Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 2 Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu Hlavné menu 4 Prechod na navigáciu Hlavné menu 5 Prechod na navigáciu Hlavné menu 6 Prechod na navigáciu Hlavné menu 7 Prechod na navigáciu Hlavné menu 8 Prechod na navigáciu vodorovná
Pukanec

Rudné žily

Rudné žily

Povrchové dobývky pri šachte Michal.

Každá rudná žila predstavuje vlastne stred žilného pásma, alebo jednu hlavnú, mocnejšie vyvinutú žilu z celého roja menších, zväčša s hlavnou žilou paralelných žiliek. Toto žilné pásmo sa vyskytuje spravidla v nadloží i v podloží hlavnej žily. Niekedy boli tieto odžilky bohatšie ako samotná žila, a preto sa na nich zakladali aj osobitné dobývky. Na starých banských mapách je vyznačené množstvo baní, ktoré, hoci mali značný rozsah, ležia mimo pásiem hlanvých pukanských žíl. Celá oblasť dnešných výskytov rúd v okolí Pukanca bola v minulosti silne preniknutá trhlinami a puklinami zhruba SJ smeru, ktoré boli potom v procese metalogenézy vyhojené žilovinami a sčasti i rudami.

Primárne zlato v kremeni (veľkosť 0,5 mm).Najzápadnejšou oblasťou výskytov rúd je skupina žíl v devičianskej doline. Hlavným objektom dobývania boli dve žily; Barbora nadložná a Barbora podložná, ktoré boli sledované v dĺžke cca 700 m niekoľkými štôlňami s nadložnými i podložnými dobývkami asi do hĺbky 80-100 m. Intenzívne boli i povrchové dobývky, o čom svedčia rozsiahle pingoviská na predpokladaných výchozoch rudných žíl. Žila Barbora nadložná bola mohutnejšia a dosahovala miestami hrúbku až 1 m s úklonom 55° k JV. Žila Barbora podložná sledovala nadložnú iba na kratšom úseku a bola tesne obklopená viacerými žilkami paralelného smeru s úklonom k JV v rozmedzí 30-60°. Ide pravdepodobne o odžilky hlavných žíl. O kovnatosti a minerálnom zložení týchto žíl nie sú spoľahlivé údaje. V niektorých archívnych zápisoch sa síce píše, že žila Barbora (ako aj ostatné žily v devičianskej doline) je zlatonosnokremitá, tomu však odporujú hojné nálezy karbonátovej žiloviny na haldách, vzácne s jemne vtrúseným chalkopyritom a galenitom, na ktorý je peavdepodobne viazaný obsah striebra. Na haldách je táto karbonátová žilovina nahromadená do osobitných rudných haldičiek, zatiaľ čo kremenná žilovina je volne roztrúsená po celej halde. Z toho vyplýva, že starci ťažili striebronosnú karbonátovú žilovinu. Okrem týchto hlavných žíl existujú záznami o ďalších menších žilkách. Sú to : žila Zechen, takmer protichodného smeru ako Barbora - h 22 so sklonom 48° k SV, žila Alžbeta takmer úplne paralelného smeru a sklonu s Barborou (h 2) a niekoľko bezvýznamných žiliek. Aj tu platí všeobecná zákonitosť pukanských žíl, že hlavné žily sú obklopené mohutným rojom drobnejších paralelných žiliek a odžilkov.

Kryštály zlata z pripovrchových obohatených zón (veľkosť 10 mikro metrov).Takmer 1500 m SV od predchádzajúcej žilnej skupiny sa nachádza ďalšia zrudnená oblasť, ťažená štôlňami v Horvátovej doline. Sú to žily Jakub, Wasserbrucher, Peter, Jozef a Weitenzeche. Skoro všetky nafárala štôlňa Georg, najspodnejšia a jedna z najdlhších pukanských štôlní (smerná dĺžka 1100 m). Zo žíl tejto skupiny bola najvýznamnejšia žila Jakub, smeru takmer S-J upadajúca pod sklonom 45° k V. Jej mocnosť bola podľa starej mapy cca 50 cm. Po nej smerom k západu nasledovalo niekoľko menších paralelných žiliek, z ktorých najvýznamnejšia bola tzv. Ametystová žila (paralelná s Jakub žilou), sklonu 53° k východu. Po prerazení tejto štôlňa nafárala významnejšiu žilu Wasserbrucher (nazývanú aj Weinrebner) smeru h 2 s úklonom 34° k V. Ďalšia Peter žila má smer h 13 a sklon 47° k V. Potom nasledujú dve žily : Jozef stará (smer h 13,6 a sklon 58° k V) a Jozef nová (smer h 24,6 sklon 49° k V a hrúbka cca 20 cm). Po prerazení žily Jozef nasledovalo smerom k Z niekoľko menších žiliek, ktoré však neboli ani pomenované, ani sledované, hoci niektoré z nich dosahovali pomerne veľké mocnosti. O minerálnom zložení týchto žíl sa možno vyjadrovať iba veľmi nepresne, pretože halda štôlne Georg je dnes zlikvidovaná. Na ostatných haldách sa nachádza limonitizovaná kremenná žilovina s hojnými drúzovými dutinami, často i s kryštálmi ametystu a záhnedy.

