Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 2 Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu Hlavné menu 4 Prechod na navigáciu Hlavné menu 5 Prechod na navigáciu Hlavné menu 6 Prechod na navigáciu Hlavné menu 7 Prechod na navigáciu Hlavné menu 8 Prechod na navigáciu vodorovná
Pukanec

Od M.Rázusa k M.R.Štefánikovi cez Pukanec

Od Martina Rázusa k Milanovi Rastislavovi Štefánikovi cez Pukanec

Tieto riadky chcú byť skromným príspevkom k príležitosti 88. výročia tragickej smrti Milana Rastislava Štefánika (4.5.1919) a 70. výročia smrti Martina Rázusa (8.8.1937). Na oblohu našich významných osobností sa zaraďujú M. R. Štefánik a M. Rázus medzi stálice prvej veľkosti. Boli rovesníkmi a hoci ich spájali spoločné ciele, nikdy sa nestretli. Aká spojnica ich spája cez Pukanec? Je to nezvyčajná, genealogická (rodopisná) trasa, či cesta. Môže sa nazvať i magistrálou.
V poslednom čase sa genealógia, ako pomocná historická veda, stala veľmi populárnou a teší sa obľube širokého okruhu záujemcov. Má svoju ustálenú terminológiu a metódy práce. Jej náplňou je zisťovanie pokrvných rodinných vzťahov a jej produktom sú aj rodostromy, zostavené po mužskej línii od najstaršieho známeho predka. Iné sú postupnosti zostavené po ženskej línii a ďalšie kombinované. Je možné zvoliť si aj opačný postup, od seba do minulosti, pričom sa postupuje "zvisle", v smere časovej osi. Z tohto pohľadu M. R. Štefánik a M. Rázus nie sú v pokrvnom príbuzenstve. Túto skutočnosť nijako nespochybňujeme, pokiaľ by modernejšou metódou pomocou DNA nebol preukázaný takýto vzťah v dávnej minulosti. Ak sa však použije netradičný spôsob tak, že medzi Rázusove a Štefánikove rodiny sa vloží časť rodostromov pukanských Bakošovcov a Bázlikovcov, vznikne rodová spojnica, vedúca cez Pukanec. Táto spojnica (vedená rodinami "vodorovne") vznikla vložením šestnástich navzájom spríbuznených osôb medzi M. Rázusa a M. R. Štefánika.
Genealogická mapaV grafe sú pre tento účel znázornené osoby, vyznačujúce uvedenú trasu. Jej rozšírením o ďalších rodinných príslušníkov vznikne spomenutá rodová cesta, ba až magistrála s mnohými osobami, ich osudmi a súvislostiami. Rozsah príspevku umožňuje len naznačenie spracovania témy takýmto spôsobom, ale neumožňuje ju podrobnejšie rozvinúť.

 

Rázusovci

Manželka Martina Rázusa, nazývaného aj svedomie národa, Elena rodená Zochová, pochádzala z národne uvedomelej, známej šľachtickej rodiny. Jej starý otec Ctibor Zoch bol priateľom Ľudovíta Štúra. Otec Stanislav Zoch, učiteľ a publicista z Cerova, bol prenasledovaný pre panslavizmus. Priatelil sa aj s pukanskými národovcami. Jeho deti, dcéra Anna, syn Gustáv a dcéra Elena, budúca Rázusová sa 7. - 8. júla 1904 zúčastnili známeho výletu na Sitno spolu s 15 národovcami z Pukanca. Genealógia rodu Zochovcov je prístupná aj na internete.
Syn Martina a Eleny Rázusovcov, Martin Rázus (1) , účastník SNP, pôsobil ako lekár, diabetológ vo Fakultnej nemocnici v Bratislave. Jeho manželka Viera Jesenská bola v príbuzenskom vzťahu s ďalším z našich velikánov, Jankom Jesenským.
Ich syn Martin (2), ekonomický inžinier, pôsobil v Bratislave v oblasti cestovného ruchu. Od roku 1993 vlastnil exkluzívnu poľovnícku cestovnú kanceláriu Tatralov. Jeho manželkou sa stala Ľubica Bakossová (3), dcéra Anny rod. Gavorovej, pochádzajúcej zo Štefánikovho kraja, z Brezovej pod Bradlom. Sobášom Martina Rázusa (2) s Ľubicou Bakossovou (3) sme sa dostali do značne rozvetvenej, známej rodiny pukanských Bakošovcov.

