Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 2 Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu Hlavné menu 4 Prechod na navigáciu Hlavné menu 5 Prechod na navigáciu Hlavné menu 6 Prechod na navigáciu Hlavné menu 7 Prechod na navigáciu Hlavné menu 8 Prechod na navigáciu vodorovná
Pukanec

Vinohradníctvo v Pukanci - história a súčasnosť

Vinohradníctvo v Pukanci - história a súčasnosť

Nitrianska vinohradnícka oblasť sa tiahne od Radošiny a Šintavy na západe cez stredné Ponitrie, Požitavie a Tekov po juhozápadné svahy Štiavnických vrchov. V severovýchodnom výbežku Podunajskej nížiny a na Ipeľskej pahorkatine je pukanský vinohradnícky rajón. Zahŕňa obce bývalej Hontianskej župy: Bátovce, Bory, Brhlovce, Devičany, Domadice, Drženice, Demandice, Hokovce, Hontianska Vrbica, Jabloňovce, Pečenice, Pukanec, Santovka, Žemberovce, Dolné a Horné Semerovce. Región je na okraji územia vhodného na pestovanie viniča, no polohy južných úbočí a pôdne podložie bývalého stratovulkánu, (andezity, tufy a tufity) poskytujú výborné pestovateľské podmienky a vytvárajú špecifické terroir pre výrobu sviežich, korenistých a aromatických vín z vhodných odrôd. Navyše, lokality na úpätiach neovulkanitov majú vysoký geotermálny tok.

Biele hrozno Iršai Oliver, Pukanec 2007Pukanec sa v starých listinách uvádza ako banícka osada menom Baka na území baníkov terra Banensium. V 13.storočí kráľom nazývaná argenti fodina nostra Bacabana (naša strieborná baňa Bakabana). Od roku 1323 má už výsady slobodného kráľovského banského mesta. Obyvateľstvo sa však nevenovalo len ťažbe drahých kovov, bolo treba obrábať aj okolitú pôdu, ktorá ľudí živila. Rovinaté pozemky v južnej a východnej časti chotára sa využívali na pestovanie obilnín a krmovín, v úrodnejších pôdach okolo potokov sa darilo zelenine. Chudobná podhorská a lesná zem poskytovala pasienky a lúky, ktoré sa pravidelne vykášali. Na južných úbočiach Vajrabu, na Ľajtni a Nad mestom majitelia vysádzali ovocné stromy a vinič.

Priame dôkazy o existencii vinohradov v stredoveku nemáme. Prvá stopa nás však zavedie na vínorodý kopec Vajrab. Meno dostal podľa vínnej révy, ktorá sa tu pestovala už v tých časoch, keď nemeckí baníci nafárali zlatonosnú žilu jednou z najstarších štôlní sv.Juraj (Ergištôlňa). Žilu nazvali Weinrebner. Vajrab je skomoleninou nemeckého slova weinrebe - vínna réva. Je teda pravdepodobné, že vinohrady tu boli už vtedy, keď saskí kolonisti prichádzali do nášho kraja po odchode Tatárov v 13.storočí a začali s hlbinnou banskou ťažbou. Obnovila sa remeselnícka výroba, obrábanie pôdy a obchod. Pukančania sa vinárstvu venovali intenzívne, o čom svedčí list z roku 1639 novobanského richtára Kremnici, ktorá urgovala peňažnú podporu na dobudovanie pukanských protitureckých hradieb. Nová Baňa sa sťažovala, že Pukančania sa viac starajú o vinice ako o svoju obranu. V archívnych správach sa nachádza údaj, že v roku 1713 tu bolo 170 majiteľov viníc. Napríklad richtár Juraj Zamboj mal Na predkách tri vinice spolu na 51 kopáčov. V našom chotári vlastnili vinice aj mešťania z Banskej Štiavnice a majiteľ bohunického panstva a podžupan Hontianskej stolice barón Jánoky.

