Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 2 Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu Hlavné menu 4 Prechod na navigáciu Hlavné menu 5 Prechod na navigáciu Hlavné menu 6 Prechod na navigáciu Hlavné menu 7 Prechod na navigáciu Hlavné menu 8 Prechod na navigáciu vodorovná
Pukanec

Na trase Martin Bujna – J. M. Hurban

Na trase Martin Bujna – J. M. Hurban

Motto:

„Boli by sme nevďačným pokolením, keby sme nespomínali na tých, ktorí celý
svoj život zasvätili službe národu, ľudu, z ktorého vyšli.“

(Zuzana Hrúzová)

Onedlho sa skončí rok ThDr. Jozefa Miloslava Hurbana, ktorý sa začal v marci 2007 pri príležitosti 190. výročia jeho narodenia a vyvrcholí vo februári 2008 v Hlbokom, kde pred 120 rokmi zomrel. Pripomenula si ho aj Slovenská pošta vydaním známky a pamätného listu
(viď rodovú trasu).
J.M. Hurban, slovenský politik, literát, historik, osvetový pracovník, náboženský teoretik, nekompromisný bojovník za národné práva Slovákov, patrí k priekopníkom slovanskej vzájomnosti a zakladateľom modernej slovenskej spoločnosti. Jeho manželkou bola Anna rodená Jurkovičová, prvá slovenská ochotnícka herečka, dcéra Samuela Jurkoviča, zakladateľa prvého slovenského národného divadla (v Sobotišti 1841) a Gazdovského spolku v Sobotišti (1845) – prvej družstevnej organizácie v Uhorsku.
J.M.Hurban s rodinou 1887Jedinečný pohľad na J. M. Hurbana prezentoval Vladimír Mináč v eseji Zobrané spory Jozefa Miloslava Hurbana. Stručne a výstižne ho charakterizoval literárny historik Tomáš Winkler slovami: „Hurban je silná, príťažlivá osobnosť; takmer polstoročie stál v dejinách – v literárnych, aj v tých, ktoré rozhodovali o osude slovenského národa vari v najneprajnejších časoch. A stál nie hocijako, len tak po členky, kdesi pri brehu, ale vždy v dejinnom prúde takmer vždy najmenej do pása. Patrí medzi velikánov slovenskej kultúry a vtlačil jej pečať svojej osobnosti“.
Martin BujnaPukanským Hurbanom, žijúcim o generáciu neskoršie bol Martin Bujna, rodák zo susedných Bohuníc, evanjelický kňaz, literát, publicista, historik, osvetový pracovník, neúnavný bojovník proti maďarizácii. V Pukanci pôsobil v rokoch 1870-1923, z toho 50 rokov ako farár, po roku 1918 i senior. 23. júla 2008 si pripomenieme 85. výročie jeho smrti. Bol výraznou osobnosťou cirkevného a spolkového života nielen v Pukanci, ale aj v celoslovenskom kontexte. Založil rozličné spolky a základiny. Organizoval ochotnícke divadlo, ktoré dlho patrilo medzi najlepšie v širokom okolí. Ako u Hurbana aj u Bujnu sa v jednote prejavovali nábožnosť a národovectvo so silným sociálnym cítením. Oporou mu boli najmä učitelia Peter Pavel Záhon, Štefan Lukáček, Samuel Kupčok, ale aj JUDr. Ján Schwarz, Martin Cibulka a jeho syn Ján Cibulka-Bosniak, Ján Graca, Ján Zamboj a mnohí ďalší.
Prispieval do slovenských časopisov a podieľal sa aj na ich rozširovaní. Pukanec patril vtedy medzi ich najväčších odberateľov. Zameriaval sa tiež na zmiernenie materiálnych a duchovných útrap sirôt. Aj jeho pričinením vznikli sirotince v Modre a v Liptovskom Mikuláši, ktoré z jeho iniciatívy podporovali Pukančania finančne i materiálne.
Stál na čele hnutia za záchranu pukanskej slovenskej cirkevnej školy pred zoštátnením a tým i odnárodnením. Túto históriu opísal v publikácii EBEN-EZER (1901). V nej uverejnený zoznam darcov s doplňujúcimi údajmi je dobrým prameňom aj pre genealogický výskum pukanských rodín. Pri príležitosti 50 výročia jeho pôsobnosti v Pukanci mu Max Kurth namaľoval portrét (viď rodovú trasu).
Jedenástka vzdelancov – na Pažiti 1928Mnohí nasledovníci šírili jeho odkaz. Niektorí z nich sa stali kňazmi: jeho syn Ivan, Ján Bakoss, Ľudovít Vajdička, Ladislav Adamčík, ThDr. Július Cibulka.
J. M. Hurban a M. Bujna boli predstaviteľmi slovenského národno-emancipačného pohybu v období najintenzívnejšej maďarizácie. Obaja nato takmer doplatili životmi. Spájala ich i duchovná príbuznosť, pracovitosť, obetavosť, organizačné schopnosti a mnoho ďalších vlastností. Obaja žili takmer rovnako dlho, obaja boli mnohodetní. M. Bujna mal 8 detí, J. M. Hurban 9.
Rodová trasaZ rodovej trasy je zrejmé, že k prepojeniu ich rodov došlo v roku 1932 sobášom Dušana Hrúza (2) s Jarmilou Markovičovou (3). (Vek osôb je znázornený až jeho dosiahnutím).
Netradičný spôsob využitia prieniku rodostromov bujnovského a hurbanovského a znázornenie rodovej trasy, v ktorej blízkosti sa nachádza tiež mnoho osobností s obdobnými vlastnosťami, významne zapísaných do histórie, bol použitý aj v príspevku „Od M. Rázusa k M. R. Štefánikovi cez Pukanec“ v Pukanských novinách č. 2 a 3 / 2007, kde sa využila aj časť rodostromov Bakošovcov a Bázlikovcov. I v tomto príspevku reálie nemohli byť podrobnejšie rozvedené, sú len naznačené, mnohé z nich ani len nespomenuté.