Bakošovci (Bakossovci)

Ján Bakoss (1895-1945)Priezvisko Bakoš je na Slovensku veľmi rozšírené. Pukanskí Bakošovci pochádzajú z Devičian (Dolný Prandorf). Svoj pôvod odvodzujú od šľachtického rodu z Bakosfalvy v Sedmohradsku. U niektorých z pukanskej vetvi je známa mimoriadne vysoká vzdelanostná úroveň. V Bratislave z ich rodu pôsobilo, respektíve pôsobia 4 vysokoškolskí profesori. Anna Koričanská, rodená Gracová (Gracza), manželka niekdajšieho pukanského evanjelického farára Viliama Koričanského, vnučka Juraja Bakoša (7) a Anny rodenej Bázlikovej (8) ako 79 ročná v roku 1985 spísala Kroniku rodu Bakošovcov. Na tento rukopis nadviazal a svoju prácu o ďalšie poznatky obohatil pravnuk Michala Bakoša (6), profesor Dušan Bakoš, ktorý je už druhé funkčné obdobie dekanom Fakulty chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Genealógiu ďalších pukanských rodín v širšom zábere spracováva aj Ľudmila Ponická rod. Schwarzová zo Zvolena, pravnučka Juraja Bakoša (7) a Anny Bázlikovej (8). Zoznam tých, ktorí sa tejto téme venujú by bol rozsiahly a iste všetkých ešte nepoznáme. Nielen spomenutí, ale i mnoho ďalších sa nachádza na uvedenej pomyselnej pukanskej rodovej magistrále.
Otec Ľubice Bakossovej (3) Martin Bakoss (4) doktor práv, publicista, bol vedúcim pracovníkom Slovenského rozhlasu v Bratislave. Niesol zodpovednosť napr. aj za to, že Viliam Záborský zarecitoval na vlnách éteru v osudové ráno 21.augusta 1968 báseň "Mor ho!" ako vyjadrenie odporu proti začínajúcej sa okupácii. Z tohoto dôvodu a celkove za svoje zásadové postoje bol Martin Bakoss v čase normalizácie postihnutý. Bol prostredným, dôstojným synom svojho otca - martýra.
Otec Martina Bakossa (4), Ján Bakoss (5) ako výrazná osobnosť vzdelanca, vlastenca, kňaza, bol známy svojim silným sociálnym cítením. Jeho životnú dráhu ovplyvnili okrem matky, znamenití pukanskí učitelia a evanjelický farár Martin Bujna (1845-1923).
Ján si zmenil fonetiku písania svojho priezviska. Po maturite v marci 1915 a začatí teologického štúdia, bol ešte v tom istom roku poslaný na ruský front, kde bol ranený. Teologické štúdium skončil v roku 1920. V roku 1924 sa oženil s Elenou rodenou Schwarzovou, jednou z troch dcér pukanského advokáta, národovca, Jána Schwarza.

Svadba Jána BakossaPozoruhodná je aj jeho publikačná činnosť, ktorá predstavuje okolo 500 príspevkov v rozličných časopisoch. Počas 9 rokov redigoval týždenník Evanjelický posol spod Tatier, do ktorého svojimi kresbami prispieval i vtedajší žiak pukanskej meštianskej školy Vladimír Bahna, neskorší známy filmový režisér.

 

Aktivity Jána Bakossa kulminovali v Banskej Bystrici, kde bol od roku 1935 evanjelickýmV. Bahna perokresba vajdičkovský dom so stodolami 1927 farárom, neskoršie i seniorom. Podľa vzoru Martina Bujnu založil cirkevný fond (Skrytá bieda). V období vojnovej Slovenskej republiky zachránil pred deportáciou mnoho židovských spoluobčanov tým, že ich pokrstil a deti umiestňoval v cirkevných sirotincoch. Zúčastnil sa tiež príprav SNP a stal sa členom Revolučného národného výboru. Po potlačení SNP sa skrýval u svojho švagra Teodora Schwarza, lekára v Martine (neskoršieho profesora na Lekárskej fakulte v Košiciach), kde ho, údajne na základe udania, zaistilo gestapo a 31.1.1945 bol popravený. V Banskej Bystrici je po ňom pomenovaná ulica. Jeho najstarší syn Ivan, poslucháč medicíny, zomrel 2. apríla 1945 zranený črepinou, snáď poslednej míny, ktorá dopadla na Banskú Bystricu. Najmladší syn Pavel je profesorom na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
Otec Jána Bakossa (5), Michal Bakoš (6) sa v Pukanci vyučil čižmárskemu remeslu. Tam sa aj oženil s Annou Gombkötőovou (v Pukanci ich volali Gomketi), s ktorou mali okrem spomenutého Jána, ešte aj staršieho syna Michala, čižmára a dcéru Annu. Z bádaní Dušana Bakoša je možné sa dozvedieť, že Michal bol v poradí 8. dieťaťom z 12-detnej rodiny rodičov Jána Bakoša a Estery Ciglanovej (Cziglan), ktoré sa im narodili v Devičanoch (Dolný Prandorf) v rokoch 1845 - 1867. Estera Ciglanová bola dcérou pukanského hrubokrajčírskeho cechmajstra Jána Ciglana a Judity, rodenej Krumpovej.
Michala charakterizuje Dušan Bakoš ako vysokého muža "prchkej, výbušnej a panovačnej povahy, s bohatou šedivou bradou, s prísnym výrazom očí, umocneným mohutným obočím". Rád rečnil, preto ho volali "Aponi" (podľa uhorského ministra školstva grófa Apponyiho). Opakom jeho autoritatívnej povahy bola jeho tichá, láskavá a pracovitá manželka.
Brat Michala Bakoša (6) , o dva roky mladší Juraj Bakoš (7) sa v Pukanci tiež vyučil za čižmára. Anna Koričanská ho opisuje ako pracovitého človeka, ale tiež vznetlivej povahy. Rád písal a rečnil. Bol by rád aj študoval, ale finančné pomery mu to nedovolili. Oženil sa s Annou Bázlikovou (8) s ktorou mali dcéry Annu a Katarínu.


