Ako spoznáte morušu čiernu?
Z rodu moruša (Morus) sa na území slovenska vyskytujú tri druhy.
Najpočetnejšie je zastúpená (Morus nigra), ktorá sa vyskytuje najmä v pahorkatinových
vinohradníckych oblastiach. Popri nej sú to ešte (Morus alba), ktorá je typická pre južné oblasti
Slovenska a
(Morus rubra), ktorá je u nás veľmi zriedkavá a pestuje sa len
v parkoch. Medzi týmito 3 druhmi je veľmi veľa rozdielov aj
napriek tomu, že na prvý pohľad sa môžu zdať veľmi podobné.
Po kliknutí na obrázok sa zobrazí väčší.
 | | Plody moruše čiernej v dlani |
|  | | Dozrievajúce plody moruše čiernej |
|  | | Dozrievajúce plody moruše čiernej |
| |  | | Listy a dozrievajúce plody moruše čiernej |
|  | | Konárik moruše bielej |
|  | | Konárik čiernoplodej moruše bielej |
| |  | | Konárik moruše bielej a jej čiernoplodej formy |
|  | | Plody moruše červenej |
| | |
pochádza z blízkeho
východu, teda z krajín, ako Sýria, Jordánsko, Avganistan, Turecko,
Irán... Je to strom zaujímavého vzrastu. Keď dorastie a zmohutnie,
jeho kmeň sa rozčesne a klesá k zemi. Takýto strom dosahuje
výšky do 4 - 6 m a šírka koruny môže dosahovať 10 - 12 m.
Toto platí len pre staršie stromy a ešte v takomto stave žijú
ďalej niekoľko stovák rokov. Plody moruše čiernej sú tiež mierne
väčšie, ako plody ostatných u nás sa vyskytujúcich druhov morúš.
Súplodia dorastajú veľkosti 20 - 60 mm a sú kyslastej
chuti. Tiež stopka, na ktorých sedia je niekoľkonásobne (4-6
krát) kratšia ako u ostatných druhov. Veľký rozdiel
je tiež v listoch. Moruša čierna ich má tuhé, kožovité, zo spodnej
strany jemne páperistá. Je pre ne typická rôznolistosť
(heterofília), teda že na mladých výhonkoch sa vyskytujú laločnaté
listy, na starých sú celistvookrajové.
pochádza z
ďalekého východu, z Číny. Tu bola oddávna pestovaná kvôli
priadke morušovej (Bombix mori). Tento strom nepodlieha kmeňovej
deformácii, čiže až do konca života si udržiava kompaktný
tvar. Plody sú podstatne menšie ako u predchádzajúceho druhu,
dosahujú veľkosť približne 10 - 25 mm a sú mdlej, sladkastej
chuti. Tiež dozrievajú približne o mesiac skôr. Môžu byť bielej,
ale aj tmavo červenej, až takmer čiernej farby, čo môže ľudí
pomýliť a považovať ju za m. čiernu. Ich stopky
sú podstatne dlhšie. Listy sú veľmi jemná a tenké,
na líci hladké, na rube len na žilnatine páperisté.
má pôvod
v severnej amerike a u nás sa len zriedkavo pestuje v parkoch.
Plody sú po dozretí tmavočervené, kyslasté, čím skôr pripomínajú
morušu čiernu, ale sú menšie. Stopkou zase skôr pripomínajú
morušu bielu, pretože táto je dosť dlhá. Listy bývajú na rube
husto plstnaté.
|
