| |
|
|
 |
Vinohradníctvo v Pukanci - história a súčasnosť
Nitrianska vinohradnícka oblasť sa tiahne od Radošiny a Šintavy
na západe cez stredné Ponitrie, Požitavie a Tekov po juhozápadné
svahy Štiavnických vrchov. V severovýchodnom výbežku Podunajskej
nížiny a na Ipeľskej pahorkatine je pukanský vinohradnícky rajón.
Zahŕňa obce bývalej Hontianskej župy: Bátovce, Bory, Brhlovce,
Devičany, Domadice, Drženice, Demandice, Hokovce, Hontianska
Vrbica, Jabloňovce, Pečenice, Pukanec, Santovka, Žemberovce,
Dolné a Horné Semerovce. Región je na okraji územia vhodného
na pestovanie viniča, no polohy južných úbočí a pôdne podložie
bývalého stratovulkánu, (andezity, tufy a tufity) poskytujú
výborné pestovateľské podmienky a vytvárajú špecifické terroir
pre výrobu sviežich, korenistých a aromatických vín z vhodných
odrôd. Navyše, lokality na úpätiach neovulkanitov majú vysoký
geotermálny tok.
 |
| Biele hrozno Iršai Oliver, Pukanec
2007 |
Pukanec sa v starých listinách uvádza ako banícka osada menom
Baka na území baníkov terra Banensium. V 13.storočí kráľom nazývaná
argenti fodina nostra Bacabana (naša strieborná baňa Bakabana).
Od roku 1323 má už výsady slobodného kráľovského banského mesta.
Obyvateľstvo sa však nevenovalo len ťažbe drahých kovov, bolo
treba obrábať aj okolitú pôdu, ktorá ľudí živila. Rovinaté pozemky
v južnej a východnej časti chotára sa využívali na pestovanie
obilnín a krmovín, v úrodnejších pôdach okolo potokov sa darilo
zelenine. Chudobná podhorská a lesná zem poskytovala pasienky
a lúky, ktoré sa pravidelne vykášali. Na južných úbočiach Vajrabu,
na Ľajtni a Nad mestom majitelia vysádzali ovocné stromy a vinič.
Priame dôkazy o existencii vinohradov v stredoveku nemáme. Prvá
stopa nás však zavedie na vínorodý kopec Vajrab. Meno dostal
podľa vínnej révy, ktorá sa tu pestovala už v tých časoch, keď
nemeckí baníci nafárali zlatonosnú žilu jednou z najstarších
štôlní sv.Juraj (Ergištôlňa). Žilu nazvali Weinrebner. Vajrab
je skomoleninou nemeckého slova weinrebe - vínna réva. Je teda
pravdepodobné, že vinohrady tu boli už vtedy, keď saskí kolonisti
prichádzali do nášho kraja po odchode Tatárov v 13.storočí a
začali s hlbinnou banskou ťažbou. Obnovila sa remeselnícka výroba,
obrábanie pôdy a obchod. Pukančania sa vinárstvu venovali intenzívne,
o čom svedčí list z roku 1639 novobanského richtára Kremnici,
ktorá urgovala peňažnú podporu na dobudovanie pukanských protitureckých
hradieb. Nová Baňa sa sťažovala, že Pukančania sa viac starajú
o vinice ako o svoju obranu. V archívnych správach sa nachádza
údaj, že v roku 1713 tu bolo 170 majiteľov viníc. Napríklad
richtár Juraj Zamboj mal Na predkách tri vinice spolu na 51
kopáčov. V našom chotári vlastnili vinice aj mešťania z Banskej
Štiavnice a majiteľ bohunického panstva a podžupan Hontianskej
stolice barón Jánoky.
Pukanské vinohrady sú v nadmorskej výške 350 - 485 m, teda víno
tu dorobené patrí do kategórie horské vína. Nadmorská výška
nad 480 m je rekordná nielen na Slovensku, ale aj v rámci okolitých
vinohradníckych krajín. Hradba Štiavnických vrchov chráni územie
pred severnými vetrami. Od juhu je krajina otvorená do Podunajskej
nížiny. Letá u nás sú zväčša suché, teplé až horúce, zimy mierne.