Pukanské vinohrady sú v nadmorskej výške 350 - 485 m, teda víno tu dorobené patrí do kategórie horské vína. Nadmorská výška nad 480 m je rekordná nielen na Slovensku, ale aj v rámci okolitých vinohradníckych krajín. Hradba Štiavnických vrchov chráni územie pred severnými vetrami. Od juhu je krajina otvorená do Podunajskej nížiny. Letá u nás sú zväčša suché, teplé až horúce, zimy mierne. Minimálne teploty klesajú výnimočne pod -20°C, v priemere raz za 30 rokov. Zaujímavosťou je ostré rozhranie medzi panónskou a karpatskou flórou. Nad najvyššie položenými vinicami, v ktorých rastú napr. aj broskyne, marhule, mandle a vzácne moruše čierne, u nás nazývané viničné alebo kyslé jahody, je ešte pásmo dubového lesa široké asi 80-100 m po vrchol Vajrabu (500 m n.m.) a začína bučina s vtrúsenou jedľou a čučoriedkovým podrastom. Pôdne zloženie vínorodých svahov je determinované podložím vulkanického pôvodu. Vyvrelý andezit starý asi 16 mil. rokov je silne zvetraný. Na povrchu je obrábaná hlinitá pôda (30 - 60 cm), pod ňou sa nachádza gribina silná 2-5 m, miestami aj viac, ktorá postupne prechádza do pevnej skaly. V pôdach je nedostatok vápnika, čo negatívne ovplyvňuje kvalitu niektorých plodín aj kultivarov viniča napr. Rizling vlašský, Tramín, alebo Burgundské, dá sa to však eliminovať vápnením pôdy. Naopak, výnimočnú chuť i buket tu môže dosiahnuť Pesecká leánka, Sauvignon, Veltlínske zelené, Müller Thurgau, Iršai Olivér, či Frankovka modrá. Do konca 19. storočia sa pestovali mnohé kvalitné európske odrody pravokorenné. Vinič nemal významných prirodzených škodcov ani choroby. Sadenice si pestovatelia dopestovali z odrezkov alebo potápaním, grubovaním. Pred novou výsadbou sa pozemok rigoloval, pôda sa prevrátila do hĺbky dvoch rýľov. Vo vinohradoch sa udržiaval čierny úhor: v jeseni alebo na jar sa rýľovalo, najčastejšie vinohradníckymi vidlami, počas vegetácie sa vinice kopali silnými ťažkými motykami tzv. kopáčmi, počas sucha sa povrch rozrušoval a burina sa ničila šintovaním.