Martin Bujna s manželkou Máriou Teréziou rodenou Holéczyovou z Liptovského Mikuláša mali 5 dcér. Z nich Kornélia1 bola štvrtá v poradí. Po manželkinej smrti sa M. Bujna oženil s jej sestrou Ľudmilou. S ňou mal 2 dcéry a syna Ivana, ktorý patril medzi tých pukanských študentov, ktorí boli koncom 19. storočia na banskoštiavnickom lýceu prenasledovaní za slovenčinu. Ivan Bujna, 1941 Nadlak
Ivan Bujna bol v rokoch 1909–1948 evanjelickým farárom, seniorom v rumunskom Nadlaku, kde sa venoval aj rozsiahlej kultúrno-osvetovej práci i hospodárskej oblasti. Rozvíjal národný život medzi sedmohradskými Slovákmi. Bol vyznamenaný kráľovskými radmi.
Z 5 dcér Martina Bujnu, ktoré sa dožili dospelosti, ostala jedna slobodná, ostatné sa povydávali zväčša do známych, národne angažovaných rodín. Medzi najznámejších patrili Lackovci, továrnická rodina v Liptovskom Mikuláši, kam sa vydala najstaršia Mária Ľudmila a Slávikovci z Dačovho Lomu. Najmladšia Milota Ľudmila sa vydala za Čecha, hospodárskeho inšpektora Rudolfa Singera.
Elena Oľga Bujnová, v poradí 2. dcéra sa vydala v roku 1894 za Juraja Slávika (1859-1912), evanjelického farára (Jabloňovce {Almáš}, od roku 1894 Dačov Lom), výnimočného zástancu národných práv, priateľa a mecenáša Martina Kukučína, ktorý u neho zvykol tráviť prázdniny. Pamätná tabuľa na fare v Jabloňovciach pripomína, že tu Kukučín v rokoch 1891-92 napísal novelu Mišo. Návštevy okolia, vrátane Pukanca, poskytovali Kukučínovi námety pre literárnu tvorbu. Mal sa stať lekárom v Pukanci, ale osud chcel inak. K Pukancu ho viazali aj priateľstvá s tamojšími učiteľmi, Samuelom Sekanom, ktorý sa ako jediný Slovák zúčastnil na jeho promócii v Prahe, Samuelom Kupčokom a ďalšími.Juraj Slávik s rodinou a priateľmi 1903
Manželom Kornélie Terézie Bujnovej 1 sa stal pukanský rodák Samuel Hrúz, učiteľ, osvetový pracovník, publicista. Ako študent tajne navštevoval Andreja Kmeťa na jeho fare v Prenčove a bol tiež prenasledovaný za slovenčinu. Učiteľom bol v Bohuniciach a v rokoch 1901-1919 na slovenskej škole v Silbaši (Báčka). Po roku 1919 bol školským inšpektorom v Leviciach. Do školského systému zavádzal progresívne metódy. 
60 nar. Samuela Hrúza s rodinou 1937Jednou z neterí Samuela Hrúza bola Zuzana Hrúzová (1910-2001), pukanská učiteľka, ktorá tiež vyorala hlbokú brázdu na „národa roli dedičnej“. Bola vynikajúcou znalkyňou histórie miestnych rodín a dejín. Má zásluhy na tom, že mnohí z významných pukanských rodákov sa dostali do Biografického slovníka Matice slovenskej. Viera Štefániková r. Sláviková u Zuzany Hrúzovej
Samuel Hrúz s manželkou Kornéliou rod.Bujnovou (1) mali tri dcéry a syna Dušana. JUDr.Dušan Hrúz (2) pracoval u advokáta, neskoršie notára JUDr. Rudolfa Markoviča v Novom Meste nad Váhom, kde sa oženil s jeho dcérou Jarmilou Markovičovou (3), pravnučkou J. M. Hurbana. Už 96 ročná Jarmila Hrúzová rodená Markovičová (3) je dodnes živou kronikou. Vlastní rodokmeň Hurbanovcov, z ktorého sú zrejmé rozvetvenia do ďalších popredných rodín, napr.: Jurkovičovci, Lackovci, Makovickovci, Royovci. Pri príležitosti vyhlásenia roku J. M. Hurbana ju prijal predseda Národnej rady SR.Jarmila Hrúzová r. Markovičová, 2007
Matka Jarmily Hrúzovej (3) Viera Hurbanová, vydatá Markovičová(4) sa angažovala v spoločenskom živote, v kultúrnych a ženských spolkoch. JUDr. Rudolf Markovič pochádzal z gemerského Hrachova. Bol politikom, významným verejným činiteľom s veľkým vplyvom na kultúrno-hospodársky život. Bol jedným zo signatárov Martinskej deklarácie z 30. októbra 1918.
Snúbenci V. Hurbanová a JUDr. R. Markovič 1898Otcom Viery Hurbanovej (4) vydatej Markovičovej bol Svetozár Hurban Vajanský (5), nekompromisný obhajca práv slovenského národa, začo bol aj viackrát väznený. V segedínskom väzení, kde strávil rok (od 17.2.1893) ho navštevoval pukanský rodák, vtedy už penzionovaný úradník tamojšej pozemkovej knihy, Pavel Ollík (1826 - 1902), ktorý sa v povstaní, v rokoch meruôsmych, v košútovskej armáde zúčastnil 27 bojov. Snažil sa pomôcť svojmu národu z nerovnoprávneho postavenia. Zasadzoval sa o podporu vzdelanosti a o hospodárske povznesenie ľudu. Publikoval v slovenských novinách. Precestoval mnohé krajiny. Bol i v Monaku. Bol si istý, že vynašiel spôsob ako získať bohatstvo na rulete, ktoré mienil použiť pre národné účely. Svoj návod ako vsádzať – „kalkul“, nosil pod košeľou. Zomrel v Pukanci počas návštevy u JUDr. Jána Schwarza. Pochovaný je v Segedíne. Vajanský zvečnil Ollíka a jeho kalkul v črte „Z väzenia“ (Zobrané diela XI, Doma i na cestách, Martin 1912, s.123).
Stručný pohľad do minulosti optikou genealógie objasňuje súvislosti niektorých pukanských rodín s celoslovenskými národnými snaženiami, ich výhrami i prehrami. Vidieť, že pukanská história bola aj cez rodinné vzťahy prepojená na slovenské národné centrá a Pukanec bol jedným z nich.