Manželia Anna rodená Bázliková a Juraj BakošPri našom rodovom putovaní sme sa sobášom Juraja Bakoša (7) s Annou Bázlikovou (8) dostali do rodiny Bázlikovcov.

Bázlikovci

V Pukanci pôsobili dvaja debnárski majstri Bázlikovci už v roku 1636. O pôvode priezviska Bázlik sú rozdielne názory. Miroslav Moťovský (1919-2004), evanjelický farár v Krupine (1957-1990), ktorý až ako dôchodca spísal zaujímavú genealógiu svojich predkov, zaznamenal názor, že Bázlikovci prišli z Francúzska, z okolia Bazileja. To by napovedalo na pôvod priezviska Bázlik. Predtým sa údajne volali Hackenberger. Podľa rukopisu Miroslava Moťovského je vyznačená "rodová trasa" od Bázlikovcov po M. R. Štefánika.
Bohatý genealogický materiál zanechal aj pukanský rodák Jaromír Bázlik (1909-1997), doktor práv, dlhé roky pôsobiaci v Banskej Bystrici, ktorý nadviazal na podklady svojho starého otca, pukanského učiteľa Samuela Sekana (1859-1929). Z pramenných materiálov je zrejmé ,že mnohí Bázlikovci disponovali vysokým intelektuálnym potenciálom.
Michal Bázlik čižmár mal so Zuzanou rodenou Králikovou 5 synov a 3 dcéry. Ich najstarší syn Michal čižmár mal so Zuzanou rodenou Kurjačkovou dcéru Zuzanu, vydatú za čižmára Štefana Zamboja a syna Michala Bázlika. Tento študoval 3 roky na banskoštiavnickom lýceu, ale nakoniec ostal pri čižmárskom remesle v Pukanci. Z jeho manželstva s Annou, rodenou Cibulkovou (jej matka Katarína Adamčíková), pochádza spomenutý Jaromír Bázlik a jeho synovia Igor Bázlik hudobný skladateľ a Miroslav Bázlik docent na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. O nich a o mnohom inom sa možno dozvedieť aj na CD-rome pod názvom Čriepky histórie, vydanom pukanským občianskym združením Terra banensium - zem baníkov .
Ďalší dvaja synovia Michala Bázlika a Zuzany Králikovej Ján Bázlik (9) s manželkou Esterou Očovskou (rodičia Anny Bázlikovej (8)) a Pavel Bázlik (10) čižmár s manželkou Katarínou Cibulkovou sa nachádzajú na znázornenej rodovej trase. Pavel mal 4 dcéry a syna Pavla Bázlika (11) . Jeho životnú dráhu a národné povedomie podstatne ovplyvnil tiež bývalý pukanský evanjelický farár Martin Bujna.
Pavel Bázlik (11) sa v roku 1887 stal kaplánom v Zemianskych Kostoľanoch a domácim učiteľom v šľachtickej rodine cirkevného inšpektora Ladislava Kostolániho (Kosztolányi). Genealógia Kostolániovcov je prístupná aj na internete. V roku 1889 bol v Zemianskych Kostoľanoch zvolený za farára a na tomto poste zotrval až do roku 1938. Do jeho pastoračnej pôsobnosti patrili aj Brodzany, kde sa nachádzalo sídlo kňažnej Oldenburgovej so známou Puškinovskou tradíciou. V jej kúrii kázaval po nemecky. Počas svojej dlhoročnej plodnej pôsobnosti, vrátane prežívania svojho dôchodcovského veku na Hornej Nitre, tešil sa mimoriadne veľkej autorite všetkých komunít, vrátane židovskej. Podľa Zuzany Hrúzovej (1910-2001) spomínal na Pukanec vždy s láskou a rád chodieval na návštevu k svojej sestre Anne Polereckej a jej potomkom.