Hrozno Burgundského biele, Pukanec 2007Na sezónne práce si gazdovia najímali šichníkov, ktorí popri pláci dostali na občerstvenie ľahší vínny nápoj čenger vyrobený zo zaliatych a dosladených matolín. Vinohrady na svahu boli kvôli zamedzovaniu splavovania pôdy rozdelené vodorovnými šiancami na šiale. Spôsob pestovania bol po stáročia rovnaký: vedenie na hlavu, spon 1x1 m a ako opora slúžila drevená vinohradnícka tič. Vinič sa rezal na dve rodiace očká. Dôležitým úkonom bola po odkvitnutí viazačka a prelamovanie. S postrekovaním proti peronospóre sa začalo začiatkom 20. storočia bordeauxkou zmiešaninou postrekovačmi z medeného plechu. Od roku 1980 musíme pravidelne postrekovať proti múčnatke viničovej, pridávajú sa aj prípravky proti plesni sivej a najnovšie sa tu objavila alternária, hubová choroba, ktorú vyvolal slnečný úpal a veľmi vysoké teploty v júli 2007. Aké vína sa u nás popíjali v minulých storočiach, dnes už asi nikto nezistí. Dá sa len predpokladať, že boli ľahké, nízkoalkoholické, zrejme kyslejšie, zväčša ružové. Neexistoval spôsob dosladzovania. Cukor sa začal vyrábať v tridsiatich rokoch 19. storočia a bol zrejme veľmi drahý na to, aby sa pridával do muštov. Kyslosť asi zmierňovali miešaním vína s vodou pri konzumovaní. Samozrejme, vyskytovali sa roky, kedy hrozno dosiahlo primeranú cukornatosť a vína to mohli byť blízke naším súčasným predstavám. Koncom 19.storočia zničila európske vinohrady filoxéra. Šľachtitelia krížením amerického a európskeho viniča vyšľachtili celý rad odolných priamorodiacich hybridov. Dodnes sa v starých viniciach vyskytuje Noah (biely otelák), Francúzština, Othelo, Baco, (talian, molnár), Izabela, Delawara, Konkordia, Muškát Ferdinand Lesseps (vrábeľčina), Marča, Storadovec (sásoroš) a iné. Tie majú väčšinou podradnú kvalitu. Schodným riešením situácie bolo a dodnes je štepenie ušľachtilého viniča do amerických podpníkov. Pukanskí vincúri tento proces zvládli a vo vinohradoch boli samorodáky vytláčané štepenými sadenicami. Štepilo sa nasucho v zimnom období. Zaštepené prúty sa ukladali do vlhkých pilín v stratifikačných debnách, ktoré museli gazdiné strpieť v kuchyni pri sporáku alebo v dielni pri piecke. Na jar zakorenené štepy vysadili do škôlky v záhrade a do vinice išli až po dvoch rokoch. Starí vincúri boli dobrí štepári a pestovali mnoho zaujímavých kultivarov. S obľubou sa pestovala Chrupka, u nás nazývaná časla - biela, červená, ružová tzv. židovská, petržlenová (časla petržeľ), Jalabertova, Passatutti, ale aj novošľachtence Jánosa Mathiasa, napr. Muškát časla Tompa Mihály, Muškát časla Tallian Béla, Kráľovná viníc, Tisícročná pamiatka Maďarska (ezeríveš), ktoré boli vhodné aj ako stolové hrozno. Vo viniciach bolo množstvo odrôd bielych i ružových, napr. Bakador, Budínka, Buvier, Bihár, Čabianska perla, Damascénka (damaškus), Hamburgský muškát, Kamenoružiak biely, Košút, Leánka, Baraní chvost, Kozí cecok, Volovo oko, Lipovina, Ezerjó, Kadarka, Magdalénka (madlen) skorá, kráľovská, angevina, Malinger, Medovec, Muškát Ottonel, Silvánske zelené a červené (nemčok), Slankamenka, Marget, Gahier, Muštoš, Šlamper, Sivák, Teglófovské, z modrých to bol Merlot, Portugal (oporto), Vraník, Svätovavrinecké (ľaurinc), Frankovka (frankuš), Jakubské (jakves) a ďalšie, poväčšine dnes už zabudnuté sorty. S novým spôsobom pestovania na stredné a vysoké vedenie začali mladí vincúri v sedemdesiatich rokoch 20. storočia. Modernizácia priniesla i nové odrody: Burgundské, Veltlínske, Tramín, Müller Thurgau, Rizling vlašský, Sauvignon, Moravský muškát (MOPR), Iršai Olivér, Alibernet, André a iné. Najviac sa rozšírila Feteaska regala tzv. Pesecká leánka, ktorá u nás poskytuje mimoriadne aromatické, aj keď drsnejšie vína s vyššími kyselinami.