Štôlňa Georg už pravdepodobne nenafárala hlavnú žilu tejto oblasti - Weitenzache. Táto mala podľa archívnych údajov smer h 24,5 a sklon 64° k V. Obsahovala pravdepodobne zlatonosnú kremennú žilovinu. V tejto oblasti sa nachádza aj žila Dorothea, na ktorej je možné podľa starých banských máp rekonštruovať tektonické pochody. Je totiž nápadné, že štôlňa nafárala asi v 70 m žilu smeru S-J s úklonom asi 20° k V a po prerazení niekoľkých bezvýznamných žiliek zabočila náhle k SZ. Žila bola v týchto miestach presunutá dislokáciou asi o 60 m smerom k západu. Štôlňa ďalej sledovala dislokáciu a po 60 m opäť nafárala žilu. Tu štôlňa pokračuje znovu k S. Žila mala sklon 48-50° k V a bola potom ešte asi 170 m sledovaná. Na haldách oboch štôlní možno nájsť len kremennú žilovinu bez pozorovateľného zrudnenia.

Ďalšia skupina žíl bola dobývaná v dvoch paralelných dolinách (Kiebes, Grunt) SZ od Pukanca. Dolinu Kiebes pretína žila Bartolomej. Okrem pravdepodobného smeru nie sú o nej žiadne údaje. Vo svojom severnom pokračovaní bola nafáraná štôlňami v doline Grunt. Mala pravdepodobne kremitú výplň a jej odžilky mali charakter hrubozrnného karbonátu. Dôležitá skupina žíl leží s severnom okolí žily Bartolomej. Z nich hlavná, žila Biela Baňa, bola podľa správ lokálne až 4 m hrubá a smeru SJ (neskôr s odklonom sai 30° k V). Výplň bola karbonátová s jemne vtrúseným (striebronosným) galenitom. Jej významnejšie odžilky boli pomenované Anton, Taube, Šarkandi a Terézia v nadloží a Karol a Štefan v podloží hlavnej žily. JZ pokračovanie jej odžilkov pravdepodobne dobývala aj štôlňa Anna a Katarína.

Najsevernejšiu skupinu žíl Gottesgabe a Nusbaum spolu sa žilami Ladislav a Štefan možno klasifikovať ako prechodný typ medzi striebro- a zlatonosnými pukanskými žilami a Pb-Zn-Cu v Rudne a jeho širšom okolí. Hoci tieto žily obsahovali značné percento karbonátovej výplne, ktorá bola nositeľkou striebronosného galenitu a chalkopyritu, nemožno ich odlučovať od ostatných pukanských, práve pre svoju minerálnu chudobu a takmer úplnú analógiu so žilami Bielej Bane. Nusbaum má smer S-J a sklon 85° k Z. Okrem tejto hlavnej žily existujú v blízkosti ešte dve, tiež strmého úklonu (85° na obe strany), ktoré tvorili v miestach svojho styku pravdepodobne obohatené pásmo, ktoré bolo v značnom rozsahu aj dobývané. Žilu Nusbaum sledovali tri štôlne, razené nad sebou. Vo vrchnej je rozsah dobývok značný, v strednej je menší a v spodnej, ktorá je veľmi krátka, nebola žila sai vôbec dobývaná. Z toho možno usudzovať o rapídnom poklese kovnatosti žíl smerom do hĺbky. Podobne i druhá žila tejto oblasti (Gottesgabe) bola sledovaná asi 250 m a sklon je 75° na Z. Žila Ladislav mala sklon 70° k Z, žila Viktoria a Ferdinand boli uklonené 50-60° k V. Na haldách sa nachádza kremenná i karbonátová žilovina z náznakmi brekciovitej textúry bez makroskopického zrudnenia (Harman, 1955).

Spracoval M. Harman
  


 

webygroup

Predpoveď počasie

Počasie Pukanec - Svieti.com

Využite registráciu a nechajte sa pohodlne informovať o novinkách na našej stránke prostredníctvom e-mailu. Len po registrácii sa budete môcť zapojiť do diskusie na tejto stránke.

:
:
Zabudli ste heslo
Registrovať

dnes je: 24.3.2019

meniny má: Gabriel

Aktualizované

19. 3. 2019

Za obsah zodpovedá
Ján Čalovka

Celkom návštev

dnes :

  • Obchodná verejná súťaž na odkúpenie pozemku EKN p.č. 2610

    4.3.2019 viac
  • Úroveň vytriedenia komunálnych odpadov za predchádzajúci rok 2018

    Úroveň vytriedenia komunálnych odpadov za rok 2018 v obci Pukanec je 12,85%

    27.2.2019 viac
  • Podpora opatrovateľskej služby v obci PUKANEC

    Obec Pukanec realizuje dopytovo - orientovaný projekt s názvom „PODPORA OPATROVATEĽSKEJ SLUŽBY V OBCI PUKANEC“ Trvanie projektu: 01/2019 – 02/2021

    22.1.2019 viac
  • Komunitný plán sociálnych služieb

    11.1.2018 viac
  • Regionálna integrovaná územná stratégia Nitrianskeho kraja na roky 2014-2020

    Záverečné stanovisko

    5.1.2016 viac

16958871

Úvodná stránka