Ing. Milan Pálka, 28.12.2007


 

webygroup

Predpoveď počasie

Počasie Pukanec - Svieti.com

Využite registráciu a nechajte sa pohodlne informovať o novinkách na našej stránke prostredníctvom e-mailu. Len po registrácii sa budete môcť zapojiť do diskusie na tejto stránke.

:
:
Zabudli ste heslo
Registrovať

dnes je: 21.5.2019

meniny má: Zina

Aktualizované

14. 5. 2019

Za obsah zodpovedá
Ján Čalovka

Celkom návštev

dnes :

  • Úroveň vytriedenia komunálnych odpadov za predchádzajúci rok 2018

    Úroveň vytriedenia komunálnych odpadov za rok 2018 v obci Pukanec je 12,85%

    27.2.2019 viac
  • Podpora opatrovateľskej služby v obci PUKANEC

    Obec Pukanec realizuje dopytovo - orientovaný projekt s názvom „PODPORA OPATROVATEĽSKEJ SLUŽBY V OBCI PUKANEC“ Trvanie projektu: 01/2019 – 02/2021

    22.1.2019 viac
  • Komunitný plán sociálnych služieb

    11.1.2018 viac
  • Regionálna integrovaná územná stratégia Nitrianskeho kraja na roky 2014-2020

    Záverečné stanovisko

    5.1.2016 viac

17253599

Úvodná stránka