Náradie a nádoby dodávali vinohradníkom remeselníci. Rýle, vidly, grace, kopáče, šintuváky, motyky atď. vyrábali kováči. Poriská vedel vyrobiť každý kolár, stolár alebo debnár. Najmä debnárska výroba bola v Pukanci tradične na vysokej úrovni. Vinárom ponúkali sudy a kade rôznych veľkostí, zvaráky, šiafy, šinkvasy, putne, lieviky, vedrá, kupy a latkové rošty. Majstri, ktorí mali tokáreň, vyrábali zo slivkového dreva špunty a čapy do sudov, zručnejší aj hendlíky, celodrevené preše, mlynce, drevené lopaty, vidly a tĺky na muštrovanie. Prútené cedáky sa kupovali od košikárov. Tiež sa používali nádoby z medeného, cínového alebo pozinkovaného plechu, ktoré vyrábali klampiari. V Pukanci bolo vždy niekoľko šikovných hrnčiarov. Ich remeselnícka práca bola zároveň umeleckou tvorbou. Vincúrom ponúkali hlinené poháre a džbány s dekorom, prípadne menom majiteľa a s vtipným veršíkom. Keramika je síce nepriesvitná, neumožňuje posúdiť farbu a čírosť moku, ale je príjemná na dotyk a dlho udržuje teplotu vína zo studeného ľochu. Na popíjanie vínka sa používali aj sklené poháre. Bývali hrubostenné osemhranné alebo tenkostenné s vybrúseným ornamentom, bez stopky. Víno zo suda ťahali prírodnou alebo sklenou tekvičkou nazývanou aj lopov, alebo sa točilo do hlineného krčaha cez už spomínaný hendlík.

Ľochári si vždy našli (nájdu) dôvod ísť medzi ľochy: bolo treba sudy dolievať, víno sťahovať-stáčať, prázdne sudy síriť, vo vinici šiance medzi šiaľmi pucovať alebo jednoducho kontrolovať, či sa víno nekazí. Pritom sa vždy stretli dvaja-traja susedia a pri ochutnávaní sa o víne debatovalo. Boli aj ľochári-samotári. Istý Lajko R. chodil do ľochu denne a s vínkom sa zhováral: -Dobrý deň, vínko! -Pánbohdaj, Lajko! -Čo robíš, vínko? -Čakám ťa, Lajko. -Akô si, vínko? -Koštuj ma, Lajko!...

Pukanskí vinári majú veľký dar, ktorí im zanechali starí baníci a ľochári - hlboké kopané pivnice ľochy. Sú vyhĺbené v zvetranom andezite aj v pevnej skale medzi vinicami. Najviac ich je Pri Urbankovi, kde je akési ľochové námestie. Dnes už nikto nevie, kto a kedy tieto podzemné priestory vyhĺbil. Isté je, že slúžili nielen na uskladnenie vína, ovocia, či zeleniny, ale poskytovali aj úkryt obyvateľstvu pred nepriateľskými nájazdmi Turkov a tiež počas 2. svetovej vojny. Niektoré sú jednoduché, dlhé 6-7 m s miernym alebo strmým vstupom minimálne 5 m pod povrchom, ale sú aj dlhšie ako 20 m s odbočkami v 2-3 horizontoch nad sebou alebo na konci so zamurovanými prepojovacími chodbami v hĺbke 10-15 m. V takomto prostredí sa teplota mení v priebehu roka len minimálne (9-12°C), čo je vynikajúce pre uloženie vín, ale už menej vhodné na kvasenie muštov. Preto sú naše sudové vína väčšinou do jari svieže s obsahom oxidu uhličitého. Vinári svoje moky neškolia, zásahy obmedzujú na sírenie nádob. Vína sa nefiltrujú, chemicky nestabilizujú a donedávna nebolo možné u nás kúpiť fľašové a už vôbec nie archívne vína. Pukanskí ľochári obľubujú sudové vína čerstvé, radšej kyslé ako sladké, viac biele ako červené. V minulosti sa vyrábali zmesky, nanajvýš rozdelené na štepové a otelákové. Ak sa primiešalo modré hrozno, vznikali ružové vína rôznych odtieňov, posmešne nazývané škridlové alebo šiler. V nových vinohradoch sú vysadené jednotlivé sorty vo väčších množstvách a je teda možné vyrábať odrodové vína. V posledných asi ôsmich rokoch sa kvalita našich vín výrazne zvýšila. V dôsledku globálneho otepľovania dosahuje hrozno cukornatosť nad 20°NM, rekordné sú hodnoty u Tramínu 26°NM a Burgundského bieleho 25°NM (v nadmorskej výške 400 m). To umožňuje vyrobiť prívlastkové vína-výbery. Škoda, že sú to malé množstvá, určené na vlastnú spotrebu a degustáciu.

