mesto opevnené 1423 Kráľ Žigmund oslobodzuje stredoslovenské banské mestá od mýtnych poplatkov 1424 Pukanec a ostatné banské mestá dostáva druhá Žigmundova manželka Barbora 1437 Zmienka o drevenom opevnení 1439 Kráľ Albrecht odobral kráľovnej Barbore banské mestá pre jej výstredný život a daroval ich jej dcére, svojej žene, kráľovnej Alžbete 1470 Banské mestá dostala kráľovná Beatrix, manželka Mateja Korvína, ktorý ich oslobodzuje od všetkých ostatných poplatkov na večné časy 1510 Bol postavený gotický kostol 1522 Kráľ Ľudovít II. daroval banské mestá svojej manželke Márii 1548 Kráľovná Mária prepustila banské mestá bratovi kráľovi Ferdinandovi I. 1424 V banských mestách vznikli cechové kartely, t.j. spoločné cechy 1433 Príchod husitov do Pukanca 1442 Vojaci banských miest (na strane Alžbety) napadli kláštor v Hronskom Beňadiku, ktorý bol na strane Vladislavovej 1442, máj Jágerský biskup Šimon Rozgoň a Ladislav Čech z Levíc napadli s veľkým vojskom Banskú Štiavnicu a Pukanec 1500 Kráľ Vladislav II. potvrdzuje staré výsady udelené Matejom Korvínom a s ostatnými banskými mestami potvrdzuje mestské výsady, slobody a práva Pukančanov 1516 Pukancu potvrdil výsady kráľ Ľudovít II. 1533, 2. mar. Banské mestá tlmočili kráľovským komisárom opätovnú žiadosť o zosilnenie posádok v Leviciach, Bátovciach, Pukanci, Hronskom Beňadiku a Krupine 1533 Kráľ Ferdinand I. potvrdzuje Pukancu privilégium udelené kráľom Vladislavom II. v roku 1496 1544, 16. aug. Do blízkosti Pukanca sa dostali Turci, keď vyrabovali a vypálili Levice 1547 Pukanec získava od Ferdinanda I. právo meča 1547, 12. nov. Kráľ Ferdinand I. nariadil, že Pukančania nesmú byť zadržiavaní a väznení ako rukojemníci za priestupky svojich spoluobyvateľov a nesmú im prekážať v slobodnom obchodovaní. Súčasne sa potvrdzuje slobodná ťažba dreva v okolitých lesoch 1551, 28. okt. Kráľ Ferdinand I. nariadil všetkým kráľovským mýtnikom, že nesmú od Pukančanov požadovať akékoľvek mýtne poplatky 1560 Kráľ Ferdinand I. povoľuje používať červený pečatný vosk pri spečaťovaní písomností vydávaných mestom 1564, 28. apr. Pukanec oznamuje Kremnici, že v posledných ôsmich dňoch sa Turci už dvakrát objavili nielen v poli a nad mestom, ale došli celkom k mestskej bráne a chceli napadnúť stráž. 1565, 18. apr. Turci sa dostali do okolia Pukanca, chytili a smrteľne zranili pastierov a niekoľko roľníkov odvliekli do zajatia 1565, 2. dec. Kapitán Čabradského hradu dostal správu, že budínsky paša s jazdcami a pešiakmi podnikne výpravu proti Pukancu, B. Štiavnici a Krupine 1567, jún Pukanskému kapitánovi Barbaričovi píše list beg Novohradského sandžaku Ahmed, aby sa mu Pukančania podvolili 1568, 26. aug. Turci prešli cez Ipeľ k Leviciam a pokračovali k Pukancu, odkiaľ ich ozbrojení Pukančania odohnali 1575, 11. sept. Turci prišli až k Pukancu, chytili dvoch chlapov. Kapitán Barbarič s malou skupinou vojakov po úspešnej potýčke priniesol štyri kone a zoťaté hlavy Turkov 1576, jún Z Pukanca bol kapitán Juraj Barbarič preložený do Zvolena 1576, júl Za nového veliteľa v Pukanci bol určený Lukáč Balogh 1577, 6. apr. Turci podnikli výpravu do okolia Pukanca, ale kapitán Balogh a jeho jazdci ich odohnali a niekoľkých zajali 1578, 23. feb. Asi 400 tureckých vojakov napadlo, vyplienilo a vypálilo mestské mlyny v Myšpotoku 1578, 13. apr. Uhorský snem sa zaoberal opevnením banských miest. Rozhodlo sa o opevnení Pukanca kamenným múrom 1578, 15. júl K Pukancu prišlo asi 200 Turkov, chytili a odvliekli dve ženy 1583 Zápisnica odbornej komisie poukazuje na úbohý stav baníctva a na to, že následkom chudoby a stálych vpádov Turkov boli bane zväčša opustené a neprístupné 1604 Vznikol slovenský cech pukanských krajčírov a ševcov 1608 Cech pukanských mäsiarov má po slovensky písané artikuly 1626 V prevádzke bola len jedna štôlňa razená pod Kirschner šachtou. Boli v nej údajne bohaté zlatonosné rudy 1628 Razila sa Jakub štôlňa ku žile Weinrebner, štôlňa Georg, Weitenzeche, štôlňa Mária bola smerovaná na žilu Rümpler, ďalej sú spomínané Hartenbergské bane, baňa Weitenzeche, baňa pod Neuerpergom, baňa