Minimálne teploty klesajú výnimočne pod -20°C, v priemere raz
za 30 rokov. Zaujímavosťou je ostré rozhranie medzi panónskou
a karpatskou flórou. Nad najvyššie položenými vinicami, v ktorých
rastú napr. aj broskyne, marhule, mandle a vzácne moruše čierne,
u nás nazývané viničné alebo kyslé jahody, je ešte pásmo dubového
lesa široké asi 80-100 m po vrchol Vajrabu (500 m n.m.) a začína
bučina s vtrúsenou jedľou a čučoriedkovým podrastom. Pôdne zloženie
vínorodých svahov je determinované podložím vulkanického pôvodu.
Vyvrelý andezit starý asi 16 mil. rokov je silne zvetraný. Na
povrchu je obrábaná hlinitá pôda (30 - 60 cm), pod ňou sa nachádza
gribina silná 2-5 m, miestami aj viac, ktorá postupne prechádza
do pevnej skaly. V pôdach je nedostatok vápnika, čo negatívne
ovplyvňuje kvalitu niektorých plodín aj kultivarov viniča napr.
Rizling vlašský, Tramín, alebo Burgundské, dá sa to však eliminovať
vápnením pôdy. Naopak, výnimočnú chuť i buket tu môže dosiahnuť
Pesecká leánka, Sauvignon, Veltlínske zelené, Müller Thurgau,
Iršai Olivér, či Frankovka modrá. Do konca 19. storočia sa pestovali
mnohé kvalitné európske odrody pravokorenné. Vinič nemal významných
prirodzených škodcov ani choroby. Sadenice si pestovatelia dopestovali
z odrezkov alebo potápaním, grubovaním. Pred novou výsadbou
sa pozemok rigoloval, pôda sa prevrátila do hĺbky dvoch rýľov.
Vo vinohradoch sa udržiaval čierny úhor: v jeseni alebo na
jar sa rýľovalo, najčastejšie vinohradníckymi vidlami, počas
vegetácie sa vinice kopali silnými ťažkými motykami tzv. kopáčmi,
počas sucha sa povrch rozrušoval a burina sa ničila šintovaním.
 |
| Hrozno Burgundského biele, Pukanec
2007 |
Na sezónne práce si gazdovia najímali šichníkov, ktorí popri
pláci dostali na občerstvenie ľahší vínny nápoj čenger vyrobený
zo zaliatych a dosladených matolín. Vinohrady na svahu boli
kvôli zamedzovaniu splavovania pôdy rozdelené vodorovnými šiancami
na šiale. Spôsob pestovania bol po stáročia rovnaký: vedenie
na hlavu, spon 1x1 m a ako opora slúžila drevená vinohradnícka
tič. Vinič sa rezal na dve rodiace očká. Dôležitým úkonom bola
po odkvitnutí viazačka a prelamovanie. S postrekovaním proti
peronospóre sa začalo začiatkom 20. storočia bordeauxkou zmiešaninou
postrekovačmi z medeného plechu. Od roku 1980 musíme pravidelne
postrekovať proti múčnatke viničovej, pridávajú sa aj prípravky
proti plesni sivej a najnovšie sa tu objavila alternária, hubová
choroba, ktorú vyvolal slnečný úpal a veľmi vysoké teploty v
júli 2007. Aké vína sa u nás popíjali v minulých storočiach,
dnes už asi nikto nezistí. Dá sa len predpokladať, že boli ľahké,
nízkoalkoholické, zrejme kyslejšie, zväčša ružové. Neexistoval
spôsob dosladzovania. Cukor sa začal vyrábať v tridsiatich rokoch
19. storočia a bol zrejme veľmi drahý na to, aby sa pridával
do muštov. Kyslosť asi zmierňovali miešaním vína s vodou pri
konzumovaní. Samozrejme, vyskytovali sa roky, kedy hrozno dosiahlo
primeranú cukornatosť a vína to mohli byť blízke naším súčasným
predstavám. Koncom 19.storočia zničila európske vinohrady filoxéra.
