| |
|
|
 |
Staré banské diela
 |
| Štôlňa Dorothea v Chorvádoline. |
Podzemné bohatstvo Štiavnických vrchov lákalo hľadačov drahých
kovov od najstarších čias osídľovania našej krajiny. Svedčia
o tom početné jamy, priehlbne a prekopy; miestnym obyvateľstvom
nazývané pingy, v lesoch západne od Pukanca, najmä v Chorvádoline,
na Agraši a v Kiebesi. V týchto miestach vychádzajú rudné žily
na povrch. Sú značne zvetrané a zrejme to boli najbohatšie náleziská
zlata a striebra, ktoré zväčša vyťažili už stredovekí zlatokopi.
Pamiatkou na hlbinnú ťažbu sú niektoré otvorené štôlne, ťažné
a vetracie šachty: štôlňa Pod skalou a vetracia šachta štôlne
Anton v Benkovej doline (Devičiansky chotár), Potkanová štôlňa
v Chorvádoline, vetracia šachta Bartolomej, štôlňa a ťažná šachta
Max čiastočne zasypaná v Kiebesi, štôlňa Ján (Stará baňa) v
ľochu u Jána Farbáka, štôlňa Budačka v Grunte, štôlňa Chladná
v dome Ľudovíta Kováča, Michal šachta s vedľajšou vetracou šachtou
do Michal štôlne v Prostrednom vrchu, niekoľko dier na vrchole
Prostredného vrchu a Agraša, štôlňa Ladislav v Liešnej doline
s bohatým prameňom a pekne zachovaným vstupom, ťažná šachta
Gottesgabe a dve vetracie šachty na hrebeni Agraš – Jasenov
vrch, štôlňa Strákotka pri vodojeme na Hojaďunďa. Najsevernejšie
stopy po dolovaní sú v doline Hampoch.
Z niektorých štôlní vytekajú pramene kvalitnej vody. Štôlňa
Juraj (Georg, Ergištólňa) je uzamknutá, jej voda sa využíva
pre obecný vodovod. Je najrozsiahlejším banským dielom v Pukanci.
Dosahuje smerovú dĺžku cca 1100 m. Má niekoľko vetracích a ťažných
šácht, čiastočne zasypaných. Uzamknutý je aj vchod do štôlne
Anna (Kiebes štôlňa) v závere Chorvádoliny.
 |
| Geológ Martin Chovan v štôlni
Ladislav. |
Väčšina banských diel je v súčasnosti už neprístupná. Zarútené
vchody do štôlní a haldy hlušiny označujú miesta niekdajšieho
čulého ťažiarskeho ruchu. Otvorené aj zasypané šachty sú nebezpečné.
Aj niektoré pingy môžu pod sebou skrývať zasypanú šachtu. Čas
od času sa môže materiál upchávajúci ústie šachty zrútiť do
hĺbky niekoľko desiatok metrov. Svedčí o tom nedávno prepadnutá
šachta v Kiebesi. Pukanské rudné ložisko je stále zaujímavé
pre zberateľov minerálov, geológov, milovníkov prírody a histórie.
V miestach výstupu žíl na povrch možno nájsť pekné drúzy kremeňa
a jeho odrôd: krištáľ, ametyst a záhneda. V niektorých haldách
sa nachádza hrubozrnná kryštalická kalcitová žilovina (Biela
baňa, štôlňa Ladislav). Bežné sú pyritové impregnácie a limonitové
povlaky, dendrity oxidov mangánu na andezite. Ojedinelo sa vyskytujú
opál voskový a chalcedón.
Pestrú zeolitovú mineralizáciu výskytu lokality Pukanec – Šafranice
zastupujú prevažne Ca zeolity: laumonit, chabazit, stilbit,
heulandit a mordenit. ( P. Pauditš – E. Šamajová – J. Turan,
1995 ). V piesočných naplaveninách horských potokov sa miestami
nachádzajú mikroskopické zrnká zlata a elektra (zlato s prímesou
striebra). Podľa zákona o ochrane prírody je v Chránenej krajinnej
oblasti Štiavnické vrchy zakázaný zber prírodnín.
Každého milovníka prírody poteší krásna panoráma z výhľadu na
vrchole Prostredného vrchu a Veterníka. Za dobrej viditeľnosti
možno pozorovať Nitru a okolie, Kremnické vrchy aj Nízke Tatry.
 |
| Pingy na žile Weitenzeche. |
|
| |
Obecný
úrad Pukanec, nám. Mieru 11, Pukanec, tel.: +421 (0)36 6393
108, +421 (0)36 6393 529 |
|
|
|