Pavel Bázlik rok 1937Pavel Bázlik (11) s Janou, rodenou Bunčákovou (12), ktorá mu bola veľkou životnou oporou, mali syna Miroslava a dcéry Annu a Janu. Zaujímavé a rozsiahle je sledovanie rodovej línie dcéry Anny, ktorá sa vydala za Pavla Moťovského (1880-1960), evanjelického farára, ktorý bol na gymnáziu v Sarvaši spolužiakom M. R. Štefánika. Genealógia Moťovských nás zavedie až do osídľovania Dolnej zeme, do dedín Alberti a Irša, z ktorých neskoršie vznikla Albertirša (neďaleko Budapešti). Prví osídlenci tam prišli v roku 1713, údajne na 15 vozoch. Boli to Môťovskí od Zvolena, ktorí žartom povedané, stratili z priezviska cestou vokáň - spravili z nich "Motyovszkich". Dnes sú ich potomkovia už hrdými Maďarmi, ako zaznamenal Miroslav Moťovský po svojich návštevách u nich v rokoch 1964 a 1997. Nemenej zaujímavá je aj genealógia syna Miroslava, ženatého s Martou Šolcovou. Manželstvom Pavla Bázlika (11) s Annou Bunčákovou (12) sme sa dostali do rodu Hosszúovcov, do ktorého sme zahrnuli aj rodiny Bunčákovcov, Šulcovcov, Jurenkovcov a Štefánikovcov.

Hosszúovci

Prastarý otec M. R. Štefánika, Ján Hosszú notár v Turej Lúke (súčasť Myjavy), bol zemanom. Mal 3 dcéry, z ktorých Jana Hosszúová (14) sa vydala za Jána Šulca, evanjelického farára na Myjave v rokoch 1837 - 1853. Mali spolu 8 detí. Z nich Jana Šulcová (13) sa vydala za Pavla Bunčáka, rodáka z Bziniec, učiteľa - kantora v Podlužanoch, ktorý pôvodne študoval teológiu. Mali spolu 6 detí, z ktorých ostali nažive len Lujza a Jana Bunčáková (12). Jana pracovala na pošte v Bystričanoch, v tesnej blízkosti Zemianskych Kostolian. Po 3-ročnej známosti sa vydala za farára Pavla Bázlika (11). Druhá dcéra notára Jána Hosszúho, Emília sa vydala za advokáta Valáška a tretia dcéra Zuzana Hosszúová15) sa vydala za notára z Turej lúky Samuela Jurenku, kapitána hurbanovských dobrovoľníkov. Ich dcéra Albertína Jurenková (16) sa stala manželkou evanjelického farára v Košariskách, Pavla Štefánika.

Štefánikovci

Pavel a Albertína mali 12 detí, z ktorých sa dospelosti dožilo 9. Dávali im staroslovanské, srbské a ruské mená. Viaceré z nich sa potom u nás hodne rozšírili, najmä meno Milan.
Rodina, už v 2. generácii farárska, bola "Hradom prepevným" náboženského a národného života. Bratia matky Pavla Štefánika, Viliam a Ľudovít Šulek bojovali v povstaní v roku 1848. Viliama popravili a Ľudovít zomrel vo väzení v Komárne. Veliteľom pevnosti bol vtedy, v poslednom čase aj u nás oslavovaný, generál Klapka.
V rodine sa tradovali viaceré legendy. Jednou z nich je, že zo 7 bratov Štefánikovcov, ktorí išli v roku 1620 na pomoc Čechom na Bielu horu, sa vrátil len jeden. Ostatní zahynuli ako Jugovićovci na Kosovom poli. Profesor Branislav Varsik (v Príspevku ku genealógii rodu Milana Rastislava Štefánika, uverejnenom v zborníku Slovenskej akadémie vied a umení, Historica Slovaca 1945 - 46) preukázal, že domnelý zemiansky pôvod M. R. Štefánika po otcovi, je tiež len legendou. Potvrdil však, že taký pôvod po matke, odvodzujúci sa od zemianskej rodiny Hosszú je pravdivý.
O živote i smrti M. R. Štefánika a o dianí okolo neho je všeličo známe, ale nie všetko. Stal sa nedosiahnuteľným, stal sa idolom, legendou. Spisovateľ, žijúci v Pukanci, Ivan Kadlečík ho vystihol takto: "Štefánik je presne to, čo nám chýba a čo potrebujeme dnes: rešpekt i autorita, bolesť i radosť, pátos, vznešenosť, elegancia, kritický intelekt a cit, ideál, vízia, cieľ. Štefánik je prítomný, nedokončený, vždy možný. Rád by som ešte videl a zažil režim, ktorý Štefánika prijíma ako celok a nie účelové útržky."