Šľachtitelia krížením amerického a európskeho viniča vyšľachtili
celý rad odolných priamorodiacich hybridov. Dodnes sa v starých
viniciach vyskytuje Noah (biely otelák), Francúzština, Othelo,
Baco, (talian, molnár), Izabela, Delawara, Konkordia, Muškát
Ferdinand Lesseps (vrábeľčina), Marča, Storadovec (sásoroš)
a iné. Tie majú väčšinou podradnú kvalitu. Schodným riešením
situácie bolo a dodnes je štepenie ušľachtilého viniča do amerických
podpníkov. Pukanskí vincúri tento proces zvládli a vo vinohradoch
boli samorodáky vytláčané štepenými sadenicami. Štepilo sa nasucho
v zimnom období. Zaštepené prúty sa ukladali do vlhkých pilín
v stratifikačných debnách, ktoré museli gazdiné strpieť v kuchyni
pri sporáku alebo v dielni pri piecke. Na jar zakorenené štepy
vysadili do škôlky v záhrade a do vinice išli až po dvoch rokoch.
Starí vincúri boli dobrí štepári a pestovali mnoho zaujímavých
kultivarov. S obľubou sa pestovala Chrupka, u nás nazývaná časla
- biela, červená, ružová tzv. židovská, petržlenová (časla petržeľ),
Jalabertova, Passatutti, ale aj novošľachtence Jánosa Mathiasa,
napr. Muškát časla Tompa Mihály, Muškát časla Tallian Béla,
Kráľovná viníc, Tisícročná pamiatka Maďarska (ezeríveš), ktoré
boli vhodné aj ako stolové hrozno. Vo viniciach bolo množstvo
odrôd bielych i ružových, napr. Bakador, Budínka, Buvier, Bihár,
Čabianska perla, Damascénka (damaškus), Hamburgský muškát, Kamenoružiak
biely, Košút, Leánka, Baraní chvost, Kozí cecok, Volovo oko,
Lipovina, Ezerjó, Kadarka, Magdalénka (madlen) skorá, kráľovská,
angevina, Malinger, Medovec, Muškát Ottonel, Silvánske zelené
a červené (nemčok), Slankamenka, Marget, Gahier, Muštoš, Šlamper,
Sivák, Teglófovské, z modrých to bol Merlot, Portugal (oporto),
Vraník, Svätovavrinecké (ľaurinc), Frankovka (frankuš), Jakubské
(jakves) a ďalšie, poväčšine dnes už zabudnuté sorty. S novým
spôsobom pestovania na stredné a vysoké vedenie začali mladí
vincúri v sedemdesiatich rokoch 20. storočia. Modernizácia priniesla
i nové odrody: Burgundské, Veltlínske, Tramín, Müller Thurgau,
Rizling vlašský, Sauvignon, Moravský muškát (MOPR), Iršai Olivér,
Alibernet, André a iné. Najviac sa rozšírila Feteaska regala
tzv. Pesecká leánka, ktorá u nás poskytuje mimoriadne aromatické,
aj keď drsnejšie vína s vyššími kyselinami.
Náradie a nádoby dodávali vinohradníkom remeselníci. Rýle, vidly,
grace, kopáče, šintuváky, motyky atď. vyrábali kováči. Poriská
vedel vyrobiť každý kolár, stolár alebo debnár. Najmä debnárska
výroba bola v Pukanci tradične na vysokej úrovni. Vinárom ponúkali
sudy a kade rôznych veľkostí, zvaráky, šiafy, šinkvasy, putne,
lieviky, vedrá, kupy a latkové rošty. Majstri, ktorí mali tokáreň,
vyrábali zo slivkového dreva špunty a čapy do sudov, zručnejší
aj hendlíky, celodrevené preše, mlynce, drevené lopaty, vidly
a tĺky na muštrovanie. Prútené cedáky sa kupovali od košikárov.