Kvalitu našich vín posudzujeme každoročne v marci na degustácii v rámci výročnej schôdze záhradkárov. Ďalšia možnosť prezentácie, prípadného predaja vín sa naskytuje počas nášho remeselníckeho jarmoku alebo pri návšteve turistických skupín. Uvažujeme o stálej vínotéke v obecnej pivnici pod budovou plánovaného remeselníckeho múzea. V záujme skvalitňovania našej vinárskej produkcie bude potrebné zavádzať nové technológie:odstopkovanie hrozna, odkaľovanie muštov, rozkvášanie ušľachtilými kmeňmi kvasiniek, používanie bentonitu a pravidelné sírenie hotových produktov. Vynikajúce vína fľaškovať a zvyšovať ich kvalitu viacročným zrením vo fľašiach. Keďže mnoho turistov vyhľadáva sudové vína, neustupovať od tradičnej výroby a uskadňovania mladých vín v klasických dubových sudoch, ktoré spolu so zelenočiernou plesňou dopĺňajú jedinečnosť našich vínnych pivníc - ľochov. Vysvetlivky: - bordeauxká zmiešanina: postreková zmes modrej skalice a haseného vápna proti peronospóre viniča - filoxéra viničová: živočíšny škodca révy, voška parazitujúca na koreňoch ušľachtilého európskeho viniča - geotermálny tok: zdroj tepla, geotermálna energia pôsobiaca z hlbín zeme - graca: široká ľahšia motyka - gribina: miestny výraz pre horninu silne zvetraný andezit zrnitej štruktúry okrovej až hrdzavohnedej farby - hendlík: drevený kohútik-točka - kupa: miestny výraz pre drevenú alebo plechovú krhlu - ľoch (nem.): miestny výraz pre vínnu pivnicu - ľochár: majiteľ ľochu - muštrovanie: prehadzovanie a utláčanie hroznového rmutu a mláta - šiaľ: vinice na svahoch sa rozdeľovali vodorovnými šiancami hlbokými cca 50 cm na 15 - 20 m široké časti-šiale, čím sa zabraňovalo splavovaniu pôdy pri silných lejakoch (rabovaniu) - šichník: nádenník, osoba zjednaná na vykonanie určitej práce - šinkvas: nízka nádoba z dubového dreva, často aj s ušami, používaná na zlievanie vínnych kalov - šintovanie: plytké obrábanie pôdy, zosekávanie buriny - šintuvák: motyka s obdĺžnikovou čepeľou - terroir (franc.): vo vinárstve výraz pre jedinečnosť lokality pre výrobu výnimočných vín - zvarák: drevená kaďa vyššia ako širšia s ušami na vrchnej obruči

S použitím nasledovných materiálov: Ampelografia ČSSR, D.Pospíšilová, Príroda, Bratislava, 1981 - Ampelografia Slovenska, D.Pospíšilová, D.Sekera, T. Ruman, Výskumná a šľachtiteľská stanica vinárska a vinohradnícka, Modra, n.o., Bratislava, 2005 - Československá ampelografia, J. Blaha, Bratislava, 1953 - Kameň a víno, V.Bezák, M.Suk, Geologická služba, Bratislava, 1999 - Pukanec, J.Zamboj a kol., Osveta n.p., Martin, 1975


Dušan Bahna, 2007


 

webygroup

Predpoveď počasie

Počasie Pukanec - Svieti.com

Využite registráciu a nechajte sa pohodlne informovať o novinkách na našej stránke prostredníctvom e-mailu. Len po registrácii sa budete môcť zapojiť do diskusie na tejto stránke.

:
:
Zabudli ste heslo
Registrovať

dnes je: 19.11.2017

meniny má: Alžbeta

Aktualizované

16. 11. 2017

Za obsah zodpovedá
Ján Čalovka

Celkom návštev

dnes :


13256816

Úvodná stránka