Záverom

Znázornená rodová cesta nie je jedinou spojnicou medzi našimi velikánmi. Je ich možné zostaviť viacej. Cez Hrúzovskú rodinu je možné prísť aj k Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi. Pukanec sa dá potom predstaviť nielen ako genealogická diaľnica prezentovaná výnimočnými osobnosťami, ale aj ako križovatka takýchto diaľnic, naplnená výnimočným duchovným, kultúrnym odkazom.
Osoby, o ktorých tu bola zmienka, i keď boli rozdielni, mali viaceré spoločné rysy, ktoré boli umocnené zrejme aj spoločnou genetickou dispozíciou. Niektoré z ich spoločných vlastností boli rodinná súdržnosť, vzdelanosť, skromnosť, obetavosť, cieľavedomosť, pracovitosť často až do neskorej staroby, ale i nekompromisnosť pri obhajovaní svojich postojov. Vyšli z materiálneho nedostatku, z chudobných, zväčša mnohodetných, najmä remeselníckych a, často schudobnených zemianskych rodín, ale oplývali duchovným bohatstvom, ktoré rozdávali plným priehrštím. Akoby u nich platila zásada "zlý vietor robí dobrého námorníka". Žili v meniacich sa životných podmienkach a spoločenských systémoch, ktoré ovplyvňovali ich konanie. Avšak princípy, získané rodinnou výchovou, školou a hlbokou kresťanskou vierou ostávali stabilné. V priebehu času bola viera u časti potomkov postupne nahradzovaná inými ideológiami. Čo pamäť siaha, v Pukanci existovali nezhody medzi katolíkmi a evanjelikmi, medzi Slovákmi a maďarónmi, neskoršie ešte aj medzi angažovanými komunistami a ich odporcami. Túto atmosféru navodzujú aj slová zo Spomienok učiteľa Michala Bakoša, otca spomenutého profesora Dušana Bakoša z roku 1990: ".. hoci katolíci a luteráni boli v Pukanci odjakživa rozvadení, my deti sme žili vo svornej zhode."
Aj letmým nahliadnutím do nedávnej minulosti je možné pozorovať u aktérov prevládajúce znaky heroizmu nad pasívnym trpiteľstvom, schopnosť niesť a ďalej odovzdávať duchovný odkaz predkov, kde práve uvedomenie si vlastnej identity patrí medzi prvoradé a nesmierne dôležité aj v čase ďalšej etapy zmien, v podobe nastupujúcej globalizácie. Táto nám síce predstavuje svoje veľké pozitíva, ale ako každá minca, má i svoj rub.


Ing. Milan Pálka, 24.5.2007


 

webygroup

Predpoveď počasie

Počasie Pukanec - Svieti.com

Využite registráciu a nechajte sa pohodlne informovať o novinkách na našej stránke prostredníctvom e-mailu. Len po registrácii sa budete môcť zapojiť do diskusie na tejto stránke.

:
:
Zabudli ste heslo
Registrovať

dnes je: 21.5.2019

meniny má: Zina

Aktualizované

14. 5. 2019

Za obsah zodpovedá
Ján Čalovka

Celkom návštev

dnes :

  • Úroveň vytriedenia komunálnych odpadov za predchádzajúci rok 2018

    Úroveň vytriedenia komunálnych odpadov za rok 2018 v obci Pukanec je 12,85%

    27.2.2019 viac
  • Podpora opatrovateľskej služby v obci PUKANEC

    Obec Pukanec realizuje dopytovo - orientovaný projekt s názvom „PODPORA OPATROVATEĽSKEJ SLUŽBY V OBCI PUKANEC“ Trvanie projektu: 01/2019 – 02/2021

    22.1.2019 viac
  • Komunitný plán sociálnych služieb

    11.1.2018 viac
  • Regionálna integrovaná územná stratégia Nitrianskeho kraja na roky 2014-2020

    Záverečné stanovisko

    5.1.2016 viac

17253440

Úvodná stránka