Tiež sa používali nádoby z medeného, cínového alebo pozinkovaného
plechu, ktoré vyrábali klampiari. V Pukanci bolo vždy niekoľko
šikovných hrnčiarov. Ich remeselnícka práca bola zároveň umeleckou
tvorbou. Vincúrom ponúkali hlinené poháre a džbány s dekorom,
prípadne menom majiteľa a s vtipným veršíkom. Keramika je síce
nepriesvitná, neumožňuje posúdiť farbu a čírosť moku, ale je
príjemná na dotyk a dlho udržuje teplotu vína zo studeného ľochu.
Na popíjanie vínka sa používali aj sklené poháre. Bývali hrubostenné
osemhranné alebo tenkostenné s vybrúseným ornamentom, bez stopky.
Víno zo suda ťahali prírodnou alebo sklenou tekvičkou nazývanou
aj lopov, alebo sa točilo do hlineného krčaha cez už spomínaný
hendlík.
Ľochári si vždy našli (nájdu) dôvod ísť medzi ľochy: bolo treba
sudy dolievať, víno sťahovať-stáčať, prázdne sudy síriť, vo
vinici šiance medzi šiaľmi pucovať alebo jednoducho kontrolovať,
či sa víno nekazí. Pritom sa vždy stretli dvaja-traja susedia
a pri ochutnávaní sa o víne debatovalo. Boli aj ľochári-samotári.
Istý Lajko R. chodil do ľochu denne a s vínkom sa zhováral:
-Dobrý deň, vínko! -Pánbohdaj, Lajko! -Čo robíš, vínko? -Čakám
ťa, Lajko. -Akô si, vínko? -Koštuj ma, Lajko!...
Pukanskí vinári majú veľký dar, ktorí im zanechali starí baníci
a ľochári - hlboké kopané pivnice ľochy. Sú vyhĺbené v zvetranom
andezite aj v pevnej skale medzi vinicami. Najviac ich je Pri
Urbankovi, kde je akési ľochové námestie. Dnes už nikto nevie,
kto a kedy tieto podzemné priestory vyhĺbil. Isté je, že slúžili
nielen na uskladnenie vína, ovocia, či zeleniny, ale poskytovali
aj úkryt obyvateľstvu pred nepriateľskými nájazdmi Turkov a
tiež počas 2. svetovej vojny. Niektoré sú jednoduché, dlhé 6-7
m s miernym alebo strmým vstupom minimálne 5 m pod povrchom,
ale sú aj dlhšie ako 20 m s odbočkami v 2-3 horizontoch nad
sebou alebo na konci so zamurovanými prepojovacími chodbami
v hĺbke 10-15 m. V takomto prostredí sa teplota mení v priebehu
roka len minimálne (9-12°C), čo je vynikajúce pre uloženie vín,
ale už menej vhodné na kvasenie muštov. Preto sú naše sudové
vína väčšinou do jari svieže s obsahom oxidu uhličitého. Vinári
svoje moky neškolia, zásahy obmedzujú na sírenie nádob. Vína
sa nefiltrujú, chemicky nestabilizujú a donedávna nebolo možné
u nás kúpiť fľašové a už vôbec nie archívne vína. Pukanskí ľochári
obľubujú sudové vína čerstvé, radšej kyslé ako sladké, viac
biele ako červené. V minulosti sa vyrábali zmesky, nanajvýš
rozdelené na štepové a otelákové. Ak sa primiešalo modré hrozno,
vznikali ružové vína rôznych odtieňov, posmešne nazývané škridlové
alebo šiler. V nových vinohradoch sú vysadené jednotlivé sorty
vo väčších množstvách a je teda možné vyrábať odrodové vína.