Nestig, Sauer štôlňa nad Mária štôlňou, Kresber a Christopf štôlňa. Všetky tieto bane boli mimo prevádzky, lebo obyvatelia vo vojnách veľmi schudobneli 1629, 7. aug. Pukančania prosia banské mestá o pomoc najmä teraz, keď po poslednej morovej epidémii poklesol počet obyvateľov na štvrtinu 1633 V Pukanci bol mor a stupy neboli chránené proti mrazom, takže sa dobývalo sa len do zásoby a spracovávanie prebiehalo na jar 1636 Vznikol slovenský cech debnárov 1640 Vznik spoločného, tzv. veľkého cechu (zlatníci, kováči, zámočníci, mäsiari, čižmári, kolári) 1640, aug. K Pukancu sa prihnalo veľké množstvo Turkov. Obkľúčili ho a veľkú časť vyrabovali a vypálili 1640, 1. okt. Turci prišli k neohradenému Pukancu, zvyšok mesta obrátili na popol, mnoho ľudí povraždili a odvliekli do zajatia. Nájazdu odolal len rím.-kat. kostol, ktorý bol ohradený kamenným múrom so štvorposchodovou baštou (slúžila ako radnica) - "Hrozná noc pukanská" 1647, 10. jún Kráľ Ferdinand I. udeľuje Pukancu právo každoročného konania troch výročných jarmokov 1651 Zmienka o spoločnom cechu hrnčiarov, krajčírov a syrárov 1652, 29. júl Veľká skupina Turkov napadla pukanských roľníkov, odvliekli 21 ľudí, dvoch zabili a dobytok rozohnali 1657 Zmienka o cechu tkáčov a súkenníkov 1660 Vznik čižmárskeho cechu 1664, 14. máj Do okolia Levíc prišli veľké oddiely Turkov, vyrabovali Devičany, Rybník a Pukanec opäť vypálili 1686 Leopold I. obnovuje Pukancu výsady a povoľuje používať novú pečať so znakom mesta 1691 Cez Pukanec viedla diaľková osobná a tovarová doprava na linke Trnava-Krakov (kabriolet ťahaný štvorzáprahom) 1702 Leopold I. povolil Pukancu konanie štyroch výročných jarmokov každoročne 1703, júl Do Pukanca prišli vojská povstaleckého vodcu Františka Rákócziho 1706 Zmienka o samostatnom poštovom úrade v Pukanci 1747 Kráľovná MáriaTerézia potvrdila Pukancu výsady Mesto dalo postaviť zájazdový hostinec s krytou šopou pre povozy 1774 Baňa Ladislav ťažila zlato a v ostatných baniach prebiehali len kutacie pokusy 1823 Zlúčili sa Ignác a Antonštôlnianska spoločnosť a podnik sa stal významným a rozlohovo najväčším činiteľom pukanského baníctva 1842 Posledná zmienka o prevádzke baní, spomínajú sa v nej banské spoločnosti : Gabe Gottes, Starovšechsvätých s Juraj baňou a Michalštôlnianska. 1846 Vznik vzdelávacích spolkov - Spolok miernosti a Čitateľský spolok Založená nedeľná škola 1848 Neúspešné pokusy o založenie sporitelne 1856 Samuel Holuby a Štefan Lukáček založili odbočku Jednoty proti trýznění zvířat 1866 Štefan Lukáček založil Kňižnicu Pukanskjeho spolku ďjetok školských 1872, 9. sept. Vytvorenie prvého kolársko-kováčsko-mäsiarskeho spolku 1873 Založil Samuel Kupčok s pomocou Štefana Lukáčeka 1875 Posledné aktívne banské dielo - Biela baňa (do roku 1891) 1876 Pukanec bol zo slobodného kráľovského a banského mesta pretvorený na mesto so zriadeným magistrátom a pričlenený do Hontianskej stolice 1890 Do Pukanca bolo zavedené telegrafické spojenie 1898 Uhorský minister obchodu dal povolenie na prípravné práce na stavbu železnice Sadzice-Levice-Žemberovce-Bátovce-Pukanec-B. Štiavnica. Stavba sa však nerealizovala Vznikla pukanská ľudová banka 1904 Založená filiálka Levickej obchodnej ľudovej banky 1919, 4. jún Maďarská červená armáda obsadila Pukanec 1920-1930 Vysťahovalectvo asi 100 obyvateľov za prácou do USA, Kanady, Argentíny, Belgicka, Francúzska 1922, 1. mar. Pukanská ľudová banka sa zlúčila s Národnou bankou v B. Bystrici a stala sa jej filiálkou 1925, 9. feb. Zriadená Živnostenská záložňa 1926 Vznik firmy Polóny a spol. autobusová doprava Pukanec-Levice 1935 Zavedenie elektrického prúdu 1945, 3. mar. Konečné oslobodenie Pukanca Sovietskou armádou 1950, 20. máj Zriadený podnik s názvom Drevoremeslá obce Pukanec 1950, jan. Založenie JRD 1954 Dokončenie prírodného kúpaliska 1963 Začalo sa používať futbalové ihrisko 1975 Jubileum 900 rokov od prvej písomnej zmienky, vydanie monografie Pukanec 1993 I. ročník Pukanských remeselníckych trhov   Obecný úrad Pukanec, nám. Mieru 11, Pukanec, tel.: +421 (0)36 6393 108, +421 (0)36 6393 529