V posledných asi ôsmich rokoch sa kvalita našich vín výrazne
zvýšila. V dôsledku globálneho otepľovania dosahuje hrozno cukornatosť
nad 20°NM, rekordné sú hodnoty u Tramínu 26°NM a Burgundského
bieleho 25°NM (v nadmorskej výške 400 m). To umožňuje vyrobiť
prívlastkové vína-výbery. Škoda, že sú to malé množstvá, určené
na vlastnú spotrebu a degustáciu.
Kvalitu našich vín posudzujeme každoročne v marci na degustácii
v rámci výročnej schôdze záhradkárov. Ďalšia možnosť prezentácie,
prípadného predaja vín sa naskytuje počas nášho remeselníckeho
jarmoku alebo pri návšteve turistických skupín. Uvažujeme o
stálej vínotéke v obecnej pivnici pod budovou plánovaného remeselníckeho
múzea. V záujme skvalitňovania našej vinárskej produkcie bude
potrebné zavádzať nové technológie:odstopkovanie hrozna, odkaľovanie
muštov, rozkvášanie ušľachtilými kmeňmi kvasiniek, používanie
bentonitu a pravidelné sírenie hotových produktov. Vynikajúce
vína fľaškovať a zvyšovať ich kvalitu viacročným zrením vo fľašiach.
Keďže mnoho turistov vyhľadáva sudové vína, neustupovať od tradičnej
výroby a uskadňovania mladých vín v klasických dubových sudoch,
ktoré spolu so zelenočiernou plesňou dopĺňajú jedinečnosť našich
vínnych pivníc - ľochov. Vysvetlivky: - bordeauxká zmiešanina:
postreková zmes modrej skalice a haseného vápna proti peronospóre
viniča - filoxéra viničová: živočíšny škodca révy, voška parazitujúca
na koreňoch ušľachtilého európskeho viniča - geotermálny tok:
zdroj tepla, geotermálna energia pôsobiaca z hlbín zeme - graca:
široká ľahšia motyka - gribina: miestny výraz pre horninu silne
zvetraný andezit zrnitej štruktúry okrovej až hrdzavohnedej
farby - hendlík: drevený kohútik-točka - kupa: miestny výraz
pre drevenú alebo plechovú krhlu - ľoch (nem.): miestny výraz
pre vínnu pivnicu - ľochár: majiteľ ľochu - muštrovanie: prehadzovanie
a utláčanie hroznového rmutu a mláta - šiaľ: vinice na svahoch
sa rozdeľovali vodorovnými šiancami hlbokými cca 50 cm na 15
- 20 m široké časti-šiale, čím sa zabraňovalo splavovaniu pôdy
pri silných lejakoch (rabovaniu) - šichník: nádenník, osoba
zjednaná na vykonanie určitej práce - šinkvas: nízka nádoba
z dubového dreva, často aj s ušami, používaná na zlievanie vínnych
kalov - šintovanie: plytké obrábanie pôdy, zosekávanie buriny
- šintuvák: motyka s obdĺžnikovou čepeľou - terroir (franc.):
vo vinárstve výraz pre jedinečnosť lokality pre výrobu výnimočných
vín - zvarák: drevená kaďa vyššia ako širšia s ušami na vrchnej
obruči
S použitím nasledovných materiálov: Ampelografia ČSSR, D.Pospíšilová,
Príroda, Bratislava, 1981 - Ampelografia Slovenska, D.Pospíšilová,
D.Sekera, T. Ruman, Výskumná a šľachtiteľská stanica vinárska
a vinohradnícka, Modra, n.o., Bratislava, 2005 - Československá
ampelografia, J. Blaha, Bratislava, 1953 - Kameň a víno, V.Bezák,
M.Suk, Geologická služba, Bratislava, 1999 - Pukanec, J.Zamboj
a kol., Osveta n.p., Martin, 1975
|
| |
Obecný
úrad Pukanec, nám. Mieru 11, Pukanec, tel.: +421 (0)36 6393
108, +421 (0)36 6393 529 |
|
|
|
